najčítanejšie recenzie.
47 Meters Down: Uncaged
V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.
Tarantula
Sinister 2
Furies
Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.
Žena v čiernom 2: Anjel smrti
recenzie.
Asmodexia
Film zrozumiteľný ako jeho názov
„Dedko veľakrát opakuje, že Alba je vyvolená."
Za tým názvom nič nehľadajte. Je to vymyslené slovo. Film sa odohráva napred 15 rokov pred rokom 2012, keď príde k trochu bizarnému pôrodu. Potom už sa dostaneme k odpočtu posledných dní pred 21. decembrom 2012. Španielsko zachvátila vlna 40 stupňových horúčav, dôchodcovia si majú dávať pozor na srdcia. Postavy so symbolicky hlbokými menami - dedko Eloy a jeho vnučka Alba putujú po krajine. Tomu sa ešte zhruba rozumieť dá. Zvyšok zápletky je už ale trocha zložitejší. Prichádzajú k ľuďom, ktorí sú ako keby posadnutí diablom a len oni ich dokážu dať do poriadku. Dedko veľakrát opakuje, že Alba je vyvolená. Posadnutí sú vždy v uzavretom priestore s ľuďmi, ktorí dvojicu zjavne poznajú a netrpezlivo na nich čakajú. Ďalej tu máme policajtku a jej sestru, zavretú v blázinci. Zdá sa ako keby bola jediná, ktorá vie, čo sa v ňom deje. Jeden po druhom totiž príznaky posadnutosti prejavujú aj pacienti. Vrátane divných oči, žltej pleti, blikajúcich svetiel. A vrážd sestričiek. Titulky s dátumom odpočítavajú dni do vzkriesenia. Pochopíme, že asi sa týka Alby a niekto je asi proti. Na akú stranu by sme sa asi mali pridať my?
„Hlavným problémom romantickej dvojice totiž je, že z nej až sála pokoj."
Horory nepotrebujú byť od začiatku príliš jasné. Trocha neistoty nezaškodí. Ale keď sa divák raz stratí, bojí sa mu dosť ťažko. Ani nehovoriac o budovaní atmosféry alebo spádu. Samotná dvojica pôsobí príjemne, dedko s vnučkou je predsa klasická romantika. Nechýbajú jej ani filozofické a poetické reči. Lenže my stále nevieme, čo sa to vlastne deje a čo robia. Možno nás trochu zaujmú scény exorcizmu, zľahka nechutné. Ale aj tie veci, čo sa pri nich hovoria, nedávajú príliš zmysel. Aspoň nie divákovi. Ako tak buduje napätie možno aspoň blázinec, ten je stiesnený, a prvý nám ponúkne aj trochu násilia. Hlavným problémom romantickej dvojice totiž je, že z nej až sála pokoj. Všetko je tak, ako má byť. Alba o chvíľu spasí svet, je v nej sila, ktorú nikto nedokáže ohroziť. Fajn, takže o čom bude horor?
„Už druhá vec je, že aj keď nám raz scény vysvetlili, príliš strašidelné nikdy neboli."
Všetko sa vysvetlí až v posledných pár minútach, počas veľkého finále. Dovtedy príde niekoľko zvratov a zásadných odhalení. No divákovi skutočne nehovoria prakticky nič. Scény naberajú na intenzite, začínajú mať štýl. V blázinci je čoraz väčší chaos, aspoň tam trochu pozitívny. V zmysle strašidelnosti. Aj keď pri spätnom zamyslení po absolvovaní konečného rozhovoru dáva asi všetko zmysel, čo už z toho máme. Nerozumeli sme tomu, kým sme sa na tom pozerali a tomu zodpovedal aj ich efekt. Už druhá vec je, že aj keď nám raz scény vysvetlili, príliš strašidelné nikdy neboli. Mali trochu temnej atmosféry, nič viac. Ako tak hrozivé je možno finále, aj keď koncentrácia zložitých rečí a prekvapivých odhalení je veľmi blízko hranici únosnosti. Vôbec pokrok v každom prípade je, že tu sa niečo deje a dokonca tomu aj môžeme rozumieť.
Asmodexia je ďalší z hororov, ktorých najväčších kladom je samotná jeho existencia. Po čase niekto poňal exorcistickú tematiku trochu inak a vložil do nej svieže prvky so známkami charizmy. Poteší aj globálne poňatie a spomienka na rok 2012. Chudák, určite si nezaslúži, ako ľahko upadol do zabudnutia. Škoda len je, že vo filme nefunguje nič z toho, čo by v horore malo byť najdôležitejšie. Takže tu máme pekný exotický horor, ktorý nás vôbec nenastraší ani nezaujme.
