hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Prvá Očista

Zase tá politika...

Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.

12. 7. 2018

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Nočná mora z Elm Street (2010)

Freddy prišiel o humor aj iskru
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010

recenzie.

The Taking of Deborah Logan

Andrej Gomora | 18. 9. 2015
0
4/10          
žáner:
found footage/ mockumentary, ghost, psycho

Kto ovládne telo, keď ho opustí myseľ?


Využiť starobu a Alzheimera ako námet hororu asi nenapadlo ešte nikomu. Strašidelné nepochybne sú, ale predsa, určité veci do oblasti zábavy nepatria. Preto im treba dať niečo navyše. Staré tajomstvo, ktoré vďaka slabnúcemu mozgu vylezie von. A prečo len tajomstvo, rovno druhá identita s nadprirodzenými schopnosťami. Postupne si vezme starnúcu dámu v The Taking of Deborah Logan.
 

„Deborah je predsa len dáma, napriek zhoršujúcemu sa stavu jej záleží na vlastnej dôstojnosti."

Keďže starí chorí ľudia majú radi zmeny a votrelcov, pre zlepšenie jej stavu k nej dcéra nasťahuje filmový štáb. Nie z reality šou, výskumníkov. Zaplatia, preto ich potrebujú, vlastne sú ich posledná nádej. Deborah je predsa len dáma, napriek zhoršujúcemu sa stavu jej záleží na vlastnej dôstojnosti. O tú ju pripravuje napred len choroba, neschopnosť postarať sa o seba. Postupne jej správanie ale mierne uteká z bežného rámca diagnózy. Sťahuje si kožu. Zúrivo kope na záhrade, v noci chodí po dome, nahá. Vyskakuje na kuchynskú linku, ale pritom nevyskakuje. Vznáša sa. Hovorí po francúzsky, aj keď po francúzsky nikdy nevedela. Tu už skutočne niečo nesedí. Zvyknú chorí na Alzheimera unášať deti z nemocnice?

„Podobne ako duchovia v niektorých duchárskych hororoch, Deborah sa správa efektne často bez logiky."

Začiatok diváka skutočne naplaší, a nie v pozitívnom zmysle. Naozaj sa mu zdá, že sa ide pozerať na dezorientovanú dámu, ktorá bude ohrozovať ľudí, pretože ich nespoznáva. Na tom nie je nielen nič zábavné, ale ani vhodné ako náplň programu s účelom baviť akýmkoľvek spôsobom. Iskrička nádeje sa zablysne až keď sa objavia prvé nadprirodzené javy. Nemusia byť ani hrozivé, hlavne že nám dovolia dúfať, že tu pôjde o niečo viac. Tvorcovia si asi uvedomili potrebu výrazne ukázať, že im nejde o realizmus. Preto sa miestami prepracovali až k absurdite. Podobne ako duchovia v niektorých duchárskych hororoch, Deborah sa správa efektne často bez logiky. To by sa ešte zniesť dalo. Rušivá je skôr nechutnosť, trhanie kože, ako aj babičkina nahota.

„Babka sa dlho zdá riziko hlavne pre seba samú, pre ostatných len minimálne."

Zápletka filmu sa nám odhaľuje pomaly, v nárazoch. Napred pochopíme, že by nejaká aj mohla byť, potom že by mohla aj dávať zmysel. Aj keď nejde o žiaden do detailov dotiahnutý skvost, pôsobiť v zásade dokáže. Ochorenie slúži hlavne na sťaženie komunikácie babičky s okolím, pomáha ostatných miasť. Zmätený je aj divák, čoho sa vlastne báť. Babka sa dlho zdá riziko hlavne pre seba samú, pre ostatných len minimálne. Také sú často aj strašidelné scény. Tŕpneme, čo si tá chudera znova spraví.

„Hrozba, na ktorú sa premení, pôsobí nápadito, no stále trochu absurdne."

Skutočným nebezpečím aj pre svoje okolie sa stáva až úplne ku koncu. Hrozba, na ktorú sa premení, pôsobí nápadito, no stále trochu absurdne. Nejde tu ani tak o nádych komiky, skôr rozprávkovosti. Preto sme aj pri najhrozivejších scénach už niekde mimo reality. Nie spôsobom iritujúcim, no predsa v nás kazí strach. Viacero scén sa v zásade aj podarí, presvedčia nás, že tu už sa nehráme ani nevtipkujeme, ide do tuhého so všetkým, čo k tomu patrí. Táto časť je ale krátka a zároveň neprehľadná. Chýbajú potenciálne obete, skôr vidíme postavy o ktorých sme presvedčení, že sa im nič stať nemôže.

Nie úplne domyslené je navyše použitie found footage. V kľúčových scénach síce pomáha budovať napätie, no vo filme vidíme, ako málo už filmári cítia potrebu domýšľať ho či robiť si starosti s jeho logickosťou. Kameramani majú byť tím výskumníkov Alzheimera. Dajme tomu, že nakrúcanie každého kroku je pre nich profesionálnym zvykom a nedokážu na tmavú povalu vyjsť inak ako kamerou napred. Aby ale osemdesiatročne babičke inštalovali kamery všade vrátane spálne už by bol skutočne výplod chorej mysle. Ktorá by si sama nepochybne zaslúžila pozorovanie ešte viac.

The Taking of Deborah Logan je vrámci žánra found footage ľahký podpriemer. Drží sa nad hranicou pozerateľnosti, pár scénami diváka poteší, ale celkove ho nemá veľmi čím osloviť. Nepochybne sme tu mali oveľa horšie filmy a večer sa dá stráviť aj neporovnateľne menej príjemne. Nakoľko je to výhra, posúďte sami.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy