hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

Puppet Master: Axis of Evil

Afonka Soby | 18. 1. 2011
0
1/10          
žáner:
bizarre

Koniec jednej série


Rubriku retro sme založili s cieľom prinášať staršie horory, ktoré nejakým spôsobom zarezonovali medzi vtedajšími hororovými fanúšikmi, prípadne sa na ne časom zabudlo, a preto by sme vám ich radi opäť pripomenuli. V retre preto nie sú a ani nebudú nutnej tie najlepšie horory, ale najmä tie najzaujímavejšie, najkontroverznejšie, prípadne tie, ktoré proste stoja za pozornosť. Preto sme vám nedávno priniesli aj recenziu na film Puppet Master (1989), ktorý rozhodne nepatrí medzi perly kinematografie. Napriek tomu si však dokázal vybudovať celkom slušnú fanúšikovskú základňu, nasledovalo neuveriteľných osem pokračovaní a teraz aj jubilejná desiata časť s podtitulom Axis of Evil, ktorá zrejme chce upadajúcu sériu znovu naštartovať.

Reštart je v súčasnosti asi najpopulárnejší spôsob, ako oživiť polomŕtve hororové série. Využil ho Rob Zombie vo svojom remaku Halloweenu a o chvíľu sa dočkáme ďalšieho dielu Detskej hry, v ktorom sa zloduch Charles Lee Ray nanovo prevtelí do vraždiacej bábiky Chucky. Sérii Puppet Master sa za niekoľko rokov podarilo spoľahlivo pochovať kedysi ešte ako-tak obľúbenú značku, a ak by desiaty diel nadväzoval na deviaty, bol by to iba ďalší klinec do rakvy. Reštart bol skutočne opäť jedinou možnosťou, ako z tejto šlamastiky von, hoci je otázne, či o Toulonove bábky ešte niekto stojí. Komu ešte vôbec niečo hovorí meno Toulan?

„Sérii Puppet Master sa za niekoľko rokov podarilo pochovať obľúbenú značku."

Režisér David DeCoteau (Puppet Master III: Toulon's Revenge, Retro Puppet Master) si vybral zaujímavý a mám pocit, že aj doteraz nepoužitý spôsob, ako nadviazať na prvý diel a zároveň ho úplne prerobiť k obrazu svojmu. Celkom správne totiž pochopil, že ak bolo na jednotke niečo dobré, bola to úvodná desaťminútovka, akési antré, v ktorom starý pán menom Toulan ukrýva v hotelovej izbe svoje zázračné živé bábky. Je rok 1939 a tajomstvo oživovania bábok a najmä ich vojnového zneužitia priťahuje nacistov, ktorí prichádzajú do izby asi sekundu po tom, čo sa Toulan zastrelí. V pôvodnom filme bol na tomto mieste strih a my sme sa presunuli o niekoľko rokov dopredu, keď do hotela prichádza tím senzibilov, ktorých sem priláka smrť ich priateľa. Najnovší diel série však tieto udalosti celkom ignoruje a začína presne v čase, keď nacisti odchádzajú z Toulanovej izby. Stále sme teda v roku 1939 a hlavou postavou sa stáva Danny, ktorý pomáha svojmu strýkovi v hoteli vyrezávať stoličky. Bábky sa mu náhodou dostanú do rúk, a keďže Toulonovo rozprávanie o „bábkach, ktoré chcú ukradnúť nacisti," pozná zrejme celý hotel, je mu jasné, že má v rukách mimoriadnu zbraň. Netrvá dlho a má dôvod ju použiť. Nacisti sa totiž spájajú s Japoncami, aby vyhodili do vzduchu elektráreň a zvrátili tak vojnu. A keďže peňazí na komparz bolo málo, tak všetko plánujú dvaja Nemci a traja Japonci. Je jasné, že bábky sú v presile!

„V scenári je to samé Heil Hitler!, spomína sa Osvienčim a iné politické súvislosti."

Napriek tomu, že Puppet Master: Axis of Evil sériu reštartuje a mohol si tak dovoliť úplne iný prístup k svojej látke, kopíruje všetky „osvedčené" postupy známe už z prvého dielu. Bohužiaľ, na prvom diele toho filmársky nebolo veľa pozitívneho a vlastne s výnimkou samotných bábok, ktoré zaujali svojou bizarnosťou, v ňom bolo všetko zle, od hercov cez hudbu až po neuveriteľne pomaly sa rozvíjajúci scenár. Je to neuveriteľné, ale Axis of Evil si ponecháva všetky spomínané neduhy. Herci sú na úrovni ochotníkov, naivný scenár je plný doslova dementných dialógov, v ktorých je to samé Hail Hitler!, spomína sa Osvienčim a koncentračné tábory a iné politické súvislosti, no s umom stredoškoláka, ktorý píše referát z dejepisu a naháňa slová, aby naplnil predpísaný rozsah. Do toho hrá otrasná hudba, ktorá takisto ako v prvom diele, aj tu je prítomná v každej jednej minúte. Chvíľu sú tóny viac disharmonické ako inokedy a v akčnejších scénach pripomínajú vzdialene aj melódiu, od kvalitného soundtracku má však toto náhodné stláčanie synťákových kláves skutočne ďaleko.

Herci, hudba, dokonca ani hlúpe a naivné dialógy nie sú v tomto filme, bohužiaľ, ten zásadný problém. Siahodlhé „tliachanie", z ktorého sa už časom stal zrejme trademark celej série, nikam nevedie a slúži iba na naplnenie aspoň minimálne stopáže nutnej na celoverečný film. Na druhú stranu, samotné bábky sú nemé a nijak bližšie priblížené, a keď sa na posledných desať minút konečne dostanú „k slovu", alebo skôr k činu, diváka, ubitého viac ako hodinou koncentrovanej nudy, to už vlastne vôbec nezaujíma. V Axis of Evil sa pritom objaví celá plejáda figúrok: bábka silák, pirát, bábka vypľúvajúca mäsožravé pijavice, gašparko s vrtákom na hlave a nakoniec nová bábka - ninja, ktorá hádže hviezdice a vie narábať aj s veľkým samurajským mečom. Napriek tomu, že sú takmer stále v zábere, však zabíjajú iba raz. A to ešte nacistov alebo zlých Japoncov. Vražedné bábky v službách dobra. Ako mohlo niekomu napadnúť, že toto by mohlo fungovať?

„Bábky zabíjajú iba raz... a to ešte v službách dobra!"

Puppet Master: Axis of Evil je taký hlúpy a všedný ako jeho podtitul. Pravdepodobne zapadne niekde medzi televíznym brakom a možno sa ho čoskoro dočkáme aj v nočnej ponuke jednej zo slovenských komerčných televízii. David DeCoteau mal šancu nakrútiť známy príbeh úplne inak. Vybral si však inú alternatívu: nakrútil nový príbeh spôsobom, ktorý liezol na nervy už v čase vzniku prvého dielu. Axis of Evil si necháva v závere priestor na pokračovanie, ale sú to falošné dvere, za ktorými čaká iba plynulý pád do priepasti. Tú jednu hviezdičku dávam čisto iba z pragmatických dôvodov - tak trochu totiž tuším, že tu sa pôjde s kvalitou už len nižšie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok