hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

recenzie.

Brightburn

Andrej Gomora | 20. 5. 2019
0
4/10          
žáner:
action, psycho, sci-fi

Superman, len trochu iný


Kompenzovať si bezdetnosť pomocou domácich zvierat nie je riešenie dostačujúce pre každého, počuli sme už o mnohých zúfalstvách, ktoré sú schopní podstúpiť rodičia v snahe mať deti. Jedna vec je nájsť bábätko v lese, a vychovávať ho ako vlastné. Vidieť ako priletelo z vesmíru a nájsť ho v niečom na spôsob vesmírneho modulu je už ale niečo celkom iné. Tváriť sa v tom prípade, že ide jednoducho o dar z nebies, ktorýsi treba vážiť a nekomplikovať si život nahlasovaním úkazu, či pochybnosťami o jeho pôvode, už je ale prejav výnimočného zúfalstva. Niekto tu skrátka chce mať svojho malého Brightburn.

„Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania.“

Nie sme vôbec ďaleko od nedávneho Potomka, hoci témy ako odcudzenie tentokrát skúmame oveľa povrchnejšie. Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania. Spraviť Supermana naopak znie zaujímavo predovšetkým ako hypotéza, či pokus. Tentokrát bez vysvetľovania a príbehu z planéty Kryptón. Prečo by ten tvor, ktorý padne na zem a má nadprirodzené schopnosti, nemohol byť zlý? V poslednom čase sa predsa zvykli superhrdinovia skúmať zo všetkých strán a robili sa filmy či rovno seriály o každom jednom období ich života. Úskalia tohto spracovania musia nepochybne napadať každému, poňať sa ale dá mnohými spôsobmi.

„Čo sa odohráva v jeho hlave sa nám ale nedarí ani hádať, a ani nás to nezaujíma.“

Spraviť chlapca celkom nepriehľadným sa vzhľadom na plochosť ostatných postáv javí skôr ako výsledok kvalít a štýlu tvorcov než ako premyslené rozhodnutie. Vidíme, ako ním niečo lomcuje, niečo ho ovláda a on začne mať násilné sklony. Čo sa odohráva v jeho hlave sa nám ale nedarí ani hádať, a ani nás to nezaujíma. Nevnímame ho ako chudáka, vnútorne rozpolteného, neistého či ako obeť. Jednoducho niečo začne robiť. Prečo to robí, odkiaľ pochádzajú zmeny v jeho nálade, či sa vnútorne trápi alebo je so sebou spokojný sú otázky, ktoré by mohli nastať pri náznakom ľudskej postave. Táto ňou ale nie je.

Podobne skôr superhrdinský ako psychologický je pohľad na rodičov, a ich objavovanie schopností dieťaťa prebieha hlavne na povrchu. Príbehovo a dobrodružne. Problém je, že tento koncept nie celkom sedí do komornej atmosféry, ktorá práve vzťah medzi chlapcom a jeho rodičmi zachytáva. Prvé úkazy sú nepochybne zlé a ak by sa podobne správali vaše deti, radi nebudete. Nie sú ale ani hororové na pohľad, samé o sebe nás ako divákov nenastrašia. Znepokojivé až hrozivé by mohli byť pre rodičov, to by sme ale museli byť schopní sa do nich vcítiť a muselo by nás vo väčšej miere zaujímať ich prežívanie situácie.

„Viacero scén má celkom kvalitnú atmosféru a podarí sa im vybudovať príjemné napätie, to kazia akurát mierne nedostatky na strane logiky.“

Od neurčitého vytvárania znepokojenia a viac menej nekoncepčných prejavov toho, že niekto tu asi nebude normálny, sa pomaly dostaneme k skutočnému hororu. Ten už vyzerá o niečo lepšie. Príde aj celkom slušný gore, pri ktorom chlapcov chlad konečne vyznie zaujímavo. Viacero scén má celkom kvalitnú atmosféru a podarí sa im vybudovať príjemné napätie, to kazia akurát mierne nedostatky na strane logiky. V prvom rade ide o klasický problém, ak je záporný hrdina až príliš mocný. Nič by ho nemala zastaviť, a nič by mu nemalo zabrániť spraviť čokoľvek, čo sa mu bude žiadať. Dobre, prijmime ešte možnosť, že jeho proste baví sa s obeťami trocha pohrať. O čo mu ale vlastne ide? Prečo terorizuje vlastných príbuzných miesto toho, aby rovno išiel po svetovláde? Stále zostávame pri mierne nedomyslenom komorne dobrodružnom príbehu. Oveľa viac tento film ani nie je.

Brightburn sa dá vnímať v prvom rade ako hravá provokácia, príspevok do módnej vlny, ktorý akurát celkom prekrúca jej tón. Námet sa dá pokladať za funkčný v tomto zmysle, oveľa menej už sám osebe v zmysle hororovom. Film má viacero relatívne podarených scén, miestami vytvára napätie a vzhľadom na skromnú stopáž nikdy nezačne celkom nudiť. Celkove ale pôsobí scenáristicky skôr nepodarene a nedotiahnuto. Jednoducho pokus, ako by to vyzeralo, s odpoveďou, že dobrý film by z toho asi nebol.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy