najčítanejšie recenzie.

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov

Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.

12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov

Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?

5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula

Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.

5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?

V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.

6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom

Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.

13. 6. 2016

recenzie.

Beneath

Andrej Gomora | 6. 5. 2014

3/10

žáner:

bizarre, claustrophobic, psycho

Hranica šialenstva a geniality

Prvé leto po strednej škole. Prečo vstúpenie do života neosláviť loďkovým výletom po jazere? Pre piatich kamarátov ho zorganizuje chlapec indiánskeho vzhľadu, jazero pozná vďaka dedkovi. Vie aj, že s ním niečo nie je v poriadku, dedkov sused sa ho od výletu snaží odhovoriť, obzvlášť s partiou nezodpovedných výrastkov. Nič z toho, Johnny chce zapôsobiť na Kitty. Sľúbi, že budú opatrní, no nestane sa. Parťáci sa nenechajú odradiť od skákania do vody, až kým sa o nich niečo neobtrie. Len zázrakom sa vrátia do člna, aby zistili akú majú spoločnosť. Obrovská ryba s ostrými zubami ich oberie o jedno veslo a potom aj o druhé, navyše im do loďky spraví dieru. Aby sa dostali do bezpečia, okrem vyhadzovania vody musia pádlovať vlastnými rukami. Nie vo vode kde môže plávať ryba. Musia spomedzi seba jedného obetovať. Zabaví rybu a ostatní budú môcť dať ruky do vody a pádlovať smerom k brehu. Len keby jeden stačil.

„Do filmu vstupuje tajomne, ako vznášajúca sa, symbolická hrozba, ktorej cieľom je predovšetkým dohnať postavy aby pod tlakom odhalili svoju pravú tvár."

Aj keď sa to tak môže zdať, nejde o vtip. Nakrútiť Čeľuste na jazere s nádychom mystiky a výrazne komickou figurínou znie ako horúca konkurencia filmom Uweho Bolla na posledné miesta hororových rebríčkov. Beneath sa ale snaží o niečo viac. Aj keď to nepovie jasne, dá sa jeho hlbší cieľ uhádnuť, alebo aspoň jeho existencia. Taká stupidita ako obrovská mäsožravá ryba z dlhými zubami útočiaca na člny sa už jednoducho vážne myslieť nedá. Do filmu vstupuje tajomne, ako vznášajúca sa, symbolická hrozba, ktorej cieľom je predovšetkým dohnať postavy aby pod tlakom odhalili svoju pravú tvár. Tak sa aj stane, akurát ryba sa ukáže. A svojím vzhľadom nás ešte aj zabaví. Postavy skutočne začnú pod tlakom konať inak, nanešťastie nie veľmi uveriteľne. Prvá smrť je zbytočná a hlúpa, rovnako ako viacero ďalších. Takmer čokoľvek postavy robia je nie len nemorálne a neodhaľujú len svoju temnú stránku. Ich správanie nesie obrovskú dávku až nereálnej hlúposti. Jedna vec je, ak film nechá postavy obetovať inú postavu kvôli vlastnej záchrane. Niečo iné už ale je, keď si jej obetovaním samé uškodia a aj pri najväčšej sebeckosti by pre ne určite bolo lepšie ak by postava prežila. Ich problémy by sa veľmi zjavne dali riešiť jednoduchšie a hlavne bez zbytočných smrtí.

„Bez najmenšieho preháňania má film veľmi zaujímavý nádych naivnej poetiky."

Vďaka zlyhaniu v polohe realistického filmu s nádychom existencializmu, čerpajúceho zo vsúvania postáv do hraničnej situácie dostáva dielo nový rozmer. Ide o niečo na spôsob romantických poém. Bez najmenšieho preháňania má film veľmi zaujímavý nádych naivnej poetiky. Opäť je otázne, či až taká miera absurdnosti a zjednodušenia bola úmyselná. Film je ale v tomto smere konzistentný. Hrdinovia už prekonávajú možnosti škatuľky, dostávajú sa na úroveň symbolov. Svalnatí, žiarliví bratia, všetkými milovaná kočka, krehký, hysterický filmár, indián ktorý sa ňou nechal poblázniť a zapredal sa. Každá z postáv má nádych romantiky a symbolickosti, rovnako ako ich správanie. Výkony na úrovni nehercov už naivnosť len zvýrazňujú.

„Pôsobí skôr ako naturalistická rozprávka, kde sa naivnosť stretáva s násilím a beznádejou."

Dojem z úmyslu kazí nie veľmi dobré vyhotovenie, predovšetkým kamera. Atmosféra nie je hororová, kvôli neuveriteľnosti. Pôsobí skôr ako naturalistická rozprávka, kde sa naivnosť stretáva s násilím a beznádejou. Otázna je aj stráviteľnosť akéhosi poučenia či posolstva. Z tých pochopiteľných by to mohlo byť odsúdenie morálneho relativizmu, keď jedna ospravedlniteľná vražda vedie k ďalšej, neospravedlniteľnej. Na podávanie vážnych odkazov ale film nie je dostatočne seriózny, príliš sa vzďaľuje skutočnému svetu. Je ako ľudová báseň, ktorá môže vyznieť poeticky, ale vážne sa brať nedá.

Beneath môže mať u divákov veľmi rôzne hodnotenia, pokojne od 1 až po 9 hviezdičiek. Áno, je to zlý a amatérsky nakrútený film. Na druhej strane má kvality ktoré časť publika určite oslovia a urobia z neho pozerateľný a predovšetkým veľmi nevšedný zážitok. Ide tu o prípad až extrémne naivného umenia, takže pred pozeraním si dobre rozmyslite, či ho dokážete oceniť. V opačnom prípade môžete skončiť veľmi, ale skutočne veľmi nahnevaní.