hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Dead Mine

Andrej Gomora | 11. 10. 2013
0
5/10          
žáner:
claustrophobic, survival, zombie/infection

Klasika na indonézsky spôsob


Exotické prostredie, mutanti a skupinka ľudí, ktorá pre hon za pokladom zostala uväznená v tajomnej sieti jaskýň. K nim známe legendy o japonských vojakoch, ku ktorým sa nedostali správy o konci druhej svetovej vojny a stále držia pevnosti na svojich ostrovoch, a máme výborný námet pre klasický survival. Volá sa Dead Mine a pochádza až z ďalekej Indonézie.
 

„S jedným skuvíňajúcim zraneným musia zostúpiť hlbšie a dúfať, že nájdu druhý východ."

Pravidiel žánra sa pevne drží od začiatku, kde nám predstaví postavy. Samozrejme musí každá mimochodom vyrozprávať čo to zo svojho životného príbehu, nech divák nemá ťažkosti zaradiť si ich do jednoduchých škatuliek. Nemôže chýbať chamtivý Američan s tajnosťami pred svojimi spoločníkmi a krásnou no hysterickou partnerkou, nejakí tí tvrdí chlapi so zásadami a predsavzatiami, a dobrá duša prítomná z ľudomilných dôvodov. Do jaskyne ich zaženú neznámi ozbrojenci, preto nestihnú absolvovať potrebné prípravy. A ako inak, vchod sa za nimi uzavrie vďaka výbuchu granátu. S jedným skuvíňajúcim zraneným musia zostúpiť hlbšie a dúfať, že nájdu druhý východ.

„Vo chvíli keď sa zdá, že dielo skoro narazilo na svoj vrchol a už nás nikam neposunie, vytiahne svojho žolíka."

S výnimkou prestrelky sa spočiatku nič akčné nedeje. Keďže to neakčné filmu veľmi nejde, nedá sa prvá časť nazvať zrovna záživnou. Nefunguje ani atmosféra uzavretého priestoru bez možnosti úniku, postavy len putujú a čakajú kam sa dostanú. Divák zatiaľ netuší čoho by sa mal báť a nemá vlastne dôvod na strach. Prvé náznaky že v podzemí nie je všetko v úplnom poriadku sú slabé, otrávenému divákovi nevládzu zobrať pokoj. Až vo chvíli keď prvýkrát naplno vidíme potvory čo idú postavy kántriť, zachveje nami mierne vzrušenie. Od tej chvíle je už film vystavaný viac menej dobre. Graduje napätie, potvôr pribúda a živých ubúda. Vo chvíli keď sa zdá, že dielo skoro narazilo na svoj vrchol a už nás nikam neposunie, vytiahne svojho žolíka. Mutanti získajú pozoruhodný upgrade a posunú sa na výrazne vyššiu úroveň. Nie len svojou silou, čo je informácia relevantná skôr pre postavy ako diváka. Nadobudnú štýl pri akom by nejeden hororový zloduch zelenel od závisti.

Účelom skupinky býva vždy aby sa mohla postupne stenčovať až zostane jeden, maximálne dvaja najsúcejší jedinci. Prítomnosť pár štatistov na ktorých sa príšery akurát predvedú je síce bežná, lenže nie je dobré, keď sú štatistami všetci. Tých pár čŕt zadelených každej postave nestačí aby diváka ich smrť mrzela.
Pôsobia len priamo momenty bezprostredne vedúce k smrti jednotlivých postáv. Keďže príšery sú dobré, ku koncu priam vynikajúce, a slušné je aj prostredie kde k vraždám dochádza, tieto chvíle držia film ako horor nad vodou. Horšie je na tom gore, spočiatku vyslovene neprítomný. Neskôr príde aj mierna brutalita, lenže autori sa nikdy výrazne neodviažu.

„Pri niektorých postavách sa zdá ako keby sa autori cítili priam povinní nechať ich spraviť určité hlúposti či nelogickosti."

Z hľadiska vyhotovenia vyčnieva vizuál, ďaleko prevyšujúci väčšinu ostatných zložiek. Réžia je neohrabaná, keď sa jej z prostredia nedarí získať zďaleka všetko, čo tajomná jaskyňa ponúka. Herecké výkony sú miestami na štandardnej úrovni gýčovitých hororov, ale miestami idú ešte o niečo nižšie. Je jasné že takto napísané postavy sa dobre zahrať nedajú, tak zlé to ale hádam byť nemuselo. Pri niektorých postavách sa zdá ako keby sa autori cítili priam povinní nechať ich spraviť určité hlúposti či nelogickosti. Napríklad ako keď sa jedna z postáv pokúsi o oživenie pomocou nájdenej látky, s plne predvídateľnými dôsledkami. Zdá sa ako šťastie že dej je taký jednoduchý a tak málo sa na ňom dalo pokaziť. Nevyniká tak ani jedným smerom a spĺňa to, čo by film od neho potreboval.

Dead Mine je vlastne ikstýkrát nakrútené to isté, akurát v inom prostredí a s inými príšerami. Obsahuje veľa klišé, dier aj hlúpostí. Aj tak sa dá vychutnať ako nenáročný oddychový horor. Síce nenadchne a rýchlo na seba nechá zabudnúť, ale rovnako ani neurazí, maximálne tak v niektorých chvíľach rozosmeje.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy