hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Annabelle 3: Návrat

Späť k detským hrám

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

10. 7. 2019

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

recenzie.

Backcountry

Andrej Gomora | 20. 7. 2015
0
6/10          
žáner:
eco-terror, survival

Kto sa chce báť, nech ide do lesa


Skutočná udalosť bola taká, že medveď napadol dvojicu. Ju zabil, on sa ju zo všetkých síl snažil zachrániť. Dokonca nehybné telo dotiahol do loďky a našiel doktora, ktorý už ale nemohol pomôcť. Film tvrdí, že vychádza z týchto udalostí. Až na pár detailov, okrem napadnutia medveďom vlastne všetkých. V tomto prípade je to ale v zásade jedno. Stačí nám vedieť, že nie je dôvod aby sa nemohlo odohrať to, čo uvidíme v horore Backcountry.
 

„Nemajú mapu ani telefón, málo vody a v noci sa im niečo prehrabuje v ruksakoch."

Dvojica tu ešte nie je zosobášená. On ju chce zobrať do svojho obľúbeného parku. Pozná to tu celé naspamäť, načo by si bral mapu. Presne vie, kam ju chce zaviesť, účel jej samozrejme vopred nepovie. Nevadí mu, že vstup je tam tento rok zakázaný. To jazierko raz vidieť je zážitok na celý život, a on presne vie, ako sa tam dostať. Menšou nepríjemnosťou po ceste je akurát otravný vandrák. Ponúkne ich rybami, ona naivka ho zato pozve, nech si s nimi zaje. Čo už, ľuďom sa človek nikde nevyhne. Cesta napreduje v zásade pokojne, samozrejme až na nepríjemnosti, s ktorými človek v lese musí počítať. Konečne príde tá chvíľa, za najbližším kopčekom by mal byť cieľ ich cesty. Škoda, že tam je len ďalší kopček. Je čas priznať sa, že už pár dní netuší, kde vlastne sú. Nemajú mapu ani telefón, málo vody a v noci sa im niečo prehrabuje v ruksakoch. Nie, nebol to medvedík čistotný, ako sa ju snaží presvedčiť.

„Zmysel naťahovania sa dá pochopiť a dokonca je v tomto prípade značne legitímny."

Presne vo chvíli, keď sa prvýkrát a zatiaľ nevinne do stanu turistov zaborí medvedí ňufák, diváka konečne skutočne zamrazí. Času dovtedy neubehlo vôbec málo. Miernou odbočkou je nepríjemný chlap s veľkým nožom, aby sme sa nenudili. S dvojicou sa túlať po horách totiž nie je žiadna veľká zábava. Lesy sú pekné, takže vydržať to ide. Samotný párik ale nie je ničím zaujímavý, ich dialógy sú nudné a čas nevyplnia. Zmysel naťahovania sa dá pochopiť a dokonca je v tomto prípade značne legitímny. Keď už sme sa toľko naotravovali, je nám jasné, že v lese by už výletníci mali byť pekne hlboko. V tomto prípade ide o viac než užitočný pocit.

Jednoznačne najviac film pôsobí pomocou reálnosti hrozby. To isté, čo obetiam, by sa predsa mohlo stať viac menej komukoľvek. Útoky medveďov síce nie sú ani v Amerike časté, predsa k nim ale pravidelne dochádza. Takže, prečo by medveď nemohol napadnúť zrovna vás? Samotných scén s medveďom potom nie je treba ani až tak veľa. Od jeho prvého, nenápadného zjavenia sa vnímame jeho prítomnosť a bezmocnosť dvojice v obrovskom lese. A skutočne dokonale si vieme predstaviť, ako by sme sa na ich mieste cítili.

„Je to skrátka medveď a túto polohu mu veríme. O to viac sa dokážeme vžiť do pozície jeho obetí."

Dojem mierne kazí často nezmyselné správanie postáv. Nejde len o to, že si nemohli zobrať mapu ani telefón a on sa potreboval predviesť. To predsa chlapi robia. Skôr ide o to, čo už robia počas samotných útokov medveďa, ako nevyužívajú svoje možnosti na obranu, skôr ich sami zahadzujú. Pôsobivý je naopak samotný medveď. Vystupuje prirodzene zvieraco a zároveň hrozivo. Nerobí žiadne hlúposti, nie je zbytočne zákerný. Je to skrátka medveď a túto polohu mu veríme. O to viac sa dokážeme vžiť do pozície jeho obetí.

„Miestami sa film snaží napodobňovať dokument, inokedy videá na YouTube."

Bezprostrednosť sa film snaží dosiahnuť aj na úrovni vyhotovenia. Miestami sa snaží napodobňovať dokument, inokedy videá na YouTube. Aj keď zábery na štýl GoPro nie sú výrazne rušivé, filmu ani nepomáhajú a radi by sme sa bez nich zaobišli. Rovnako je to aj so snahou hrať sa so zábermi počas dlhého a nudného kráčania. Pozerať sa dá na prírodu, a skôr napriek ako vďaka všetkým snahám tvorcov. Nič z toho ale film nepokazí. Dokonca ani jednoduchý záver dosť podozrivo pripomínajúci 127 hodín. Film ako celok skrátka funguje. Nie dokonale, ale svoj účel spĺňa.

Backcountry nám po dlhom čase prináša v úlohe zabijaka zviera. Nezmutované, skutočné. Keďže ide o v poslednom čase značne minoritný žáner, určite si zaslúži oceniť vôbec snahu. V tej nakoniec vôbec nepohorel, i keď rozhodne nie je málo toho, čo by sa mu dalo vyčítať. Film má spád, niekoľko hrozivých a presvedčivých scén a strašidelnú atmosféru, do ktorej sa divák dokáže veľmi hlboko ponoriť. Mohol sa posnažiť aj viac, ale na príjemný a osviežujúci hororový zážitok to stačí.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok