hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

The Perfection

V dokonalosti je hrôza

Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

13. 8. 2019

recenzie.

Brightburn

Andrej Gomora | 20. 5. 2019
0
4/10          
žáner:
action, psycho, sci-fi

Superman, len trochu iný


Kompenzovať si bezdetnosť pomocou domácich zvierat nie je riešenie dostačujúce pre každého, počuli sme už o mnohých zúfalstvách, ktoré sú schopní podstúpiť rodičia v snahe mať deti. Jedna vec je nájsť bábätko v lese, a vychovávať ho ako vlastné. Vidieť ako priletelo z vesmíru a nájsť ho v niečom na spôsob vesmírneho modulu je už ale niečo celkom iné. Tváriť sa v tom prípade, že ide jednoducho o dar z nebies, ktorýsi treba vážiť a nekomplikovať si život nahlasovaním úkazu, či pochybnosťami o jeho pôvode, už je ale prejav výnimočného zúfalstva. Niekto tu skrátka chce mať svojho malého Brightburn.

„Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania.“

Nie sme vôbec ďaleko od nedávneho Potomka, hoci témy ako odcudzenie tentokrát skúmame oveľa povrchnejšie. Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania. Spraviť Supermana naopak znie zaujímavo predovšetkým ako hypotéza, či pokus. Tentokrát bez vysvetľovania a príbehu z planéty Kryptón. Prečo by ten tvor, ktorý padne na zem a má nadprirodzené schopnosti, nemohol byť zlý? V poslednom čase sa predsa zvykli superhrdinovia skúmať zo všetkých strán a robili sa filmy či rovno seriály o každom jednom období ich života. Úskalia tohto spracovania musia nepochybne napadať každému, poňať sa ale dá mnohými spôsobmi.

„Čo sa odohráva v jeho hlave sa nám ale nedarí ani hádať, a ani nás to nezaujíma.“

Spraviť chlapca celkom nepriehľadným sa vzhľadom na plochosť ostatných postáv javí skôr ako výsledok kvalít a štýlu tvorcov než ako premyslené rozhodnutie. Vidíme, ako ním niečo lomcuje, niečo ho ovláda a on začne mať násilné sklony. Čo sa odohráva v jeho hlave sa nám ale nedarí ani hádať, a ani nás to nezaujíma. Nevnímame ho ako chudáka, vnútorne rozpolteného, neistého či ako obeť. Jednoducho niečo začne robiť. Prečo to robí, odkiaľ pochádzajú zmeny v jeho nálade, či sa vnútorne trápi alebo je so sebou spokojný sú otázky, ktoré by mohli nastať pri náznakom ľudskej postave. Táto ňou ale nie je.

Podobne skôr superhrdinský ako psychologický je pohľad na rodičov, a ich objavovanie schopností dieťaťa prebieha hlavne na povrchu. Príbehovo a dobrodružne. Problém je, že tento koncept nie celkom sedí do komornej atmosféry, ktorá práve vzťah medzi chlapcom a jeho rodičmi zachytáva. Prvé úkazy sú nepochybne zlé a ak by sa podobne správali vaše deti, radi nebudete. Nie sú ale ani hororové na pohľad, samé o sebe nás ako divákov nenastrašia. Znepokojivé až hrozivé by mohli byť pre rodičov, to by sme ale museli byť schopní sa do nich vcítiť a muselo by nás vo väčšej miere zaujímať ich prežívanie situácie.

„Viacero scén má celkom kvalitnú atmosféru a podarí sa im vybudovať príjemné napätie, to kazia akurát mierne nedostatky na strane logiky.“

Od neurčitého vytvárania znepokojenia a viac menej nekoncepčných prejavov toho, že niekto tu asi nebude normálny, sa pomaly dostaneme k skutočnému hororu. Ten už vyzerá o niečo lepšie. Príde aj celkom slušný gore, pri ktorom chlapcov chlad konečne vyznie zaujímavo. Viacero scén má celkom kvalitnú atmosféru a podarí sa im vybudovať príjemné napätie, to kazia akurát mierne nedostatky na strane logiky. V prvom rade ide o klasický problém, ak je záporný hrdina až príliš mocný. Nič by ho nemala zastaviť, a nič by mu nemalo zabrániť spraviť čokoľvek, čo sa mu bude žiadať. Dobre, prijmime ešte možnosť, že jeho proste baví sa s obeťami trocha pohrať. O čo mu ale vlastne ide? Prečo terorizuje vlastných príbuzných miesto toho, aby rovno išiel po svetovláde? Stále zostávame pri mierne nedomyslenom komorne dobrodružnom príbehu. Oveľa viac tento film ani nie je.

Brightburn sa dá vnímať v prvom rade ako hravá provokácia, príspevok do módnej vlny, ktorý akurát celkom prekrúca jej tón. Námet sa dá pokladať za funkčný v tomto zmysle, oveľa menej už sám osebe v zmysle hororovom. Film má viacero relatívne podarených scén, miestami vytvára napätie a vzhľadom na skromnú stopáž nikdy nezačne celkom nudiť. Celkove ale pôsobí scenáristicky skôr nepodarene a nedotiahnuto. Jednoducho pokus, ako by to vyzeralo, s odpoveďou, že dobrý film by z toho asi nebol.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy