hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Tarantula

Úspešný pokus spoznáte podľa jasného výsledku
Sú nápady, ktoré znejú ako vtip, no kým ich nevyskúšate, istý si byť skrátka nemôžete. Ak aj dnes niekto nakrúti horor o zmutovanom obrovskom zvierati, pri najlepšom marketingu sa prepracuje možno do distribúcie v novinových stánkoch. Lenže predstavte si, že nikto by nič podobné nikdy neskúsil. Známy hollywoodsky producent by sa v neistote, či je ten kto za ním prišiel s podobným nápadom blázon alebo génius, rozhodol neriskovať, že mu ho vyfúknu. V 3D by uviedol stomiliónový projekt o obrovskej mačke, ktorá terorizuje nevinné mestečko. To už sa nestane sa. Túto cestu už našťastie preskúmali filmy ako Tarantula, a podali jasné svedectvo, čo na nej možno nájsť.
6. 10. 2014

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

Asmodexia

Andrej Gomora | 24. 2. 2015
0
4/10          
žáner:
bizarre, psycho

Film zrozumiteľný ako jeho názov


Rok 2012 dávno prešiel a my sa tvárime, že sa nič nestalo. Vlastne sme dávno vedeli, že nič sa nezmení ani neskončí, že je to len číslo v kalendári. Kto vie. Ani keď zanikla Rímska ríša, dokopy nikto si nič nevšimol. A nakoniec sa z dátumu zosadenia šesťročného cisára stal koniec staroveku. Dajme tomu, svet asi v roku 2012 nezanikol. Mohli by sme ale aspoň trocha pripustiť, že na jednoznačné súdy je ešte skoro. Malo sa zmeniť zmýšľanie ľudí, prísť nová éra a z toho nič zatiaľ nemôžeme vylúčiť. Nič nevidíme svojimi slepými očami a tak sa na nás o sto rokov budú aj pozerať. S výsmechom. Napríklad lebo sme vôbec nezaznamenali príchod diabla, až kým nám ho neukázal film Asmodexia.
 

„Dedko veľakrát opakuje, že Alba je vyvolená."

Za tým názvom nič nehľadajte. Je to vymyslené slovo. Film sa odohráva napred 15 rokov pred rokom 2012, keď príde k trochu bizarnému pôrodu. Potom už sa dostaneme k odpočtu posledných dní pred 21. decembrom 2012. Španielsko zachvátila vlna 40 stupňových horúčav, dôchodcovia si majú dávať pozor na srdcia. Postavy so symbolicky hlbokými menami - dedko Eloy a jeho vnučka Alba putujú po krajine. Tomu sa ešte zhruba rozumieť dá. Zvyšok zápletky je už ale trocha zložitejší. Prichádzajú k ľuďom, ktorí sú ako keby posadnutí diablom a len oni ich dokážu dať do poriadku. Dedko veľakrát opakuje, že Alba je vyvolená. Posadnutí sú vždy v uzavretom priestore s ľuďmi, ktorí dvojicu zjavne poznajú a netrpezlivo na nich čakajú. Ďalej tu máme policajtku a jej sestru, zavretú v blázinci. Zdá sa ako keby bola jediná, ktorá vie, čo sa v ňom deje. Jeden po druhom totiž príznaky posadnutosti prejavujú aj pacienti. Vrátane divných oči, žltej pleti, blikajúcich svetiel. A vrážd sestričiek. Titulky s dátumom odpočítavajú dni do vzkriesenia. Pochopíme, že asi sa týka Alby a niekto je asi proti. Na akú stranu by sme sa asi mali pridať my?

„Hlavným problémom romantickej dvojice totiž je, že z nej až sála pokoj."

Horory nepotrebujú byť od začiatku príliš jasné. Trocha neistoty nezaškodí. Ale keď sa divák raz stratí, bojí sa mu dosť ťažko. Ani nehovoriac o budovaní atmosféry alebo spádu. Samotná dvojica pôsobí príjemne, dedko s vnučkou je predsa klasická romantika. Nechýbajú jej ani filozofické a poetické reči. Lenže my stále nevieme, čo sa to vlastne deje a čo robia. Možno nás trochu zaujmú scény exorcizmu, zľahka nechutné. Ale aj tie veci, čo sa pri nich hovoria, nedávajú príliš zmysel. Aspoň nie divákovi. Ako tak buduje napätie možno aspoň blázinec, ten je stiesnený, a prvý nám ponúkne aj trochu násilia. Hlavným problémom romantickej dvojice totiž je, že z nej až sála pokoj. Všetko je tak, ako má byť. Alba o chvíľu spasí svet, je v nej sila, ktorú nikto nedokáže ohroziť. Fajn, takže o čom bude horor?

„Už druhá vec je, že aj keď nám raz scény vysvetlili, príliš strašidelné nikdy neboli."

Všetko sa vysvetlí až v posledných pár minútach, počas veľkého finále. Dovtedy príde niekoľko zvratov a zásadných odhalení. No divákovi skutočne nehovoria prakticky nič. Scény naberajú na intenzite, začínajú mať štýl. V blázinci je čoraz väčší chaos, aspoň tam trochu pozitívny. V zmysle strašidelnosti. Aj keď pri spätnom zamyslení po absolvovaní konečného rozhovoru dáva asi všetko zmysel, čo už z toho máme. Nerozumeli sme tomu, kým sme sa na tom pozerali a tomu zodpovedal aj ich efekt. Už druhá vec je, že aj keď nám raz scény vysvetlili, príliš strašidelné nikdy neboli. Mali trochu temnej atmosféry, nič viac. Ako tak hrozivé je možno finále, aj keď koncentrácia zložitých rečí a prekvapivých odhalení je veľmi blízko hranici únosnosti. Vôbec pokrok v každom prípade je, že tu sa niečo deje a dokonca tomu aj môžeme rozumieť.

Asmodexia je ďalší z hororov, ktorých najväčších kladom je samotná jeho existencia. Po čase niekto poňal exorcistickú tematiku trochu inak a vložil do nej svieže prvky so známkami charizmy. Poteší aj globálne poňatie a spomienka na rok 2012. Chudák, určite si nezaslúži, ako ľahko upadol do zabudnutia. Škoda len je, že vo filme nefunguje nič z toho, čo by v horore malo byť najdôležitejšie. Takže tu máme pekný exotický horor, ktorý nás vôbec nenastraší ani nezaujme.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy