hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Antiviral

Film pre fajnšmekrov
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013

Ratu Ilmu Hitam

Duchárske gorno

Dejových zvratov bude viac, tých na spôsob, že veci sú vlastne celkom inak než ste si mali dovtedy myslieť. Napred prichádzajú odrastenci detského domova pozrieť svojho umierajúceho vychovávateľa. Bol im ako otec, bez neho by ich životy vyzerali celkom inak. V rámci možností mal byť život v domove idylka, postarali sa o nich, mali ich radi, chránili ich. Čo zlé sa stalo, boli len nehody, prípadne podivné jednorazové skraty. Vlastne nie. Niekto tu bol zlý, dialo sa niečo nekalé, napred trochu, potom dosť zásadne, skoncentrovalo sa tu obrovské zlo. Záver je ten, že deťom bude vlastne lepšie mŕtvym ako na tomto svete. A nie je to vinou kráľovnej čiernej mágie, Ratu Ilmu Hitam.

5. 8. 2020

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

recenzie.

Puppet Master: Axis of Evil

Afonka Soby | 18. 1. 2011
0
1/10          
žáner:
bizarre

Koniec jednej série


Rubriku retro sme založili s cieľom prinášať staršie horory, ktoré nejakým spôsobom zarezonovali medzi vtedajšími hororovými fanúšikmi, prípadne sa na ne časom zabudlo, a preto by sme vám ich radi opäť pripomenuli. V retre preto nie sú a ani nebudú nutnej tie najlepšie horory, ale najmä tie najzaujímavejšie, najkontroverznejšie, prípadne tie, ktoré proste stoja za pozornosť. Preto sme vám nedávno priniesli aj recenziu na film Puppet Master (1989), ktorý rozhodne nepatrí medzi perly kinematografie. Napriek tomu si však dokázal vybudovať celkom slušnú fanúšikovskú základňu, nasledovalo neuveriteľných osem pokračovaní a teraz aj jubilejná desiata časť s podtitulom Axis of Evil, ktorá zrejme chce upadajúcu sériu znovu naštartovať.

Reštart je v súčasnosti asi najpopulárnejší spôsob, ako oživiť polomŕtve hororové série. Využil ho Rob Zombie vo svojom remaku Halloweenu a o chvíľu sa dočkáme ďalšieho dielu Detskej hry, v ktorom sa zloduch Charles Lee Ray nanovo prevtelí do vraždiacej bábiky Chucky. Sérii Puppet Master sa za niekoľko rokov podarilo spoľahlivo pochovať kedysi ešte ako-tak obľúbenú značku, a ak by desiaty diel nadväzoval na deviaty, bol by to iba ďalší klinec do rakvy. Reštart bol skutočne opäť jedinou možnosťou, ako z tejto šlamastiky von, hoci je otázne, či o Toulonove bábky ešte niekto stojí. Komu ešte vôbec niečo hovorí meno Toulan?

„Sérii Puppet Master sa za niekoľko rokov podarilo pochovať obľúbenú značku."

Režisér David DeCoteau (Puppet Master III: Toulon's Revenge, Retro Puppet Master) si vybral zaujímavý a mám pocit, že aj doteraz nepoužitý spôsob, ako nadviazať na prvý diel a zároveň ho úplne prerobiť k obrazu svojmu. Celkom správne totiž pochopil, že ak bolo na jednotke niečo dobré, bola to úvodná desaťminútovka, akési antré, v ktorom starý pán menom Toulan ukrýva v hotelovej izbe svoje zázračné živé bábky. Je rok 1939 a tajomstvo oživovania bábok a najmä ich vojnového zneužitia priťahuje nacistov, ktorí prichádzajú do izby asi sekundu po tom, čo sa Toulan zastrelí. V pôvodnom filme bol na tomto mieste strih a my sme sa presunuli o niekoľko rokov dopredu, keď do hotela prichádza tím senzibilov, ktorých sem priláka smrť ich priateľa. Najnovší diel série však tieto udalosti celkom ignoruje a začína presne v čase, keď nacisti odchádzajú z Toulanovej izby. Stále sme teda v roku 1939 a hlavou postavou sa stáva Danny, ktorý pomáha svojmu strýkovi v hoteli vyrezávať stoličky. Bábky sa mu náhodou dostanú do rúk, a keďže Toulonovo rozprávanie o „bábkach, ktoré chcú ukradnúť nacisti," pozná zrejme celý hotel, je mu jasné, že má v rukách mimoriadnu zbraň. Netrvá dlho a má dôvod ju použiť. Nacisti sa totiž spájajú s Japoncami, aby vyhodili do vzduchu elektráreň a zvrátili tak vojnu. A keďže peňazí na komparz bolo málo, tak všetko plánujú dvaja Nemci a traja Japonci. Je jasné, že bábky sú v presile!

„V scenári je to samé Heil Hitler!, spomína sa Osvienčim a iné politické súvislosti."

Napriek tomu, že Puppet Master: Axis of Evil sériu reštartuje a mohol si tak dovoliť úplne iný prístup k svojej látke, kopíruje všetky „osvedčené" postupy známe už z prvého dielu. Bohužiaľ, na prvom diele toho filmársky nebolo veľa pozitívneho a vlastne s výnimkou samotných bábok, ktoré zaujali svojou bizarnosťou, v ňom bolo všetko zle, od hercov cez hudbu až po neuveriteľne pomaly sa rozvíjajúci scenár. Je to neuveriteľné, ale Axis of Evil si ponecháva všetky spomínané neduhy. Herci sú na úrovni ochotníkov, naivný scenár je plný doslova dementných dialógov, v ktorých je to samé Hail Hitler!, spomína sa Osvienčim a koncentračné tábory a iné politické súvislosti, no s umom stredoškoláka, ktorý píše referát z dejepisu a naháňa slová, aby naplnil predpísaný rozsah. Do toho hrá otrasná hudba, ktorá takisto ako v prvom diele, aj tu je prítomná v každej jednej minúte. Chvíľu sú tóny viac disharmonické ako inokedy a v akčnejších scénach pripomínajú vzdialene aj melódiu, od kvalitného soundtracku má však toto náhodné stláčanie synťákových kláves skutočne ďaleko.

Herci, hudba, dokonca ani hlúpe a naivné dialógy nie sú v tomto filme, bohužiaľ, ten zásadný problém. Siahodlhé „tliachanie", z ktorého sa už časom stal zrejme trademark celej série, nikam nevedie a slúži iba na naplnenie aspoň minimálne stopáže nutnej na celoverečný film. Na druhú stranu, samotné bábky sú nemé a nijak bližšie priblížené, a keď sa na posledných desať minút konečne dostanú „k slovu", alebo skôr k činu, diváka, ubitého viac ako hodinou koncentrovanej nudy, to už vlastne vôbec nezaujíma. V Axis of Evil sa pritom objaví celá plejáda figúrok: bábka silák, pirát, bábka vypľúvajúca mäsožravé pijavice, gašparko s vrtákom na hlave a nakoniec nová bábka - ninja, ktorá hádže hviezdice a vie narábať aj s veľkým samurajským mečom. Napriek tomu, že sú takmer stále v zábere, však zabíjajú iba raz. A to ešte nacistov alebo zlých Japoncov. Vražedné bábky v službách dobra. Ako mohlo niekomu napadnúť, že toto by mohlo fungovať?

„Bábky zabíjajú iba raz... a to ešte v službách dobra!"

Puppet Master: Axis of Evil je taký hlúpy a všedný ako jeho podtitul. Pravdepodobne zapadne niekde medzi televíznym brakom a možno sa ho čoskoro dočkáme aj v nočnej ponuke jednej zo slovenských komerčných televízii. David DeCoteau mal šancu nakrútiť známy príbeh úplne inak. Vybral si však inú alternatívu: nakrútil nový príbeh spôsobom, ktorý liezol na nervy už v čase vzniku prvého dielu. Axis of Evil si necháva v závere priestor na pokračovanie, ale sú to falošné dvere, za ktorými čaká iba plynulý pád do priepasti. Tú jednu hviezdičku dávam čisto iba z pragmatických dôvodov - tak trochu totiž tuším, že tu sa pôjde s kvalitou už len nižšie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok