recenzie.

[Rec] 2

Andrej Gomora | 8. 11. 2010

1

8/10          

žáner:

found footage/ mockumentary, claustrophobic, zombie/infection

Kamera sa trasie pred chorobou zvanou zlo

Španielsky príbeh o tajomnom dome, ktorého obyvateľov postihla zvláštna nákaza, je späť. Opäť nakrútený kamerou v rukách hrdinov, ktorá sa trasie a vypína. Opäť plný krvi, tmy a napätia. Prichádza [Rec] 2.

Začína sa presne tam, kde sa skončila jednotka. Len na pripomenutie, v tej bola hlavnou postavou redaktorka miestnej televízie Angela, ktorá ide so svojím kameramanom Pablom nakrúcať reláciu Kým spíte na nočnú službu hasičov. Vydajú sa s nimi na výjazd, kde treba vyraziť dvere ženy, ktorú počuli v jej byte kričať, a nedá sa k nej dostať. Tá po ich príchode napadne ďalšieho z obyvateľov a pohryzie ho. Pohryzený sa po čase začne správať podobne ako ona, teda veľmi agresívne a snaží sa ostatných hrýzť. Medzičasom polícia celý dom hermeticky uzavrie, dokonca ho obalí do fólie a za žiadnych okolností nechce nikoho pustiť von. Nákaza sa takto postupne rozšíri na všetkých prítomných. Ako posledná jej nedokáže uniknúť ani Angela, ktorú chytí zvláštne, neurčité stvorenie, ktoré stretne v podkroví.

Keďže z predošlého dielu už nikto nezostal, musia na miesto prísť nové postavy. Po pôvodnej dôkladnej izolácii vpúšťajú dnu skupinku policajtov, ktorá má odeskortovať jedného záchranára, aby z domu priniesol vzorku krvi jednej z obetí. Záchranár však viditeľne vie o tom, čo sa v dome deje oveľa viac, ako čo povedali policajtom. Potom, ako napadnú a nakazia jedného z nich, použije na jeho skrotenie náboženské formuly a uzamkne ho v miestnosti tak, že na dvere zavesí kríž. Keď policajti trvajú na tom, aby im povedal, čo sa vlastne deje, prichádzajú k prekvapivému zisteniu. Záchranár nie je doktor, ale kňaz a ľudia v dome nie sú chorí, ale posadnutí diablom. Posadnutie sa šíri cez sliny a jeho prvou šíriteľkou je malé dievča, Jennifer, ktoré poznáme už z prvého dielu, v ktorom chcela jej mama lieky na jej angínu, až kým Jennifer tiež nezačala napádať ľudí a angína prestala vyzerať ako angína.

Rozdiel druhého dielu oproti prvému je hlavne v tom, že tentoraz už vieme, čo sa v dome deje. V prvej časti boli Angela s kameramanom vyslovene len v zlom čase na nesprávnom mieste a ich vtiahnutie do diania bolo čisto nedobrovoľné. Ani oni, ani diváci sa nikdy nedozvedeli, čo sa vlastne okolo ich odohráva. Práve úplná nevedomosť a chaos tu boli významnými zložkami budovania celkovej atmosféry. Teraz už však vidíme ľudí, ktorí do miesta diania idú úmyselne, s konkrétnym cieľom. Jeden z nich vie úplne presne čo sa v dome deje a prezradí to aj divákom. V jednotke sa dej v podstate len zamotával, ale nedá sa povedať, že by niekam smeroval. Postavy bojovali len o vlastné prežitie, bez predstavy, ako ho chcú dosiahnuť. V dvojke sa dej vyvíja, síce s odbočkami, ale pomerne lineárne a smeruje od niečoho k niečomu.

Čo si [Rec] 2 ponecháva, je pohľad cez kameru jednej z postáv. Na jednej strane sa tak zachováva subjektívny, autentickejšie pôsobiaci zážitok. Zmenou je, že tu sa kamery a na chvíľu aj kameramani menia. Na hlavách ich má celá zásahová jednotka a vo chvíľach, keď sa na určité miesto vyberie len jeden z nich, sledujeme jeho pohľad. Kamere tak toho oveľa menej ujde, čím sa oslabuje jedna z čŕt takéhoto subjektívneho pohľadu. V podstate však ide len o menšie ozvláštnenie, bez ktorého by už tento štýl začal byť otravný, a vplyv na celkové pôsobeniu filmu je malý. Zmena v atmosfére je minimálna a aj napriek všetkým rozdielom si udržiava väčšinu pozitív z jednotky: stálu úroveň množstva krvi a nechutností, ako aj znetvorené postavy. Takisto silne sa stupňujúci dej - na začiatku pôsobia policajti s kňazom suverénne a pripravene, aby sa z nich stali len bezmocné obete. Rovnako aj jednotka, aj [Rec] 2 má film veľmi výrazný koniec. Na scénu navyše vstupuje aj priamo diabol, ako ho poznáme z Exorcistu, na ktorého je tu viacero priamych odkazov. Na rozdiel od predtým len bezmyšlienkovito pobehujúcich príšer, ten koná premyslene a prináša iný druh zla, než aký sme videli v jednotke.

Napriek tomu, že hlavné postavy sú v oboch filmoch úplne odlišné, prežívanie deja zostáva veľmi podobné. Kňaz je veľmi odhodlaný a svoju úlohu chce splniť za každú cenu. Tým však iba umocňuje zúfalstvo ostatných postáv, ktoré nemôžu z domu vyjsť inak ako na jeho príkaz. Ako náhradu hysterickej Angely tu máme panikáriacich policajtov, ale aj skupinku tínedžerov, ktorá do domu prenikne cez kanalizáciu, a hneď to silne oľutuje. O pocit zúfalstva a bezradnosti teda nie je núdza a prostredie uzavretého domu plného krvilačných príšer dolieha na diváka celou svojou silou.

Na svojho podareného predchodcu teda [Rec] 2 nadväzuje viac ako úspešne. Necháva si veľa z jeho špecifickosti, na druhej strane prináša aj úplne nový pohľad. Pôvodný film, ktorý skončil úplne nevysvetlený, teraz objasňuje, ale pritom sa nestráca a udržiava si všetky podstatné črty a potrebnú dávku tajomnosti. Dejová nadväznosť poteší, keď sa vrátime na miesta, kde sme v jednotke prežili toľko hrôzy, a znovu stretneme niektorých starých známych. Podarilo sa vyhnúť negatívam ktoré so sebou prinášajú sequely, a svojho predchodcu nevykráda, ale obohacuje. Dostatok originality, ako aj odvaha sériu rozvíjať miesto opakovania toho istého tak zabezpečujú kvalitný divácky zážitok. Zostáva len dúfať, že aj ďalšie dve pripravované pokračovania sa budú niesť v tomto duchu.