hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

The Perfection

V dokonalosti je hrôza

Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

13. 8. 2019

recenzie.

The Den

Andrej Gomora | 6. 2. 2015
0
5/10          
žáner:
found footage/ mockumentary, psycho

V jame internetovej


Využívať internetové komunikačné nástroje asi treba vedieť. Kým niektoré, predovšetkým tie, kde človek vystupuje pod svojím skutočným menom a prípadne sa aj s partnermi komunikácie pozná, už slúžia pomerne zmysluplným účelom, iné zostávajú divočinou. Miestom, kde ľudia komunikujú bez príťaže v podobe pocitu zodpovednosti za svoje vyjadrenia. Iste, aj do končín najväčších čudákov raz za čas zablúdi normálny človek. Zvyčajne ho odtiaľ rýchlo vyženú. No sú aj šialenci, ktorí sa odhodlajú v tej najtvrdšej divočine zotrvať. Napríklad za účelom vedeckého výskumu, ako hlavná hrdinka hororu The Den.
 

„Nakoniec sa kamera predsa rozbehne, a Liz uvidí, ako dievča z fotky surovo podrežú."

Tá získa grant na skutočne veľmi odvážny výskum. Internetová služba s názvom zhodným s menom filmu ponúka prepájanie na videohovory s náhodnými používateľmi po celom svete. Masturbujúci muž, muž mávajúci svojím penisom, muž tancujúci v ženských šatách, mladí aj starí chlapi, čo by radi videli jej poprsie, indický mládenec, čo sa ide ženiť a potreboval by, aby mu ukázala kde sa nevesty dotýkať, aby ju čo najlepšie uspokojil. Liz berie všetky skúsenosti s humorom, ako súčasť svojho bádania. Komunikovať s ľuďmi len cez počítač jej neprekáža, priam naopak. Dokonca aj svojho priateľa prestáva cítiť potrebu vídať osobne, o iných známych vrátane jej sestry už ani nehovoriac. Do Denu aj tak nechodí kvôli zábave ale práci, a vďaka tým pár normálnym ľuďom ju nevníma ako priveľkú obeť. Zmena príde až keď sa dostane do kontaktu s trochu zvláštnou používateľkou. Asi jej nejde webkamera, vidno z nej len nehybnú fotku. Píše jej čudné veci. Vidí veci, ktoré by vidieť nemala, Liz si predsa bola istá, že pri nočnej návšteve svojho priateľa kameru vypla. Nakoniec sa kamera predsa rozbehne, a Liz uvidí, ako dievča z fotky surovo podrežú. Aj podľa policajtov vyzerá krv skutočne. Ale čo už, takých videí po internete kolujú húfy. Nemajú čo vyšetrovať, ani keď sa v LIzinom okolí začnú diať čudné veci, a už zďaleka nie len vo virtuálnom svete.

„Používanie akože videkonferenčných hovorov v exteriéri, najlepšie priamo pri pohybe, už sa javí značne silené."

Snaha spojiť módne found footage s aktuálnou témou internetovej komunikácie znie určite zaujímavo. Aj štýlový nápad nakrútiť celý film na webkameru, i keď v tejto snahe sa tvorcom nakoniec nepodarilo zotrvať. Teda, prinajmenšom bez dosť vážneho podvádzania. Mať celý horor v jednej miestnosti by už asi predsa bolo priveľa. Používanie akože videkonferenčných hovorov v exteriéri, najlepšie priamo pri pohybe, už sa javí značne silené. Spočiatku film ako tak funguje, hlavná hrdinka je uveriteľná a sympatická. Presne ten typ, keď si povieme, aká škoda, že také dievča presedí celý deň doma. Aj keď by podobná služba ako Den existovala, množstvo čudákov a hlavne námaha, ktorú si dajú s odpudzovaním možných parnerov do rozhovoru sa javí dosť prehnaná. Totiž, keby tam boli takmer samí úchyli, skutočne by ich donekonečna bavilo jeden druhého znechucovať?

„Asi vo vzťahu k žiadnemu obrazu nie sme takí otupení, ako k nahrávkam, ktoré si ľudia robia sami cez webkamery."

Napätie rastie veľmi pozvoľna. Prvý dosť zásadný problém je už vôbec v otázke, či internetové video môže skutočne preniknúť k divákovi. Videí všemožných ľudí, akože vrážd a strašidelných virálov vídame všetci plno denne. Asi vo vzťahu k žiadnemu obrazu nie sme takí otupení, ako k nahrávkam, ktoré si ľudia robia sami cez webkamery. Ťažko povedať, či by pomohlo lepšie nakrútenie alebo scenár, keďže ani jedno nevyzerá na prvý pohľad ako katastrofa. Asi najväčšou dieru je laxnosť polície. Dobre, nebudú vyšetrovať virtuálne dianie. Lenže nič sa nezmení, ani keď ľudia začnú byť nezvestní aj zo skutočného sveta. Cieľ je jasný, zdôrazniť čo najviac osamotenosť Liz. Komunikácia cez počítač sa ľahko preruší, zasekne, stane nedôveryhodnou. Nezhoda medzi skutočnosťou a jej elektronickým obrazom je jeden z hlavných zdrojov napätia, možno práve tým najfunkčnejším. Vďaka existencii ešte virtuálnejšej reality sa pre nás tá prvostupňovo virtuálna asi stáva na chvíľu skutočnejšou. A s hrdinkou sa dokážeme stotožniť. Keďže v tej chvíli robíme presne to isté, čo ona.

Samotný záporný hrdina nakoniec získa vysvetlenie aj zmysel. Škoda len, že počas celého priebehu filmu mu chýbajú. Divák vidí len chlapíka, či viac chlapíkov v maskách, ktorí páchajú veľké zlo. Bez najmenšieho dôvodu. Sú síce zlí a nebezpeční, ale až strojovito plochí. Nechýba im len charizma, ale aj uveriteľnosť. Až do konečnej pointy sú to pre diváka len figúrky, s ktorých modelovaním si tvorcovia nedali ani najmenšiu námahu. Asi aj najmenší náznak by mohol pomôcť. Iste, pokazil by štýlovú pointu, lenže takto na jej úkor išiel celý film.

The Den nie je zle zvládnutý horor, na ktorom by určite mohla lákať aktuálna téma. Prvý problém je, že mnoho divákov už je dávno found footagemi unavených a nemajú záujem ich pozerať v akejkoľvek podobe. Navyše ale film ani v rámci tohto žánra veľmi nefunguje. Či už je to nakrútením, pri ktorom už sme si zvykli nezapájať emócie alebo nepodareným zloduchom. Zážitok je to možno osviežujúci a aspoň trochu originálny, no rozhodne nie výrazne strašidelný.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy