hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

The Perfection

V dokonalosti je hrôza

Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

13. 8. 2019

recenzie.

Babadook

Andrej Gomora | 5. 3. 2015
0
6/10          
žáner:
independent, psycho

Ťuk, ťuk, za dverami depresívny horor


Deti sú dobrý objekt strašenia. Asi preto nás ich strašiť tak baví. Aj keď, nakoľko rozumné je takéto konanie už by bolo na zamyslenie. Ten dobrý objekt totiž znamená, že strašeniu naozaj veria. Napríklad sa rozplačú, prebdia celú noc, vlastne v tom lepšom prípade len jednu. Skutočne, vrchol zábavy. Žeby tu išlo o nejaké poučenie, prospešné do života? Skôr sa asi ľudia len zabávajú na bezbranných, neznalých sveta, ktorý si vypĺňajú plodmi svojej predstavivosti. Hlavne, že sa dobre zabavia rodičia, aj zvrhlí vydavatelia kníh, ktorí im podsúvajú diela ako to o chlapíkovi menom Babadook.
 

„Mamička knižku roztrhá, no ona sa opäť objaví na prahu ich domu."

Dobre, tejto mamičke by sme strašenie vyčítať nemali. Má ho už po zuby viac ako jej syn. Nespali už niekoľko nocí, pretože Sam vidí bubákov všade. Dokonca si proti nim vyrába zbrane, nosí ich do školy a zato ho odtiaľ vylúčia. Ohrozuje deti, ako keby nestačilo, že ich neustále strašil. Amelia ho vychováva sama, otec zomrel, keď ju viezol do pôrodnice. Sam sa dlhodobo nedá zvládať, jeho fantázia ďaleko prekonáva štandard v akomkoľvek veku, jeho vynaliezavosť ju veľmi nepríjemne dopĺňa. Knižku o Badabookovi mamička z police vytiahne asi omylom jeden večer. Hoci je obrázková, drsná je poriadne. Keď vraj chlapček zbadá uja v čudnom oblečku, mal by si priať byť radšej mŕtvy. Mamička knižku roztrhá, no ona sa opäť objaví na prahu ich domu. Pozmenená, už je v nej aj smrť ich psíčka. Môže Amelia veriť svojím očiam? Knižku spáli, ide na políciu. Lenže priamo na stanici vidí oblek Badabooka. V poslednom čase ho vída všelikde. Vída veľa čudných vecí, dokonca sa aj čudne začne správať. Žeby Badabooka naozaj vpustila dnu a on ju už ovládal?

„Obidve hlavné postavy sú vynikajúco stvárnené a my presne cítime, v akom duševnom rozpoložení sa asi môžu nachádzať."

Asi od čias Citadel sme tak zúboženú postavu v horore nemali. Od úplného začiatku vnímame Ameliine zúfalstvo. Nestačí, že je sama na syna, ten jej k tomu musí neustále robiť problémy. Rodičia už nechcú svojim deťom dovoľovať sa s ním stýkať, on stále niečo chce, stále robí niekde hlúposti. Obidve hlavné postavy sú vynikajúco stvárnené a my presne cítime, v akom duševnom rozpoložení sa asi môžu nachádzať. Už len ako čerešnička sa okolo nich vznáša mŕtvy otec. Malému chýba a pritom už si začína uvedomovať, že zomrel kvôli nemu. Atmosféra je ťaživá, veľmi nepríjemne ťaživá.

„Viac ako samotného bubáka cítime bezmocnosť postavy v jeho vnímaní."

Čo sa ale týka spádu deja, nie je tu žiadne výrazné napredovanie. Dokola sa len váľame v ich nepríjemnostiach a zúfalstve. Príchod knihy s Babadookom len pokračuje v tomto smere a veľmi krátko po ňom je nám jasné, kam asi príbeh bude smerovať. Ťaživosť sa tým samozrejme len prehĺbi, ak sa teda má kam. Postupne pribúdajú aj scény, ktoré by sa dali nazvať hororovými. V zásade ide o obmeny detského strašenia, akurát že sa deje dospelým. Pri každom subjektívnom pohľade sa ocitáme niekde na hranici skutočnosti a sna. Takže viac ako samotného bubáka cítime bezmocnosť postavy v jeho vnímaní. Zároveň vieme, že aj postavy sú niekde na hranici snívania a bdenia. Teda samé presne nevedia, čo robia. Keď raz mama hladnému synovi povie, aby išiel jesť hovná, je nám jasné, že nie je dôvod od nej nečakať čokoľvek. Úplne čokoľvek.

Priehľadnosť je síce viac menej úmyselná, vďaka nej nás deprimujú už aj veci, ktoré ešte len očakávame, že sa stanú. Otázka je, či od hororu chceme zrovna to, aby nás deprimoval. Všetko napätie vrátane ľakačiek a lietajúceho ducha sa totiž koncentruje do nepríjemného strachu, čo smutné sa ešte stane. V pár scénach možno zamrazí aj hororovo. Hororovosť ale nikdy neprekryje depresívnu ťaživosť a ani tie scény nepôsobia príjemne. Skôr naopak.

Babadook je dobre nakrútený a kvalitný film. Problém má ale v žánri, pretože ako už sa viackrát ukázalo, skutočne smutnú psychodrámu s hororom veľmi nejde kombinovať. Výsledok je pozerateľný a nemal by nikoho nahnevať. Skôr zdeprimovať, čo nebýva pri pozeraní hororov divákova hlavná túžba.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy