hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom
Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.
13. 6. 2016

recenzie.

Dead Mine

Andrej Gomora | 11. 10. 2013
0
5/10          
žáner:
claustrophobic, survival, zombie/infection

Klasika na indonézsky spôsob


Exotické prostredie, mutanti a skupinka ľudí, ktorá pre hon za pokladom zostala uväznená v tajomnej sieti jaskýň. K nim známe legendy o japonských vojakoch, ku ktorým sa nedostali správy o konci druhej svetovej vojny a stále držia pevnosti na svojich ostrovoch, a máme výborný námet pre klasický survival. Volá sa Dead Mine a pochádza až z ďalekej Indonézie.
 

„S jedným skuvíňajúcim zraneným musia zostúpiť hlbšie a dúfať, že nájdu druhý východ."

Pravidiel žánra sa pevne drží od začiatku, kde nám predstaví postavy. Samozrejme musí každá mimochodom vyrozprávať čo to zo svojho životného príbehu, nech divák nemá ťažkosti zaradiť si ich do jednoduchých škatuliek. Nemôže chýbať chamtivý Američan s tajnosťami pred svojimi spoločníkmi a krásnou no hysterickou partnerkou, nejakí tí tvrdí chlapi so zásadami a predsavzatiami, a dobrá duša prítomná z ľudomilných dôvodov. Do jaskyne ich zaženú neznámi ozbrojenci, preto nestihnú absolvovať potrebné prípravy. A ako inak, vchod sa za nimi uzavrie vďaka výbuchu granátu. S jedným skuvíňajúcim zraneným musia zostúpiť hlbšie a dúfať, že nájdu druhý východ.

„Vo chvíli keď sa zdá, že dielo skoro narazilo na svoj vrchol a už nás nikam neposunie, vytiahne svojho žolíka."

S výnimkou prestrelky sa spočiatku nič akčné nedeje. Keďže to neakčné filmu veľmi nejde, nedá sa prvá časť nazvať zrovna záživnou. Nefunguje ani atmosféra uzavretého priestoru bez možnosti úniku, postavy len putujú a čakajú kam sa dostanú. Divák zatiaľ netuší čoho by sa mal báť a nemá vlastne dôvod na strach. Prvé náznaky že v podzemí nie je všetko v úplnom poriadku sú slabé, otrávenému divákovi nevládzu zobrať pokoj. Až vo chvíli keď prvýkrát naplno vidíme potvory čo idú postavy kántriť, zachveje nami mierne vzrušenie. Od tej chvíle je už film vystavaný viac menej dobre. Graduje napätie, potvôr pribúda a živých ubúda. Vo chvíli keď sa zdá, že dielo skoro narazilo na svoj vrchol a už nás nikam neposunie, vytiahne svojho žolíka. Mutanti získajú pozoruhodný upgrade a posunú sa na výrazne vyššiu úroveň. Nie len svojou silou, čo je informácia relevantná skôr pre postavy ako diváka. Nadobudnú štýl pri akom by nejeden hororový zloduch zelenel od závisti.

Účelom skupinky býva vždy aby sa mohla postupne stenčovať až zostane jeden, maximálne dvaja najsúcejší jedinci. Prítomnosť pár štatistov na ktorých sa príšery akurát predvedú je síce bežná, lenže nie je dobré, keď sú štatistami všetci. Tých pár čŕt zadelených každej postave nestačí aby diváka ich smrť mrzela.
Pôsobia len priamo momenty bezprostredne vedúce k smrti jednotlivých postáv. Keďže príšery sú dobré, ku koncu priam vynikajúce, a slušné je aj prostredie kde k vraždám dochádza, tieto chvíle držia film ako horor nad vodou. Horšie je na tom gore, spočiatku vyslovene neprítomný. Neskôr príde aj mierna brutalita, lenže autori sa nikdy výrazne neodviažu.

„Pri niektorých postavách sa zdá ako keby sa autori cítili priam povinní nechať ich spraviť určité hlúposti či nelogickosti."

Z hľadiska vyhotovenia vyčnieva vizuál, ďaleko prevyšujúci väčšinu ostatných zložiek. Réžia je neohrabaná, keď sa jej z prostredia nedarí získať zďaleka všetko, čo tajomná jaskyňa ponúka. Herecké výkony sú miestami na štandardnej úrovni gýčovitých hororov, ale miestami idú ešte o niečo nižšie. Je jasné že takto napísané postavy sa dobre zahrať nedajú, tak zlé to ale hádam byť nemuselo. Pri niektorých postavách sa zdá ako keby sa autori cítili priam povinní nechať ich spraviť určité hlúposti či nelogickosti. Napríklad ako keď sa jedna z postáv pokúsi o oživenie pomocou nájdenej látky, s plne predvídateľnými dôsledkami. Zdá sa ako šťastie že dej je taký jednoduchý a tak málo sa na ňom dalo pokaziť. Nevyniká tak ani jedným smerom a spĺňa to, čo by film od neho potreboval.

Dead Mine je vlastne ikstýkrát nakrútené to isté, akurát v inom prostredí a s inými príšerami. Obsahuje veľa klišé, dier aj hlúpostí. Aj tak sa dá vychutnať ako nenáročný oddychový horor. Síce nenadchne a rýchlo na seba nechá zabudnúť, ale rovnako ani neurazí, maximálne tak v niektorých chvíľach rozosmeje.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy