najčítanejšie recenzie.
Boarding School
I Spit on Your Grave (2010)
Bear
Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.
20. 9. 2010Al morir la matinée
Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.
26. 3. 2021Smrtiaci príliv
V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.
5. 9. 2016recenzie.
The Veil
Opäť Jonestown, tentokrát s duchmi
„Sekta mala mať po usadlosti rozostavané kamery, musí z nich existovať záznam."
Takto sa volalo hnutie, ktoré polícia prichytila zrovna vo chvíli, keď sa všetci jeho členovia otrávili. Prežilo len jediné dievčatko menom Sarah, na kamery vraví, že nikto nezomrel, všetci sa vrátia. Prišlo o rodičov a na dlhý čas sa mu k udalostiam vracať nechce. Až po 25 rokoch ho nahovorí skupinka filmárov, aby sa s nimi na miesto činu vrátila. Vedie ich Maggie, tiež osobne angažovaná vo vtedajších udalostiach. Zasahoval pri nich jej otec a poznačili ho natoľko, že spáchal samovraždu. Nejdú sa len tak túlať a náhodne nakrúcať, majú cieľ. Sekta mala mať po usadlosti rozostavané kamery, musí z nich existovať záznam. S pomocou Sarah filmy skutočne nájdu, oni akurát dúfali, že ich pozeranie bude na výlete to najstrašidelnejšie.
„Ak sa aj film snaží strašiť, ide o lacné vyskakovačky, vidiny a dramatické objavy bez náznaku ohrozenia."
Dlhý úvod diváka veru nevtiahne, samotná sekta nás výnimočne nezaujme, čiže ani predstava, že skrátka pôjdeme po jej stopách. Ak sa aj film snaží strašiť, ide o lacné vyskakovačky, vidiny a dramatické objavy bez náznaku ohrozenia. Prítomnosť Jessicy Alby v úlohe Maggie mu navyše dáva nasladlý podtón, tej by sme predsa vrásky rozhodne nedopriali. Aj prvé objektívne nedobré udalosti sa jednak dajú príliš voľne interpretovať, nemusia byť nevyhnutne vôbec hororové. Chýba im aj bezprostrednosť, diváka vôbec nezasiahnu.
„Až iritujúco pôsobia nájdené záznamy vždy zosnímané z rôznych uhlov a starostlivo zostrihané."
Preštylizovaný je celý film, vôbec sa nesnaží ísť cestou roztrasených a nejasných záberov. Až iritujúco pôsobia nájdené záznamy vždy zosnímané z rôznych uhlov a starostlivo zostrihané. To, čo na nich vidíme, zrovna strašidelné nie je, vodca sa robí vodcom len svojou prehnanou teatrálnosťou, inak sa javí ako klasický magor s nejakou teóriou a my sa začíname báť až pri pochybnostiach, či na nej niečo je.
„Zhruba rozumieme, čo sa akože má diať, a v zásade sa to dá nazvať aj strašidelným."
Postupné prepájanie minulosti so súčasnosťou film nevyhnutne potreboval, a aj keď neskôr ako by sme dúfali, hlavne, že sa k nemu dostane. Zhruba rozumieme, čo sa akože má diať, a v zásade sa to dá nazvať aj strašidelným. Podarí sa pár scén, zrýchli sa spád a mierne zhustne aj atmosféra. Úplne sa televíznosti a akejsi ľúbivosti nikdy nezbaví, pôsobí ale stiesňujúco, dokonca až bezradne. Hoci je nám jasné, kam sa film snaží smerovať a čo má zápletka asi byť, množstvo medzier v jej logike je minimálne na hranici znesiteľnosti. Zvrat sa podarí možno tak do opisu dávnych udalostí, čo, prečo a ako sa deje teraz už jasné nie je. Presnejšie, jasné možno áno, ale nijako nie logické a odôvodnené.
The Veil je horor so snahou pôsobiť efektne a mysteriózne, nakoniec ale vyznie pomerne lacno. Nakrútený je na úrovni, no od začiatku do konca z neho kričí nedomyslenosť a neprepracovanosť. Párkrát sa pri ňom naľakáte, ale zároveň je ťažké prehltnúť nezmyselný a nasilu napredujúci dej. Skrátka by ste pri pozeraní nemali vôbec myslieť a hneď po dopozeraní zabudnúť, čo ste videli. V tom prípade pre vás zážitok možno nebude vôbec negatívny.
