hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Nočné mory z temnôt

Čím sa strašia malé deti

Ako keby hlavným cieľom hororov posledných rokov malo byť vrátiť divákov stredného veku do detstva. Najznámejším nositeľom týchto snáh je samozrejme seriál Stranger Things, mysterióznej produkcie, ktorá má buď detských hrdinov, alebo sa odohráva pred pár desaťročiami, alebo využíva retro estetiku, je ale v poslednej dobe neúrekom. Ideálne samozrejme všetko naraz, ako je to v spomínanom seriáli. Naivným príbehom môže podobné ladenie skutočne dodať čaro, či zachrániť ich od požiadaviek na realizmus a presvedčivosť. Je to celé len svojská hra, spomienky na strašenie, a na to, čo nás vedelo naľakať, kým sme boli deti. Napríklad nejaké Nočné mory z temnôt.

27. 8. 2019

Annabelle 3: Návrat

Späť k detským hrám

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

10. 7. 2019

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

recenzie.

Poltergeist (2015)

Andrej Gomora | 28. 5. 2015
0
5/10          
žáner:
ghost

Ak si chcete hororom pripomenúť detstvo


Vraj na Slovensku máme bezohľadných developerov s ktorými nikto nevie či nechce spraviť poriadok. No na niektoré praktiky svojich amerických kolegov sa zatiaľ nedoťahujú. Ešte sa predsa nestalo, že by niekomu vtrhli do domu duchovia, pretože sídlisko postavili na cintoríne. A nech je im film Poltergeist varovaním, aby to ani neskúšali.

„Veci sa v dome hýbu len tak a dievčatko má ešte akosi viac imaginárnych kamarátov, ako u neho bolo bežné."

Príbeh asi poznajú všetci. Ak aj nie, v hrubých črtách ho nie je ťažké načrtnúť. S detailmi to už môže byť ťažšie, niektorým totiž nie je ľahké rozumieť. Máme tu rodinu v nie najlepšej finančnej situácii, rodičov a tri deti. Roztomilé dievčatko, trochu staršieho ale ešte rozkošného chlapčeka a znechutenú pubertiačku. Peňažné možnosti im nedávajú veľký výber, čo sa týka kúpy nového obydlia. Nájdu krásny dom, za výbornú cenu, všetko sa zdá podozrivo dobré. Bez háčika to pochopiteľne nebude. Veci sa v dome hýbu len tak, a dievčatko má ešte akosi viac imaginárnych kamarátov, ako u neho bolo bežné. Tiež sa rozpráva s televízorom, vraj odtiaľ niekto prichádza. Naplno sa to začne jedného večera, rodičia odišli na večeru k známym. Otec totiž dúfa, že mu pomôžu nájsť si prácu. Tak "obyčajne" to napadne všetkých troch, chlapček aj pubertiačka prežijú. Roztomilé dievčatko ale zmizne, stratí sa v televízore. Odtiaľ s rodinou príležitostne komunikuje, vraj sú tam s ňou iní, bojí sa ich. Rodina zavolá na pomoc odborníkov na paranormálne javy, nech pozrú, čo sa to s domom deje. A dostanú dievčatko späť.

„Celé je to len akoby hra, nie celkom, ale do značnej miery nevinná."

Ako pôvodný film z roku 1982, aj ten nový je značne rodinný. Trochu príliš pre nejedného vkus. Ono totiž celkove ide o prakticky nekrvavý horor, niečo ako strašenie pre deti. Len trochu hrozivejšie. Predstavia nám rodinu a deti, roztomilé a schematické. Celé je to len akoby hra, nie celkom, ale do značnej miery nevinná. Len tak sa postaví domček z komiksov, šašo sa sám naťahuje. Je tu podobný problém ako pri mnohých duchárskych hororoch. Pravdaže, nie je príjemné, ak sa veci hýbu. Ale pokiaľ nikomu neubližujú, divák nemá veľký dôvod báť sa ich.

Vysvetlenie úkazu poltergeist sa na jednej strane tvári vedecky, tak ako tím, ktorý ho predstaví. Na druhej strane je ale vlastne dosť nezmyselné a chaotické. Vysvetlenie so stavaním na cintoríne má štýl, je len trochu prvoplánové. Duše zvyknú hľadať mier a podobne, mávajú aj svoj cieľ, napríklad niekoho zabiť. Tu len skrátka sú, jeden rozhnevaný poltergeist, ktorý terorizuje rodinu. Bez snahy vymyslieť nejaký zrozumiteľný účel tejto činnosti a možnosti jej vývoja. To, čo sa spomína v súvislosti s malou Madie znie síce pekne v zmysle vyzdvihovania detskosti a nevinnosti, trochu horšie už ale čo sa týka logiky.

„Vytvárajú len chaos, tomu sa podarí byť strašidelným iba v jeho určitých prejavoch."

Pochopiteľný zmysel chýba aj mnohým zo samotných aktov strašenia. Film sa zjavne nechal inšpirovať nedávnou duchárskou tvorbou, tú je badať hlavne v porovnaní s originálom. Tajomné postavy sú síce fajn, rovnako ako agresívne stromy a pobehujúce hračky. Vytvárajú ale len chaos, tomu sa podarí byť strašidelným iba v jeho určitých prejavoch. Na pár sekúnd vyskočíme, a to je všetko. Film sa potom navyše prepracúva až na úroveň psychedélie. Čierna diera v skrini s druhým koncom v strope obývačky tiež ako keby patrila skôr do rodinného filmu pre deti. Aj keď ich použitie v tomto prípade by pre ne rozhodne bolo príliš strašidelné.

Na filme inak badať, že si na ňom tvorcovia dali záležať. Je nakrútený kvalitne, na podobnej úrovni ako pôvodné dielo. Pre dnešnú dobu je rozhodne vhodnejší, využíva prostriedky strašenia, na aké sme zvyknutí a nevyznieva komicky, ako sa to v niektorých častiach pri origináli môže dnešnému divákovi zdať. Nevýhodou na druhej strane je, že stráca čaro osemdesiatych rokov, čo sa týka hororov výrazne špecifickej doby. Inak síce neprináša nič zásadne nové, no ani nič nekazí. Takže fanúšikom pôvodného Poltergeistu by sa mohol páčiť. A tým, ktorým sa nepáčil originál sa asi nebude páčiť tiež. Predsa, je to dosť rodinný, až infantilný film.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok