recenzie.

Tai hong/Die a Violent Death

Afonka Soby | 30. 6. 2010

0

6/10          

žáner:

anthology, ghost

Na brutálnu smrť treba byť pripravený

Pred dvoma rokmi, v predvečer Vianoc, sa stala tragédia, ktorá v Thajsku rezonuje určite dodnes. 66 ľudí zahynulo v plameňoch počas veľkej predvianočnej párty v nočnom klube Santika (skúste naťukať do YouTubu). Ak si myslíte, že je priskoro, aby o tejto tragédii vznikol film, máte možno pravdu. Zomri brutálnou smrťou (orig. Tai hong) sa ňou iba zľahka inšpiruje, berie ju ako podklad na príbeh muža, ktorý v požiari prišiel o svoju priateľku. Tá ho teraz „máta" ako duch. Thajský horor má však na muške aj ďalšie tragédie inšpirované skutočnými titulkami z novín. Príbeh muža, ktorý zabil dievča v parku, sa odohráva vo väzení, kde rozmýšľa nad samovraždou. Hluchonemý drogový díler zabije zlodejku vo svojom byte a v panike ju hodí do nádrže, ktorá zásobuje vodou celú budovu. Prostitútka je svedkom vraždy dvoch mladíkov, ktorých v moteli zabije duch dievčaťa, ktoré v tej izbe kedysi zomrelo.

Tai hong je zložený spolu zo štyroch nepomenovaných poviedok, ktoré sa prelínajú jedna do druhej, v snahe vytvoriť jednoliaty celok. Posledná poviedka je rámcová, otvára aj uzatvára film, zrejme aby bol dojem akejsi kohéznosti ešte mocnejší. Okrem všadeprítomnej dusnej atmosféry, ktorá vám nedovolí nadýchnuť sa, akoby ste nikdy neopustili miesto tragédie prvej poviedky a každým nádychom prijímali do svojich pľúc iba dym z požiaru v nočnom klube, majú poviedky spoločnú aj tému: v každej vystupuje duch dievčaťa, ktoré zomrelo „brutálnou smrťou". Stačí to však na to, aby film tvoril zmysluplný celok?

Chyba je zrejme už v tom, že sa o to tvrdohlavo snaží od samého začiatku. Niekde je snaha úspešná a poviedky sa podarí veľmi pekne prepojiť: prvá aj posledná sa napríklad odohrávajú (zrejme) počas jednej noci. Keď začala druhá poviedka, nazvime si ju Väzenie, mal som pocit, že som niekde omylom vliezol do „Lynchovho ucha" a sledujem nejakú úplne inú realitu. Hrdina sa rozpráva so spoluväzňom, má nočné mory, ktoré sa prelínajú s realitou takým spôsobom, že je takmer nemožné určiť, čo sa mu sníva a čo sa deje naozaj, halucinuje a vo väznici vidí budhistu, aby mu nakoniec z toho úplne preskočilo. Toto je  časť, keď sa začnete pýtať, či tvorcovia nakrúcali tento film „s čistou hlavou". Ďalšia poviedka, nazvime ju Pomsta, s predošlou nijak nesúvisí a do „hry" sa vrátime až tou poslednou (Motel), ktorá opäť uvádza komickú postavu prostitútky z úvodu filmu.

Problémom pre Európana je aj to, že vo filme sa vystrieda veľké množstvo postáv (stačí sa pozrieť na filmový plagát v galérii) a väčšina Thajcov vyzerá veľmi podobne. Vo Väzení som „spoznal" hrdinu prvej poviedky a v Pomste zasa jeho priateľku, ktorá už mala dávno zomrieť v požiari. Bezpečnými „unikátmi" sú iba prostitútka a jej klienti z poviedky Motel, najmä preto, že sú to skôr karikatúry.

Tai hong trpí navyše klasickým neduhom väčšiny poviedkových filmov. Jednotlivé časti nie sú kvalitatívne vyvážené, a keď aj prvá a posledná sú skvelé kúsky a fungujú výborne aj ako samostatné krátke filmy, Pomsta je mierne slabšia a Väzenie je úplná katastrofa, pri ktorej si budete myslieť, že Zomri brutálnou smrťou bolo myslené ako oslovenie diváka.

Na všetkých poviedkach je však veľmi sympatické, že odmietajú narábať s ázijským hororovým klišé: klasické duchárske „bubu" scény, vlasaté potvory a „shock system" (prehliadku týchto klišé ponúka napríklad iný thajský horor Moja ex). Dokonca sú tieto postupy v záverečnej komickej poviedke výborne parodované (napríklad skvelá scéna, keď sa prostitútka klasicky trhano plazí k svojmu klientovi, aby mu ukradla peňaženku). Sú to veci, ktoré robia zo Zomri brutálnou smrťou film, ktorý stojí za pozretie. Treba však byť pripravený, že to nebude jednoliaty zážitok, skôr sínusoida, kde sa strieda nuda so zaujímavou a kreatívnou filmárčinou.