hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Apostle

Tenká hranica medzi uctievaním a vykorisťovaním

Určite sa dá vnímať pozitívne posun od schematického zobrazovania náboženských fanatikov ako šialencov a nič iné. Nadprirodzené javy sú predsa neoddeliteľná súčasť hororov. Tak prečo by niekedy nemohli to nie zrovna sympatické správanie aj podporovať, či priam ospravedlňovať? Postavy sa tak môžu stať ľudskejšími, vrátane náboženských magorov. Tiež nemusia byť zlí, len pretože ich to baví, a môžu divákovi skomplikovať možnosť ich odsúdenia aspoň do tej miery, že to skutočne nemali až také jednoduché. Keď k niekomu hovorí bohyňa, nemá nárok pokladať sa za Apostle?

14. 1. 2019

Antiviral

Film pre fajnšmekrov
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013

The Domestics

Apokalypsa namiesto manželskej poradne

Vysvetľovať, čo zničilo civilizáciu, respektíve odkiaľ sa zobrali zombíci, upíri alebo iný zrod jej rozvrátenia už dávno nie je nevyhnutnosť. Postapokalyptický film je dávno etablovaný ako žáner a pred nikým už nemusí svoje zápletky ospravedlňovať. V tomto prípade si zvolil ironickú eleganciu s narážkou na konšpirácie o chemtrails. Niekto sa proste rozhodol, že stačí, a lietadlá obostreli svet čiernym dymom. Znie to trochu hlúpo, ale dá sa to vnímať ako vtipná hlúposť. Ako takmer vždy hlavne film o pôvode postapokalyptického stavu sveta vôbec nie je. Tentokrát je o ľuďoch, priamo o manželoch v kríze vzťahu. The Domestics.

7. 1. 2019

The Eyes of My Mother

Neučte deti hrám so skalpelom

Mama dievčatku veľa rozprávala o anatómii, o rezaní. Ako už mohla čakať, že to s ním dopadne. Sama bola v Portugalsku očná chirurgička, na kravskom oku dcére ukazuje, ako vyzerá jeho vnútro. Dievčatko je rado, rezanie sa jej páči, má rada svoju mamu. Na ich odľahlý statok jedného dňa príde cudzinec. Pýta sa na záchod, vyžaduje si nezvyčajnú zdvorilosť. Pôsobí na jednej strane krehko, zároveň dosť vyšinuto. Neskôr sa sám prizná, má rád zabíjanie, ten pocit ktorý človeku prináša. Na rozhovory s dievčatkom bude mať ešte veľa času. Bez mamičky si z neho spraví svojho jediného kamaráta. Hoci nahradiť ju samozrejme nikdy môcť nebude, Francisca bude vždy myslieť na The Eyes of My Mother.

27. 6. 2017

recenzie.

Tai hong/Die a Violent Death

Afonka Soby | 30. 6. 2010
0
6/10          
žáner:
anthology, ghost

Na brutálnu smrť treba byť pripravený


Pred dvoma rokmi, v predvečer Vianoc, sa stala tragédia, ktorá v Thajsku rezonuje určite dodnes. 66 ľudí zahynulo v plameňoch počas veľkej predvianočnej párty v nočnom klube Santika (skúste naťukať do YouTubu). Ak si myslíte, že je priskoro, aby o tejto tragédii vznikol film, máte možno pravdu. Zomri brutálnou smrťou (orig. Tai hong) sa ňou iba zľahka inšpiruje, berie ju ako podklad na príbeh muža, ktorý v požiari prišiel o svoju priateľku. Tá ho teraz „máta" ako duch. Thajský horor má však na muške aj ďalšie tragédie inšpirované skutočnými titulkami z novín. Príbeh muža, ktorý zabil dievča v parku, sa odohráva vo väzení, kde rozmýšľa nad samovraždou. Hluchonemý drogový díler zabije zlodejku vo svojom byte a v panike ju hodí do nádrže, ktorá zásobuje vodou celú budovu. Prostitútka je svedkom vraždy dvoch mladíkov, ktorých v moteli zabije duch dievčaťa, ktoré v tej izbe kedysi zomrelo.

Tai hong je zložený spolu zo štyroch nepomenovaných poviedok, ktoré sa prelínajú jedna do druhej, v snahe vytvoriť jednoliaty celok. Posledná poviedka je rámcová, otvára aj uzatvára film, zrejme aby bol dojem akejsi kohéznosti ešte mocnejší. Okrem všadeprítomnej dusnej atmosféry, ktorá vám nedovolí nadýchnuť sa, akoby ste nikdy neopustili miesto tragédie prvej poviedky a každým nádychom prijímali do svojich pľúc iba dym z požiaru v nočnom klube, majú poviedky spoločnú aj tému: v každej vystupuje duch dievčaťa, ktoré zomrelo „brutálnou smrťou". Stačí to však na to, aby film tvoril zmysluplný celok?

Chyba je zrejme už v tom, že sa o to tvrdohlavo snaží od samého začiatku. Niekde je snaha úspešná a poviedky sa podarí veľmi pekne prepojiť: prvá aj posledná sa napríklad odohrávajú (zrejme) počas jednej noci. Keď začala druhá poviedka, nazvime si ju Väzenie, mal som pocit, že som niekde omylom vliezol do „Lynchovho ucha" a sledujem nejakú úplne inú realitu. Hrdina sa rozpráva so spoluväzňom, má nočné mory, ktoré sa prelínajú s realitou takým spôsobom, že je takmer nemožné určiť, čo sa mu sníva a čo sa deje naozaj, halucinuje a vo väznici vidí budhistu, aby mu nakoniec z toho úplne preskočilo. Toto je  časť, keď sa začnete pýtať, či tvorcovia nakrúcali tento film „s čistou hlavou". Ďalšia poviedka, nazvime ju Pomsta, s predošlou nijak nesúvisí a do „hry" sa vrátime až tou poslednou (Motel), ktorá opäť uvádza komickú postavu prostitútky z úvodu filmu.

Problémom pre Európana je aj to, že vo filme sa vystrieda veľké množstvo postáv (stačí sa pozrieť na filmový plagát v galérii) a väčšina Thajcov vyzerá veľmi podobne. Vo Väzení som „spoznal" hrdinu prvej poviedky a v Pomste zasa jeho priateľku, ktorá už mala dávno zomrieť v požiari. Bezpečnými „unikátmi" sú iba prostitútka a jej klienti z poviedky Motel, najmä preto, že sú to skôr karikatúry.

Tai hong trpí navyše klasickým neduhom väčšiny poviedkových filmov. Jednotlivé časti nie sú kvalitatívne vyvážené, a keď aj prvá a posledná sú skvelé kúsky a fungujú výborne aj ako samostatné krátke filmy, Pomsta je mierne slabšia a Väzenie je úplná katastrofa, pri ktorej si budete myslieť, že Zomri brutálnou smrťou bolo myslené ako oslovenie diváka.

Na všetkých poviedkach je však veľmi sympatické, že odmietajú narábať s ázijským hororovým klišé: klasické duchárske „bubu" scény, vlasaté potvory a „shock system" (prehliadku týchto klišé ponúka napríklad iný thajský horor Moja ex). Dokonca sú tieto postupy v záverečnej komickej poviedke výborne parodované (napríklad skvelá scéna, keď sa prostitútka klasicky trhano plazí k svojmu klientovi, aby mu ukradla peňaženku). Sú to veci, ktoré robia zo Zomri brutálnou smrťou film, ktorý stojí za pozretie. Treba však byť pripravený, že to nebude jednoliaty zážitok, skôr sínusoida, kde sa strieda nuda so zaujímavou a kreatívnou filmárčinou. 

 
 
Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok