hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

Dead Mine

Andrej Gomora | 11. 10. 2013
0
5/10          
žáner:
claustrophobic, survival, zombie/infection

Klasika na indonézsky spôsob


Exotické prostredie, mutanti a skupinka ľudí, ktorá pre hon za pokladom zostala uväznená v tajomnej sieti jaskýň. K nim známe legendy o japonských vojakoch, ku ktorým sa nedostali správy o konci druhej svetovej vojny a stále držia pevnosti na svojich ostrovoch, a máme výborný námet pre klasický survival. Volá sa Dead Mine a pochádza až z ďalekej Indonézie.
 

„S jedným skuvíňajúcim zraneným musia zostúpiť hlbšie a dúfať, že nájdu druhý východ."

Pravidiel žánra sa pevne drží od začiatku, kde nám predstaví postavy. Samozrejme musí každá mimochodom vyrozprávať čo to zo svojho životného príbehu, nech divák nemá ťažkosti zaradiť si ich do jednoduchých škatuliek. Nemôže chýbať chamtivý Američan s tajnosťami pred svojimi spoločníkmi a krásnou no hysterickou partnerkou, nejakí tí tvrdí chlapi so zásadami a predsavzatiami, a dobrá duša prítomná z ľudomilných dôvodov. Do jaskyne ich zaženú neznámi ozbrojenci, preto nestihnú absolvovať potrebné prípravy. A ako inak, vchod sa za nimi uzavrie vďaka výbuchu granátu. S jedným skuvíňajúcim zraneným musia zostúpiť hlbšie a dúfať, že nájdu druhý východ.

„Vo chvíli keď sa zdá, že dielo skoro narazilo na svoj vrchol a už nás nikam neposunie, vytiahne svojho žolíka."

S výnimkou prestrelky sa spočiatku nič akčné nedeje. Keďže to neakčné filmu veľmi nejde, nedá sa prvá časť nazvať zrovna záživnou. Nefunguje ani atmosféra uzavretého priestoru bez možnosti úniku, postavy len putujú a čakajú kam sa dostanú. Divák zatiaľ netuší čoho by sa mal báť a nemá vlastne dôvod na strach. Prvé náznaky že v podzemí nie je všetko v úplnom poriadku sú slabé, otrávenému divákovi nevládzu zobrať pokoj. Až vo chvíli keď prvýkrát naplno vidíme potvory čo idú postavy kántriť, zachveje nami mierne vzrušenie. Od tej chvíle je už film vystavaný viac menej dobre. Graduje napätie, potvôr pribúda a živých ubúda. Vo chvíli keď sa zdá, že dielo skoro narazilo na svoj vrchol a už nás nikam neposunie, vytiahne svojho žolíka. Mutanti získajú pozoruhodný upgrade a posunú sa na výrazne vyššiu úroveň. Nie len svojou silou, čo je informácia relevantná skôr pre postavy ako diváka. Nadobudnú štýl pri akom by nejeden hororový zloduch zelenel od závisti.

Účelom skupinky býva vždy aby sa mohla postupne stenčovať až zostane jeden, maximálne dvaja najsúcejší jedinci. Prítomnosť pár štatistov na ktorých sa príšery akurát predvedú je síce bežná, lenže nie je dobré, keď sú štatistami všetci. Tých pár čŕt zadelených každej postave nestačí aby diváka ich smrť mrzela.
Pôsobia len priamo momenty bezprostredne vedúce k smrti jednotlivých postáv. Keďže príšery sú dobré, ku koncu priam vynikajúce, a slušné je aj prostredie kde k vraždám dochádza, tieto chvíle držia film ako horor nad vodou. Horšie je na tom gore, spočiatku vyslovene neprítomný. Neskôr príde aj mierna brutalita, lenže autori sa nikdy výrazne neodviažu.

„Pri niektorých postavách sa zdá ako keby sa autori cítili priam povinní nechať ich spraviť určité hlúposti či nelogickosti."

Z hľadiska vyhotovenia vyčnieva vizuál, ďaleko prevyšujúci väčšinu ostatných zložiek. Réžia je neohrabaná, keď sa jej z prostredia nedarí získať zďaleka všetko, čo tajomná jaskyňa ponúka. Herecké výkony sú miestami na štandardnej úrovni gýčovitých hororov, ale miestami idú ešte o niečo nižšie. Je jasné že takto napísané postavy sa dobre zahrať nedajú, tak zlé to ale hádam byť nemuselo. Pri niektorých postavách sa zdá ako keby sa autori cítili priam povinní nechať ich spraviť určité hlúposti či nelogickosti. Napríklad ako keď sa jedna z postáv pokúsi o oživenie pomocou nájdenej látky, s plne predvídateľnými dôsledkami. Zdá sa ako šťastie že dej je taký jednoduchý a tak málo sa na ňom dalo pokaziť. Nevyniká tak ani jedným smerom a spĺňa to, čo by film od neho potreboval.

Dead Mine je vlastne ikstýkrát nakrútené to isté, akurát v inom prostredí a s inými príšerami. Obsahuje veľa klišé, dier aj hlúpostí. Aj tak sa dá vychutnať ako nenáročný oddychový horor. Síce nenadchne a rýchlo na seba nechá zabudnúť, ale rovnako ani neurazí, maximálne tak v niektorých chvíľach rozosmeje.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy