hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

La Horde

Búrka v pohári krvi alebo samotná krv ešte dobrý horor nerobí

Romero po francúzsky? Ak ste rovnako naivný ako ja, pravdepodobne vám to už napadlo, keď som spomenul Noc živých mŕtvol. Akákoľvek podobnosť s Romerom však končí pri námete. La Horde vyzerá amatérsky (vo všetkých možných smeroch) vedľa ktoréhokoľvek Romerovho filmu, je jedno, či si na porovnanie zoberieme staručkú Noc alebo najnovšie Survival of the Dead.

17. 6. 2010

Primal

Predkus lásku nezastaví
Zápletka teda nie je nijak zložitá a jej priebeh je predvídateľný. Spracovanie však až takmer prekvapivo dobre funguje. Nízkorozpočtový štýl pôsobí bezprostredne, pritom vôbec nie amatérsky alebo rušivo. Aj keď gore, ktoré tu vidíme, je explicitnosťou značne podpriemerné, jeho vnímanie a prežívanie pôsobí pomerne silne. Odľahlé lesy a auto, ktoré čoskoro stratí svoju funkciu, pôsobia stiesňujúco a beznádejne. Hrozba je z tých slabších, ide predsa len o jednu ženu, len o niečo silnejšiu. Navyše, bojí sa ohňa. Kvalitná je však práca s touto hrozbou a s postavami vo vzťahu k nej.
6. 10. 2011

47 Metrov

Ďalší nenáročný žralok

Do postáv sa napriek všetkému dá celkom vžiť, hlavne do tej s odporom k adrenalínovému zážitku. Svojím spôsobom ide o pomerne uveriteľný scenár, pôsobí akurát trochu príliš komplikovane. Dievčatá sú v klietke na dne mora, žraloky nad nimi pôsobia skôr ako konštanta znemožňujúca ich návrat, než ako bezprostredné a napínavé ohrozenie. Film s nimi do značnej miery aj tak pracuje, nesnaží sa nimi prekvapiť. Napína skôr tým, ako ich dlho neukazuje. Postavy dostáva do situácií, kedy by sme útok žraloka čakali každú chvíľu aj bez toho, aby nám túto hrozbu pripomínal. Vďaka tomu sa zaobíde aj bez lacných ľakačiek, stačí mu len žmýkať prostredie. To je celé ako jedna veľká ľakačka.

27. 7. 2017

Annabelle

S Chuckym bola aspoň sranda
Dramatik českého pôvodu Tom Stoppard vo svojej hre Rosencrantz a Guildenstern sú mŕtvi rozvinul príbeh dvoch vedľajších postáv Shakespearovho Hamleta. Nesú anglickému kráľovi tajný odkaz, že má Hamleta popraviť. Ten ich ale prekabáti, správu vymení a namiesto neho popravia ich dvoch. Účelom hry bolo ukázať, aký absurdný bol vývoj situácie z ich pohľadu, keď nemali potuchy čo sa okolo nich deje a ako sa k vlastnej poprave dopracovali. Dôvody spraviť pre vedľajšie postavy samostatné dielo teda môžu byť aj zaujímavé. Na rozdiel od popularity postavy v diváckych anketách a možnosti na úspechu hlavného diela ďalej ryžovať. Pamätáte si na bábiku krátko spomenutú vo V zajatí démonov, menom Annabelle?
9. 10. 2014

Vittra/ Wither

Pomsta za všetky zlé remaky
Švédom chýbajú skúsenosti s horormi vo všeobecnosti, so zombíckymi obzvlášť. Doteraz údajne vznikol presne jeden. Druhý v poradí sa rozhodol nespoľahnúť sa na originalitu, a radšej si vypožičať know-how z cudziny. Balansuje tesne na hranici plagiátu Evil Dead a volá sa Vittra, po anglicky Wither.
 

Skupinka mladých ľudí, čo sa vyberie do osamotenej chaty uprostred lesa, je tu o niečo väčšia. Mladé blondíny a šviháci, niektorí v pároch, niektorí hľadajúci pár. Tešia sa na zábavu, no veľa sa im jej nedostane. Prvá náhodou nájde pivnicu, a samozrejme do nej bez váhania vlezie. Vráti sa iná. Najprv si len myslia, že toho veľa vypila. Kým sa nezačne vrhať na ostatných nie preto, že je nadržaná, a nezačne javiť záujem o úplne iné časti cudzích tiel, ako zvyčajne. Koho uloví, ten sa k nej pridá. Ostatným potom nezostane iné, ako sa schovávať a brániť.

6. 12. 2013

recenzie.

Asmodexia

Andrej Gomora | 24. 2. 2015
0
4/10          
žáner:
bizarre, psycho

Film zrozumiteľný ako jeho názov


Rok 2012 dávno prešiel a my sa tvárime, že sa nič nestalo. Vlastne sme dávno vedeli, že nič sa nezmení ani neskončí, že je to len číslo v kalendári. Kto vie. Ani keď zanikla Rímska ríša, dokopy nikto si nič nevšimol. A nakoniec sa z dátumu zosadenia šesťročného cisára stal koniec staroveku. Dajme tomu, svet asi v roku 2012 nezanikol. Mohli by sme ale aspoň trocha pripustiť, že na jednoznačné súdy je ešte skoro. Malo sa zmeniť zmýšľanie ľudí, prísť nová éra a z toho nič zatiaľ nemôžeme vylúčiť. Nič nevidíme svojimi slepými očami a tak sa na nás o sto rokov budú aj pozerať. S výsmechom. Napríklad lebo sme vôbec nezaznamenali príchod diabla, až kým nám ho neukázal film Asmodexia.
 

„Dedko veľakrát opakuje, že Alba je vyvolená."

Za tým názvom nič nehľadajte. Je to vymyslené slovo. Film sa odohráva napred 15 rokov pred rokom 2012, keď príde k trochu bizarnému pôrodu. Potom už sa dostaneme k odpočtu posledných dní pred 21. decembrom 2012. Španielsko zachvátila vlna 40 stupňových horúčav, dôchodcovia si majú dávať pozor na srdcia. Postavy so symbolicky hlbokými menami - dedko Eloy a jeho vnučka Alba putujú po krajine. Tomu sa ešte zhruba rozumieť dá. Zvyšok zápletky je už ale trocha zložitejší. Prichádzajú k ľuďom, ktorí sú ako keby posadnutí diablom a len oni ich dokážu dať do poriadku. Dedko veľakrát opakuje, že Alba je vyvolená. Posadnutí sú vždy v uzavretom priestore s ľuďmi, ktorí dvojicu zjavne poznajú a netrpezlivo na nich čakajú. Ďalej tu máme policajtku a jej sestru, zavretú v blázinci. Zdá sa ako keby bola jediná, ktorá vie, čo sa v ňom deje. Jeden po druhom totiž príznaky posadnutosti prejavujú aj pacienti. Vrátane divných oči, žltej pleti, blikajúcich svetiel. A vrážd sestričiek. Titulky s dátumom odpočítavajú dni do vzkriesenia. Pochopíme, že asi sa týka Alby a niekto je asi proti. Na akú stranu by sme sa asi mali pridať my?

„Hlavným problémom romantickej dvojice totiž je, že z nej až sála pokoj."

Horory nepotrebujú byť od začiatku príliš jasné. Trocha neistoty nezaškodí. Ale keď sa divák raz stratí, bojí sa mu dosť ťažko. Ani nehovoriac o budovaní atmosféry alebo spádu. Samotná dvojica pôsobí príjemne, dedko s vnučkou je predsa klasická romantika. Nechýbajú jej ani filozofické a poetické reči. Lenže my stále nevieme, čo sa to vlastne deje a čo robia. Možno nás trochu zaujmú scény exorcizmu, zľahka nechutné. Ale aj tie veci, čo sa pri nich hovoria, nedávajú príliš zmysel. Aspoň nie divákovi. Ako tak buduje napätie možno aspoň blázinec, ten je stiesnený, a prvý nám ponúkne aj trochu násilia. Hlavným problémom romantickej dvojice totiž je, že z nej až sála pokoj. Všetko je tak, ako má byť. Alba o chvíľu spasí svet, je v nej sila, ktorú nikto nedokáže ohroziť. Fajn, takže o čom bude horor?

„Už druhá vec je, že aj keď nám raz scény vysvetlili, príliš strašidelné nikdy neboli."

Všetko sa vysvetlí až v posledných pár minútach, počas veľkého finále. Dovtedy príde niekoľko zvratov a zásadných odhalení. No divákovi skutočne nehovoria prakticky nič. Scény naberajú na intenzite, začínajú mať štýl. V blázinci je čoraz väčší chaos, aspoň tam trochu pozitívny. V zmysle strašidelnosti. Aj keď pri spätnom zamyslení po absolvovaní konečného rozhovoru dáva asi všetko zmysel, čo už z toho máme. Nerozumeli sme tomu, kým sme sa na tom pozerali a tomu zodpovedal aj ich efekt. Už druhá vec je, že aj keď nám raz scény vysvetlili, príliš strašidelné nikdy neboli. Mali trochu temnej atmosféry, nič viac. Ako tak hrozivé je možno finále, aj keď koncentrácia zložitých rečí a prekvapivých odhalení je veľmi blízko hranici únosnosti. Vôbec pokrok v každom prípade je, že tu sa niečo deje a dokonca tomu aj môžeme rozumieť.

Asmodexia je ďalší z hororov, ktorých najväčších kladom je samotná jeho existencia. Po čase niekto poňal exorcistickú tematiku trochu inak a vložil do nej svieže prvky so známkami charizmy. Poteší aj globálne poňatie a spomienka na rok 2012. Chudák, určite si nezaslúži, ako ľahko upadol do zabudnutia. Škoda len je, že vo filme nefunguje nič z toho, čo by v horore malo byť najdôležitejšie. Takže tu máme pekný exotický horor, ktorý nás vôbec nenastraší ani nezaujme.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy