najčítanejšie recenzie.
Hellions
Potomok
Krásna jednoduchosť bez vymýšľania zložitých duchárin, a využijúc jeden z najtradičnejších konceptov možno má svoje čaro. Všetci sme počuli o minulých životoch a mnoho ľudí na ne skutočne aj verí. Mierne bizarne pôsobí len scéna, kde o nej doktori hovoria rodičom s veľkou tajomnosťou, ako o čomsi záhadnom a pre nás neznámom. Práve to, že ide o príliš známy koncept môže byť prekážka, aby divák ľahko prijal reinkarnáciu ako dôvod celkom neštandardného a vražedného správania malého dieťaťa. Oproti rôznym duchárskym a podobne mysterióznym zápletkám tu ale určite je výhoda v priamočiarosti.
The Haunter
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
Carrie
Honeymoon
recenzie.
V zajatí démonov
Ďalší dôkaz, že duchovia nepatria do smetí
„Warrenovci vystupujú ako hocaká iná dvojica geniálnych vyšetrovateľov. Vidíme ich ľudskú stránku, ich vyšetrovacie schopnosti a oddanosť napomáhaniu ľuďom."
Snaha ukazovať ako skutočnosť svet, v ktorom naozaj existujú nadprirodzené javy, prednáša sa o nich na univerzitách a ľudia čo sa nimi zaoberajú sú viac ako blázni či podvodníci dáva najavo, nakoľko sa to s tou skutočnou udalosťou zase myslí vážne. Warrenovci vystupujú ako hocaká iná dvojica geniálnych vyšetrovateľov. Vidíme ich ľudskú stránku, ich vyšetrovacie schopnosti a oddanosť napomáhaniu ľuďom. Momentálne ich potrebuje rodina Perronovcov. Presťahovali sa do nového domu, a zdá sa, že tam straší. Niekto ich stále ťahá za nohy, robí im modriny, zhadzuje veci, a ešte aj smrdí. Snažia sa rodine odporučiť hľadať racionálne vysvetlenie, ale vidia že snaha je márna. A po príchode do domu pochopia prečo. O aktivite démonov sa nedá pochybovať, po krátkom vyšetrovaní ani o jej pôvode. V dome bývala najprv jedna bosorka a obesila sa na strome v záhrade. Prekliala ho, obetí rokmi pribúdalo a mnohé dom zostali strašiť. Chcú ďalej páchať zlo, nahovoriť ďalšiu ženu, aby svoje dieťa obetovala satanovi.
Na horor je úvod a predstavovanie postáv veľmi zdĺhavé. Dlho zostaneme len pri mysterióznych rečiach, trávime čas na jednej strane s múdrymi a sympatickými Warrenovcami, na druhej strane s Perronovcami, ktorých zážitky začínajú na úrovni podozrivého prievanu. V kombinácii s fraškou ohľadne pravdivého príbehu sa začne ako reálne javiť riziko unudenia. Našťastie, prejaví sa tak plané ako len môže byť.
„Je jasné že pred duchmi sa nedá ujsť, začnú byť všade a divákovi dajú prežiť úzkosť z takmer bezvýchodiskovej situácie."
Prejavy duchov začnú pribúdať a výrazne sa zvýši aj ich intenzita. Z búchajúcich dverí sa vystupňujú cez postavy v zrkadle na skutočné postavy. Ľakačky sú jednak veľmi dobre spravené, zároveň výborne zapadajú do zahusťujúceho sa priebehu deja. Ako Warrenovci vysvetľujú, svojim príchodom duchov naľakali, preto sa viac prejavujú. Celkove je až prekvapivé, ako dobre fungujú logické vysvetlenia diania, ktoré Warrenovci podávajú. Duchovia nie sú len zlo s chaotickými a nepochopiteľnými prejavmi, takmer všetky javy majú svoje vysvetlenie a logiku. Nestrácajú tým na hrozivosti, a naviac sa nedá dúfať že len tak zmiznú. Postavy čelia duchom s obrovskými schopnosťami, a zároveň im Warrenovci vysvetľujú ich zámery a aká náročná bude snaha s nimi bojovať. Je jasné že pred duchmi sa nedá ujsť, začnú byť všade a divákovi dajú prežiť úzkosť z takmer bezvýchodiskovej situácie. K atmosfére z vynikajúceho spádu rozhodne prispieva aj vyhotovenie filmu. Funguje v ňom prakticky všetko- presladená rodinnosť, afektované hranie, stereotypné postavy. Keď príde ich čas, všetky predtým zdanlivo nepodarené zložky si nájdu svoje miesto a úspešne poskladajú celkový efekt. Pridáva sa k nim podarená hudba a dôsledná práca s kamerou, vďaka ktorým sa pôsobenie filmu dostáva na intenzitu uspokojivú pre hádam každého hororového fanúšika.
„Na lacných historkách o bosorkách a domoch kde straší s často až televíznymi prostriedkami vytvára pôsobivý hororový zážitok."
Tak sa zdá, že znova raz sa podarilo zo žánra vydolovať viac, ako by človek čakal, že v ňom ešte zostalo. Podobne ako Sinister, ani V zajatí démonov v zásade neprináša nič nové. Používa otrepané recepty ktoré už nejaký čas pôsobili ako útočisko chudákov neschopných vymyslieť čokoľvek nové. Na lacných historkách o bosorkách a domoch kde straší s často až televíznymi prostriedkami vytvára pôsobivý hororový zážitok. Aj údajná skutočná udalosť vlastne nie je vyvrátená, keďže nikto za celý čas nezomrie a bolo by ťažké nájsť dôkaz, že to čo film zobrazuje sa nemohlo stať. Vykresľovať Warrenovcov ako serióznych odborníkov a hrdinov je síce zjavná hlúposť, pre potreby filmu by sme ju ale určite mali byť ochotní stráviť.
