hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

Frozen

Afonka Soby | 6. 10. 2010
1
6/10          
žáner:
survival

Zabudli na nás!


Jeden z najlepších spôsobov, ako predstaviť svoju novú priateľku najlepšiemu priateľovi, je vyraziť si na spoločnú lyžovačku. Dačo sa polyžuje/posnowboarduje, dačo vypije a cesta sedačkou na svah ponúka ideálny priestor na spoznávacie rozhovory. Keď však má trojka zložená z Dana, jeho priateľky Parker a Shawna pred sebou posledné spustenie sa dolu, sedačka zrazu zastane. Chvíľu to vyzerá ako vtip, no keď sa postupne zhasnú svetlá a naokolo nikoho nevidno, do hláv sa im dostane jediná spoločná myšlienka, ktorá je neraz povedaná nahlas: zabudli na nás! Najskôr prichádza panika, no je jasné, že ak chcú prežiť, musia niečo urobiť a musia to urobiť teraz. Vonku totiž mrzne a každou minútou sú slabší, unavenejší a skrehnutejší. Začína hra o čas.

Horory sa snehu dokázali doteraz viac-menej úspešne vyhýbať. V podstate s výnimkou výbornej nórskej slasherovej série Cold Prey/Fritt Vilt či zombie paródie Dead Snow si nepamätám nič, čo by stálo za väčšiu pozornosť. Akoby bola výprava do hôr príliš náročná alebo umelý sneh na horor ako nízkorozpočtový žáner príliš drahý. Je to určite škoda, lebo už samotný pohľad na nočnú zasneženú horu je na kvalitný horor dostatočne strašidelný a fantázia si vie dotvoriť aj to, na čo často nestačia ani najdrahšie efekty. V taktom prírodnom štúdiu je atmosféra zaručená ešte skôr, ako dôjde k nejakej akcii, ktorá v tomto prípade spočíva v pokusoch dostať sa z lanovky dolu bez väčšej ujmy na zdraví. Samotná kombinácia snehu, tmy a klaustrofobického priestoru lanovky, ktorá je síce otvorená, no aj tak sa z nej nedá ujsť, by sama osebe stačila na riadny survival so všetkým, čo k tomu patrí.

Bohužiaľ, režisér a scenárista Frozen Adam Green bol iného názoru a svoje dielo sa rozhodol zdramatizovať za každú cenu. Ale to, čo fungovalo napr. v Otvorenom mori, survivali s podobnou dejovou premisou, ktorá by sa dala zhrnúť vetou „zabudli na nás!", to je vo Frozen celkom navyše a iba zbytočne upozorňuje na diery v scenári. Niekoľko príkladov: Zatiaľ čo žraloky na otvorenom mori sú úplne bežným javom, vlkov by sme na zjazdovke asi márne hľadali. A predsa sa to tu nimi hemží! Naši hrdinovia sú vo Frozen bez mobilných telefónov, čo by bolo na otvorenom mori v potápačskom výstroji pochopiteľné, no na svahu iba málo uveriteľné. Čerešničkou je potom samotné skicentrum, resp. jeho otváracie hodiny. Neprítomnosť ľudí je na otvorenom mori, najmä keď je známe, že voda vás vie zaviesť aj niekoľko kilometrov bez toho, aby ste si to vôbec všimli, celkom bežná, ale čo so skicentrom v strede sezóny? Adam Green našiel „riešenie" a zatvoril ho na celý pracovný týždeň! V Novom Anglicku, kde sa príbeh odohráva, tak „vytvoril" asi jediné skicentrum na svete, ktoré má väčšinu týždňa zatvorené. Dan, Parker a Shawn sa na lanovke „zasekli", samozrejme, v nedeľu a centrum otvárajú až ďalší víkend. Niektoré „barličky" by mali byť vo filmoch zakázané...

Napriek logickým dieram, z ktorých je asi najvypuklejšia samotná prítomnosť krvilačných vlkov, sa na Frozen celkom slušne pozerá. Má výbornú hudbu a excelentnú kameru, ktorá využíva atmosféru opusteného centra naplno. Väčšinu času sa budete cítiť naozaj zle a myslím tým naozaj zle, taký ten pocit bezmocnosti, ktorý vo vás vie vyvolať iba kvalitný survival. Pred časom sme tu mali Otvorené more, ktoré bolo svojou atmosférou takmer bezchybné. Frozen s ním znesie porovnanie najmä vďaka skvelému námetu a zručnej réžii. Nebyť vlkov a iných logických nezrovnalostí, bol by pre lyžiarov pravdepodobne tým istým, čím sú Čeľuste pre letných dovolenkárov.   


Galéria k článku
Diskusia k článku (1 príspevok) Pridať príspevok
:)) dodo81
19. 4. 2011, 14:49

super triler.