hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

The Domestics

Andrej Gomora | 7. 1. 2019
0
5/10          
žáner:
action, survival, zombie/infection

Apokalypsa namiesto manželskej poradne


Vysvetľovať, čo zničilo civilizáciu, respektíve odkiaľ sa zobrali zombíci, upíri alebo iný zrod jej rozvrátenia už dávno nie je nevyhnutnosť. Postapokalyptický film je dávno etablovaný ako žáner a pred nikým už nemusí svoje zápletky ospravedlňovať. V tomto prípade si zvolil ironickú eleganciu s narážkou na konšpirácie o chemtrails. Niekto sa proste rozhodol, že stačí, a lietadlá obostreli svet čiernym dymom. Znie to trochu hlúpo, ale dá sa to vnímať ako vtipná hlúposť. Ako takmer vždy hlavne film o pôvode postapokalyptického stavu sveta vôbec nie je. Tentokrát je o ľuďoch, priamo o manželoch v kríze vzťahu. The Domestics.

„Tu ale takmer vždy keď sa nič akčné nedeje, treba sa vrátiť k téme vzťahu a dokola ju riešiť zo všetkých strán.“

Hororová téma to nie je, obyčajné putovanie zničeným svetom sme už ale predsa videli veľakrát, niečím ho treba spestriť. Škoda, že toto spestrenie sa miestami stáva príliš intenzívnym. Ani nie na úkor akcie a hororu, skôr dialógy a nehororové scény pôsobia v tomto smere mierne silene. Ako keby bolo treba čo najviac metafor a odkazov o manželstve, dôležitosti súdržnosti, viery jeden v druhého, spolupráce, dôvery, stavaní na spoločnej minulosti. Cítime sa trochu ako v seriáli, kde si vieme predstaviť v každej epizóde jeden podobný rozhovor. Tu ale takmer vždy keď sa nič akčné nedeje, treba sa vrátiť k téme vzťahu a dokola ju riešiť zo všetkých strán. Áno, časom to začne byť otravné.

„Tak sa ale len zdôrazňuje otázka, prečo je vlastne postapokalyptický svet až taký čudný.“

Druhá vec je, že dvojica zostáva značne normálnou. Cieľom môže byť nechať jej čo najviac ľudskej blízkosti s nami, aby boli postavy čo najviac živé a nám blízke. Tak sa ale len zdôrazňuje otázka, prečo je vlastne postapokalyptický svet až taký čudný. Nejde o novinku, vlastne je skôr klišé, ako svet ovládnu gangy nadmieru podivne sa správajúcich ľudí. Čo má svoje výhody na strane štýlovej výpravy, v kontraste s normálnosťou niektorých postáv nám ale nedá neklásť si niektoré otázky. Ako sa dá chodiť s nasadenou obrovskou buvolou hlavou- nie je v nej jej nositeľovi teplo? Prečo robia ľudia toľko vecí absolútne nelogicky, berúc ohľad len na pôsobenie na diváka, a nie na zmysluplnosť či vlastné pohodlie, často na či za hranicou znesiteľnosti? Nejde o nezvyčajné prvky, možno je to ale ich koncentráciou a možno tým, že sú doplnkom filmu o reálnych vzťahoch. Zdajú sa značne prehnané a iritujúco nelogické.

Samotnej akcie je vo filme dosť, viac ako by sa človek mohol obávať, ak je v strede filmu vzťah. Často je kvalitná, dobre spracovaná aj zrežírovaná s kvalitnými efektmi aj spádom. Na druhej strane sa len veľmi málo z nej dá nazvať hororovou, oveľa viac ide o akčný thriller. Sú tu aj brutálne scény, svet sa snaží byť prezentovaný dusivo a beznádejne, celkom sa mu to ale nedarí. Atmosfére neškodí ani tak téma manželstva, skôr sú to práve nedostatky v prezentovaní postapokalyptického prostredia. Skrátka máme dojem, že sa tu niečo celkom nemyslí vážne. Ako keby táto časť mala byť skôr len doplnkom, čo  sa javí podľa prepracovanosti a premyslenosti, ktorú jej autori doprajú. My by sme pritom potrebovali, aby pôsobila hororová atmosféra, aby všetko fungovalo tak, ako to fungovať má, a vtedy by mohla byť manželská zápletka tým niečím skutočne navyše. Nielen neplnohodnotnou náhradou.

„Štýlové sú niektoré epizódne figúrky, predovšetkým tichá zabíjačka- ochrankyňa žien.“

Film sa pritom pozerať dá, nakrútený je bez veľkých nedostatkov. Nie celkom presvedčivé sú postavy, ktoré nie sú celkom dokonale zahraté ale ani napísané. Štýlové sú niektoré epizódne figúrky, predovšetkým tichá zabíjačka- ochrankyňa žien. Tej výhodou je absencia slov, vysvetlení či detailov, ktoré by nám ju nepochybne dokázali pokaziť. Takto neriešime ani jej uveriteľnosť, na rozdiel povedzme od rodinne založeného černocha. Jeho úloha je v manželskej dráme opäť jasná, jeho existencia v zobrazenom svete ale opäť divákovi príliš nesedí. Že oprávnene nás nakoniec presvedčí aj samotný dej.

The Domestics zostáva niekde uprostred rôznych žánrov a ak v ňom niečo funguje, je to asi len akcia. Horor sa stráca celkom, rovnako ako pravé napätie a tiež snaha o psychologickú dráma. Tá možno vo filme ani byť nemala, náznaky sú ale prisilné, aby nám nechýbala. Výhodou je spád, film stále napreduje a skoro stále sa v ňom niečo deje. Nenudí, nie je ale ani ďaleko od pomerne primitívnej akčnej zábavy.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy