najčítanejšie recenzie.
Boarding School
Prvá Očista
Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.
12. 7. 2018Smrtiaci príliv
V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.
5. 9. 2016Bear
Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.
20. 9. 2010Nočná mora z Elm Street (2010)
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010
recenzie.
Babadook
Ťuk, ťuk, za dverami depresívny horor
„Mamička knižku roztrhá, no ona sa opäť objaví na prahu ich domu."
Dobre, tejto mamičke by sme strašenie vyčítať nemali. Má ho už po zuby viac ako jej syn. Nespali už niekoľko nocí, pretože Sam vidí bubákov všade. Dokonca si proti nim vyrába zbrane, nosí ich do školy a zato ho odtiaľ vylúčia. Ohrozuje deti, ako keby nestačilo, že ich neustále strašil. Amelia ho vychováva sama, otec zomrel, keď ju viezol do pôrodnice. Sam sa dlhodobo nedá zvládať, jeho fantázia ďaleko prekonáva štandard v akomkoľvek veku, jeho vynaliezavosť ju veľmi nepríjemne dopĺňa. Knižku o Badabookovi mamička z police vytiahne asi omylom jeden večer. Hoci je obrázková, drsná je poriadne. Keď vraj chlapček zbadá uja v čudnom oblečku, mal by si priať byť radšej mŕtvy. Mamička knižku roztrhá, no ona sa opäť objaví na prahu ich domu. Pozmenená, už je v nej aj smrť ich psíčka. Môže Amelia veriť svojím očiam? Knižku spáli, ide na políciu. Lenže priamo na stanici vidí oblek Badabooka. V poslednom čase ho vída všelikde. Vída veľa čudných vecí, dokonca sa aj čudne začne správať. Žeby Badabooka naozaj vpustila dnu a on ju už ovládal?
„Obidve hlavné postavy sú vynikajúco stvárnené a my presne cítime, v akom duševnom rozpoložení sa asi môžu nachádzať."
Asi od čias Citadel sme tak zúboženú postavu v horore nemali. Od úplného začiatku vnímame Ameliine zúfalstvo. Nestačí, že je sama na syna, ten jej k tomu musí neustále robiť problémy. Rodičia už nechcú svojim deťom dovoľovať sa s ním stýkať, on stále niečo chce, stále robí niekde hlúposti. Obidve hlavné postavy sú vynikajúco stvárnené a my presne cítime, v akom duševnom rozpoložení sa asi môžu nachádzať. Už len ako čerešnička sa okolo nich vznáša mŕtvy otec. Malému chýba a pritom už si začína uvedomovať, že zomrel kvôli nemu. Atmosféra je ťaživá, veľmi nepríjemne ťaživá.
„Viac ako samotného bubáka cítime bezmocnosť postavy v jeho vnímaní."
Čo sa ale týka spádu deja, nie je tu žiadne výrazné napredovanie. Dokola sa len váľame v ich nepríjemnostiach a zúfalstve. Príchod knihy s Babadookom len pokračuje v tomto smere a veľmi krátko po ňom je nám jasné, kam asi príbeh bude smerovať. Ťaživosť sa tým samozrejme len prehĺbi, ak sa teda má kam. Postupne pribúdajú aj scény, ktoré by sa dali nazvať hororovými. V zásade ide o obmeny detského strašenia, akurát že sa deje dospelým. Pri každom subjektívnom pohľade sa ocitáme niekde na hranici skutočnosti a sna. Takže viac ako samotného bubáka cítime bezmocnosť postavy v jeho vnímaní. Zároveň vieme, že aj postavy sú niekde na hranici snívania a bdenia. Teda samé presne nevedia, čo robia. Keď raz mama hladnému synovi povie, aby išiel jesť hovná, je nám jasné, že nie je dôvod od nej nečakať čokoľvek. Úplne čokoľvek.
Priehľadnosť je síce viac menej úmyselná, vďaka nej nás deprimujú už aj veci, ktoré ešte len očakávame, že sa stanú. Otázka je, či od hororu chceme zrovna to, aby nás deprimoval. Všetko napätie vrátane ľakačiek a lietajúceho ducha sa totiž koncentruje do nepríjemného strachu, čo smutné sa ešte stane. V pár scénach možno zamrazí aj hororovo. Hororovosť ale nikdy neprekryje depresívnu ťaživosť a ani tie scény nepôsobia príjemne. Skôr naopak.
Babadook je dobre nakrútený a kvalitný film. Problém má ale v žánri, pretože ako už sa viackrát ukázalo, skutočne smutnú psychodrámu s hororom veľmi nejde kombinovať. Výsledok je pozerateľný a nemal by nikoho nahnevať. Skôr zdeprimovať, čo nebýva pri pozeraní hororov divákova hlavná túžba.
