najčítanejšie recenzie.
Boarding School
Prvá Očista
Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.
12. 7. 2018Smrtiaci príliv
V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.
5. 9. 2016Bear
Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.
20. 9. 2010Nočná mora z Elm Street (2010)
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010
recenzie.
Last Shift
Keď posledná, tak posledná
„Nesmie akurát zo stanice odísť, aby počkala na čistiarsku firmu."
O dej tu aj tak veľmi nejde. Skoro vôbec. Loren privíta starý nevrlý policajt, trochu si s ňou zažartuje a nechá ju osamote. Nesmie akurát zo stanice odísť, aby počkala na čistiarsku firmu. Inak sa na stanici nemá čo stať, telefóny už sú presmerované, prinajhoršom tam niekto môže zablúdiť. Veru aj zablúdi, bezdomovec. Dezorientovaný robí neporiadok, Loren ho musí spacifikovať do cely. Dovtedy čudné zvuky, pohyby a úkazy pripisovala jemu. Časom ale zistí, že všetko čo sa na stanici deje, nemôže pripísať jednému človeku. Dokonca ani celému policajnému zboru a jeho špecifickému štýlu vítania nováčikov. Bude musieť uveriť historke pred stanicou fajčiacej prostitútky. V celách as svojho času obesila rodina chlapíka menom Paymon, predtým spoločne uväznila a zavraždila niekoľko mladých dievčat. Jedno z nich Loren vyvoláva, chce pomoc. Ďalšie sa objavia na stanici a ich úmysly už sú menej jasné.
„Čo sa deje väčšinu času nemá nejakú zjavnú a asi ani skrytú logiku či význam."
Ak by sme niečo mohli nazvať dejom, je to zhruba päť minút na začiatku a päť minút na konci. V strede je trocha vysvetľovania, čo sa to v minulosti stalo, že stanica nie je tak celkom normálna. Nakoľko ale ide o pre diváka podstatné informácie nie je až také jednoznačné. Skôr ide o vsuvky v strašení, nech si trocha vydýchneme. Čo sa deje väčšinu času nemá nejakú zjavnú a asi ani skrytú logiku či význam. Na stanici straší, stále dokola a všetkými predstaviteľnými spôsobmi. My si máme so všemožným strašením vystačiť ako náplňou filmu. Šťastie, že to ako tak funguje.
„Aj keď úroveň atmosféry a strachu z nej prameniaceho nie je zlá, pozvoľna vo filme upadá."
Hlavne prvé strašidelné scény sa skutočne podaria. Nejde o nič originálne, objavujú sa tajomné postavy, hovoria temné hlasy. Máme tu výborné prostredie opustenej stanice v noci, a pre účely strašenia podarenú postavu. Loren je dokonale ľudská, aj keď s každým jej rozhodnutím sa nemusíme zhodnúť, veríme jej a veľmi dobre sa s ňou dokážeme stotožniť. Snaží sa byť odvážna, racionálna, noc skrátka akokoľvek prečkať. Jej presvedčivosť na druhej strane ešte zdôrazňuje chaos v strašení. Keďže to sa prakticky nemusí viazať na nejaký dej, sústreďuje sa len na efektnosť. Výsledkom je sled scén a pasáží bez čohokoľvek na spôsob spádu či stupňovania. Aj keď úroveň atmosféry a strachu z nej prameniaceho nie je zlá, pozvoľna vo filme upadá. Okrem toho, že sa pozeráme viac menej stále na to isté, zároveň v nás silnie presvedčenie, že vo filme sa už veľmi nemá čo stať. Tak jeho vyvrcholenie aj vyzerá, krátke, nie príliš nadväzujúce, len aby už sa to nejako ukončilo.
„Ak logika chýba čo sa týka nejakého deja a jeho smerovania, oveľa lepšie na tom nie je ani mnoho scén."
Strašidelné scény síce neponúkajú nič zásadne nové, no rozhodne príjemná je kvalita ich spracovania. Všimnete si dobrú hudbu a zvukové efekty, jednoduché no funkčné masky a predovšetkým kvalitnú réžiu. Nakoniec vám ale aj pri samotnom strašení musí občas udrieť do oka efektnosť, až silenosť. Ak logika chýba čo sa týka nejakého deja a jeho smerovania, oveľa lepšie na tom nie je ani mnoho scén. Idú odnikiaľ nikam, len by chceli byť hrozivé. A aj keď chvíľu by zniesť išli, vytvoriť z ich sledu celý film je už trochu príliš.
Last Shift je až výnimočne kvalitne nakrútený horor s výbornou ústrednou postavou a v zásade kvalitnou atmosférou. Problém je, že dokola zobrazuje to isté, nikam sa neposúva až sa aj napriek svojim kvalitám musí divákovi zunovať. Ak nič iné, vidíme, že Anthony DiBlasi to rovnako ako pri lepšej Cassadage skutočne vie, a máme dôvod dúfať, že nás v budúcnosti ešte poteší.
