najčítanejšie recenzie.

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov

Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.

12. 11. 2018

Possessor

Trápenia lupiča tiel

Zaujímavá je už samotná technológia, my ale príliš nepôjdeme do detailov. Dôležití budú tentokrát ľudia, tí, ktorí s ňou pracujú. Film nám ich prezentuje ako to dôležitejšie, ako keby oni s ich schopnosťou správne s technickými možnosťami pracovať a narábať boli kľúčoví, nie to, čo pomocou výdobytku vedy dokážu. Svojím spôsobom ide o humanitný odkaz, pre všetkých, ktorí si myslia, že v pretechnologizovanej dobe sa človek stráca. Nie, stále je dôležitý, niektoré veci stále stoja len na ňom a bez neho nemajú šancu fungovať. On je nielen stredobodom zabijackej metódy, ale aj samotného film, Possessor.

14. 10. 2020

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?

Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.

20. 10. 2015

The Burning

Horúce osemdesiate roky

Intenzitu vraždenia tínedžerov v osemdesiatych rokoch ťažko pokladať za náhodnú. Jej vysvetlení sa ponúka veľa, hneď ako prvá by mohla byť hlboká nenávisť voči nadchádzajúcej generácii, keď Američania po niečom na spôsob Battle Royale túžili už dávno pred Japoncami. Rovnako by tu ale mohlo ísť o objavenie širšej využiteľnosti mladých tiel, nie len na ich krájanie. Azda najslávnejšou sa v tomto smere stala siahodlhá séria Piatka trinásteho, narážajúca vďaka filmu Jason X až na absolútne dno. Načasovanie do letnej sezóny párenia v najvhodnejšom revíri tábora pre pubertiakov veľmi pomohlo zvýrazniť erotický element. Ten istý recept využil aj o niečo menej známy, no minimálne rovnako kvalitný horor The Burning.

22. 4. 2014

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

recenzie.

Beneath

Andrej Gomora | 6. 5. 2014

3/10

žáner:

bizarre, claustrophobic, psycho

Hranica šialenstva a geniality

Prvé leto po strednej škole. Prečo vstúpenie do života neosláviť loďkovým výletom po jazere? Pre piatich kamarátov ho zorganizuje chlapec indiánskeho vzhľadu, jazero pozná vďaka dedkovi. Vie aj, že s ním niečo nie je v poriadku, dedkov sused sa ho od výletu snaží odhovoriť, obzvlášť s partiou nezodpovedných výrastkov. Nič z toho, Johnny chce zapôsobiť na Kitty. Sľúbi, že budú opatrní, no nestane sa. Parťáci sa nenechajú odradiť od skákania do vody, až kým sa o nich niečo neobtrie. Len zázrakom sa vrátia do člna, aby zistili akú majú spoločnosť. Obrovská ryba s ostrými zubami ich oberie o jedno veslo a potom aj o druhé, navyše im do loďky spraví dieru. Aby sa dostali do bezpečia, okrem vyhadzovania vody musia pádlovať vlastnými rukami. Nie vo vode kde môže plávať ryba. Musia spomedzi seba jedného obetovať. Zabaví rybu a ostatní budú môcť dať ruky do vody a pádlovať smerom k brehu. Len keby jeden stačil.

„Do filmu vstupuje tajomne, ako vznášajúca sa, symbolická hrozba, ktorej cieľom je predovšetkým dohnať postavy aby pod tlakom odhalili svoju pravú tvár."

Aj keď sa to tak môže zdať, nejde o vtip. Nakrútiť Čeľuste na jazere s nádychom mystiky a výrazne komickou figurínou znie ako horúca konkurencia filmom Uweho Bolla na posledné miesta hororových rebríčkov. Beneath sa ale snaží o niečo viac. Aj keď to nepovie jasne, dá sa jeho hlbší cieľ uhádnuť, alebo aspoň jeho existencia. Taká stupidita ako obrovská mäsožravá ryba z dlhými zubami útočiaca na člny sa už jednoducho vážne myslieť nedá. Do filmu vstupuje tajomne, ako vznášajúca sa, symbolická hrozba, ktorej cieľom je predovšetkým dohnať postavy aby pod tlakom odhalili svoju pravú tvár. Tak sa aj stane, akurát ryba sa ukáže. A svojím vzhľadom nás ešte aj zabaví. Postavy skutočne začnú pod tlakom konať inak, nanešťastie nie veľmi uveriteľne. Prvá smrť je zbytočná a hlúpa, rovnako ako viacero ďalších. Takmer čokoľvek postavy robia je nie len nemorálne a neodhaľujú len svoju temnú stránku. Ich správanie nesie obrovskú dávku až nereálnej hlúposti. Jedna vec je, ak film nechá postavy obetovať inú postavu kvôli vlastnej záchrane. Niečo iné už ale je, keď si jej obetovaním samé uškodia a aj pri najväčšej sebeckosti by pre ne určite bolo lepšie ak by postava prežila. Ich problémy by sa veľmi zjavne dali riešiť jednoduchšie a hlavne bez zbytočných smrtí.

„Bez najmenšieho preháňania má film veľmi zaujímavý nádych naivnej poetiky."

Vďaka zlyhaniu v polohe realistického filmu s nádychom existencializmu, čerpajúceho zo vsúvania postáv do hraničnej situácie dostáva dielo nový rozmer. Ide o niečo na spôsob romantických poém. Bez najmenšieho preháňania má film veľmi zaujímavý nádych naivnej poetiky. Opäť je otázne, či až taká miera absurdnosti a zjednodušenia bola úmyselná. Film je ale v tomto smere konzistentný. Hrdinovia už prekonávajú možnosti škatuľky, dostávajú sa na úroveň symbolov. Svalnatí, žiarliví bratia, všetkými milovaná kočka, krehký, hysterický filmár, indián ktorý sa ňou nechal poblázniť a zapredal sa. Každá z postáv má nádych romantiky a symbolickosti, rovnako ako ich správanie. Výkony na úrovni nehercov už naivnosť len zvýrazňujú.

„Pôsobí skôr ako naturalistická rozprávka, kde sa naivnosť stretáva s násilím a beznádejou."

Dojem z úmyslu kazí nie veľmi dobré vyhotovenie, predovšetkým kamera. Atmosféra nie je hororová, kvôli neuveriteľnosti. Pôsobí skôr ako naturalistická rozprávka, kde sa naivnosť stretáva s násilím a beznádejou. Otázna je aj stráviteľnosť akéhosi poučenia či posolstva. Z tých pochopiteľných by to mohlo byť odsúdenie morálneho relativizmu, keď jedna ospravedlniteľná vražda vedie k ďalšej, neospravedlniteľnej. Na podávanie vážnych odkazov ale film nie je dostatočne seriózny, príliš sa vzďaľuje skutočnému svetu. Je ako ľudová báseň, ktorá môže vyznieť poeticky, ale vážne sa brať nedá.

Beneath môže mať u divákov veľmi rôzne hodnotenia, pokojne od 1 až po 9 hviezdičiek. Áno, je to zlý a amatérsky nakrútený film. Na druhej strane má kvality ktoré časť publika určite oslovia a urobia z neho pozerateľný a predovšetkým veľmi nevšedný zážitok. Ide tu o prípad až extrémne naivného umenia, takže pred pozeraním si dobre rozmyslite, či ho dokážete oceniť. V opačnom prípade môžete skončiť veľmi, ale skutočne veľmi nahnevaní.