hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

The Veil

Andrej Gomora | 26. 4. 2016
0
4/10          
žáner:
found footage/ mockumentary, ghost, psycho

Opäť Jonestown, tentokrát s duchmi


Hromadnú samovraždu sa dá spáchať dobrovoľne, prípadne aj nie celkom dobrovoľne. Niekto nechcel odísť sám, povedal si, že čo je dobré pre neho, bude dobré aj pre vás. Aj keď si to možno v tej chvíli ešte neuvedomujete. Vo svete hororu ale samovražda nakoniec vôbec nemusí byť tým, čím sa javí. Tie reči o návrate, ktorým by sme sa zvyčajne smiali, ak by neboli také smutné. Musia v žánri, kde pravidelne vídame duchov, byť skutočne len chorými výmyslami psychopata? Ten tvrdí, že ako sa The Veil zatiahne, opäť sa bude dať znova zdvihnúť.
 

„Sekta mala mať po usadlosti rozostavané kamery, musí z nich existovať záznam."

Takto sa volalo hnutie, ktoré polícia prichytila zrovna vo chvíli, keď sa všetci jeho členovia otrávili. Prežilo len jediné dievčatko menom Sarah, na kamery vraví, že nikto nezomrel, všetci sa vrátia. Prišlo o rodičov a na dlhý čas sa mu k udalostiam vracať nechce. Až po 25 rokoch ho nahovorí skupinka filmárov, aby sa s nimi na miesto činu vrátila. Vedie ich Maggie, tiež osobne angažovaná vo vtedajších udalostiach. Zasahoval pri nich jej otec a poznačili ho natoľko, že spáchal samovraždu. Nejdú sa len tak túlať a náhodne nakrúcať, majú cieľ. Sekta mala mať po usadlosti rozostavané kamery, musí z nich existovať záznam. S pomocou Sarah filmy skutočne nájdu, oni akurát dúfali, že ich pozeranie bude na výlete to najstrašidelnejšie.

„Ak sa aj film snaží strašiť, ide o lacné vyskakovačky, vidiny a dramatické objavy bez náznaku ohrozenia."

Dlhý úvod diváka veru nevtiahne, samotná sekta nás výnimočne nezaujme, čiže ani predstava, že skrátka pôjdeme po jej stopách. Ak sa aj film snaží strašiť, ide o lacné vyskakovačky, vidiny a dramatické objavy bez náznaku ohrozenia. Prítomnosť Jessicy Alby v úlohe Maggie mu navyše dáva nasladlý podtón, tej by sme predsa vrásky rozhodne nedopriali. Aj prvé objektívne nedobré udalosti sa jednak dajú príliš voľne interpretovať, nemusia byť nevyhnutne vôbec hororové. Chýba im aj bezprostrednosť, diváka vôbec nezasiahnu.

„Až iritujúco pôsobia nájdené záznamy vždy zosnímané z rôznych uhlov a starostlivo zostrihané."

Preštylizovaný je celý film, vôbec sa nesnaží ísť cestou roztrasených a nejasných záberov. Až iritujúco pôsobia nájdené záznamy vždy zosnímané z rôznych uhlov a starostlivo zostrihané. To, čo na nich vidíme, zrovna strašidelné nie je, vodca sa robí vodcom len svojou prehnanou teatrálnosťou, inak sa javí ako klasický magor s nejakou teóriou a my sa začíname báť až pri pochybnostiach, či na nej niečo je.

„Zhruba rozumieme, čo sa akože má diať, a v zásade sa to dá nazvať aj strašidelným."

Postupné prepájanie minulosti so súčasnosťou film nevyhnutne potreboval, a aj keď neskôr ako by sme dúfali, hlavne, že sa k nemu dostane. Zhruba rozumieme, čo sa akože má diať, a v zásade sa to dá nazvať aj strašidelným. Podarí sa pár scén, zrýchli sa spád a mierne zhustne aj atmosféra. Úplne sa televíznosti a akejsi ľúbivosti nikdy nezbaví, pôsobí ale stiesňujúco, dokonca až bezradne. Hoci je nám jasné, kam sa film snaží smerovať a čo má zápletka asi byť, množstvo medzier v jej logike je minimálne na hranici znesiteľnosti. Zvrat sa podarí možno tak do opisu dávnych udalostí, čo, prečo a ako sa deje teraz už jasné nie je. Presnejšie, jasné možno áno, ale nijako nie logické a odôvodnené.

The Veil je horor so snahou pôsobiť efektne a mysteriózne, nakoniec ale vyznie pomerne lacno. Nakrútený je na úrovni, no od začiatku do konca z neho kričí nedomyslenosť a neprepracovanosť. Párkrát sa pri ňom naľakáte, ale zároveň je ťažké prehltnúť nezmyselný a nasilu napredujúci dej. Skrátka by ste pri pozeraní nemali vôbec myslieť a hneď po dopozeraní zabudnúť, čo ste videli. V tom prípade pre vás zážitok možno nebude vôbec negatívny.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy