hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

Backcountry

Andrej Gomora | 20. 7. 2015
0
6/10          
žáner:
eco-terror, survival

Kto sa chce báť, nech ide do lesa


Skutočná udalosť bola taká, že medveď napadol dvojicu. Ju zabil, on sa ju zo všetkých síl snažil zachrániť. Dokonca nehybné telo dotiahol do loďky a našiel doktora, ktorý už ale nemohol pomôcť. Film tvrdí, že vychádza z týchto udalostí. Až na pár detailov, okrem napadnutia medveďom vlastne všetkých. V tomto prípade je to ale v zásade jedno. Stačí nám vedieť, že nie je dôvod aby sa nemohlo odohrať to, čo uvidíme v horore Backcountry.
 

„Nemajú mapu ani telefón, málo vody a v noci sa im niečo prehrabuje v ruksakoch."

Dvojica tu ešte nie je zosobášená. On ju chce zobrať do svojho obľúbeného parku. Pozná to tu celé naspamäť, načo by si bral mapu. Presne vie, kam ju chce zaviesť, účel jej samozrejme vopred nepovie. Nevadí mu, že vstup je tam tento rok zakázaný. To jazierko raz vidieť je zážitok na celý život, a on presne vie, ako sa tam dostať. Menšou nepríjemnosťou po ceste je akurát otravný vandrák. Ponúkne ich rybami, ona naivka ho zato pozve, nech si s nimi zaje. Čo už, ľuďom sa človek nikde nevyhne. Cesta napreduje v zásade pokojne, samozrejme až na nepríjemnosti, s ktorými človek v lese musí počítať. Konečne príde tá chvíľa, za najbližším kopčekom by mal byť cieľ ich cesty. Škoda, že tam je len ďalší kopček. Je čas priznať sa, že už pár dní netuší, kde vlastne sú. Nemajú mapu ani telefón, málo vody a v noci sa im niečo prehrabuje v ruksakoch. Nie, nebol to medvedík čistotný, ako sa ju snaží presvedčiť.

„Zmysel naťahovania sa dá pochopiť a dokonca je v tomto prípade značne legitímny."

Presne vo chvíli, keď sa prvýkrát a zatiaľ nevinne do stanu turistov zaborí medvedí ňufák, diváka konečne skutočne zamrazí. Času dovtedy neubehlo vôbec málo. Miernou odbočkou je nepríjemný chlap s veľkým nožom, aby sme sa nenudili. S dvojicou sa túlať po horách totiž nie je žiadna veľká zábava. Lesy sú pekné, takže vydržať to ide. Samotný párik ale nie je ničím zaujímavý, ich dialógy sú nudné a čas nevyplnia. Zmysel naťahovania sa dá pochopiť a dokonca je v tomto prípade značne legitímny. Keď už sme sa toľko naotravovali, je nám jasné, že v lese by už výletníci mali byť pekne hlboko. V tomto prípade ide o viac než užitočný pocit.

Jednoznačne najviac film pôsobí pomocou reálnosti hrozby. To isté, čo obetiam, by sa predsa mohlo stať viac menej komukoľvek. Útoky medveďov síce nie sú ani v Amerike časté, predsa k nim ale pravidelne dochádza. Takže, prečo by medveď nemohol napadnúť zrovna vás? Samotných scén s medveďom potom nie je treba ani až tak veľa. Od jeho prvého, nenápadného zjavenia sa vnímame jeho prítomnosť a bezmocnosť dvojice v obrovskom lese. A skutočne dokonale si vieme predstaviť, ako by sme sa na ich mieste cítili.

„Je to skrátka medveď a túto polohu mu veríme. O to viac sa dokážeme vžiť do pozície jeho obetí."

Dojem mierne kazí často nezmyselné správanie postáv. Nejde len o to, že si nemohli zobrať mapu ani telefón a on sa potreboval predviesť. To predsa chlapi robia. Skôr ide o to, čo už robia počas samotných útokov medveďa, ako nevyužívajú svoje možnosti na obranu, skôr ich sami zahadzujú. Pôsobivý je naopak samotný medveď. Vystupuje prirodzene zvieraco a zároveň hrozivo. Nerobí žiadne hlúposti, nie je zbytočne zákerný. Je to skrátka medveď a túto polohu mu veríme. O to viac sa dokážeme vžiť do pozície jeho obetí.

„Miestami sa film snaží napodobňovať dokument, inokedy videá na YouTube."

Bezprostrednosť sa film snaží dosiahnuť aj na úrovni vyhotovenia. Miestami sa snaží napodobňovať dokument, inokedy videá na YouTube. Aj keď zábery na štýl GoPro nie sú výrazne rušivé, filmu ani nepomáhajú a radi by sme sa bez nich zaobišli. Rovnako je to aj so snahou hrať sa so zábermi počas dlhého a nudného kráčania. Pozerať sa dá na prírodu, a skôr napriek ako vďaka všetkým snahám tvorcov. Nič z toho ale film nepokazí. Dokonca ani jednoduchý záver dosť podozrivo pripomínajúci 127 hodín. Film ako celok skrátka funguje. Nie dokonale, ale svoj účel spĺňa.

Backcountry nám po dlhom čase prináša v úlohe zabijaka zviera. Nezmutované, skutočné. Keďže ide o v poslednom čase značne minoritný žáner, určite si zaslúži oceniť vôbec snahu. V tej nakoniec vôbec nepohorel, i keď rozhodne nie je málo toho, čo by sa mu dalo vyčítať. Film má spád, niekoľko hrozivých a presvedčivých scén a strašidelnú atmosféru, do ktorej sa divák dokáže veľmi hlboko ponoriť. Mohol sa posnažiť aj viac, ale na príjemný a osviežujúci hororový zážitok to stačí.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok