hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

Poltergeist (2015)

Andrej Gomora | 28. 5. 2015
0
5/10          
žáner:
ghost

Ak si chcete hororom pripomenúť detstvo


Vraj na Slovensku máme bezohľadných developerov s ktorými nikto nevie či nechce spraviť poriadok. No na niektoré praktiky svojich amerických kolegov sa zatiaľ nedoťahujú. Ešte sa predsa nestalo, že by niekomu vtrhli do domu duchovia, pretože sídlisko postavili na cintoríne. A nech je im film Poltergeist varovaním, aby to ani neskúšali.

„Veci sa v dome hýbu len tak a dievčatko má ešte akosi viac imaginárnych kamarátov, ako u neho bolo bežné."

Príbeh asi poznajú všetci. Ak aj nie, v hrubých črtách ho nie je ťažké načrtnúť. S detailmi to už môže byť ťažšie, niektorým totiž nie je ľahké rozumieť. Máme tu rodinu v nie najlepšej finančnej situácii, rodičov a tri deti. Roztomilé dievčatko, trochu staršieho ale ešte rozkošného chlapčeka a znechutenú pubertiačku. Peňažné možnosti im nedávajú veľký výber, čo sa týka kúpy nového obydlia. Nájdu krásny dom, za výbornú cenu, všetko sa zdá podozrivo dobré. Bez háčika to pochopiteľne nebude. Veci sa v dome hýbu len tak, a dievčatko má ešte akosi viac imaginárnych kamarátov, ako u neho bolo bežné. Tiež sa rozpráva s televízorom, vraj odtiaľ niekto prichádza. Naplno sa to začne jedného večera, rodičia odišli na večeru k známym. Otec totiž dúfa, že mu pomôžu nájsť si prácu. Tak "obyčajne" to napadne všetkých troch, chlapček aj pubertiačka prežijú. Roztomilé dievčatko ale zmizne, stratí sa v televízore. Odtiaľ s rodinou príležitostne komunikuje, vraj sú tam s ňou iní, bojí sa ich. Rodina zavolá na pomoc odborníkov na paranormálne javy, nech pozrú, čo sa to s domom deje. A dostanú dievčatko späť.

„Celé je to len akoby hra, nie celkom, ale do značnej miery nevinná."

Ako pôvodný film z roku 1982, aj ten nový je značne rodinný. Trochu príliš pre nejedného vkus. Ono totiž celkove ide o prakticky nekrvavý horor, niečo ako strašenie pre deti. Len trochu hrozivejšie. Predstavia nám rodinu a deti, roztomilé a schematické. Celé je to len akoby hra, nie celkom, ale do značnej miery nevinná. Len tak sa postaví domček z komiksov, šašo sa sám naťahuje. Je tu podobný problém ako pri mnohých duchárskych hororoch. Pravdaže, nie je príjemné, ak sa veci hýbu. Ale pokiaľ nikomu neubližujú, divák nemá veľký dôvod báť sa ich.

Vysvetlenie úkazu poltergeist sa na jednej strane tvári vedecky, tak ako tím, ktorý ho predstaví. Na druhej strane je ale vlastne dosť nezmyselné a chaotické. Vysvetlenie so stavaním na cintoríne má štýl, je len trochu prvoplánové. Duše zvyknú hľadať mier a podobne, mávajú aj svoj cieľ, napríklad niekoho zabiť. Tu len skrátka sú, jeden rozhnevaný poltergeist, ktorý terorizuje rodinu. Bez snahy vymyslieť nejaký zrozumiteľný účel tejto činnosti a možnosti jej vývoja. To, čo sa spomína v súvislosti s malou Madie znie síce pekne v zmysle vyzdvihovania detskosti a nevinnosti, trochu horšie už ale čo sa týka logiky.

„Vytvárajú len chaos, tomu sa podarí byť strašidelným iba v jeho určitých prejavoch."

Pochopiteľný zmysel chýba aj mnohým zo samotných aktov strašenia. Film sa zjavne nechal inšpirovať nedávnou duchárskou tvorbou, tú je badať hlavne v porovnaní s originálom. Tajomné postavy sú síce fajn, rovnako ako agresívne stromy a pobehujúce hračky. Vytvárajú ale len chaos, tomu sa podarí byť strašidelným iba v jeho určitých prejavoch. Na pár sekúnd vyskočíme, a to je všetko. Film sa potom navyše prepracúva až na úroveň psychedélie. Čierna diera v skrini s druhým koncom v strope obývačky tiež ako keby patrila skôr do rodinného filmu pre deti. Aj keď ich použitie v tomto prípade by pre ne rozhodne bolo príliš strašidelné.

Na filme inak badať, že si na ňom tvorcovia dali záležať. Je nakrútený kvalitne, na podobnej úrovni ako pôvodné dielo. Pre dnešnú dobu je rozhodne vhodnejší, využíva prostriedky strašenia, na aké sme zvyknutí a nevyznieva komicky, ako sa to v niektorých častiach pri origináli môže dnešnému divákovi zdať. Nevýhodou na druhej strane je, že stráca čaro osemdesiatych rokov, čo sa týka hororov výrazne špecifickej doby. Inak síce neprináša nič zásadne nové, no ani nič nekazí. Takže fanúšikom pôvodného Poltergeistu by sa mohol páčiť. A tým, ktorým sa nepáčil originál sa asi nebude páčiť tiež. Predsa, je to dosť rodinný, až infantilný film.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok