recenzie.

The Domestics

Andrej Gomora | 7. 1. 2019

0

5/10          

žáner:

action, survival, zombie/infection

Apokalypsa namiesto manželskej poradne

Vysvetľovať, čo zničilo civilizáciu, respektíve odkiaľ sa zobrali zombíci, upíri alebo iný zrod jej rozvrátenia už dávno nie je nevyhnutnosť. Postapokalyptický film je dávno etablovaný ako žáner a pred nikým už nemusí svoje zápletky ospravedlňovať. V tomto prípade si zvolil ironickú eleganciu s narážkou na konšpirácie o chemtrails. Niekto sa proste rozhodol, že stačí, a lietadlá obostreli svet čiernym dymom. Znie to trochu hlúpo, ale dá sa to vnímať ako vtipná hlúposť. Ako takmer vždy hlavne film o pôvode postapokalyptického stavu sveta vôbec nie je. Tentokrát je o ľuďoch, priamo o manželoch v kríze vzťahu. The Domestics.

„Tu ale takmer vždy keď sa nič akčné nedeje, treba sa vrátiť k téme vzťahu a dokola ju riešiť zo všetkých strán.“

Hororová téma to nie je, obyčajné putovanie zničeným svetom sme už ale predsa videli veľakrát, niečím ho treba spestriť. Škoda, že toto spestrenie sa miestami stáva príliš intenzívnym. Ani nie na úkor akcie a hororu, skôr dialógy a nehororové scény pôsobia v tomto smere mierne silene. Ako keby bolo treba čo najviac metafor a odkazov o manželstve, dôležitosti súdržnosti, viery jeden v druhého, spolupráce, dôvery, stavaní na spoločnej minulosti. Cítime sa trochu ako v seriáli, kde si vieme predstaviť v každej epizóde jeden podobný rozhovor. Tu ale takmer vždy keď sa nič akčné nedeje, treba sa vrátiť k téme vzťahu a dokola ju riešiť zo všetkých strán. Áno, časom to začne byť otravné.

„Tak sa ale len zdôrazňuje otázka, prečo je vlastne postapokalyptický svet až taký čudný.“

Druhá vec je, že dvojica zostáva značne normálnou. Cieľom môže byť nechať jej čo najviac ľudskej blízkosti s nami, aby boli postavy čo najviac živé a nám blízke. Tak sa ale len zdôrazňuje otázka, prečo je vlastne postapokalyptický svet až taký čudný. Nejde o novinku, vlastne je skôr klišé, ako svet ovládnu gangy nadmieru podivne sa správajúcich ľudí. Čo má svoje výhody na strane štýlovej výpravy, v kontraste s normálnosťou niektorých postáv nám ale nedá neklásť si niektoré otázky. Ako sa dá chodiť s nasadenou obrovskou buvolou hlavou- nie je v nej jej nositeľovi teplo? Prečo robia ľudia toľko vecí absolútne nelogicky, berúc ohľad len na pôsobenie na diváka, a nie na zmysluplnosť či vlastné pohodlie, často na či za hranicou znesiteľnosti? Nejde o nezvyčajné prvky, možno je to ale ich koncentráciou a možno tým, že sú doplnkom filmu o reálnych vzťahoch. Zdajú sa značne prehnané a iritujúco nelogické.

Samotnej akcie je vo filme dosť, viac ako by sa človek mohol obávať, ak je v strede filmu vzťah. Často je kvalitná, dobre spracovaná aj zrežírovaná s kvalitnými efektmi aj spádom. Na druhej strane sa len veľmi málo z nej dá nazvať hororovou, oveľa viac ide o akčný thriller. Sú tu aj brutálne scény, svet sa snaží byť prezentovaný dusivo a beznádejne, celkom sa mu to ale nedarí. Atmosfére neškodí ani tak téma manželstva, skôr sú to práve nedostatky v prezentovaní postapokalyptického prostredia. Skrátka máme dojem, že sa tu niečo celkom nemyslí vážne. Ako keby táto časť mala byť skôr len doplnkom, čo  sa javí podľa prepracovanosti a premyslenosti, ktorú jej autori doprajú. My by sme pritom potrebovali, aby pôsobila hororová atmosféra, aby všetko fungovalo tak, ako to fungovať má, a vtedy by mohla byť manželská zápletka tým niečím skutočne navyše. Nielen neplnohodnotnou náhradou.

„Štýlové sú niektoré epizódne figúrky, predovšetkým tichá zabíjačka- ochrankyňa žien.“

Film sa pritom pozerať dá, nakrútený je bez veľkých nedostatkov. Nie celkom presvedčivé sú postavy, ktoré nie sú celkom dokonale zahraté ale ani napísané. Štýlové sú niektoré epizódne figúrky, predovšetkým tichá zabíjačka- ochrankyňa žien. Tej výhodou je absencia slov, vysvetlení či detailov, ktoré by nám ju nepochybne dokázali pokaziť. Takto neriešime ani jej uveriteľnosť, na rozdiel povedzme od rodinne založeného černocha. Jeho úloha je v manželskej dráme opäť jasná, jeho existencia v zobrazenom svete ale opäť divákovi príliš nesedí. Že oprávnene nás nakoniec presvedčí aj samotný dej.

The Domestics zostáva niekde uprostred rôznych žánrov a ak v ňom niečo funguje, je to asi len akcia. Horor sa stráca celkom, rovnako ako pravé napätie a tiež snaha o psychologickú dráma. Tá možno vo filme ani byť nemala, náznaky sú ale prisilné, aby nám nechýbala. Výhodou je spád, film stále napreduje a skoro stále sa v ňom niečo deje. Nenudí, nie je ale ani ďaleko od pomerne primitívnej akčnej zábavy.