najčítanejšie recenzie.
Boarding School
Raw Meat
Klasickým prvkom v ňom je postava inšpektora v podaní Donalda Pleasancea, hororovým fanúšikom nepochybne známeho zo série Halloween. Ten je sucho vtipný, nevrlý, priečny a často vyvoláva dojem, ako keby tu o vyšetrovanie ani až tak nešlo. Pravdou je, že s ním do filmu vniká aj dosť televíznej estetiky, takej tej hlúpej a nelogickej konverzačnej zábavy. Niekedy sa skrátka predvádza, inokedy sú scény napísané tak, aby ich vyvrcholením bolo jeho vtipne nepríjemné správanie. Z televíznej komédie je toho vo vyšetrovaní viac, napríklad chlapík s MI5 a jeho gestikulovanie paličkou a klobúkom. Tieto prvky zjavne nie sú myslené príliš vážne. Zďaleka nie sú vo filme jediné.
Liek na život
Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?
23. 2. 2017Grave Encounters
Carrie
recenzie.
Babadook
Ťuk, ťuk, za dverami depresívny horor
„Mamička knižku roztrhá, no ona sa opäť objaví na prahu ich domu."
Dobre, tejto mamičke by sme strašenie vyčítať nemali. Má ho už po zuby viac ako jej syn. Nespali už niekoľko nocí, pretože Sam vidí bubákov všade. Dokonca si proti nim vyrába zbrane, nosí ich do školy a zato ho odtiaľ vylúčia. Ohrozuje deti, ako keby nestačilo, že ich neustále strašil. Amelia ho vychováva sama, otec zomrel, keď ju viezol do pôrodnice. Sam sa dlhodobo nedá zvládať, jeho fantázia ďaleko prekonáva štandard v akomkoľvek veku, jeho vynaliezavosť ju veľmi nepríjemne dopĺňa. Knižku o Badabookovi mamička z police vytiahne asi omylom jeden večer. Hoci je obrázková, drsná je poriadne. Keď vraj chlapček zbadá uja v čudnom oblečku, mal by si priať byť radšej mŕtvy. Mamička knižku roztrhá, no ona sa opäť objaví na prahu ich domu. Pozmenená, už je v nej aj smrť ich psíčka. Môže Amelia veriť svojím očiam? Knižku spáli, ide na políciu. Lenže priamo na stanici vidí oblek Badabooka. V poslednom čase ho vída všelikde. Vída veľa čudných vecí, dokonca sa aj čudne začne správať. Žeby Badabooka naozaj vpustila dnu a on ju už ovládal?
„Obidve hlavné postavy sú vynikajúco stvárnené a my presne cítime, v akom duševnom rozpoložení sa asi môžu nachádzať."
Asi od čias Citadel sme tak zúboženú postavu v horore nemali. Od úplného začiatku vnímame Ameliine zúfalstvo. Nestačí, že je sama na syna, ten jej k tomu musí neustále robiť problémy. Rodičia už nechcú svojim deťom dovoľovať sa s ním stýkať, on stále niečo chce, stále robí niekde hlúposti. Obidve hlavné postavy sú vynikajúco stvárnené a my presne cítime, v akom duševnom rozpoložení sa asi môžu nachádzať. Už len ako čerešnička sa okolo nich vznáša mŕtvy otec. Malému chýba a pritom už si začína uvedomovať, že zomrel kvôli nemu. Atmosféra je ťaživá, veľmi nepríjemne ťaživá.
„Viac ako samotného bubáka cítime bezmocnosť postavy v jeho vnímaní."
Čo sa ale týka spádu deja, nie je tu žiadne výrazné napredovanie. Dokola sa len váľame v ich nepríjemnostiach a zúfalstve. Príchod knihy s Babadookom len pokračuje v tomto smere a veľmi krátko po ňom je nám jasné, kam asi príbeh bude smerovať. Ťaživosť sa tým samozrejme len prehĺbi, ak sa teda má kam. Postupne pribúdajú aj scény, ktoré by sa dali nazvať hororovými. V zásade ide o obmeny detského strašenia, akurát že sa deje dospelým. Pri každom subjektívnom pohľade sa ocitáme niekde na hranici skutočnosti a sna. Takže viac ako samotného bubáka cítime bezmocnosť postavy v jeho vnímaní. Zároveň vieme, že aj postavy sú niekde na hranici snívania a bdenia. Teda samé presne nevedia, čo robia. Keď raz mama hladnému synovi povie, aby išiel jesť hovná, je nám jasné, že nie je dôvod od nej nečakať čokoľvek. Úplne čokoľvek.
Priehľadnosť je síce viac menej úmyselná, vďaka nej nás deprimujú už aj veci, ktoré ešte len očakávame, že sa stanú. Otázka je, či od hororu chceme zrovna to, aby nás deprimoval. Všetko napätie vrátane ľakačiek a lietajúceho ducha sa totiž koncentruje do nepríjemného strachu, čo smutné sa ešte stane. V pár scénach možno zamrazí aj hororovo. Hororovosť ale nikdy neprekryje depresívnu ťaživosť a ani tie scény nepôsobia príjemne. Skôr naopak.
Babadook je dobre nakrútený a kvalitný film. Problém má ale v žánri, pretože ako už sa viackrát ukázalo, skutočne smutnú psychodrámu s hororom veľmi nejde kombinovať. Výsledok je pozerateľný a nemal by nikoho nahnevať. Skôr zdeprimovať, čo nebýva pri pozeraní hororov divákova hlavná túžba.
