hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

The Silence

Svet sa konečne ponorí do ticha

Jedna vec je využívať nejaký druh ľudského postihnutia pre zdramatizovanie hororu, videli sme slepých, hluchých aj vozičkárov. Keď sme ale mali v pomerne krátkej dobe Tiché miesto, kde bolo dôležité zostať ticho, a Bird Box, kde bolo zase potrebné zatvárať oči, ďalší horor, kde sa treba ukrývať v tichu pôsobí mierne redundantne. Tu sa totiž nezdá, že by vznikal akýsi nový žáner, špecifickosť je naopak natoľko nápadná, že sa okolo nej musí krútiť celý film. Takže si človek celkom nevie predstaviť niečo v tomto jednom smere podobné, ale pritom stále dostatočne odlišné, aby sa mu nezdalo zbytočné to pozerať. Nový film má originálny ešte aj názov. The Silence.

3. 9. 2019

recenzie.

Brightburn

Andrej Gomora | 20. 5. 2019
0
4/10          
žáner:
action, psycho, sci-fi

Superman, len trochu iný


Kompenzovať si bezdetnosť pomocou domácich zvierat nie je riešenie dostačujúce pre každého, počuli sme už o mnohých zúfalstvách, ktoré sú schopní podstúpiť rodičia v snahe mať deti. Jedna vec je nájsť bábätko v lese, a vychovávať ho ako vlastné. Vidieť ako priletelo z vesmíru a nájsť ho v niečom na spôsob vesmírneho modulu je už ale niečo celkom iné. Tváriť sa v tom prípade, že ide jednoducho o dar z nebies, ktorýsi treba vážiť a nekomplikovať si život nahlasovaním úkazu, či pochybnosťami o jeho pôvode, už je ale prejav výnimočného zúfalstva. Niekto tu skrátka chce mať svojho malého Brightburn.

„Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania.“

Nie sme vôbec ďaleko od nedávneho Potomka, hoci témy ako odcudzenie tentokrát skúmame oveľa povrchnejšie. Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania. Spraviť Supermana naopak znie zaujímavo predovšetkým ako hypotéza, či pokus. Tentokrát bez vysvetľovania a príbehu z planéty Kryptón. Prečo by ten tvor, ktorý padne na zem a má nadprirodzené schopnosti, nemohol byť zlý? V poslednom čase sa predsa zvykli superhrdinovia skúmať zo všetkých strán a robili sa filmy či rovno seriály o každom jednom období ich života. Úskalia tohto spracovania musia nepochybne napadať každému, poňať sa ale dá mnohými spôsobmi.

„Čo sa odohráva v jeho hlave sa nám ale nedarí ani hádať, a ani nás to nezaujíma.“

Spraviť chlapca celkom nepriehľadným sa vzhľadom na plochosť ostatných postáv javí skôr ako výsledok kvalít a štýlu tvorcov než ako premyslené rozhodnutie. Vidíme, ako ním niečo lomcuje, niečo ho ovláda a on začne mať násilné sklony. Čo sa odohráva v jeho hlave sa nám ale nedarí ani hádať, a ani nás to nezaujíma. Nevnímame ho ako chudáka, vnútorne rozpolteného, neistého či ako obeť. Jednoducho niečo začne robiť. Prečo to robí, odkiaľ pochádzajú zmeny v jeho nálade, či sa vnútorne trápi alebo je so sebou spokojný sú otázky, ktoré by mohli nastať pri náznakom ľudskej postave. Táto ňou ale nie je.

Podobne skôr superhrdinský ako psychologický je pohľad na rodičov, a ich objavovanie schopností dieťaťa prebieha hlavne na povrchu. Príbehovo a dobrodružne. Problém je, že tento koncept nie celkom sedí do komornej atmosféry, ktorá práve vzťah medzi chlapcom a jeho rodičmi zachytáva. Prvé úkazy sú nepochybne zlé a ak by sa podobne správali vaše deti, radi nebudete. Nie sú ale ani hororové na pohľad, samé o sebe nás ako divákov nenastrašia. Znepokojivé až hrozivé by mohli byť pre rodičov, to by sme ale museli byť schopní sa do nich vcítiť a muselo by nás vo väčšej miere zaujímať ich prežívanie situácie.

„Viacero scén má celkom kvalitnú atmosféru a podarí sa im vybudovať príjemné napätie, to kazia akurát mierne nedostatky na strane logiky.“

Od neurčitého vytvárania znepokojenia a viac menej nekoncepčných prejavov toho, že niekto tu asi nebude normálny, sa pomaly dostaneme k skutočnému hororu. Ten už vyzerá o niečo lepšie. Príde aj celkom slušný gore, pri ktorom chlapcov chlad konečne vyznie zaujímavo. Viacero scén má celkom kvalitnú atmosféru a podarí sa im vybudovať príjemné napätie, to kazia akurát mierne nedostatky na strane logiky. V prvom rade ide o klasický problém, ak je záporný hrdina až príliš mocný. Nič by ho nemala zastaviť, a nič by mu nemalo zabrániť spraviť čokoľvek, čo sa mu bude žiadať. Dobre, prijmime ešte možnosť, že jeho proste baví sa s obeťami trocha pohrať. O čo mu ale vlastne ide? Prečo terorizuje vlastných príbuzných miesto toho, aby rovno išiel po svetovláde? Stále zostávame pri mierne nedomyslenom komorne dobrodružnom príbehu. Oveľa viac tento film ani nie je.

Brightburn sa dá vnímať v prvom rade ako hravá provokácia, príspevok do módnej vlny, ktorý akurát celkom prekrúca jej tón. Námet sa dá pokladať za funkčný v tomto zmysle, oveľa menej už sám osebe v zmysle hororovom. Film má viacero relatívne podarených scén, miestami vytvára napätie a vzhľadom na skromnú stopáž nikdy nezačne celkom nudiť. Celkove ale pôsobí scenáristicky skôr nepodarene a nedotiahnuto. Jednoducho pokus, ako by to vyzeralo, s odpoveďou, že dobrý film by z toho asi nebol.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy