hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

The Human Centipede 2: Full Sequence

Naozaj ešte odpornejšie
Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na youtube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom dieli nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.
13. 4. 2012

1922

Milovať pôdu viac ako ženu

Nejde len o jednoduchý rozdiel v záujmoch manželov. Ona chce žiť v meste, on miluje farmu. Problém je v tom, že pre neho je farma a čo najväčší pozemok jedinou životnou hodnotou. Či jednou z dvoch, tou druhou je syn, o ktorého ho chce manželka tiež obrať. Musí vyrastať s matkou, preto by tiež mal ísť do mesta. Svojím spôsobom ide o obmedzený fanatizmus, kde človek na niečom chorobne lipne, a ničomu nedovolí ho o to obrať. Pritom ani sám nevie, prečo mu na tom tak záleží. Šťastie ani bohatstvo mu pôda veru neprinesie. Tak bol skrátka vychovaný, také boli hodnoty ľudí v roku 1922.

25. 1. 2018

The Eyes of My Mother

Neučte deti hrám so skalpelom

Mama dievčatku veľa rozprávala o anatómii, o rezaní. Ako už mohla čakať, že to s ním dopadne. Sama bola v Portugalsku očná chirurgička, na kravskom oku dcére ukazuje, ako vyzerá jeho vnútro. Dievčatko je rado, rezanie sa jej páči, má rada svoju mamu. Na ich odľahlý statok jedného dňa príde cudzinec. Pýta sa na záchod, vyžaduje si nezvyčajnú zdvorilosť. Pôsobí na jednej strane krehko, zároveň dosť vyšinuto. Neskôr sa sám prizná, má rád zabíjanie, ten pocit ktorý človeku prináša. Na rozhovory s dievčatkom bude mať ešte veľa času. Bez mamičky si z neho spraví svojho jediného kamaráta. Hoci nahradiť ju samozrejme nikdy môcť nebude, Francisca bude vždy myslieť na The Eyes of My Mother.

27. 6. 2017

Exists

Nabudúce Lochnesska?
Yeti v Himalájach a Bigfoot v Amerike by údajne mohli byť poslední jedinci niektorého z živočíšnych druhov pokladaných za vyhynuté. Napríklad Gigantopitheca alebo Paranthropa. Prvý síce asi nemohol chodiť po zadných a jeho pozostatky v Amerike nikdy nenašli, a druhý sa vyskytoval len v Afrike. Pre ich existenciu nejestvujú ani žiadne vedecké dôkazy. Skôr množstvo dôvodov, prečo by mala byť takmer nemožná. No ľuďom zjavne nestačí množstvo jedincov podobných skôr opiciam ako človeku ktorých zápach cítiť na hony. Treba hľadať vedecké vysvetlenia, pretože je jasné, že niečo také Exists.
22. 1. 2015

recenzie.

Poltergeist (2015)

Andrej Gomora | 28. 5. 2015
0
5/10          
žáner:
ghost

Ak si chcete hororom pripomenúť detstvo


Vraj na Slovensku máme bezohľadných developerov s ktorými nikto nevie či nechce spraviť poriadok. No na niektoré praktiky svojich amerických kolegov sa zatiaľ nedoťahujú. Ešte sa predsa nestalo, že by niekomu vtrhli do domu duchovia, pretože sídlisko postavili na cintoríne. A nech je im film Poltergeist varovaním, aby to ani neskúšali.

„Veci sa v dome hýbu len tak a dievčatko má ešte akosi viac imaginárnych kamarátov, ako u neho bolo bežné."

Príbeh asi poznajú všetci. Ak aj nie, v hrubých črtách ho nie je ťažké načrtnúť. S detailmi to už môže byť ťažšie, niektorým totiž nie je ľahké rozumieť. Máme tu rodinu v nie najlepšej finančnej situácii, rodičov a tri deti. Roztomilé dievčatko, trochu staršieho ale ešte rozkošného chlapčeka a znechutenú pubertiačku. Peňažné možnosti im nedávajú veľký výber, čo sa týka kúpy nového obydlia. Nájdu krásny dom, za výbornú cenu, všetko sa zdá podozrivo dobré. Bez háčika to pochopiteľne nebude. Veci sa v dome hýbu len tak, a dievčatko má ešte akosi viac imaginárnych kamarátov, ako u neho bolo bežné. Tiež sa rozpráva s televízorom, vraj odtiaľ niekto prichádza. Naplno sa to začne jedného večera, rodičia odišli na večeru k známym. Otec totiž dúfa, že mu pomôžu nájsť si prácu. Tak "obyčajne" to napadne všetkých troch, chlapček aj pubertiačka prežijú. Roztomilé dievčatko ale zmizne, stratí sa v televízore. Odtiaľ s rodinou príležitostne komunikuje, vraj sú tam s ňou iní, bojí sa ich. Rodina zavolá na pomoc odborníkov na paranormálne javy, nech pozrú, čo sa to s domom deje. A dostanú dievčatko späť.

„Celé je to len akoby hra, nie celkom, ale do značnej miery nevinná."

Ako pôvodný film z roku 1982, aj ten nový je značne rodinný. Trochu príliš pre nejedného vkus. Ono totiž celkove ide o prakticky nekrvavý horor, niečo ako strašenie pre deti. Len trochu hrozivejšie. Predstavia nám rodinu a deti, roztomilé a schematické. Celé je to len akoby hra, nie celkom, ale do značnej miery nevinná. Len tak sa postaví domček z komiksov, šašo sa sám naťahuje. Je tu podobný problém ako pri mnohých duchárskych hororoch. Pravdaže, nie je príjemné, ak sa veci hýbu. Ale pokiaľ nikomu neubližujú, divák nemá veľký dôvod báť sa ich.

Vysvetlenie úkazu poltergeist sa na jednej strane tvári vedecky, tak ako tím, ktorý ho predstaví. Na druhej strane je ale vlastne dosť nezmyselné a chaotické. Vysvetlenie so stavaním na cintoríne má štýl, je len trochu prvoplánové. Duše zvyknú hľadať mier a podobne, mávajú aj svoj cieľ, napríklad niekoho zabiť. Tu len skrátka sú, jeden rozhnevaný poltergeist, ktorý terorizuje rodinu. Bez snahy vymyslieť nejaký zrozumiteľný účel tejto činnosti a možnosti jej vývoja. To, čo sa spomína v súvislosti s malou Madie znie síce pekne v zmysle vyzdvihovania detskosti a nevinnosti, trochu horšie už ale čo sa týka logiky.

„Vytvárajú len chaos, tomu sa podarí byť strašidelným iba v jeho určitých prejavoch."

Pochopiteľný zmysel chýba aj mnohým zo samotných aktov strašenia. Film sa zjavne nechal inšpirovať nedávnou duchárskou tvorbou, tú je badať hlavne v porovnaní s originálom. Tajomné postavy sú síce fajn, rovnako ako agresívne stromy a pobehujúce hračky. Vytvárajú ale len chaos, tomu sa podarí byť strašidelným iba v jeho určitých prejavoch. Na pár sekúnd vyskočíme, a to je všetko. Film sa potom navyše prepracúva až na úroveň psychedélie. Čierna diera v skrini s druhým koncom v strope obývačky tiež ako keby patrila skôr do rodinného filmu pre deti. Aj keď ich použitie v tomto prípade by pre ne rozhodne bolo príliš strašidelné.

Na filme inak badať, že si na ňom tvorcovia dali záležať. Je nakrútený kvalitne, na podobnej úrovni ako pôvodné dielo. Pre dnešnú dobu je rozhodne vhodnejší, využíva prostriedky strašenia, na aké sme zvyknutí a nevyznieva komicky, ako sa to v niektorých častiach pri origináli môže dnešnému divákovi zdať. Nevýhodou na druhej strane je, že stráca čaro osemdesiatych rokov, čo sa týka hororov výrazne špecifickej doby. Inak síce neprináša nič zásadne nové, no ani nič nekazí. Takže fanúšikom pôvodného Poltergeistu by sa mohol páčiť. A tým, ktorým sa nepáčil originál sa asi nebude páčiť tiež. Predsa, je to dosť rodinný, až infantilný film.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok