hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Asmodexia

Andrej Gomora | 24. 2. 2015
0
4/10          
žáner:
bizarre, psycho

Film zrozumiteľný ako jeho názov


Rok 2012 dávno prešiel a my sa tvárime, že sa nič nestalo. Vlastne sme dávno vedeli, že nič sa nezmení ani neskončí, že je to len číslo v kalendári. Kto vie. Ani keď zanikla Rímska ríša, dokopy nikto si nič nevšimol. A nakoniec sa z dátumu zosadenia šesťročného cisára stal koniec staroveku. Dajme tomu, svet asi v roku 2012 nezanikol. Mohli by sme ale aspoň trocha pripustiť, že na jednoznačné súdy je ešte skoro. Malo sa zmeniť zmýšľanie ľudí, prísť nová éra a z toho nič zatiaľ nemôžeme vylúčiť. Nič nevidíme svojimi slepými očami a tak sa na nás o sto rokov budú aj pozerať. S výsmechom. Napríklad lebo sme vôbec nezaznamenali príchod diabla, až kým nám ho neukázal film Asmodexia.
 

„Dedko veľakrát opakuje, že Alba je vyvolená."

Za tým názvom nič nehľadajte. Je to vymyslené slovo. Film sa odohráva napred 15 rokov pred rokom 2012, keď príde k trochu bizarnému pôrodu. Potom už sa dostaneme k odpočtu posledných dní pred 21. decembrom 2012. Španielsko zachvátila vlna 40 stupňových horúčav, dôchodcovia si majú dávať pozor na srdcia. Postavy so symbolicky hlbokými menami - dedko Eloy a jeho vnučka Alba putujú po krajine. Tomu sa ešte zhruba rozumieť dá. Zvyšok zápletky je už ale trocha zložitejší. Prichádzajú k ľuďom, ktorí sú ako keby posadnutí diablom a len oni ich dokážu dať do poriadku. Dedko veľakrát opakuje, že Alba je vyvolená. Posadnutí sú vždy v uzavretom priestore s ľuďmi, ktorí dvojicu zjavne poznajú a netrpezlivo na nich čakajú. Ďalej tu máme policajtku a jej sestru, zavretú v blázinci. Zdá sa ako keby bola jediná, ktorá vie, čo sa v ňom deje. Jeden po druhom totiž príznaky posadnutosti prejavujú aj pacienti. Vrátane divných oči, žltej pleti, blikajúcich svetiel. A vrážd sestričiek. Titulky s dátumom odpočítavajú dni do vzkriesenia. Pochopíme, že asi sa týka Alby a niekto je asi proti. Na akú stranu by sme sa asi mali pridať my?

„Hlavným problémom romantickej dvojice totiž je, že z nej až sála pokoj."

Horory nepotrebujú byť od začiatku príliš jasné. Trocha neistoty nezaškodí. Ale keď sa divák raz stratí, bojí sa mu dosť ťažko. Ani nehovoriac o budovaní atmosféry alebo spádu. Samotná dvojica pôsobí príjemne, dedko s vnučkou je predsa klasická romantika. Nechýbajú jej ani filozofické a poetické reči. Lenže my stále nevieme, čo sa to vlastne deje a čo robia. Možno nás trochu zaujmú scény exorcizmu, zľahka nechutné. Ale aj tie veci, čo sa pri nich hovoria, nedávajú príliš zmysel. Aspoň nie divákovi. Ako tak buduje napätie možno aspoň blázinec, ten je stiesnený, a prvý nám ponúkne aj trochu násilia. Hlavným problémom romantickej dvojice totiž je, že z nej až sála pokoj. Všetko je tak, ako má byť. Alba o chvíľu spasí svet, je v nej sila, ktorú nikto nedokáže ohroziť. Fajn, takže o čom bude horor?

„Už druhá vec je, že aj keď nám raz scény vysvetlili, príliš strašidelné nikdy neboli."

Všetko sa vysvetlí až v posledných pár minútach, počas veľkého finále. Dovtedy príde niekoľko zvratov a zásadných odhalení. No divákovi skutočne nehovoria prakticky nič. Scény naberajú na intenzite, začínajú mať štýl. V blázinci je čoraz väčší chaos, aspoň tam trochu pozitívny. V zmysle strašidelnosti. Aj keď pri spätnom zamyslení po absolvovaní konečného rozhovoru dáva asi všetko zmysel, čo už z toho máme. Nerozumeli sme tomu, kým sme sa na tom pozerali a tomu zodpovedal aj ich efekt. Už druhá vec je, že aj keď nám raz scény vysvetlili, príliš strašidelné nikdy neboli. Mali trochu temnej atmosféry, nič viac. Ako tak hrozivé je možno finále, aj keď koncentrácia zložitých rečí a prekvapivých odhalení je veľmi blízko hranici únosnosti. Vôbec pokrok v každom prípade je, že tu sa niečo deje a dokonca tomu aj môžeme rozumieť.

Asmodexia je ďalší z hororov, ktorých najväčších kladom je samotná jeho existencia. Po čase niekto poňal exorcistickú tematiku trochu inak a vložil do nej svieže prvky so známkami charizmy. Poteší aj globálne poňatie a spomienka na rok 2012. Chudák, určite si nezaslúži, ako ľahko upadol do zabudnutia. Škoda len je, že vo filme nefunguje nič z toho, čo by v horore malo byť najdôležitejšie. Takže tu máme pekný exotický horor, ktorý nás vôbec nenastraší ani nezaujme.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy