hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

recenzie.

The Domestics

Andrej Gomora | 7. 1. 2019
0
5/10          
žáner:
action, survival, zombie/infection

Apokalypsa namiesto manželskej poradne


Vysvetľovať, čo zničilo civilizáciu, respektíve odkiaľ sa zobrali zombíci, upíri alebo iný zrod jej rozvrátenia už dávno nie je nevyhnutnosť. Postapokalyptický film je dávno etablovaný ako žáner a pred nikým už nemusí svoje zápletky ospravedlňovať. V tomto prípade si zvolil ironickú eleganciu s narážkou na konšpirácie o chemtrails. Niekto sa proste rozhodol, že stačí, a lietadlá obostreli svet čiernym dymom. Znie to trochu hlúpo, ale dá sa to vnímať ako vtipná hlúposť. Ako takmer vždy hlavne film o pôvode postapokalyptického stavu sveta vôbec nie je. Tentokrát je o ľuďoch, priamo o manželoch v kríze vzťahu. The Domestics.

„Tu ale takmer vždy keď sa nič akčné nedeje, treba sa vrátiť k téme vzťahu a dokola ju riešiť zo všetkých strán.“

Hororová téma to nie je, obyčajné putovanie zničeným svetom sme už ale predsa videli veľakrát, niečím ho treba spestriť. Škoda, že toto spestrenie sa miestami stáva príliš intenzívnym. Ani nie na úkor akcie a hororu, skôr dialógy a nehororové scény pôsobia v tomto smere mierne silene. Ako keby bolo treba čo najviac metafor a odkazov o manželstve, dôležitosti súdržnosti, viery jeden v druhého, spolupráce, dôvery, stavaní na spoločnej minulosti. Cítime sa trochu ako v seriáli, kde si vieme predstaviť v každej epizóde jeden podobný rozhovor. Tu ale takmer vždy keď sa nič akčné nedeje, treba sa vrátiť k téme vzťahu a dokola ju riešiť zo všetkých strán. Áno, časom to začne byť otravné.

„Tak sa ale len zdôrazňuje otázka, prečo je vlastne postapokalyptický svet až taký čudný.“

Druhá vec je, že dvojica zostáva značne normálnou. Cieľom môže byť nechať jej čo najviac ľudskej blízkosti s nami, aby boli postavy čo najviac živé a nám blízke. Tak sa ale len zdôrazňuje otázka, prečo je vlastne postapokalyptický svet až taký čudný. Nejde o novinku, vlastne je skôr klišé, ako svet ovládnu gangy nadmieru podivne sa správajúcich ľudí. Čo má svoje výhody na strane štýlovej výpravy, v kontraste s normálnosťou niektorých postáv nám ale nedá neklásť si niektoré otázky. Ako sa dá chodiť s nasadenou obrovskou buvolou hlavou- nie je v nej jej nositeľovi teplo? Prečo robia ľudia toľko vecí absolútne nelogicky, berúc ohľad len na pôsobenie na diváka, a nie na zmysluplnosť či vlastné pohodlie, často na či za hranicou znesiteľnosti? Nejde o nezvyčajné prvky, možno je to ale ich koncentráciou a možno tým, že sú doplnkom filmu o reálnych vzťahoch. Zdajú sa značne prehnané a iritujúco nelogické.

Samotnej akcie je vo filme dosť, viac ako by sa človek mohol obávať, ak je v strede filmu vzťah. Často je kvalitná, dobre spracovaná aj zrežírovaná s kvalitnými efektmi aj spádom. Na druhej strane sa len veľmi málo z nej dá nazvať hororovou, oveľa viac ide o akčný thriller. Sú tu aj brutálne scény, svet sa snaží byť prezentovaný dusivo a beznádejne, celkom sa mu to ale nedarí. Atmosfére neškodí ani tak téma manželstva, skôr sú to práve nedostatky v prezentovaní postapokalyptického prostredia. Skrátka máme dojem, že sa tu niečo celkom nemyslí vážne. Ako keby táto časť mala byť skôr len doplnkom, čo  sa javí podľa prepracovanosti a premyslenosti, ktorú jej autori doprajú. My by sme pritom potrebovali, aby pôsobila hororová atmosféra, aby všetko fungovalo tak, ako to fungovať má, a vtedy by mohla byť manželská zápletka tým niečím skutočne navyše. Nielen neplnohodnotnou náhradou.

„Štýlové sú niektoré epizódne figúrky, predovšetkým tichá zabíjačka- ochrankyňa žien.“

Film sa pritom pozerať dá, nakrútený je bez veľkých nedostatkov. Nie celkom presvedčivé sú postavy, ktoré nie sú celkom dokonale zahraté ale ani napísané. Štýlové sú niektoré epizódne figúrky, predovšetkým tichá zabíjačka- ochrankyňa žien. Tej výhodou je absencia slov, vysvetlení či detailov, ktoré by nám ju nepochybne dokázali pokaziť. Takto neriešime ani jej uveriteľnosť, na rozdiel povedzme od rodinne založeného černocha. Jeho úloha je v manželskej dráme opäť jasná, jeho existencia v zobrazenom svete ale opäť divákovi príliš nesedí. Že oprávnene nás nakoniec presvedčí aj samotný dej.

The Domestics zostáva niekde uprostred rôznych žánrov a ak v ňom niečo funguje, je to asi len akcia. Horor sa stráca celkom, rovnako ako pravé napätie a tiež snaha o psychologickú dráma. Tá možno vo filme ani byť nemala, náznaky sú ale prisilné, aby nám nechýbala. Výhodou je spád, film stále napreduje a skoro stále sa v ňom niečo deje. Nenudí, nie je ale ani ďaleko od pomerne primitívnej akčnej zábavy.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy