hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Puppet Master: Axis of Evil

Afonka Soby | 18. 1. 2011
0
1/10          
žáner:
bizarre

Koniec jednej série


Rubriku retro sme založili s cieľom prinášať staršie horory, ktoré nejakým spôsobom zarezonovali medzi vtedajšími hororovými fanúšikmi, prípadne sa na ne časom zabudlo, a preto by sme vám ich radi opäť pripomenuli. V retre preto nie sú a ani nebudú nutnej tie najlepšie horory, ale najmä tie najzaujímavejšie, najkontroverznejšie, prípadne tie, ktoré proste stoja za pozornosť. Preto sme vám nedávno priniesli aj recenziu na film Puppet Master (1989), ktorý rozhodne nepatrí medzi perly kinematografie. Napriek tomu si však dokázal vybudovať celkom slušnú fanúšikovskú základňu, nasledovalo neuveriteľných osem pokračovaní a teraz aj jubilejná desiata časť s podtitulom Axis of Evil, ktorá zrejme chce upadajúcu sériu znovu naštartovať.

Reštart je v súčasnosti asi najpopulárnejší spôsob, ako oživiť polomŕtve hororové série. Využil ho Rob Zombie vo svojom remaku Halloweenu a o chvíľu sa dočkáme ďalšieho dielu Detskej hry, v ktorom sa zloduch Charles Lee Ray nanovo prevtelí do vraždiacej bábiky Chucky. Sérii Puppet Master sa za niekoľko rokov podarilo spoľahlivo pochovať kedysi ešte ako-tak obľúbenú značku, a ak by desiaty diel nadväzoval na deviaty, bol by to iba ďalší klinec do rakvy. Reštart bol skutočne opäť jedinou možnosťou, ako z tejto šlamastiky von, hoci je otázne, či o Toulonove bábky ešte niekto stojí. Komu ešte vôbec niečo hovorí meno Toulan?

„Sérii Puppet Master sa za niekoľko rokov podarilo pochovať obľúbenú značku."

Režisér David DeCoteau (Puppet Master III: Toulon's Revenge, Retro Puppet Master) si vybral zaujímavý a mám pocit, že aj doteraz nepoužitý spôsob, ako nadviazať na prvý diel a zároveň ho úplne prerobiť k obrazu svojmu. Celkom správne totiž pochopil, že ak bolo na jednotke niečo dobré, bola to úvodná desaťminútovka, akési antré, v ktorom starý pán menom Toulan ukrýva v hotelovej izbe svoje zázračné živé bábky. Je rok 1939 a tajomstvo oživovania bábok a najmä ich vojnového zneužitia priťahuje nacistov, ktorí prichádzajú do izby asi sekundu po tom, čo sa Toulan zastrelí. V pôvodnom filme bol na tomto mieste strih a my sme sa presunuli o niekoľko rokov dopredu, keď do hotela prichádza tím senzibilov, ktorých sem priláka smrť ich priateľa. Najnovší diel série však tieto udalosti celkom ignoruje a začína presne v čase, keď nacisti odchádzajú z Toulanovej izby. Stále sme teda v roku 1939 a hlavou postavou sa stáva Danny, ktorý pomáha svojmu strýkovi v hoteli vyrezávať stoličky. Bábky sa mu náhodou dostanú do rúk, a keďže Toulonovo rozprávanie o „bábkach, ktoré chcú ukradnúť nacisti," pozná zrejme celý hotel, je mu jasné, že má v rukách mimoriadnu zbraň. Netrvá dlho a má dôvod ju použiť. Nacisti sa totiž spájajú s Japoncami, aby vyhodili do vzduchu elektráreň a zvrátili tak vojnu. A keďže peňazí na komparz bolo málo, tak všetko plánujú dvaja Nemci a traja Japonci. Je jasné, že bábky sú v presile!

„V scenári je to samé Heil Hitler!, spomína sa Osvienčim a iné politické súvislosti."

Napriek tomu, že Puppet Master: Axis of Evil sériu reštartuje a mohol si tak dovoliť úplne iný prístup k svojej látke, kopíruje všetky „osvedčené" postupy známe už z prvého dielu. Bohužiaľ, na prvom diele toho filmársky nebolo veľa pozitívneho a vlastne s výnimkou samotných bábok, ktoré zaujali svojou bizarnosťou, v ňom bolo všetko zle, od hercov cez hudbu až po neuveriteľne pomaly sa rozvíjajúci scenár. Je to neuveriteľné, ale Axis of Evil si ponecháva všetky spomínané neduhy. Herci sú na úrovni ochotníkov, naivný scenár je plný doslova dementných dialógov, v ktorých je to samé Hail Hitler!, spomína sa Osvienčim a koncentračné tábory a iné politické súvislosti, no s umom stredoškoláka, ktorý píše referát z dejepisu a naháňa slová, aby naplnil predpísaný rozsah. Do toho hrá otrasná hudba, ktorá takisto ako v prvom diele, aj tu je prítomná v každej jednej minúte. Chvíľu sú tóny viac disharmonické ako inokedy a v akčnejších scénach pripomínajú vzdialene aj melódiu, od kvalitného soundtracku má však toto náhodné stláčanie synťákových kláves skutočne ďaleko.

Herci, hudba, dokonca ani hlúpe a naivné dialógy nie sú v tomto filme, bohužiaľ, ten zásadný problém. Siahodlhé „tliachanie", z ktorého sa už časom stal zrejme trademark celej série, nikam nevedie a slúži iba na naplnenie aspoň minimálne stopáže nutnej na celoverečný film. Na druhú stranu, samotné bábky sú nemé a nijak bližšie priblížené, a keď sa na posledných desať minút konečne dostanú „k slovu", alebo skôr k činu, diváka, ubitého viac ako hodinou koncentrovanej nudy, to už vlastne vôbec nezaujíma. V Axis of Evil sa pritom objaví celá plejáda figúrok: bábka silák, pirát, bábka vypľúvajúca mäsožravé pijavice, gašparko s vrtákom na hlave a nakoniec nová bábka - ninja, ktorá hádže hviezdice a vie narábať aj s veľkým samurajským mečom. Napriek tomu, že sú takmer stále v zábere, však zabíjajú iba raz. A to ešte nacistov alebo zlých Japoncov. Vražedné bábky v službách dobra. Ako mohlo niekomu napadnúť, že toto by mohlo fungovať?

„Bábky zabíjajú iba raz... a to ešte v službách dobra!"

Puppet Master: Axis of Evil je taký hlúpy a všedný ako jeho podtitul. Pravdepodobne zapadne niekde medzi televíznym brakom a možno sa ho čoskoro dočkáme aj v nočnej ponuke jednej zo slovenských komerčných televízii. David DeCoteau mal šancu nakrútiť známy príbeh úplne inak. Vybral si však inú alternatívu: nakrútil nový príbeh spôsobom, ktorý liezol na nervy už v čase vzniku prvého dielu. Axis of Evil si necháva v závere priestor na pokračovanie, ale sú to falošné dvere, za ktorými čaká iba plynulý pád do priepasti. Tú jednu hviezdičku dávam čisto iba z pragmatických dôvodov - tak trochu totiž tuším, že tu sa pôjde s kvalitou už len nižšie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok