hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Slnovrat

Aj pohanské festivaly boli o drogách

Ocitnúť sa mimo toho, čo pokladáme za civilizovaný svet, už dávno nemusia len obyvatelia podivných miest. Ako Bratislava v Hosteli. Či už Švédsko pokladajú v Amerike za tajomné a neznáme miesto, alebo sa len rozhodli, že v inak normálnej krajine môžu žiť skupinky podivných ľudí. Rozhodli sa doňho zasadiť komunitu s vlastnými pohanskými zvykmi, ktorá žije podľa vlastných pravidiel, a vlastnej koncepcie fungovania sveta. Jej účel je samozrejme čisto filmový, tak ako to bolo v prípade bratislavskej putiky na vraždy. S pomerne zjavným účelom vytvoriť zaujímavý divácky zážitok vznikol aj ich rituál, Slnovrat.

8. 8. 2019

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

recenzie.

The Taking of Deborah Logan

Andrej Gomora | 18. 9. 2015
0
4/10          
žáner:
found footage/ mockumentary, ghost, psycho

Kto ovládne telo, keď ho opustí myseľ?


Využiť starobu a Alzheimera ako námet hororu asi nenapadlo ešte nikomu. Strašidelné nepochybne sú, ale predsa, určité veci do oblasti zábavy nepatria. Preto im treba dať niečo navyše. Staré tajomstvo, ktoré vďaka slabnúcemu mozgu vylezie von. A prečo len tajomstvo, rovno druhá identita s nadprirodzenými schopnosťami. Postupne si vezme starnúcu dámu v The Taking of Deborah Logan.
 

„Deborah je predsa len dáma, napriek zhoršujúcemu sa stavu jej záleží na vlastnej dôstojnosti."

Keďže starí chorí ľudia majú radi zmeny a votrelcov, pre zlepšenie jej stavu k nej dcéra nasťahuje filmový štáb. Nie z reality šou, výskumníkov. Zaplatia, preto ich potrebujú, vlastne sú ich posledná nádej. Deborah je predsa len dáma, napriek zhoršujúcemu sa stavu jej záleží na vlastnej dôstojnosti. O tú ju pripravuje napred len choroba, neschopnosť postarať sa o seba. Postupne jej správanie ale mierne uteká z bežného rámca diagnózy. Sťahuje si kožu. Zúrivo kope na záhrade, v noci chodí po dome, nahá. Vyskakuje na kuchynskú linku, ale pritom nevyskakuje. Vznáša sa. Hovorí po francúzsky, aj keď po francúzsky nikdy nevedela. Tu už skutočne niečo nesedí. Zvyknú chorí na Alzheimera unášať deti z nemocnice?

„Podobne ako duchovia v niektorých duchárskych hororoch, Deborah sa správa efektne často bez logiky."

Začiatok diváka skutočne naplaší, a nie v pozitívnom zmysle. Naozaj sa mu zdá, že sa ide pozerať na dezorientovanú dámu, ktorá bude ohrozovať ľudí, pretože ich nespoznáva. Na tom nie je nielen nič zábavné, ale ani vhodné ako náplň programu s účelom baviť akýmkoľvek spôsobom. Iskrička nádeje sa zablysne až keď sa objavia prvé nadprirodzené javy. Nemusia byť ani hrozivé, hlavne že nám dovolia dúfať, že tu pôjde o niečo viac. Tvorcovia si asi uvedomili potrebu výrazne ukázať, že im nejde o realizmus. Preto sa miestami prepracovali až k absurdite. Podobne ako duchovia v niektorých duchárskych hororoch, Deborah sa správa efektne často bez logiky. To by sa ešte zniesť dalo. Rušivá je skôr nechutnosť, trhanie kože, ako aj babičkina nahota.

„Babka sa dlho zdá riziko hlavne pre seba samú, pre ostatných len minimálne."

Zápletka filmu sa nám odhaľuje pomaly, v nárazoch. Napred pochopíme, že by nejaká aj mohla byť, potom že by mohla aj dávať zmysel. Aj keď nejde o žiaden do detailov dotiahnutý skvost, pôsobiť v zásade dokáže. Ochorenie slúži hlavne na sťaženie komunikácie babičky s okolím, pomáha ostatných miasť. Zmätený je aj divák, čoho sa vlastne báť. Babka sa dlho zdá riziko hlavne pre seba samú, pre ostatných len minimálne. Také sú často aj strašidelné scény. Tŕpneme, čo si tá chudera znova spraví.

„Hrozba, na ktorú sa premení, pôsobí nápadito, no stále trochu absurdne."

Skutočným nebezpečím aj pre svoje okolie sa stáva až úplne ku koncu. Hrozba, na ktorú sa premení, pôsobí nápadito, no stále trochu absurdne. Nejde tu ani tak o nádych komiky, skôr rozprávkovosti. Preto sme aj pri najhrozivejších scénach už niekde mimo reality. Nie spôsobom iritujúcim, no predsa v nás kazí strach. Viacero scén sa v zásade aj podarí, presvedčia nás, že tu už sa nehráme ani nevtipkujeme, ide do tuhého so všetkým, čo k tomu patrí. Táto časť je ale krátka a zároveň neprehľadná. Chýbajú potenciálne obete, skôr vidíme postavy o ktorých sme presvedčení, že sa im nič stať nemôže.

Nie úplne domyslené je navyše použitie found footage. V kľúčových scénach síce pomáha budovať napätie, no vo filme vidíme, ako málo už filmári cítia potrebu domýšľať ho či robiť si starosti s jeho logickosťou. Kameramani majú byť tím výskumníkov Alzheimera. Dajme tomu, že nakrúcanie každého kroku je pre nich profesionálnym zvykom a nedokážu na tmavú povalu vyjsť inak ako kamerou napred. Aby ale osemdesiatročne babičke inštalovali kamery všade vrátane spálne už by bol skutočne výplod chorej mysle. Ktorá by si sama nepochybne zaslúžila pozorovanie ešte viac.

The Taking of Deborah Logan je vrámci žánra found footage ľahký podpriemer. Drží sa nad hranicou pozerateľnosti, pár scénami diváka poteší, ale celkove ho nemá veľmi čím osloviť. Nepochybne sme tu mali oveľa horšie filmy a večer sa dá stráviť aj neporovnateľne menej príjemne. Nakoľko je to výhra, posúďte sami.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy