hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

The Taking of Deborah Logan

Andrej Gomora | 18. 9. 2015
0
4/10          
žáner:
found footage/ mockumentary, ghost, psycho

Kto ovládne telo, keď ho opustí myseľ?


Využiť starobu a Alzheimera ako námet hororu asi nenapadlo ešte nikomu. Strašidelné nepochybne sú, ale predsa, určité veci do oblasti zábavy nepatria. Preto im treba dať niečo navyše. Staré tajomstvo, ktoré vďaka slabnúcemu mozgu vylezie von. A prečo len tajomstvo, rovno druhá identita s nadprirodzenými schopnosťami. Postupne si vezme starnúcu dámu v The Taking of Deborah Logan.
 

„Deborah je predsa len dáma, napriek zhoršujúcemu sa stavu jej záleží na vlastnej dôstojnosti."

Keďže starí chorí ľudia majú radi zmeny a votrelcov, pre zlepšenie jej stavu k nej dcéra nasťahuje filmový štáb. Nie z reality šou, výskumníkov. Zaplatia, preto ich potrebujú, vlastne sú ich posledná nádej. Deborah je predsa len dáma, napriek zhoršujúcemu sa stavu jej záleží na vlastnej dôstojnosti. O tú ju pripravuje napred len choroba, neschopnosť postarať sa o seba. Postupne jej správanie ale mierne uteká z bežného rámca diagnózy. Sťahuje si kožu. Zúrivo kope na záhrade, v noci chodí po dome, nahá. Vyskakuje na kuchynskú linku, ale pritom nevyskakuje. Vznáša sa. Hovorí po francúzsky, aj keď po francúzsky nikdy nevedela. Tu už skutočne niečo nesedí. Zvyknú chorí na Alzheimera unášať deti z nemocnice?

„Podobne ako duchovia v niektorých duchárskych hororoch, Deborah sa správa efektne často bez logiky."

Začiatok diváka skutočne naplaší, a nie v pozitívnom zmysle. Naozaj sa mu zdá, že sa ide pozerať na dezorientovanú dámu, ktorá bude ohrozovať ľudí, pretože ich nespoznáva. Na tom nie je nielen nič zábavné, ale ani vhodné ako náplň programu s účelom baviť akýmkoľvek spôsobom. Iskrička nádeje sa zablysne až keď sa objavia prvé nadprirodzené javy. Nemusia byť ani hrozivé, hlavne že nám dovolia dúfať, že tu pôjde o niečo viac. Tvorcovia si asi uvedomili potrebu výrazne ukázať, že im nejde o realizmus. Preto sa miestami prepracovali až k absurdite. Podobne ako duchovia v niektorých duchárskych hororoch, Deborah sa správa efektne často bez logiky. To by sa ešte zniesť dalo. Rušivá je skôr nechutnosť, trhanie kože, ako aj babičkina nahota.

„Babka sa dlho zdá riziko hlavne pre seba samú, pre ostatných len minimálne."

Zápletka filmu sa nám odhaľuje pomaly, v nárazoch. Napred pochopíme, že by nejaká aj mohla byť, potom že by mohla aj dávať zmysel. Aj keď nejde o žiaden do detailov dotiahnutý skvost, pôsobiť v zásade dokáže. Ochorenie slúži hlavne na sťaženie komunikácie babičky s okolím, pomáha ostatných miasť. Zmätený je aj divák, čoho sa vlastne báť. Babka sa dlho zdá riziko hlavne pre seba samú, pre ostatných len minimálne. Také sú často aj strašidelné scény. Tŕpneme, čo si tá chudera znova spraví.

„Hrozba, na ktorú sa premení, pôsobí nápadito, no stále trochu absurdne."

Skutočným nebezpečím aj pre svoje okolie sa stáva až úplne ku koncu. Hrozba, na ktorú sa premení, pôsobí nápadito, no stále trochu absurdne. Nejde tu ani tak o nádych komiky, skôr rozprávkovosti. Preto sme aj pri najhrozivejších scénach už niekde mimo reality. Nie spôsobom iritujúcim, no predsa v nás kazí strach. Viacero scén sa v zásade aj podarí, presvedčia nás, že tu už sa nehráme ani nevtipkujeme, ide do tuhého so všetkým, čo k tomu patrí. Táto časť je ale krátka a zároveň neprehľadná. Chýbajú potenciálne obete, skôr vidíme postavy o ktorých sme presvedčení, že sa im nič stať nemôže.

Nie úplne domyslené je navyše použitie found footage. V kľúčových scénach síce pomáha budovať napätie, no vo filme vidíme, ako málo už filmári cítia potrebu domýšľať ho či robiť si starosti s jeho logickosťou. Kameramani majú byť tím výskumníkov Alzheimera. Dajme tomu, že nakrúcanie každého kroku je pre nich profesionálnym zvykom a nedokážu na tmavú povalu vyjsť inak ako kamerou napred. Aby ale osemdesiatročne babičke inštalovali kamery všade vrátane spálne už by bol skutočne výplod chorej mysle. Ktorá by si sama nepochybne zaslúžila pozorovanie ešte viac.

The Taking of Deborah Logan je vrámci žánra found footage ľahký podpriemer. Drží sa nad hranicou pozerateľnosti, pár scénami diváka poteší, ale celkove ho nemá veľmi čím osloviť. Nepochybne sme tu mali oveľa horšie filmy a večer sa dá stráviť aj neporovnateľne menej príjemne. Nakoľko je to výhra, posúďte sami.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy