recenzie.

Frozen

Afonka Soby | 6. 10. 2010

1

6/10          

žáner:

survival

Zabudli na nás!

Jeden z najlepších spôsobov, ako predstaviť svoju novú priateľku najlepšiemu priateľovi, je vyraziť si na spoločnú lyžovačku. Dačo sa polyžuje/posnowboarduje, dačo vypije a cesta sedačkou na svah ponúka ideálny priestor na spoznávacie rozhovory. Keď však má trojka zložená z Dana, jeho priateľky Parker a Shawna pred sebou posledné spustenie sa dolu, sedačka zrazu zastane. Chvíľu to vyzerá ako vtip, no keď sa postupne zhasnú svetlá a naokolo nikoho nevidno, do hláv sa im dostane jediná spoločná myšlienka, ktorá je neraz povedaná nahlas: zabudli na nás! Najskôr prichádza panika, no je jasné, že ak chcú prežiť, musia niečo urobiť a musia to urobiť teraz. Vonku totiž mrzne a každou minútou sú slabší, unavenejší a skrehnutejší. Začína hra o čas.

Horory sa snehu dokázali doteraz viac-menej úspešne vyhýbať. V podstate s výnimkou výbornej nórskej slasherovej série Cold Prey/Fritt Vilt či zombie paródie Dead Snow si nepamätám nič, čo by stálo za väčšiu pozornosť. Akoby bola výprava do hôr príliš náročná alebo umelý sneh na horor ako nízkorozpočtový žáner príliš drahý. Je to určite škoda, lebo už samotný pohľad na nočnú zasneženú horu je na kvalitný horor dostatočne strašidelný a fantázia si vie dotvoriť aj to, na čo často nestačia ani najdrahšie efekty. V taktom prírodnom štúdiu je atmosféra zaručená ešte skôr, ako dôjde k nejakej akcii, ktorá v tomto prípade spočíva v pokusoch dostať sa z lanovky dolu bez väčšej ujmy na zdraví. Samotná kombinácia snehu, tmy a klaustrofobického priestoru lanovky, ktorá je síce otvorená, no aj tak sa z nej nedá ujsť, by sama osebe stačila na riadny survival so všetkým, čo k tomu patrí.

Bohužiaľ, režisér a scenárista Frozen Adam Green bol iného názoru a svoje dielo sa rozhodol zdramatizovať za každú cenu. Ale to, čo fungovalo napr. v Otvorenom mori, survivali s podobnou dejovou premisou, ktorá by sa dala zhrnúť vetou „zabudli na nás!", to je vo Frozen celkom navyše a iba zbytočne upozorňuje na diery v scenári. Niekoľko príkladov: Zatiaľ čo žraloky na otvorenom mori sú úplne bežným javom, vlkov by sme na zjazdovke asi márne hľadali. A predsa sa to tu nimi hemží! Naši hrdinovia sú vo Frozen bez mobilných telefónov, čo by bolo na otvorenom mori v potápačskom výstroji pochopiteľné, no na svahu iba málo uveriteľné. Čerešničkou je potom samotné skicentrum, resp. jeho otváracie hodiny. Neprítomnosť ľudí je na otvorenom mori, najmä keď je známe, že voda vás vie zaviesť aj niekoľko kilometrov bez toho, aby ste si to vôbec všimli, celkom bežná, ale čo so skicentrom v strede sezóny? Adam Green našiel „riešenie" a zatvoril ho na celý pracovný týždeň! V Novom Anglicku, kde sa príbeh odohráva, tak „vytvoril" asi jediné skicentrum na svete, ktoré má väčšinu týždňa zatvorené. Dan, Parker a Shawn sa na lanovke „zasekli", samozrejme, v nedeľu a centrum otvárajú až ďalší víkend. Niektoré „barličky" by mali byť vo filmoch zakázané...

Napriek logickým dieram, z ktorých je asi najvypuklejšia samotná prítomnosť krvilačných vlkov, sa na Frozen celkom slušne pozerá. Má výbornú hudbu a excelentnú kameru, ktorá využíva atmosféru opusteného centra naplno. Väčšinu času sa budete cítiť naozaj zle a myslím tým naozaj zle, taký ten pocit bezmocnosti, ktorý vo vás vie vyvolať iba kvalitný survival. Pred časom sme tu mali Otvorené more, ktoré bolo svojou atmosférou takmer bezchybné. Frozen s ním znesie porovnanie najmä vďaka skvelému námetu a zručnej réžii. Nebyť vlkov a iných logických nezrovnalostí, bol by pre lyžiarov pravdepodobne tým istým, čím sú Čeľuste pre letných dovolenkárov.