hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Tai hong/Die a Violent Death

Afonka Soby | 30. 6. 2010
0
6/10          
žáner:
anthology, ghost

Na brutálnu smrť treba byť pripravený


Pred dvoma rokmi, v predvečer Vianoc, sa stala tragédia, ktorá v Thajsku rezonuje určite dodnes. 66 ľudí zahynulo v plameňoch počas veľkej predvianočnej párty v nočnom klube Santika (skúste naťukať do YouTubu). Ak si myslíte, že je priskoro, aby o tejto tragédii vznikol film, máte možno pravdu. Zomri brutálnou smrťou (orig. Tai hong) sa ňou iba zľahka inšpiruje, berie ju ako podklad na príbeh muža, ktorý v požiari prišiel o svoju priateľku. Tá ho teraz „máta" ako duch. Thajský horor má však na muške aj ďalšie tragédie inšpirované skutočnými titulkami z novín. Príbeh muža, ktorý zabil dievča v parku, sa odohráva vo väzení, kde rozmýšľa nad samovraždou. Hluchonemý drogový díler zabije zlodejku vo svojom byte a v panike ju hodí do nádrže, ktorá zásobuje vodou celú budovu. Prostitútka je svedkom vraždy dvoch mladíkov, ktorých v moteli zabije duch dievčaťa, ktoré v tej izbe kedysi zomrelo.

Tai hong je zložený spolu zo štyroch nepomenovaných poviedok, ktoré sa prelínajú jedna do druhej, v snahe vytvoriť jednoliaty celok. Posledná poviedka je rámcová, otvára aj uzatvára film, zrejme aby bol dojem akejsi kohéznosti ešte mocnejší. Okrem všadeprítomnej dusnej atmosféry, ktorá vám nedovolí nadýchnuť sa, akoby ste nikdy neopustili miesto tragédie prvej poviedky a každým nádychom prijímali do svojich pľúc iba dym z požiaru v nočnom klube, majú poviedky spoločnú aj tému: v každej vystupuje duch dievčaťa, ktoré zomrelo „brutálnou smrťou". Stačí to však na to, aby film tvoril zmysluplný celok?

Chyba je zrejme už v tom, že sa o to tvrdohlavo snaží od samého začiatku. Niekde je snaha úspešná a poviedky sa podarí veľmi pekne prepojiť: prvá aj posledná sa napríklad odohrávajú (zrejme) počas jednej noci. Keď začala druhá poviedka, nazvime si ju Väzenie, mal som pocit, že som niekde omylom vliezol do „Lynchovho ucha" a sledujem nejakú úplne inú realitu. Hrdina sa rozpráva so spoluväzňom, má nočné mory, ktoré sa prelínajú s realitou takým spôsobom, že je takmer nemožné určiť, čo sa mu sníva a čo sa deje naozaj, halucinuje a vo väznici vidí budhistu, aby mu nakoniec z toho úplne preskočilo. Toto je  časť, keď sa začnete pýtať, či tvorcovia nakrúcali tento film „s čistou hlavou". Ďalšia poviedka, nazvime ju Pomsta, s predošlou nijak nesúvisí a do „hry" sa vrátime až tou poslednou (Motel), ktorá opäť uvádza komickú postavu prostitútky z úvodu filmu.

Problémom pre Európana je aj to, že vo filme sa vystrieda veľké množstvo postáv (stačí sa pozrieť na filmový plagát v galérii) a väčšina Thajcov vyzerá veľmi podobne. Vo Väzení som „spoznal" hrdinu prvej poviedky a v Pomste zasa jeho priateľku, ktorá už mala dávno zomrieť v požiari. Bezpečnými „unikátmi" sú iba prostitútka a jej klienti z poviedky Motel, najmä preto, že sú to skôr karikatúry.

Tai hong trpí navyše klasickým neduhom väčšiny poviedkových filmov. Jednotlivé časti nie sú kvalitatívne vyvážené, a keď aj prvá a posledná sú skvelé kúsky a fungujú výborne aj ako samostatné krátke filmy, Pomsta je mierne slabšia a Väzenie je úplná katastrofa, pri ktorej si budete myslieť, že Zomri brutálnou smrťou bolo myslené ako oslovenie diváka.

Na všetkých poviedkach je však veľmi sympatické, že odmietajú narábať s ázijským hororovým klišé: klasické duchárske „bubu" scény, vlasaté potvory a „shock system" (prehliadku týchto klišé ponúka napríklad iný thajský horor Moja ex). Dokonca sú tieto postupy v záverečnej komickej poviedke výborne parodované (napríklad skvelá scéna, keď sa prostitútka klasicky trhano plazí k svojmu klientovi, aby mu ukradla peňaženku). Sú to veci, ktoré robia zo Zomri brutálnou smrťou film, ktorý stojí za pozretie. Treba však byť pripravený, že to nebude jednoliaty zážitok, skôr sínusoida, kde sa strieda nuda so zaujímavou a kreatívnou filmárčinou. 

 
 
Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok