hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

The Boy

Andrej Gomora | 14. 12. 2015
0
7/10          
žáner:
independent, psycho

Výnimočne strašidelná nuda


K dospelým ľuďom sa správame ohľaduplne skrátka kvôli ich citom a spokojnosti. Nech nie sú nešťastní, pokiaľ to nie je nevyhnutné. Ak to nevyhnutné z nášho pohľadu je, najhorším dôsledkom môže byť, že nás nebudú mať radi, prípadne nám to vrátia. Tomu sa aj tak niekedy nevyhneme, nech sa snažíme ako chceme. Neubližovať deťom by sme sa ale mali snažiť ešte o niečo viac. Jednak sú vo fáze formovania a zvyšok života z nich môže byť to, čo z nich spravíme. A ako videla aj mamička v Ich seh, ich seh, deti môžu byť nepredvídateľné. Podobne ako The Boy.
 

„Chlapec trávi dni zbieraním mŕtvych zvierat na ceste, a dokola upratovaním prázdnych izieb a ich predstavovaním imaginárnym hosťom."

Ten žije sám s otcom v moteli pri opustenej ceste. Hostia k nim zablúdia zriedka, pomaly ale iste krachujú. Chlapcovi zároveň zúfalo chýba ľudský kontakt. Na každého sa nalepí, dúfa, že by ho mohol odviezť za mamou na Floridu. Tá tam raz utiekla s kamionistom z izby číslo 2. Inak chlapec trávi dni zbieraním mŕtvych zvierat na ceste, a dokola upratovaním prázdnych izieb a ich predstavovaním imaginárnym hosťom. Otec sa po večeroch opíja pred televízorom, chápe že chlapcov život nie je najkrajší. Ale čo narobí, on vyrastal tak isto, rodinný podnik predsa treba držať. Asi si nevšíma, že chlapcovo správanie už vykazuje známky silnej deformácie. Má len deväť rokov. Kam by sa asi dopracoval, ak to s ním takto pôjde aj ďalej.

Podobne ako pri Ich seh, ich seh, aj forma je pomerne artová a pracuje s jemnou znepokojivosťou. Tu je ale niečoho na spôsob akcie ešte výrazne menej. Autori nám totiž opisujú ubíjajúcu osamotenosť a dni strávené nekončiacou monotónnosťou a nudou. Toto zobrazenie funguje dobre a vzhľadom na kvalitné nakrútenie sa naň dobre pozerá. Problém akurát môže byť v tom, že nie každý divák si pre zdĺhavé zobrazovanie nudy nájde pochopenie.

„Stupňuje sa jeho čudnosť aj nebezpečnosť a nás to mrzí kvôli jeho obetiam ako aj kvôli nemu samotnému."

V prvom rade musíme s chlapcom cítiť súcit. Aj keď sa nedá povedať, že jeho skutky by išlo schvaľovať, veľmi dobre rozumieme ako sa k nim dopracoval. Je to skrátka chlapec, presvedčivý a uveriteľný a my presne cítime, aký vplyv na neho asi môže mať jeho okolie. Stupňuje sa jeho čudnosť aj nebezpečnosť a nás to mrzí kvôli jeho obetiam ako aj kvôli nemu samotnému. Pritom zatiaľ ide o obete nie v tom klasicky hororovom zmysle, skrátka ľudia, ktorí si odnášajú jeho čudnosť. Tými sme do určitej miery aj my, ako diváci, keď ľutujeme chlapca a čo z neho vlastný otec vytvoril.

Súčasťou stupňovania je vždy príchod novej postavy, ako nám aj otec vysvetlí, práve cudzí ľudia sú zdrojom chlapcových problémov. Keby si od neho držali odstup a nenarušovali ich samotu, všetko by bolo v poriadku. Presne to, čo chlapec potrebuje, je napred rodinka so synom v chlapcovom veku. Ešte krátko pred ňou príde tajomný cudzinec. Ten vo filme spĺňa veľmi presvedčivo hneď niekoľko funkcií. Nevieme, čo od neho čakať, prispieva k celkovej neistote a rušivej atmosfére. Zároveň je typ, ktorý chlapcov tradične priťahuje, no súčasne sa stáva aj chlapcovou obeťou vďaka svojej momentálnej zraniteľnosti. Nakoniec je súčasťou finále, to je na jednej strane predvídateľné. Film sa k nemu ale prepracoval poctivo a on vlastne ani prekvapovať nechcel. Chcel nás znechutiť a znepokojiť a v tomto smere rozhodne uspel.

The Boy je film nielen pomalý, ale na horor aj oproti priemeru o niečo dlhší. Je v ňom mnoho bezdejových scén a pomalých záberov, minimum krvi, akcie či násilia. Aj tak ide o veľmi podarený a kvalitne nakrútený film, ktorý poteší každého, kto má pre podobný štýl pochopenie. Ak vám naopak umelecké zobrazovanie nudy prekáža, určite sa mu vyhnite. Nudili by ste sa.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy