najčítanejšie recenzie.
Hellions
The Intruder
V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.
The Battery
Posljednji Srbin u Hrvatskoj
Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.
Tokyo Gore Police
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011
recenzie.
Last Shift
Keď posledná, tak posledná
„Nesmie akurát zo stanice odísť, aby počkala na čistiarsku firmu."
O dej tu aj tak veľmi nejde. Skoro vôbec. Loren privíta starý nevrlý policajt, trochu si s ňou zažartuje a nechá ju osamote. Nesmie akurát zo stanice odísť, aby počkala na čistiarsku firmu. Inak sa na stanici nemá čo stať, telefóny už sú presmerované, prinajhoršom tam niekto môže zablúdiť. Veru aj zablúdi, bezdomovec. Dezorientovaný robí neporiadok, Loren ho musí spacifikovať do cely. Dovtedy čudné zvuky, pohyby a úkazy pripisovala jemu. Časom ale zistí, že všetko čo sa na stanici deje, nemôže pripísať jednému človeku. Dokonca ani celému policajnému zboru a jeho špecifickému štýlu vítania nováčikov. Bude musieť uveriť historke pred stanicou fajčiacej prostitútky. V celách as svojho času obesila rodina chlapíka menom Paymon, predtým spoločne uväznila a zavraždila niekoľko mladých dievčat. Jedno z nich Loren vyvoláva, chce pomoc. Ďalšie sa objavia na stanici a ich úmysly už sú menej jasné.
„Čo sa deje väčšinu času nemá nejakú zjavnú a asi ani skrytú logiku či význam."
Ak by sme niečo mohli nazvať dejom, je to zhruba päť minút na začiatku a päť minút na konci. V strede je trocha vysvetľovania, čo sa to v minulosti stalo, že stanica nie je tak celkom normálna. Nakoľko ale ide o pre diváka podstatné informácie nie je až také jednoznačné. Skôr ide o vsuvky v strašení, nech si trocha vydýchneme. Čo sa deje väčšinu času nemá nejakú zjavnú a asi ani skrytú logiku či význam. Na stanici straší, stále dokola a všetkými predstaviteľnými spôsobmi. My si máme so všemožným strašením vystačiť ako náplňou filmu. Šťastie, že to ako tak funguje.
„Aj keď úroveň atmosféry a strachu z nej prameniaceho nie je zlá, pozvoľna vo filme upadá."
Hlavne prvé strašidelné scény sa skutočne podaria. Nejde o nič originálne, objavujú sa tajomné postavy, hovoria temné hlasy. Máme tu výborné prostredie opustenej stanice v noci, a pre účely strašenia podarenú postavu. Loren je dokonale ľudská, aj keď s každým jej rozhodnutím sa nemusíme zhodnúť, veríme jej a veľmi dobre sa s ňou dokážeme stotožniť. Snaží sa byť odvážna, racionálna, noc skrátka akokoľvek prečkať. Jej presvedčivosť na druhej strane ešte zdôrazňuje chaos v strašení. Keďže to sa prakticky nemusí viazať na nejaký dej, sústreďuje sa len na efektnosť. Výsledkom je sled scén a pasáží bez čohokoľvek na spôsob spádu či stupňovania. Aj keď úroveň atmosféry a strachu z nej prameniaceho nie je zlá, pozvoľna vo filme upadá. Okrem toho, že sa pozeráme viac menej stále na to isté, zároveň v nás silnie presvedčenie, že vo filme sa už veľmi nemá čo stať. Tak jeho vyvrcholenie aj vyzerá, krátke, nie príliš nadväzujúce, len aby už sa to nejako ukončilo.
„Ak logika chýba čo sa týka nejakého deja a jeho smerovania, oveľa lepšie na tom nie je ani mnoho scén."
Strašidelné scény síce neponúkajú nič zásadne nové, no rozhodne príjemná je kvalita ich spracovania. Všimnete si dobrú hudbu a zvukové efekty, jednoduché no funkčné masky a predovšetkým kvalitnú réžiu. Nakoniec vám ale aj pri samotnom strašení musí občas udrieť do oka efektnosť, až silenosť. Ak logika chýba čo sa týka nejakého deja a jeho smerovania, oveľa lepšie na tom nie je ani mnoho scén. Idú odnikiaľ nikam, len by chceli byť hrozivé. A aj keď chvíľu by zniesť išli, vytvoriť z ich sledu celý film je už trochu príliš.
Last Shift je až výnimočne kvalitne nakrútený horor s výbornou ústrednou postavou a v zásade kvalitnou atmosférou. Problém je, že dokola zobrazuje to isté, nikam sa neposúva až sa aj napriek svojim kvalitám musí divákovi zunovať. Ak nič iné, vidíme, že Anthony DiBlasi to rovnako ako pri lepšej Cassadage skutočne vie, a máme dôvod dúfať, že nás v budúcnosti ešte poteší.
