hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Prvá Očista

Zase tá politika...

Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.

12. 7. 2018

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Nočná mora z Elm Street (2010)

Freddy prišiel o humor aj iskru
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010

recenzie.

The Honeymoon Phase

Andrej Gomora | 13. 11. 2020
0
4/10          
žáner:
claustrophobic, mystery, psycho

Ako dlho trvá láskavá pohodička?


Prečo sa väčšina párov, ktoré na sebe spočiatku vidia len to pozitívne a majú pocit, že konečne našli toho pravého, nakoniec rozíde. Čo sa v nich zmení, a dá sa tomu zabrániť? Je možné, aby počiatočná zamilovanosť vytrvala večne, a aby sa aj po rokoch ľúbili tak, ako keď sa zoznámili? Súvislosť by mohla byť so sexom, to je ale len hypotéza. Treba ju potvrdiť, či nájsť nejakú inú, a ísť na to vedecky. Alebo aspoň sa tak tváriť, pri psychologických pokusoch už to tak chodí. Vyzerajú bizarne a často potvrdia niečo celkom iné, než čo bol ich deklarovaný zámer. Tento teda tvrdí, že skúma aspekty partnerskej fázy zvanej The Honeymoon Phase.

„Vznikajú v nás len očakávania, čo asi môže tento psychologický experiment priniesť, zlovestnosti v nich ale zatiaľ veľa nie je.“

Keby nám hlavný hrdina hneď v úvode nepovedal, že jeho žena spáchala v ich svadobnú noc samovraždu, znepokojivé pocity by v nás príliš nemalo čo vyvolávať. Vidíme zamilovanú dvojicu, potrebujú peniaze. Tu ich môžu získať podozrivo veľa, strach to v nich ale nevyvolá. Tak isto ani začiatok experimentu, zdá sa, že si akurát idú žiť v luxuse, ako keby naozaj boli na svadobnej ceste. Akurát sú zatvorení, a odkázaní sami na seba, jedinú spoločnosť im robia hologramy doktorov. Zatiaľ im to neprekáža, v divákovi je ten pocit až trochu nepresvedčivo prisilný. Vznikajú v nás len očakávania, čo asi môže tento psychologický experiment priniesť, zlovestnosti v nich ale zatiaľ veľa nie je.

Jediný mierne krvavý incident nakoniec skončí na úrovni niečoho, čo sa možno nestalo. Medzi dvojicou to začne škrípať, ale len tak obyčajne, ako sa to jednoducho stáva, či niekedy stávať musí. Čo sa tu skutočne deje pochopíme až neskôr, že sa nám snažili naznačiť. Nemali sme to ale ako pochopiť, a tieto náznaky ani nemali veľký potenciál nás skutočne znepokojiť. Niečo je mierne zvláštne, zľahka podozrivé, nesedí tak celkom na 100%. Videli sme horšie a dramatickejšie odcudzenia dvoch ľudí, tu pritom dlho ani nejde o odcudzenie či skutočný strach. Len akúsi neurčitú neistotu, mierne podozrenie. Ľahkú nepohodu hlavnej hrdinky. Pomaly sa blížime k thrilleru, kde cítime, že niečo predsa nemusí byť v poriadku. Ale horor?

„Na filme našťastie nie je ani nič zásadne zlé, nezaujme ale ani nijako nehororovo.“

Zápletka nakoniec hororovou v zásade je a záver už mu viac menej bude zodpovedať. Predtým ale musí prísť posun, keď sa v diele konečne začne niečo diať. Jednu podivnosť nám vôbec nevysvetlia, niežeby to skutočne prekážalo. Pochopiteľné je aj to, ako nastane zlom, keď určité skutočnosti jednoducho vyjdú najavo. Na čo sme sa ale pozerali dovtedy? Znepokojenie bolo mierne, bolo ho málo a nikam viditeľne nesmerovalo. Diváka teda nechávalo skôr chladným. Na filme našťastie nie je ani nič zásadne zlé, nezaujme ale ani nijako nehororovo. Dialógy nie sú rušivé a neiritujú, tiež ale ničím neoslovia. Samotné postavy tiež divákovi neprekážajú, zaujímavé ale nie sú a hlavne mužský hrdina pôsobí skôr nesympaticky a príliš nehrozí, že by sa s ním divák stotožnil. Podobne je to ale aj s Eve, do ktorej strachov, keď na konci prídu, sa príliš nedá vžiť.

„Pozitívne je, že všetko zapadne do seba, to je ale asi tak jediné očakávanie, ktoré nakoniec bude prekonané.“

Samotný záver už zastihne diváka mierne unaveného, a tiež rezignovaného na hororové očakávania. Vysvetlenie niečo objasní, skôr ale v štýle, aby sa nepovedalo, a tak nás aj poteší- že všetko začne aspoň ako tak dávať zmysel. Trocha napätia a akcie by mohlo potešiť, ich nadväznosť na predošlý priebeh ale nie je celkom plynulá a oproti pomalému zvyšku filmu sa zdajú ešte horšie zvládnuté. Či podobne, tu už ale máme pocit, že na toto sme čakali. O to viac nás sklame, keď nás to vlastne nijako výrazne nezaujme. Pozitívne je, že všetko zapadne do seba, to je ale asi tak jediné očakávanie, ktoré nakoniec bude prekonané.

The Honeymoon Phase nie je celkom zlý, zato ale značne nezaujímavý film. Námet nepôsobí ani zásadne originálne a darí sa z jeho hororového potenciálu vyťažiť len veľmi málo. Určite mohol byť napínavejší, viac sa snažiť diváka znepokojiť či nastrašiť. Alebo keď už sa vyžíval v pomalosti, spraviť aspoň tú nejakým spôsobom zaujímavú. To sa nestalo, a to že film nie je ničím zásadne rušivý je nakoniec jeho najväčším kladom. Ničím nevyniká ani v smere možných kladov a teda ani dôvodov, prečo by sa ho oplatilo pozerať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy