najčítanejšie recenzie.
The Tortured
Zápletkou The Tortured pripomína začiatok Ctihodného občana, v ktorom vrah chladnokrvne odpravil ženu aj dcéru hlavného hrdinu (Gerard Butler) a ten sa pomstil tak, že uniesol vraha a utýral ho na smrť. Manželský pár Elise a Craig sú na tom podobne. 27. 10. 2010
Girl on the Third Floor
Nezačíname so žiadnou idylkou, nie takou skutočnou. Je tu jej zdanie, muž chce vlastnými rukami zrekonštruovať dom pre tehotnú manželku. Postava bude mať muchy, hneď sa ale snaží mať určitú hĺbku. Na pohľad je nesympatická, aspoň v nejakej miere úmyselne. Zistíme, že jeho svedomie nie je ani trochu čisté, ako vo vzťahu k svetu tak k vlastnej tehotnej manželke. Snaží sa presvedčiť ju, svet a hlavne samého seba, že nie je stratený prípad, dokáže sa pozbierať, byť platným členom spoločnosti a dobrým manželom. Kiežby za tým účelom neskončil zrovna v bývalom bordeli, ktorého minulosť nie je tiež celkom ako ľalia, a podobné miesta sa jej odkazu zbaviť nezvyknú. Už naveky v ňom zostala niekdajšia legenda- Girl on the Third Floor.
Color Out of Space
Rodinka balansuje niekde na hrane komickosti, každý má ale predsa vlastný spôsob života. Pubertálna dcéra inklinuje k čarodejníctvu, prečo nie. Matka má uprostred divočiny na povale starého domu kanceláriu, odkiaľ riadi finančné operácie. Otec má miláčikov lamy alpaka, tie pokladá za zvieratá budúcnosti, hýčka si ich, aby naplno rozvil ich potenciál. K tomu tu máme hipisácky ladeného suseda, ďalšieho utečenca z civilizácie. Už len vymyslieť, čo skutočne uletené, absurdné a nepochopiteľné a zároveň hororové by sa im mohlo začať diať. Na to je expert H. P. Lovecraft, film je podľa jeho poviedky Color Out of Space.
Game Over
Takzvané pamiatkové tetovanie skutočne existuje. Popol z kremácie vášho blízkeho zmiešajú s atramentom a ten sa naveky stane vašou súčasťou. Môžeme si o tejto novinke myslieť čokoľvek, objektívne hygienické nedostatky v nej nikto nenašiel. Popol vzniká pri vysokej teplote a pokiaľ sa nestihne znečistiť cestou do tetovacieho štúdia, podľa toho čo zatiaľ vieme by nemal mať ako ohroziť zdravie nositeľa tetovania. Samozrejme, veľa toho ešte nevieme. Mnohým silám nerozumieme, hlavne tým vyskytujúcim sa v hororoch. Napríklad prečo by tetovanie malo pravidelne intenzívne bolieť, a nedovoliť nikomu naň siahnuť. Až neskôr zistíme, že to by bolo Game Over.
Nenávisť (2020)
Američania už jeden remake nakrútili. Preto tentokrát oficiálne nejde o remake, pôvodne to mal byť reboot, nakoniec je z toho sidequel. Presný dej filmu z roku 2004 si už aj tak väčšina ľudí nepamätá, veď ani nebol zásadne dôležitý. Tu ide o myšlienku, princíp, či mytológiu, o koncept toho, ako sa nenávisť zostane niekde držať, šíri sa ďalej a už sa jej nedá zbaviť. Prečo z nápadu dokola nečerpať, nenakrútiť znova to isté, len trochu inak. A nazvať to rovnako, Nenávisť.
recenzie.
V zajatí démonov
Ďalší dôkaz, že duchovia nepatria do smetí
„Warrenovci vystupujú ako hocaká iná dvojica geniálnych vyšetrovateľov. Vidíme ich ľudskú stránku, ich vyšetrovacie schopnosti a oddanosť napomáhaniu ľuďom."
Snaha ukazovať ako skutočnosť svet, v ktorom naozaj existujú nadprirodzené javy, prednáša sa o nich na univerzitách a ľudia čo sa nimi zaoberajú sú viac ako blázni či podvodníci dáva najavo, nakoľko sa to s tou skutočnou udalosťou zase myslí vážne. Warrenovci vystupujú ako hocaká iná dvojica geniálnych vyšetrovateľov. Vidíme ich ľudskú stránku, ich vyšetrovacie schopnosti a oddanosť napomáhaniu ľuďom. Momentálne ich potrebuje rodina Perronovcov. Presťahovali sa do nového domu, a zdá sa, že tam straší. Niekto ich stále ťahá za nohy, robí im modriny, zhadzuje veci, a ešte aj smrdí. Snažia sa rodine odporučiť hľadať racionálne vysvetlenie, ale vidia že snaha je márna. A po príchode do domu pochopia prečo. O aktivite démonov sa nedá pochybovať, po krátkom vyšetrovaní ani o jej pôvode. V dome bývala najprv jedna bosorka a obesila sa na strome v záhrade. Prekliala ho, obetí rokmi pribúdalo a mnohé dom zostali strašiť. Chcú ďalej páchať zlo, nahovoriť ďalšiu ženu, aby svoje dieťa obetovala satanovi.
Na horor je úvod a predstavovanie postáv veľmi zdĺhavé. Dlho zostaneme len pri mysterióznych rečiach, trávime čas na jednej strane s múdrymi a sympatickými Warrenovcami, na druhej strane s Perronovcami, ktorých zážitky začínajú na úrovni podozrivého prievanu. V kombinácii s fraškou ohľadne pravdivého príbehu sa začne ako reálne javiť riziko unudenia. Našťastie, prejaví sa tak plané ako len môže byť.
„Je jasné že pred duchmi sa nedá ujsť, začnú byť všade a divákovi dajú prežiť úzkosť z takmer bezvýchodiskovej situácie."
Prejavy duchov začnú pribúdať a výrazne sa zvýši aj ich intenzita. Z búchajúcich dverí sa vystupňujú cez postavy v zrkadle na skutočné postavy. Ľakačky sú jednak veľmi dobre spravené, zároveň výborne zapadajú do zahusťujúceho sa priebehu deja. Ako Warrenovci vysvetľujú, svojim príchodom duchov naľakali, preto sa viac prejavujú. Celkove je až prekvapivé, ako dobre fungujú logické vysvetlenia diania, ktoré Warrenovci podávajú. Duchovia nie sú len zlo s chaotickými a nepochopiteľnými prejavmi, takmer všetky javy majú svoje vysvetlenie a logiku. Nestrácajú tým na hrozivosti, a naviac sa nedá dúfať že len tak zmiznú. Postavy čelia duchom s obrovskými schopnosťami, a zároveň im Warrenovci vysvetľujú ich zámery a aká náročná bude snaha s nimi bojovať. Je jasné že pred duchmi sa nedá ujsť, začnú byť všade a divákovi dajú prežiť úzkosť z takmer bezvýchodiskovej situácie. K atmosfére z vynikajúceho spádu rozhodne prispieva aj vyhotovenie filmu. Funguje v ňom prakticky všetko- presladená rodinnosť, afektované hranie, stereotypné postavy. Keď príde ich čas, všetky predtým zdanlivo nepodarené zložky si nájdu svoje miesto a úspešne poskladajú celkový efekt. Pridáva sa k nim podarená hudba a dôsledná práca s kamerou, vďaka ktorým sa pôsobenie filmu dostáva na intenzitu uspokojivú pre hádam každého hororového fanúšika.
„Na lacných historkách o bosorkách a domoch kde straší s často až televíznymi prostriedkami vytvára pôsobivý hororový zážitok."
Tak sa zdá, že znova raz sa podarilo zo žánra vydolovať viac, ako by človek čakal, že v ňom ešte zostalo. Podobne ako Sinister, ani V zajatí démonov v zásade neprináša nič nové. Používa otrepané recepty ktoré už nejaký čas pôsobili ako útočisko chudákov neschopných vymyslieť čokoľvek nové. Na lacných historkách o bosorkách a domoch kde straší s často až televíznymi prostriedkami vytvára pôsobivý hororový zážitok. Aj údajná skutočná udalosť vlastne nie je vyvrátená, keďže nikto za celý čas nezomrie a bolo by ťažké nájsť dôkaz, že to čo film zobrazuje sa nemohlo stať. Vykresľovať Warrenovcov ako serióznych odborníkov a hrdinov je síce zjavná hlúposť, pre potreby filmu by sme ju ale určite mali byť ochotní stráviť.
