najčítanejšie recenzie.
Suspiria (2018)
Pôvodná Suspiria si svoj kultový status získala vďaka funkčnej zmesi prvkov pochádzajúcich z inej doby. Naivný scenár, úchvatný vizuál plný sýtych farieb, gotické prostredie, úžasná hudba, no a réžia Daria Argenta v najlepšej forme. Jej atmosféra patrí medzi najosobitejšie zážitky v dejinách hororu, snaha zopakovať ju sa preto spočiatku javila značne šialene. Náznaky dôvery vzbudila až serióznosť, s akou tvorcovia k novému projektu pristupovali. Obsadenie Tildy Swinton, hudba od Thoma Yorkea. Režisér Luca Guadagnino bol vraj možnosťou film nakrútiť posadnutý už od svojich 14 rokov, a hoci ide o jeho prvý horor, ako artový režisér svoje kvality už dokázal. Pochopiteľne tak nejako musí potom vyzerať aj výsledok.
Burning Bright
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010
Cult of Chucky
Dej opäť nadväzuje, tak na predošlý diel, ako aj na dlhodobú líniu v sérii. Z predošlého dielu nám zostáva vozíčkarka Nika, lieči sa na psychiatrii z presvedčenia, že všetkých tých ľudí v jej dome nezabila ona, ale neživá hračka. Zdá sa, že terapia napreduje úspešne, Nika prijala skutočnosť, že je vrah, a môžu ju presunúť do ústavu s nižšou ostrahou. Bábku Chuckyho jej kúpia v rámci liečby, a poslúži zároveň ďalšej pacientke, tá smúti za svojím dieťaťom. Čudné je, že bábky sa začnú akosi množiť. K prvej pribudne druhá, tú prinesie ako dedičstvo po Nikinej neterke nám už dobre známa Tiffany, Chuckyho večná milá. Tretia bábka príde poštou, nikto presne nevie odkiaľ. A ako sa už dá čakať, s pribúdaním bábiek začnú ubúdať pacienti aj personál. Nike nikto neverí, obviňujú ju len z návratu jej rozpoltene vražedných stavov. Jej šťastie, že je na vozíčku, príliš nudná obeť.
27. 10. 2017Liek na život
Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?
23. 2. 2017Hell Fest: Park hrôzy
Niečom svojím spôsobom podobné už tu bolo. The Houses October Built mal podobu fiktívneho dokumentu, ktorého geniálny nápad bol, že bude strašidelný, ak zobrazí strašenie iných ľudí. Tento nápad sa niekomu zdal natoľko úžasný, že ho nemohol nezrecyklovať. Z poučne a bádavo ladenej formy ale samozrejme treba zásadne smerovať k masovej zábave. Takže už nejde o skupinku zvedavcov, ktorí skúmajú oddaných a zapálených remeselníkov hororovej zábavy. Iritujúca partia tínedžerov sa vyberie na gýčovitý festival s názvom Hell Fest: Park hrôzy.
recenzie.
The Boy
Výnimočne strašidelná nuda
„Chlapec trávi dni zbieraním mŕtvych zvierat na ceste, a dokola upratovaním prázdnych izieb a ich predstavovaním imaginárnym hosťom."
Ten žije sám s otcom v moteli pri opustenej ceste. Hostia k nim zablúdia zriedka, pomaly ale iste krachujú. Chlapcovi zároveň zúfalo chýba ľudský kontakt. Na každého sa nalepí, dúfa, že by ho mohol odviezť za mamou na Floridu. Tá tam raz utiekla s kamionistom z izby číslo 2. Inak chlapec trávi dni zbieraním mŕtvych zvierat na ceste, a dokola upratovaním prázdnych izieb a ich predstavovaním imaginárnym hosťom. Otec sa po večeroch opíja pred televízorom, chápe že chlapcov život nie je najkrajší. Ale čo narobí, on vyrastal tak isto, rodinný podnik predsa treba držať. Asi si nevšíma, že chlapcovo správanie už vykazuje známky silnej deformácie. Má len deväť rokov. Kam by sa asi dopracoval, ak to s ním takto pôjde aj ďalej.
Podobne ako pri Ich seh, ich seh, aj forma je pomerne artová a pracuje s jemnou znepokojivosťou. Tu je ale niečoho na spôsob akcie ešte výrazne menej. Autori nám totiž opisujú ubíjajúcu osamotenosť a dni strávené nekončiacou monotónnosťou a nudou. Toto zobrazenie funguje dobre a vzhľadom na kvalitné nakrútenie sa naň dobre pozerá. Problém akurát môže byť v tom, že nie každý divák si pre zdĺhavé zobrazovanie nudy nájde pochopenie.
„Stupňuje sa jeho čudnosť aj nebezpečnosť a nás to mrzí kvôli jeho obetiam ako aj kvôli nemu samotnému."
V prvom rade musíme s chlapcom cítiť súcit. Aj keď sa nedá povedať, že jeho skutky by išlo schvaľovať, veľmi dobre rozumieme ako sa k nim dopracoval. Je to skrátka chlapec, presvedčivý a uveriteľný a my presne cítime, aký vplyv na neho asi môže mať jeho okolie. Stupňuje sa jeho čudnosť aj nebezpečnosť a nás to mrzí kvôli jeho obetiam ako aj kvôli nemu samotnému. Pritom zatiaľ ide o obete nie v tom klasicky hororovom zmysle, skrátka ľudia, ktorí si odnášajú jeho čudnosť. Tými sme do určitej miery aj my, ako diváci, keď ľutujeme chlapca a čo z neho vlastný otec vytvoril.
Súčasťou stupňovania je vždy príchod novej postavy, ako nám aj otec vysvetlí, práve cudzí ľudia sú zdrojom chlapcových problémov. Keby si od neho držali odstup a nenarušovali ich samotu, všetko by bolo v poriadku. Presne to, čo chlapec potrebuje, je napred rodinka so synom v chlapcovom veku. Ešte krátko pred ňou príde tajomný cudzinec. Ten vo filme spĺňa veľmi presvedčivo hneď niekoľko funkcií. Nevieme, čo od neho čakať, prispieva k celkovej neistote a rušivej atmosfére. Zároveň je typ, ktorý chlapcov tradične priťahuje, no súčasne sa stáva aj chlapcovou obeťou vďaka svojej momentálnej zraniteľnosti. Nakoniec je súčasťou finále, to je na jednej strane predvídateľné. Film sa k nemu ale prepracoval poctivo a on vlastne ani prekvapovať nechcel. Chcel nás znechutiť a znepokojiť a v tomto smere rozhodne uspel.
The Boy je film nielen pomalý, ale na horor aj oproti priemeru o niečo dlhší. Je v ňom mnoho bezdejových scén a pomalých záberov, minimum krvi, akcie či násilia. Aj tak ide o veľmi podarený a kvalitne nakrútený film, ktorý poteší každého, kto má pre podobný štýl pochopenie. Ak vám naopak umelecké zobrazovanie nudy prekáža, určite sa mu vyhnite. Nudili by ste sa.
