hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Nočné mory z temnôt

Čím sa strašia malé deti

Ako keby hlavným cieľom hororov posledných rokov malo byť vrátiť divákov stredného veku do detstva. Najznámejším nositeľom týchto snáh je samozrejme seriál Stranger Things, mysterióznej produkcie, ktorá má buď detských hrdinov, alebo sa odohráva pred pár desaťročiami, alebo využíva retro estetiku, je ale v poslednej dobe neúrekom. Ideálne samozrejme všetko naraz, ako je to v spomínanom seriáli. Naivným príbehom môže podobné ladenie skutočne dodať čaro, či zachrániť ich od požiadaviek na realizmus a presvedčivosť. Je to celé len svojská hra, spomienky na strašenie, a na to, čo nás vedelo naľakať, kým sme boli deti. Napríklad nejaké Nočné mory z temnôt.

27. 8. 2019

Annabelle 3: Návrat

Späť k detským hrám

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

10. 7. 2019

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

recenzie.

Puppet Master: Axis of Evil

Afonka Soby | 18. 1. 2011
0
1/10          
žáner:
bizarre

Koniec jednej série


Rubriku retro sme založili s cieľom prinášať staršie horory, ktoré nejakým spôsobom zarezonovali medzi vtedajšími hororovými fanúšikmi, prípadne sa na ne časom zabudlo, a preto by sme vám ich radi opäť pripomenuli. V retre preto nie sú a ani nebudú nutnej tie najlepšie horory, ale najmä tie najzaujímavejšie, najkontroverznejšie, prípadne tie, ktoré proste stoja za pozornosť. Preto sme vám nedávno priniesli aj recenziu na film Puppet Master (1989), ktorý rozhodne nepatrí medzi perly kinematografie. Napriek tomu si však dokázal vybudovať celkom slušnú fanúšikovskú základňu, nasledovalo neuveriteľných osem pokračovaní a teraz aj jubilejná desiata časť s podtitulom Axis of Evil, ktorá zrejme chce upadajúcu sériu znovu naštartovať.

Reštart je v súčasnosti asi najpopulárnejší spôsob, ako oživiť polomŕtve hororové série. Využil ho Rob Zombie vo svojom remaku Halloweenu a o chvíľu sa dočkáme ďalšieho dielu Detskej hry, v ktorom sa zloduch Charles Lee Ray nanovo prevtelí do vraždiacej bábiky Chucky. Sérii Puppet Master sa za niekoľko rokov podarilo spoľahlivo pochovať kedysi ešte ako-tak obľúbenú značku, a ak by desiaty diel nadväzoval na deviaty, bol by to iba ďalší klinec do rakvy. Reštart bol skutočne opäť jedinou možnosťou, ako z tejto šlamastiky von, hoci je otázne, či o Toulonove bábky ešte niekto stojí. Komu ešte vôbec niečo hovorí meno Toulan?

„Sérii Puppet Master sa za niekoľko rokov podarilo pochovať obľúbenú značku."

Režisér David DeCoteau (Puppet Master III: Toulon's Revenge, Retro Puppet Master) si vybral zaujímavý a mám pocit, že aj doteraz nepoužitý spôsob, ako nadviazať na prvý diel a zároveň ho úplne prerobiť k obrazu svojmu. Celkom správne totiž pochopil, že ak bolo na jednotke niečo dobré, bola to úvodná desaťminútovka, akési antré, v ktorom starý pán menom Toulan ukrýva v hotelovej izbe svoje zázračné živé bábky. Je rok 1939 a tajomstvo oživovania bábok a najmä ich vojnového zneužitia priťahuje nacistov, ktorí prichádzajú do izby asi sekundu po tom, čo sa Toulan zastrelí. V pôvodnom filme bol na tomto mieste strih a my sme sa presunuli o niekoľko rokov dopredu, keď do hotela prichádza tím senzibilov, ktorých sem priláka smrť ich priateľa. Najnovší diel série však tieto udalosti celkom ignoruje a začína presne v čase, keď nacisti odchádzajú z Toulanovej izby. Stále sme teda v roku 1939 a hlavou postavou sa stáva Danny, ktorý pomáha svojmu strýkovi v hoteli vyrezávať stoličky. Bábky sa mu náhodou dostanú do rúk, a keďže Toulonovo rozprávanie o „bábkach, ktoré chcú ukradnúť nacisti," pozná zrejme celý hotel, je mu jasné, že má v rukách mimoriadnu zbraň. Netrvá dlho a má dôvod ju použiť. Nacisti sa totiž spájajú s Japoncami, aby vyhodili do vzduchu elektráreň a zvrátili tak vojnu. A keďže peňazí na komparz bolo málo, tak všetko plánujú dvaja Nemci a traja Japonci. Je jasné, že bábky sú v presile!

„V scenári je to samé Heil Hitler!, spomína sa Osvienčim a iné politické súvislosti."

Napriek tomu, že Puppet Master: Axis of Evil sériu reštartuje a mohol si tak dovoliť úplne iný prístup k svojej látke, kopíruje všetky „osvedčené" postupy známe už z prvého dielu. Bohužiaľ, na prvom diele toho filmársky nebolo veľa pozitívneho a vlastne s výnimkou samotných bábok, ktoré zaujali svojou bizarnosťou, v ňom bolo všetko zle, od hercov cez hudbu až po neuveriteľne pomaly sa rozvíjajúci scenár. Je to neuveriteľné, ale Axis of Evil si ponecháva všetky spomínané neduhy. Herci sú na úrovni ochotníkov, naivný scenár je plný doslova dementných dialógov, v ktorých je to samé Hail Hitler!, spomína sa Osvienčim a koncentračné tábory a iné politické súvislosti, no s umom stredoškoláka, ktorý píše referát z dejepisu a naháňa slová, aby naplnil predpísaný rozsah. Do toho hrá otrasná hudba, ktorá takisto ako v prvom diele, aj tu je prítomná v každej jednej minúte. Chvíľu sú tóny viac disharmonické ako inokedy a v akčnejších scénach pripomínajú vzdialene aj melódiu, od kvalitného soundtracku má však toto náhodné stláčanie synťákových kláves skutočne ďaleko.

Herci, hudba, dokonca ani hlúpe a naivné dialógy nie sú v tomto filme, bohužiaľ, ten zásadný problém. Siahodlhé „tliachanie", z ktorého sa už časom stal zrejme trademark celej série, nikam nevedie a slúži iba na naplnenie aspoň minimálne stopáže nutnej na celoverečný film. Na druhú stranu, samotné bábky sú nemé a nijak bližšie priblížené, a keď sa na posledných desať minút konečne dostanú „k slovu", alebo skôr k činu, diváka, ubitého viac ako hodinou koncentrovanej nudy, to už vlastne vôbec nezaujíma. V Axis of Evil sa pritom objaví celá plejáda figúrok: bábka silák, pirát, bábka vypľúvajúca mäsožravé pijavice, gašparko s vrtákom na hlave a nakoniec nová bábka - ninja, ktorá hádže hviezdice a vie narábať aj s veľkým samurajským mečom. Napriek tomu, že sú takmer stále v zábere, však zabíjajú iba raz. A to ešte nacistov alebo zlých Japoncov. Vražedné bábky v službách dobra. Ako mohlo niekomu napadnúť, že toto by mohlo fungovať?

„Bábky zabíjajú iba raz... a to ešte v službách dobra!"

Puppet Master: Axis of Evil je taký hlúpy a všedný ako jeho podtitul. Pravdepodobne zapadne niekde medzi televíznym brakom a možno sa ho čoskoro dočkáme aj v nočnej ponuke jednej zo slovenských komerčných televízii. David DeCoteau mal šancu nakrútiť známy príbeh úplne inak. Vybral si však inú alternatívu: nakrútil nový príbeh spôsobom, ktorý liezol na nervy už v čase vzniku prvého dielu. Axis of Evil si necháva v závere priestor na pokračovanie, ale sú to falošné dvere, za ktorými čaká iba plynulý pád do priepasti. Tú jednu hviezdičku dávam čisto iba z pragmatických dôvodov - tak trochu totiž tuším, že tu sa pôjde s kvalitou už len nižšie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok