najčítanejšie recenzie.

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke

Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.

12. 10. 2015

Body Cam

Quis custodiet ipsos custodes?

Celková výstavba deja je prinajmenšom zvláštna. Často zostáva celkom na povrchu a zároveň využíva množstvo nie veľmi logických skratiek. Miestami nám to môže pripomínať lacnú televíznu zábavu, inokedy sa môžeme snažiť vidieť úmyselne využité prostriedky. Práca s nadprirodzenými prvkami totiž nie je vôbec nejak konvenčne duchárska, snaží sa nás buď jednoducho zabaviť, alebo nám niečo povedať. Hoci s brutalitou nejdeme do žiadneho extrému, cítime, že dielo je ladené príliš mládežnícky až nasládlo, aby sa jej tam hodilo viac. Napätie pritom celkom nechýba. Nie je intenzívne hororové ani ťaživé, divákovi ale nedá celkom vydýchnuť a darí sa mu držať si jeho pozornosť a udržiavať v ňom určitú mieru strachu.

1. 7. 2020

The Lodge

Priamočiara cesta skazy

Opäť situácia s miernymi nedostatkami na strane logiky, teda tak v základoch, kde na nás našťastie nekričia. Že sa psychiater zamiluje do pacientky je vec, ktorá sa určite stať môže. Tiež že sa kvôli nej rozvedie, a chce sa s ňou oženiť. Rovnako je pochopiteľné, ak mu záleží na tom, aby ju prijali jeho deti. V inom prípade by možno dávalo zmysel, ak by chcel, nech spolu strávia pár dní. On ale pozná jej zdravotný stav. Aj ako ju deti nenávidia a určite sa jej nebudú snažiť život uľahčiť. Môže to dopadnúť inak než tragicky? Ak spolu na pár dní zavítajú do celkom osamotenej a snehom od sveta odrezanej The Lodge?

26. 6. 2020

Dark House

Karikatúra pocty Kingovi

Alois Hitler, otec známejšieho Adolfa, sa narodil so slovom „neznámy" v kolónke otec na rodnom liste. O jeho pôvode sa preto šírili rôzne teórie, napríklad že matka v čase narodenia slúžila v židovskom dome a do druhého stavu ju mohol dostať židovský mladík. Aj keď o existencii tejto rodiny a ani židov v okolí Grazu v tom čase nie sú žiadne dôkazy, najpravdepodobnejšia teória o Adolfovom pôvode sa tiež nedá pokladať za žiadnu výhru. Jeho matka bola dcérou buď jeho dedka, Aloisovho otca, teda jeho neter. Alebo dcérou jeho brata, teda druhostupňová neter. Možno jeden z dôvodov, prečo bol Adolf Hitler čistotou krvi v žilách natoľko posadnutý po zvyšok svojho života. O dôležitosti vlastného pôvodu veľa zistí aj Nick, hlavná postava filmu Dark House.

2. 2. 2015

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina

Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.

13. 2. 2011

recenzie.

Babadook

Andrej Gomora | 5. 3. 2015

6/10

žáner:

independent, psycho

Ťuk, ťuk, za dverami depresívny horor

Deti sú dobrý objekt strašenia. Asi preto nás ich strašiť tak baví. Aj keď, nakoľko rozumné je takéto konanie už by bolo na zamyslenie. Ten dobrý objekt totiž znamená, že strašeniu naozaj veria. Napríklad sa rozplačú, prebdia celú noc, vlastne v tom lepšom prípade len jednu. Skutočne, vrchol zábavy. Žeby tu išlo o nejaké poučenie, prospešné do života? Skôr sa asi ľudia len zabávajú na bezbranných, neznalých sveta, ktorý si vypĺňajú plodmi svojej predstavivosti. Hlavne, že sa dobre zabavia rodičia, aj zvrhlí vydavatelia kníh, ktorí im podsúvajú diela ako to o chlapíkovi menom Babadook.

„Mamička knižku roztrhá, no ona sa opäť objaví na prahu ich domu."

Dobre, tejto mamičke by sme strašenie vyčítať nemali. Má ho už po zuby viac ako jej syn. Nespali už niekoľko nocí, pretože Sam vidí bubákov všade. Dokonca si proti nim vyrába zbrane, nosí ich do školy a zato ho odtiaľ vylúčia. Ohrozuje deti, ako keby nestačilo, že ich neustále strašil. Amelia ho vychováva sama, otec zomrel, keď ju viezol do pôrodnice. Sam sa dlhodobo nedá zvládať, jeho fantázia ďaleko prekonáva štandard v akomkoľvek veku, jeho vynaliezavosť ju veľmi nepríjemne dopĺňa. Knižku o Badabookovi mamička z police vytiahne asi omylom jeden večer. Hoci je obrázková, drsná je poriadne. Keď vraj chlapček zbadá uja v čudnom oblečku, mal by si priať byť radšej mŕtvy. Mamička knižku roztrhá, no ona sa opäť objaví na prahu ich domu. Pozmenená, už je v nej aj smrť ich psíčka. Môže Amelia veriť svojím očiam? Knižku spáli, ide na políciu. Lenže priamo na stanici vidí oblek Badabooka. V poslednom čase ho vída všelikde. Vída veľa čudných vecí, dokonca sa aj čudne začne správať. Žeby Badabooka naozaj vpustila dnu a on ju už ovládal?

„Obidve hlavné postavy sú vynikajúco stvárnené a my presne cítime, v akom duševnom rozpoložení sa asi môžu nachádzať."

Asi od čias Citadel sme tak zúboženú postavu v horore nemali. Od úplného začiatku vnímame Ameliine zúfalstvo. Nestačí, že je sama na syna, ten jej k tomu musí neustále robiť problémy. Rodičia už nechcú svojim deťom dovoľovať sa s ním stýkať, on stále niečo chce, stále robí niekde hlúposti. Obidve hlavné postavy sú vynikajúco stvárnené a my presne cítime, v akom duševnom rozpoložení sa asi môžu nachádzať. Už len ako čerešnička sa okolo nich vznáša mŕtvy otec. Malému chýba a pritom už si začína uvedomovať, že zomrel kvôli nemu. Atmosféra je ťaživá, veľmi nepríjemne ťaživá.

„Viac ako samotného bubáka cítime bezmocnosť postavy v jeho vnímaní."

Čo sa ale týka spádu deja, nie je tu žiadne výrazné napredovanie. Dokola sa len váľame v ich nepríjemnostiach a zúfalstve. Príchod knihy s Babadookom len pokračuje v tomto smere a veľmi krátko po ňom je nám jasné, kam asi príbeh bude smerovať. Ťaživosť sa tým samozrejme len prehĺbi, ak sa teda má kam. Postupne pribúdajú aj scény, ktoré by sa dali nazvať hororovými. V zásade ide o obmeny detského strašenia, akurát že sa deje dospelým. Pri každom subjektívnom pohľade sa ocitáme niekde na hranici skutočnosti a sna. Takže viac ako samotného bubáka cítime bezmocnosť postavy v jeho vnímaní. Zároveň vieme, že aj postavy sú niekde na hranici snívania a bdenia. Teda samé presne nevedia, čo robia. Keď raz mama hladnému synovi povie, aby išiel jesť hovná, je nám jasné, že nie je dôvod od nej nečakať čokoľvek. Úplne čokoľvek.

Priehľadnosť je síce viac menej úmyselná, vďaka nej nás deprimujú už aj veci, ktoré ešte len očakávame, že sa stanú. Otázka je, či od hororu chceme zrovna to, aby nás deprimoval. Všetko napätie vrátane ľakačiek a lietajúceho ducha sa totiž koncentruje do nepríjemného strachu, čo smutné sa ešte stane. V pár scénach možno zamrazí aj hororovo. Hororovosť ale nikdy neprekryje depresívnu ťaživosť a ani tie scény nepôsobia príjemne. Skôr naopak.

Babadook je dobre nakrútený a kvalitný film. Problém má ale v žánri, pretože ako už sa viackrát ukázalo, skutočne smutnú psychodrámu s hororom veľmi nejde kombinovať. Výsledok je pozerateľný a nemal by nikoho nahnevať. Skôr zdeprimovať, čo nebýva pri pozeraní hororov divákova hlavná túžba.