hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Nenávisť (2020)

Nenávistí nikdy nie je dosť?

Američania už jeden remake nakrútili. Preto tentokrát oficiálne nejde o remake, pôvodne to mal byť reboot, nakoniec je z toho sidequel. Presný dej filmu z roku 2004 si už aj tak väčšina ľudí nepamätá, veď ani nebol zásadne dôležitý. Tu ide o myšlienku, princíp, či mytológiu, o koncept toho, ako sa nenávisť zostane niekde držať, šíri sa ďalej a už sa jej nedá zbaviť. Prečo z nápadu dokola nečerpať, nenakrútiť znova to isté, len trochu inak. A nazvať to rovnako, Nenávisť.

8. 1. 2020

Puppet Master: Axis of Evil

Koniec jednej série
Sérii Puppet Master sa za niekoľko rokov podarilo spoľahlivo pochovať kedysi ešte ako-tak obľúbenú značku, a ak by desiaty diel nadväzoval na deviaty, bol by to iba ďalší klinec do rakvy. Reštart bol skutočne opäť jedinou možnosťou, ako z tejto šlamastiky von, hoci je otázne, či o Toulonove bábky ešte niekto vôbec stojí. Komu ešte vôbec niečo hovorí meno Toulan? 18. 1. 2011

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

recenzie.

The Domestics

Andrej Gomora | 7. 1. 2019
0
5/10          
žáner:
action, survival, zombie/infection

Apokalypsa namiesto manželskej poradne


Vysvetľovať, čo zničilo civilizáciu, respektíve odkiaľ sa zobrali zombíci, upíri alebo iný zrod jej rozvrátenia už dávno nie je nevyhnutnosť. Postapokalyptický film je dávno etablovaný ako žáner a pred nikým už nemusí svoje zápletky ospravedlňovať. V tomto prípade si zvolil ironickú eleganciu s narážkou na konšpirácie o chemtrails. Niekto sa proste rozhodol, že stačí, a lietadlá obostreli svet čiernym dymom. Znie to trochu hlúpo, ale dá sa to vnímať ako vtipná hlúposť. Ako takmer vždy hlavne film o pôvode postapokalyptického stavu sveta vôbec nie je. Tentokrát je o ľuďoch, priamo o manželoch v kríze vzťahu. The Domestics.

„Tu ale takmer vždy keď sa nič akčné nedeje, treba sa vrátiť k téme vzťahu a dokola ju riešiť zo všetkých strán.“

Hororová téma to nie je, obyčajné putovanie zničeným svetom sme už ale predsa videli veľakrát, niečím ho treba spestriť. Škoda, že toto spestrenie sa miestami stáva príliš intenzívnym. Ani nie na úkor akcie a hororu, skôr dialógy a nehororové scény pôsobia v tomto smere mierne silene. Ako keby bolo treba čo najviac metafor a odkazov o manželstve, dôležitosti súdržnosti, viery jeden v druhého, spolupráce, dôvery, stavaní na spoločnej minulosti. Cítime sa trochu ako v seriáli, kde si vieme predstaviť v každej epizóde jeden podobný rozhovor. Tu ale takmer vždy keď sa nič akčné nedeje, treba sa vrátiť k téme vzťahu a dokola ju riešiť zo všetkých strán. Áno, časom to začne byť otravné.

„Tak sa ale len zdôrazňuje otázka, prečo je vlastne postapokalyptický svet až taký čudný.“

Druhá vec je, že dvojica zostáva značne normálnou. Cieľom môže byť nechať jej čo najviac ľudskej blízkosti s nami, aby boli postavy čo najviac živé a nám blízke. Tak sa ale len zdôrazňuje otázka, prečo je vlastne postapokalyptický svet až taký čudný. Nejde o novinku, vlastne je skôr klišé, ako svet ovládnu gangy nadmieru podivne sa správajúcich ľudí. Čo má svoje výhody na strane štýlovej výpravy, v kontraste s normálnosťou niektorých postáv nám ale nedá neklásť si niektoré otázky. Ako sa dá chodiť s nasadenou obrovskou buvolou hlavou- nie je v nej jej nositeľovi teplo? Prečo robia ľudia toľko vecí absolútne nelogicky, berúc ohľad len na pôsobenie na diváka, a nie na zmysluplnosť či vlastné pohodlie, často na či za hranicou znesiteľnosti? Nejde o nezvyčajné prvky, možno je to ale ich koncentráciou a možno tým, že sú doplnkom filmu o reálnych vzťahoch. Zdajú sa značne prehnané a iritujúco nelogické.

Samotnej akcie je vo filme dosť, viac ako by sa človek mohol obávať, ak je v strede filmu vzťah. Často je kvalitná, dobre spracovaná aj zrežírovaná s kvalitnými efektmi aj spádom. Na druhej strane sa len veľmi málo z nej dá nazvať hororovou, oveľa viac ide o akčný thriller. Sú tu aj brutálne scény, svet sa snaží byť prezentovaný dusivo a beznádejne, celkom sa mu to ale nedarí. Atmosfére neškodí ani tak téma manželstva, skôr sú to práve nedostatky v prezentovaní postapokalyptického prostredia. Skrátka máme dojem, že sa tu niečo celkom nemyslí vážne. Ako keby táto časť mala byť skôr len doplnkom, čo  sa javí podľa prepracovanosti a premyslenosti, ktorú jej autori doprajú. My by sme pritom potrebovali, aby pôsobila hororová atmosféra, aby všetko fungovalo tak, ako to fungovať má, a vtedy by mohla byť manželská zápletka tým niečím skutočne navyše. Nielen neplnohodnotnou náhradou.

„Štýlové sú niektoré epizódne figúrky, predovšetkým tichá zabíjačka- ochrankyňa žien.“

Film sa pritom pozerať dá, nakrútený je bez veľkých nedostatkov. Nie celkom presvedčivé sú postavy, ktoré nie sú celkom dokonale zahraté ale ani napísané. Štýlové sú niektoré epizódne figúrky, predovšetkým tichá zabíjačka- ochrankyňa žien. Tej výhodou je absencia slov, vysvetlení či detailov, ktoré by nám ju nepochybne dokázali pokaziť. Takto neriešime ani jej uveriteľnosť, na rozdiel povedzme od rodinne založeného černocha. Jeho úloha je v manželskej dráme opäť jasná, jeho existencia v zobrazenom svete ale opäť divákovi príliš nesedí. Že oprávnene nás nakoniec presvedčí aj samotný dej.

The Domestics zostáva niekde uprostred rôznych žánrov a ak v ňom niečo funguje, je to asi len akcia. Horor sa stráca celkom, rovnako ako pravé napätie a tiež snaha o psychologickú dráma. Tá možno vo filme ani byť nemala, náznaky sú ale prisilné, aby nám nechýbala. Výhodou je spád, film stále napreduje a skoro stále sa v ňom niečo deje. Nenudí, nie je ale ani ďaleko od pomerne primitívnej akčnej zábavy.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy