najčítanejšie recenzie.
Boarding School
Bird Box
Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.
The Abominable Dr. Phibes
After Midnight
Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.
I Am Not a Serial Killer
John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.
25. 4. 2017recenzie.
The Boy
Výnimočne strašidelná nuda
„Chlapec trávi dni zbieraním mŕtvych zvierat na ceste, a dokola upratovaním prázdnych izieb a ich predstavovaním imaginárnym hosťom."
Ten žije sám s otcom v moteli pri opustenej ceste. Hostia k nim zablúdia zriedka, pomaly ale iste krachujú. Chlapcovi zároveň zúfalo chýba ľudský kontakt. Na každého sa nalepí, dúfa, že by ho mohol odviezť za mamou na Floridu. Tá tam raz utiekla s kamionistom z izby číslo 2. Inak chlapec trávi dni zbieraním mŕtvych zvierat na ceste, a dokola upratovaním prázdnych izieb a ich predstavovaním imaginárnym hosťom. Otec sa po večeroch opíja pred televízorom, chápe že chlapcov život nie je najkrajší. Ale čo narobí, on vyrastal tak isto, rodinný podnik predsa treba držať. Asi si nevšíma, že chlapcovo správanie už vykazuje známky silnej deformácie. Má len deväť rokov. Kam by sa asi dopracoval, ak to s ním takto pôjde aj ďalej.
Podobne ako pri Ich seh, ich seh, aj forma je pomerne artová a pracuje s jemnou znepokojivosťou. Tu je ale niečoho na spôsob akcie ešte výrazne menej. Autori nám totiž opisujú ubíjajúcu osamotenosť a dni strávené nekončiacou monotónnosťou a nudou. Toto zobrazenie funguje dobre a vzhľadom na kvalitné nakrútenie sa naň dobre pozerá. Problém akurát môže byť v tom, že nie každý divák si pre zdĺhavé zobrazovanie nudy nájde pochopenie.
„Stupňuje sa jeho čudnosť aj nebezpečnosť a nás to mrzí kvôli jeho obetiam ako aj kvôli nemu samotnému."
V prvom rade musíme s chlapcom cítiť súcit. Aj keď sa nedá povedať, že jeho skutky by išlo schvaľovať, veľmi dobre rozumieme ako sa k nim dopracoval. Je to skrátka chlapec, presvedčivý a uveriteľný a my presne cítime, aký vplyv na neho asi môže mať jeho okolie. Stupňuje sa jeho čudnosť aj nebezpečnosť a nás to mrzí kvôli jeho obetiam ako aj kvôli nemu samotnému. Pritom zatiaľ ide o obete nie v tom klasicky hororovom zmysle, skrátka ľudia, ktorí si odnášajú jeho čudnosť. Tými sme do určitej miery aj my, ako diváci, keď ľutujeme chlapca a čo z neho vlastný otec vytvoril.
Súčasťou stupňovania je vždy príchod novej postavy, ako nám aj otec vysvetlí, práve cudzí ľudia sú zdrojom chlapcových problémov. Keby si od neho držali odstup a nenarušovali ich samotu, všetko by bolo v poriadku. Presne to, čo chlapec potrebuje, je napred rodinka so synom v chlapcovom veku. Ešte krátko pred ňou príde tajomný cudzinec. Ten vo filme spĺňa veľmi presvedčivo hneď niekoľko funkcií. Nevieme, čo od neho čakať, prispieva k celkovej neistote a rušivej atmosfére. Zároveň je typ, ktorý chlapcov tradične priťahuje, no súčasne sa stáva aj chlapcovou obeťou vďaka svojej momentálnej zraniteľnosti. Nakoniec je súčasťou finále, to je na jednej strane predvídateľné. Film sa k nemu ale prepracoval poctivo a on vlastne ani prekvapovať nechcel. Chcel nás znechutiť a znepokojiť a v tomto smere rozhodne uspel.
The Boy je film nielen pomalý, ale na horor aj oproti priemeru o niečo dlhší. Je v ňom mnoho bezdejových scén a pomalých záberov, minimum krvi, akcie či násilia. Aj tak ide o veľmi podarený a kvalitne nakrútený film, ktorý poteší každého, kto má pre podobný štýl pochopenie. Ak vám naopak umelecké zobrazovanie nudy prekáža, určite sa mu vyhnite. Nudili by ste sa.
