najčítanejšie recenzie.

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka

V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.

9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh

Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Beneath

Andrej Gomora | 6. 5. 2014

3/10

žáner:

bizarre, claustrophobic, psycho

Hranica šialenstva a geniality

Prvé leto po strednej škole. Prečo vstúpenie do života neosláviť loďkovým výletom po jazere? Pre piatich kamarátov ho zorganizuje chlapec indiánskeho vzhľadu, jazero pozná vďaka dedkovi. Vie aj, že s ním niečo nie je v poriadku, dedkov sused sa ho od výletu snaží odhovoriť, obzvlášť s partiou nezodpovedných výrastkov. Nič z toho, Johnny chce zapôsobiť na Kitty. Sľúbi, že budú opatrní, no nestane sa. Parťáci sa nenechajú odradiť od skákania do vody, až kým sa o nich niečo neobtrie. Len zázrakom sa vrátia do člna, aby zistili akú majú spoločnosť. Obrovská ryba s ostrými zubami ich oberie o jedno veslo a potom aj o druhé, navyše im do loďky spraví dieru. Aby sa dostali do bezpečia, okrem vyhadzovania vody musia pádlovať vlastnými rukami. Nie vo vode kde môže plávať ryba. Musia spomedzi seba jedného obetovať. Zabaví rybu a ostatní budú môcť dať ruky do vody a pádlovať smerom k brehu. Len keby jeden stačil.

„Do filmu vstupuje tajomne, ako vznášajúca sa, symbolická hrozba, ktorej cieľom je predovšetkým dohnať postavy aby pod tlakom odhalili svoju pravú tvár."

Aj keď sa to tak môže zdať, nejde o vtip. Nakrútiť Čeľuste na jazere s nádychom mystiky a výrazne komickou figurínou znie ako horúca konkurencia filmom Uweho Bolla na posledné miesta hororových rebríčkov. Beneath sa ale snaží o niečo viac. Aj keď to nepovie jasne, dá sa jeho hlbší cieľ uhádnuť, alebo aspoň jeho existencia. Taká stupidita ako obrovská mäsožravá ryba z dlhými zubami útočiaca na člny sa už jednoducho vážne myslieť nedá. Do filmu vstupuje tajomne, ako vznášajúca sa, symbolická hrozba, ktorej cieľom je predovšetkým dohnať postavy aby pod tlakom odhalili svoju pravú tvár. Tak sa aj stane, akurát ryba sa ukáže. A svojím vzhľadom nás ešte aj zabaví. Postavy skutočne začnú pod tlakom konať inak, nanešťastie nie veľmi uveriteľne. Prvá smrť je zbytočná a hlúpa, rovnako ako viacero ďalších. Takmer čokoľvek postavy robia je nie len nemorálne a neodhaľujú len svoju temnú stránku. Ich správanie nesie obrovskú dávku až nereálnej hlúposti. Jedna vec je, ak film nechá postavy obetovať inú postavu kvôli vlastnej záchrane. Niečo iné už ale je, keď si jej obetovaním samé uškodia a aj pri najväčšej sebeckosti by pre ne určite bolo lepšie ak by postava prežila. Ich problémy by sa veľmi zjavne dali riešiť jednoduchšie a hlavne bez zbytočných smrtí.

„Bez najmenšieho preháňania má film veľmi zaujímavý nádych naivnej poetiky."

Vďaka zlyhaniu v polohe realistického filmu s nádychom existencializmu, čerpajúceho zo vsúvania postáv do hraničnej situácie dostáva dielo nový rozmer. Ide o niečo na spôsob romantických poém. Bez najmenšieho preháňania má film veľmi zaujímavý nádych naivnej poetiky. Opäť je otázne, či až taká miera absurdnosti a zjednodušenia bola úmyselná. Film je ale v tomto smere konzistentný. Hrdinovia už prekonávajú možnosti škatuľky, dostávajú sa na úroveň symbolov. Svalnatí, žiarliví bratia, všetkými milovaná kočka, krehký, hysterický filmár, indián ktorý sa ňou nechal poblázniť a zapredal sa. Každá z postáv má nádych romantiky a symbolickosti, rovnako ako ich správanie. Výkony na úrovni nehercov už naivnosť len zvýrazňujú.

„Pôsobí skôr ako naturalistická rozprávka, kde sa naivnosť stretáva s násilím a beznádejou."

Dojem z úmyslu kazí nie veľmi dobré vyhotovenie, predovšetkým kamera. Atmosféra nie je hororová, kvôli neuveriteľnosti. Pôsobí skôr ako naturalistická rozprávka, kde sa naivnosť stretáva s násilím a beznádejou. Otázna je aj stráviteľnosť akéhosi poučenia či posolstva. Z tých pochopiteľných by to mohlo byť odsúdenie morálneho relativizmu, keď jedna ospravedlniteľná vražda vedie k ďalšej, neospravedlniteľnej. Na podávanie vážnych odkazov ale film nie je dostatočne seriózny, príliš sa vzďaľuje skutočnému svetu. Je ako ľudová báseň, ktorá môže vyznieť poeticky, ale vážne sa brať nedá.

Beneath môže mať u divákov veľmi rôzne hodnotenia, pokojne od 1 až po 9 hviezdičiek. Áno, je to zlý a amatérsky nakrútený film. Na druhej strane má kvality ktoré časť publika určite oslovia a urobia z neho pozerateľný a predovšetkým veľmi nevšedný zážitok. Ide tu o prípad až extrémne naivného umenia, takže pred pozeraním si dobre rozmyslite, či ho dokážete oceniť. V opačnom prípade môžete skončiť veľmi, ale skutočne veľmi nahnevaní.