hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Possessor

Trápenia lupiča tiel

Zaujímavá je už samotná technológia, my ale príliš nepôjdeme do detailov. Dôležití budú tentokrát ľudia, tí, ktorí s ňou pracujú. Film nám ich prezentuje ako to dôležitejšie, ako keby oni s ich schopnosťou správne s technickými možnosťami pracovať a narábať boli kľúčoví, nie to, čo pomocou výdobytku vedy dokážu. Svojím spôsobom ide o humanitný odkaz, pre všetkých, ktorí si myslia, že v pretechnologizovanej dobe sa človek stráca. Nie, stále je dôležitý, niektoré veci stále stoja len na ňom a bez neho nemajú šancu fungovať. On je nielen stredobodom zabijackej metódy, ale aj samotného film, Possessor.

14. 10. 2020

The Burning

Horúce osemdesiate roky
Intenzitu vraždenia tínedžerov v osemdesiatych rokoch ťažko pokladať za náhodnú. Jej vysvetlení sa ponúka veľa, hneď ako prvá by mohla byť hlboká nenávisť voči nadchádzajúcej generácii, keď Američania po niečom na spôsob Battle Royale túžili už dávno pred Japoncami. Rovnako by tu ale mohlo ísť o objavenie širšej využiteľnosti mladých tiel, nie len na ich krájanie. Azda najslávnejšou sa v tomto smere stala siahodlhá séria Piatka trinásteho, narážajúca vďaka filmu Jason X až na absolútne dno. Načasovanie do letnej sezóny párenia v najvhodnejšom revíri tábora pre pubertiakov veľmi pomohlo zvýrazniť erotický element. Ten istý recept využil aj o niečo menej známy, no minimálne rovnako kvalitný horor The Burning.
22. 4. 2014

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

recenzie.

Tai hong/Die a Violent Death

Afonka Soby | 30. 6. 2010
0
6/10          
žáner:
anthology, ghost

Na brutálnu smrť treba byť pripravený


Pred dvoma rokmi, v predvečer Vianoc, sa stala tragédia, ktorá v Thajsku rezonuje určite dodnes. 66 ľudí zahynulo v plameňoch počas veľkej predvianočnej párty v nočnom klube Santika (skúste naťukať do YouTubu). Ak si myslíte, že je priskoro, aby o tejto tragédii vznikol film, máte možno pravdu. Zomri brutálnou smrťou (orig. Tai hong) sa ňou iba zľahka inšpiruje, berie ju ako podklad na príbeh muža, ktorý v požiari prišiel o svoju priateľku. Tá ho teraz „máta" ako duch. Thajský horor má však na muške aj ďalšie tragédie inšpirované skutočnými titulkami z novín. Príbeh muža, ktorý zabil dievča v parku, sa odohráva vo väzení, kde rozmýšľa nad samovraždou. Hluchonemý drogový díler zabije zlodejku vo svojom byte a v panike ju hodí do nádrže, ktorá zásobuje vodou celú budovu. Prostitútka je svedkom vraždy dvoch mladíkov, ktorých v moteli zabije duch dievčaťa, ktoré v tej izbe kedysi zomrelo.

Tai hong je zložený spolu zo štyroch nepomenovaných poviedok, ktoré sa prelínajú jedna do druhej, v snahe vytvoriť jednoliaty celok. Posledná poviedka je rámcová, otvára aj uzatvára film, zrejme aby bol dojem akejsi kohéznosti ešte mocnejší. Okrem všadeprítomnej dusnej atmosféry, ktorá vám nedovolí nadýchnuť sa, akoby ste nikdy neopustili miesto tragédie prvej poviedky a každým nádychom prijímali do svojich pľúc iba dym z požiaru v nočnom klube, majú poviedky spoločnú aj tému: v každej vystupuje duch dievčaťa, ktoré zomrelo „brutálnou smrťou". Stačí to však na to, aby film tvoril zmysluplný celok?

Chyba je zrejme už v tom, že sa o to tvrdohlavo snaží od samého začiatku. Niekde je snaha úspešná a poviedky sa podarí veľmi pekne prepojiť: prvá aj posledná sa napríklad odohrávajú (zrejme) počas jednej noci. Keď začala druhá poviedka, nazvime si ju Väzenie, mal som pocit, že som niekde omylom vliezol do „Lynchovho ucha" a sledujem nejakú úplne inú realitu. Hrdina sa rozpráva so spoluväzňom, má nočné mory, ktoré sa prelínajú s realitou takým spôsobom, že je takmer nemožné určiť, čo sa mu sníva a čo sa deje naozaj, halucinuje a vo väznici vidí budhistu, aby mu nakoniec z toho úplne preskočilo. Toto je  časť, keď sa začnete pýtať, či tvorcovia nakrúcali tento film „s čistou hlavou". Ďalšia poviedka, nazvime ju Pomsta, s predošlou nijak nesúvisí a do „hry" sa vrátime až tou poslednou (Motel), ktorá opäť uvádza komickú postavu prostitútky z úvodu filmu.

Problémom pre Európana je aj to, že vo filme sa vystrieda veľké množstvo postáv (stačí sa pozrieť na filmový plagát v galérii) a väčšina Thajcov vyzerá veľmi podobne. Vo Väzení som „spoznal" hrdinu prvej poviedky a v Pomste zasa jeho priateľku, ktorá už mala dávno zomrieť v požiari. Bezpečnými „unikátmi" sú iba prostitútka a jej klienti z poviedky Motel, najmä preto, že sú to skôr karikatúry.

Tai hong trpí navyše klasickým neduhom väčšiny poviedkových filmov. Jednotlivé časti nie sú kvalitatívne vyvážené, a keď aj prvá a posledná sú skvelé kúsky a fungujú výborne aj ako samostatné krátke filmy, Pomsta je mierne slabšia a Väzenie je úplná katastrofa, pri ktorej si budete myslieť, že Zomri brutálnou smrťou bolo myslené ako oslovenie diváka.

Na všetkých poviedkach je však veľmi sympatické, že odmietajú narábať s ázijským hororovým klišé: klasické duchárske „bubu" scény, vlasaté potvory a „shock system" (prehliadku týchto klišé ponúka napríklad iný thajský horor Moja ex). Dokonca sú tieto postupy v záverečnej komickej poviedke výborne parodované (napríklad skvelá scéna, keď sa prostitútka klasicky trhano plazí k svojmu klientovi, aby mu ukradla peňaženku). Sú to veci, ktoré robia zo Zomri brutálnou smrťou film, ktorý stojí za pozretie. Treba však byť pripravený, že to nebude jednoliaty zážitok, skôr sínusoida, kde sa strieda nuda so zaujímavou a kreatívnou filmárčinou. 

 
 
Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy