recenzie.

Brightburn

Andrej Gomora | 20. 5. 2019

0

4/10          

žáner:

action, psycho, sci-fi

Superman, len trochu iný

Kompenzovať si bezdetnosť pomocou domácich zvierat nie je riešenie dostačujúce pre každého, počuli sme už o mnohých zúfalstvách, ktoré sú schopní podstúpiť rodičia v snahe mať deti. Jedna vec je nájsť bábätko v lese, a vychovávať ho ako vlastné. Vidieť ako priletelo z vesmíru a nájsť ho v niečom na spôsob vesmírneho modulu je už ale niečo celkom iné. Tváriť sa v tom prípade, že ide jednoducho o dar z nebies, ktorýsi treba vážiť a nekomplikovať si život nahlasovaním úkazu, či pochybnosťami o jeho pôvode, už je ale prejav výnimočného zúfalstva. Niekto tu skrátka chce mať svojho malého Brightburn.

„Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania.“

Nie sme vôbec ďaleko od nedávneho Potomka, hoci témy ako odcudzenie tentokrát skúmame oveľa povrchnejšie. Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania. Spraviť Supermana naopak znie zaujímavo predovšetkým ako hypotéza, či pokus. Tentokrát bez vysvetľovania a príbehu z planéty Kryptón. Prečo by ten tvor, ktorý padne na zem a má nadprirodzené schopnosti, nemohol byť zlý? V poslednom čase sa predsa zvykli superhrdinovia skúmať zo všetkých strán a robili sa filmy či rovno seriály o každom jednom období ich života. Úskalia tohto spracovania musia nepochybne napadať každému, poňať sa ale dá mnohými spôsobmi.

„Čo sa odohráva v jeho hlave sa nám ale nedarí ani hádať, a ani nás to nezaujíma.“

Spraviť chlapca celkom nepriehľadným sa vzhľadom na plochosť ostatných postáv javí skôr ako výsledok kvalít a štýlu tvorcov než ako premyslené rozhodnutie. Vidíme, ako ním niečo lomcuje, niečo ho ovláda a on začne mať násilné sklony. Čo sa odohráva v jeho hlave sa nám ale nedarí ani hádať, a ani nás to nezaujíma. Nevnímame ho ako chudáka, vnútorne rozpolteného, neistého či ako obeť. Jednoducho niečo začne robiť. Prečo to robí, odkiaľ pochádzajú zmeny v jeho nálade, či sa vnútorne trápi alebo je so sebou spokojný sú otázky, ktoré by mohli nastať pri náznakom ľudskej postave. Táto ňou ale nie je.

Podobne skôr superhrdinský ako psychologický je pohľad na rodičov, a ich objavovanie schopností dieťaťa prebieha hlavne na povrchu. Príbehovo a dobrodružne. Problém je, že tento koncept nie celkom sedí do komornej atmosféry, ktorá práve vzťah medzi chlapcom a jeho rodičmi zachytáva. Prvé úkazy sú nepochybne zlé a ak by sa podobne správali vaše deti, radi nebudete. Nie sú ale ani hororové na pohľad, samé o sebe nás ako divákov nenastrašia. Znepokojivé až hrozivé by mohli byť pre rodičov, to by sme ale museli byť schopní sa do nich vcítiť a muselo by nás vo väčšej miere zaujímať ich prežívanie situácie.

„Viacero scén má celkom kvalitnú atmosféru a podarí sa im vybudovať príjemné napätie, to kazia akurát mierne nedostatky na strane logiky.“

Od neurčitého vytvárania znepokojenia a viac menej nekoncepčných prejavov toho, že niekto tu asi nebude normálny, sa pomaly dostaneme k skutočnému hororu. Ten už vyzerá o niečo lepšie. Príde aj celkom slušný gore, pri ktorom chlapcov chlad konečne vyznie zaujímavo. Viacero scén má celkom kvalitnú atmosféru a podarí sa im vybudovať príjemné napätie, to kazia akurát mierne nedostatky na strane logiky. V prvom rade ide o klasický problém, ak je záporný hrdina až príliš mocný. Nič by ho nemala zastaviť, a nič by mu nemalo zabrániť spraviť čokoľvek, čo sa mu bude žiadať. Dobre, prijmime ešte možnosť, že jeho proste baví sa s obeťami trocha pohrať. O čo mu ale vlastne ide? Prečo terorizuje vlastných príbuzných miesto toho, aby rovno išiel po svetovláde? Stále zostávame pri mierne nedomyslenom komorne dobrodružnom príbehu. Oveľa viac tento film ani nie je.

Brightburn sa dá vnímať v prvom rade ako hravá provokácia, príspevok do módnej vlny, ktorý akurát celkom prekrúca jej tón. Námet sa dá pokladať za funkčný v tomto zmysle, oveľa menej už sám osebe v zmysle hororovom. Film má viacero relatívne podarených scén, miestami vytvára napätie a vzhľadom na skromnú stopáž nikdy nezačne celkom nudiť. Celkove ale pôsobí scenáristicky skôr nepodarene a nedotiahnuto. Jednoducho pokus, ako by to vyzeralo, s odpoveďou, že dobrý film by z toho asi nebol.