najčítanejšie recenzie.

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke

Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.

12. 10. 2015

We Summon The Darkness

Kto vzýva satana, komu sa dovolá?

Využiť metalistickú scénu konca osemdesiatych rokov s jej pozérskym satanizmom a jej interakciu s veriacimi sa nejaví ako zlý nápad. Znie logicky, že pre komerčných duchovných bola v určitom zmysle skutočným požehnaním a mohla im pomôcť viac ako akýkoľvek iný druh propagácie. Žeby ju teda aktívne podporovali? Prečo nie. Nemôžeme povedať, že by sme cítili atmosféru doby, či strachu z vyčíňajúcich rituálnych vrahov. Predsa sme v horore, nečakajme zázraky. Škoda, že aj postavy sú celkom ploché, skôr nesympatické a nesprávajú sa príliš logicky. Máme to brať, že proste blbnú, užívajú si život či mladosť, majú jednoducho svoj životný štýl. Čakajme teda, čo zaujímavé nám tvorcovia budú chcieť ukázať.

3. 6. 2020

The Burning

Horúce osemdesiate roky

Intenzitu vraždenia tínedžerov v osemdesiatych rokoch ťažko pokladať za náhodnú. Jej vysvetlení sa ponúka veľa, hneď ako prvá by mohla byť hlboká nenávisť voči nadchádzajúcej generácii, keď Američania po niečom na spôsob Battle Royale túžili už dávno pred Japoncami. Rovnako by tu ale mohlo ísť o objavenie širšej využiteľnosti mladých tiel, nie len na ich krájanie. Azda najslávnejšou sa v tomto smere stala siahodlhá séria Piatka trinásteho, narážajúca vďaka filmu Jason X až na absolútne dno. Načasovanie do letnej sezóny párenia v najvhodnejšom revíri tábora pre pubertiakov veľmi pomohlo zvýrazniť erotický element. Ten istý recept využil aj o niečo menej známy, no minimálne rovnako kvalitný horor The Burning.

22. 4. 2014

At the Devil's Door

Postava dušu predala. Film ju nikdy nemal

Kde by boli horory, keby ľudia definitívne prestali veriť na všetko nadprirodzené. Samozrejme, že duchovia neexistujú vám povie asi každý. Ale keď už príde na vec, napríklad prespanie v strašidelnom dome. Ľudia sa začnú zdráhať. Práve tým pár, ktorých presvedčenie je neochvejné a nerobí im problém to ani dokázať sa teraz horory rozhodli vyhlásiť vojnu. Po Michaelovi Kingovi tu máme druhú odvážlivkyňu, v diele s názvom At the Devil's Door.

9. 6. 2015

Mil gritos tiene la noche/ Pieces

Neberte deťom hračky

Elektrin komplex by mal byť ženskou verziou známejšieho Oidipovho komplexu. Jeho súčasťou by mala byť túžba po telesnej láske k otcovi a nenávisť voči matke. Podobne ako Oidipus zabil svojho otca nevediac, že je to jeho otec, a oženil sa s matkou nepoznajúc ich vzájomné príbuzenstvo, ani v prípade Elektrinho komplexu nemá samotná diagnóza veľa spoločného s jej príbehom ako ho poznáme. Elektra totiž chcela len pomstiť smrť svojho otca Agamemnona, preto spolu s bratom Orestom zabili matku Klytaimnéstru. Dôvodov zabiť matku môže samozrejme byť viac, napríklad keď vám nechce dovoliť skladať si puzzle s nahou dámou. To poznačilo hlavnú postavu hororu Pieces.

22. 2. 2016

recenzie.

Beneath

Andrej Gomora | 6. 5. 2014

3/10

žáner:

bizarre, claustrophobic, psycho

Hranica šialenstva a geniality

Prvé leto po strednej škole. Prečo vstúpenie do života neosláviť loďkovým výletom po jazere? Pre piatich kamarátov ho zorganizuje chlapec indiánskeho vzhľadu, jazero pozná vďaka dedkovi. Vie aj, že s ním niečo nie je v poriadku, dedkov sused sa ho od výletu snaží odhovoriť, obzvlášť s partiou nezodpovedných výrastkov. Nič z toho, Johnny chce zapôsobiť na Kitty. Sľúbi, že budú opatrní, no nestane sa. Parťáci sa nenechajú odradiť od skákania do vody, až kým sa o nich niečo neobtrie. Len zázrakom sa vrátia do člna, aby zistili akú majú spoločnosť. Obrovská ryba s ostrými zubami ich oberie o jedno veslo a potom aj o druhé, navyše im do loďky spraví dieru. Aby sa dostali do bezpečia, okrem vyhadzovania vody musia pádlovať vlastnými rukami. Nie vo vode kde môže plávať ryba. Musia spomedzi seba jedného obetovať. Zabaví rybu a ostatní budú môcť dať ruky do vody a pádlovať smerom k brehu. Len keby jeden stačil.

„Do filmu vstupuje tajomne, ako vznášajúca sa, symbolická hrozba, ktorej cieľom je predovšetkým dohnať postavy aby pod tlakom odhalili svoju pravú tvár."

Aj keď sa to tak môže zdať, nejde o vtip. Nakrútiť Čeľuste na jazere s nádychom mystiky a výrazne komickou figurínou znie ako horúca konkurencia filmom Uweho Bolla na posledné miesta hororových rebríčkov. Beneath sa ale snaží o niečo viac. Aj keď to nepovie jasne, dá sa jeho hlbší cieľ uhádnuť, alebo aspoň jeho existencia. Taká stupidita ako obrovská mäsožravá ryba z dlhými zubami útočiaca na člny sa už jednoducho vážne myslieť nedá. Do filmu vstupuje tajomne, ako vznášajúca sa, symbolická hrozba, ktorej cieľom je predovšetkým dohnať postavy aby pod tlakom odhalili svoju pravú tvár. Tak sa aj stane, akurát ryba sa ukáže. A svojím vzhľadom nás ešte aj zabaví. Postavy skutočne začnú pod tlakom konať inak, nanešťastie nie veľmi uveriteľne. Prvá smrť je zbytočná a hlúpa, rovnako ako viacero ďalších. Takmer čokoľvek postavy robia je nie len nemorálne a neodhaľujú len svoju temnú stránku. Ich správanie nesie obrovskú dávku až nereálnej hlúposti. Jedna vec je, ak film nechá postavy obetovať inú postavu kvôli vlastnej záchrane. Niečo iné už ale je, keď si jej obetovaním samé uškodia a aj pri najväčšej sebeckosti by pre ne určite bolo lepšie ak by postava prežila. Ich problémy by sa veľmi zjavne dali riešiť jednoduchšie a hlavne bez zbytočných smrtí.

„Bez najmenšieho preháňania má film veľmi zaujímavý nádych naivnej poetiky."

Vďaka zlyhaniu v polohe realistického filmu s nádychom existencializmu, čerpajúceho zo vsúvania postáv do hraničnej situácie dostáva dielo nový rozmer. Ide o niečo na spôsob romantických poém. Bez najmenšieho preháňania má film veľmi zaujímavý nádych naivnej poetiky. Opäť je otázne, či až taká miera absurdnosti a zjednodušenia bola úmyselná. Film je ale v tomto smere konzistentný. Hrdinovia už prekonávajú možnosti škatuľky, dostávajú sa na úroveň symbolov. Svalnatí, žiarliví bratia, všetkými milovaná kočka, krehký, hysterický filmár, indián ktorý sa ňou nechal poblázniť a zapredal sa. Každá z postáv má nádych romantiky a symbolickosti, rovnako ako ich správanie. Výkony na úrovni nehercov už naivnosť len zvýrazňujú.

„Pôsobí skôr ako naturalistická rozprávka, kde sa naivnosť stretáva s násilím a beznádejou."

Dojem z úmyslu kazí nie veľmi dobré vyhotovenie, predovšetkým kamera. Atmosféra nie je hororová, kvôli neuveriteľnosti. Pôsobí skôr ako naturalistická rozprávka, kde sa naivnosť stretáva s násilím a beznádejou. Otázna je aj stráviteľnosť akéhosi poučenia či posolstva. Z tých pochopiteľných by to mohlo byť odsúdenie morálneho relativizmu, keď jedna ospravedlniteľná vražda vedie k ďalšej, neospravedlniteľnej. Na podávanie vážnych odkazov ale film nie je dostatočne seriózny, príliš sa vzďaľuje skutočnému svetu. Je ako ľudová báseň, ktorá môže vyznieť poeticky, ale vážne sa brať nedá.

Beneath môže mať u divákov veľmi rôzne hodnotenia, pokojne od 1 až po 9 hviezdičiek. Áno, je to zlý a amatérsky nakrútený film. Na druhej strane má kvality ktoré časť publika určite oslovia a urobia z neho pozerateľný a predovšetkým veľmi nevšedný zážitok. Ide tu o prípad až extrémne naivného umenia, takže pred pozeraním si dobre rozmyslite, či ho dokážete oceniť. V opačnom prípade môžete skončiť veľmi, ale skutočne veľmi nahnevaní.