hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

La Horde

Búrka v pohári krvi alebo samotná krv ešte dobrý horor nerobí

Romero po francúzsky? Ak ste rovnako naivný ako ja, pravdepodobne vám to už napadlo, keď som spomenul Noc živých mŕtvol. Akákoľvek podobnosť s Romerom však končí pri námete. La Horde vyzerá amatérsky (vo všetkých možných smeroch) vedľa ktoréhokoľvek Romerovho filmu, je jedno, či si na porovnanie zoberieme staručkú Noc alebo najnovšie Survival of the Dead.

17. 6. 2010

Primal

Predkus lásku nezastaví
Zápletka teda nie je nijak zložitá a jej priebeh je predvídateľný. Spracovanie však až takmer prekvapivo dobre funguje. Nízkorozpočtový štýl pôsobí bezprostredne, pritom vôbec nie amatérsky alebo rušivo. Aj keď gore, ktoré tu vidíme, je explicitnosťou značne podpriemerné, jeho vnímanie a prežívanie pôsobí pomerne silne. Odľahlé lesy a auto, ktoré čoskoro stratí svoju funkciu, pôsobia stiesňujúco a beznádejne. Hrozba je z tých slabších, ide predsa len o jednu ženu, len o niečo silnejšiu. Navyše, bojí sa ohňa. Kvalitná je však práca s touto hrozbou a s postavami vo vzťahu k nej.
6. 10. 2011

47 Metrov

Ďalší nenáročný žralok

Do postáv sa napriek všetkému dá celkom vžiť, hlavne do tej s odporom k adrenalínovému zážitku. Svojím spôsobom ide o pomerne uveriteľný scenár, pôsobí akurát trochu príliš komplikovane. Dievčatá sú v klietke na dne mora, žraloky nad nimi pôsobia skôr ako konštanta znemožňujúca ich návrat, než ako bezprostredné a napínavé ohrozenie. Film s nimi do značnej miery aj tak pracuje, nesnaží sa nimi prekvapiť. Napína skôr tým, ako ich dlho neukazuje. Postavy dostáva do situácií, kedy by sme útok žraloka čakali každú chvíľu aj bez toho, aby nám túto hrozbu pripomínal. Vďaka tomu sa zaobíde aj bez lacných ľakačiek, stačí mu len žmýkať prostredie. To je celé ako jedna veľká ľakačka.

27. 7. 2017

Annabelle

S Chuckym bola aspoň sranda
Dramatik českého pôvodu Tom Stoppard vo svojej hre Rosencrantz a Guildenstern sú mŕtvi rozvinul príbeh dvoch vedľajších postáv Shakespearovho Hamleta. Nesú anglickému kráľovi tajný odkaz, že má Hamleta popraviť. Ten ich ale prekabáti, správu vymení a namiesto neho popravia ich dvoch. Účelom hry bolo ukázať, aký absurdný bol vývoj situácie z ich pohľadu, keď nemali potuchy čo sa okolo nich deje a ako sa k vlastnej poprave dopracovali. Dôvody spraviť pre vedľajšie postavy samostatné dielo teda môžu byť aj zaujímavé. Na rozdiel od popularity postavy v diváckych anketách a možnosti na úspechu hlavného diela ďalej ryžovať. Pamätáte si na bábiku krátko spomenutú vo V zajatí démonov, menom Annabelle?
9. 10. 2014

Vittra/ Wither

Pomsta za všetky zlé remaky
Švédom chýbajú skúsenosti s horormi vo všeobecnosti, so zombíckymi obzvlášť. Doteraz údajne vznikol presne jeden. Druhý v poradí sa rozhodol nespoľahnúť sa na originalitu, a radšej si vypožičať know-how z cudziny. Balansuje tesne na hranici plagiátu Evil Dead a volá sa Vittra, po anglicky Wither.
 

Skupinka mladých ľudí, čo sa vyberie do osamotenej chaty uprostred lesa, je tu o niečo väčšia. Mladé blondíny a šviháci, niektorí v pároch, niektorí hľadajúci pár. Tešia sa na zábavu, no veľa sa im jej nedostane. Prvá náhodou nájde pivnicu, a samozrejme do nej bez váhania vlezie. Vráti sa iná. Najprv si len myslia, že toho veľa vypila. Kým sa nezačne vrhať na ostatných nie preto, že je nadržaná, a nezačne javiť záujem o úplne iné časti cudzích tiel, ako zvyčajne. Koho uloví, ten sa k nej pridá. Ostatným potom nezostane iné, ako sa schovávať a brániť.

6. 12. 2013

recenzie.

Housebound

Andrej Gomora | 16. 12. 2014
0
9/10          
žáner:
comedy, ghost, psycho

Recidíva sa trestá životom s matkou


Nie všetkých napraví väzenie. V skutočnosti vlastne takmer nikoho, preto je dobré tie menej stratené prípady skúsiť priviesť na správnu cestu inak. Napríklad keď sú za ich nevhodným správaním iné vplyvy, ako psychické choroby, drogy či alkohol. Okrem klasického liečenia sa dá skúsiť hľadať pre nich priaznivé pôsobenie aj inde, od bližších ľudí. Napríklad zavretím naspäť k matke, ako vo filme Housebound.
 

„Kylie mame neverí až kým sama nevidí, že v dome niečo nie je v poriadku."

Presne tam sa má Kylie, žena pred tridsiatkou ktorá už zakúsila všeličo, odpútať od svojej kriminálnej minulosti. Mama totiž žije mimo mesta. Aj keď neďaleko prechádza dôležitá dopravná tepna, jej okolie tvorí len pár domov. Slabý kontakt s civilizáciou si tam zjavne užívajú, skrátka klasickí vidiečania. Pokoj narúšajú len čudné udalosti v dome. Vypadáva elektrina, mizne jedlo, raz za čas sa niečo samo od seba pohne. Kylie mame napred neverí. Až kým sama nevidí, že v dome niečo nie je v poriadku. S jej obavami sa rýchlo stotožní aj strážnik, čo monitoruje jej bezpečnostný náramok. Spolu pátrajú, zistia, že v dome sa kedysi odohrala hrozná vražda. Dievča pohrýzli a vidličkou bodli vyše šesťdesiatkrát. Kylie by rada odišla, no jej terapeut nevidí dôvod. Prinúti ju zostať, a zistiť že čudné udalosti môžu mať aj racionálnejšie vysvetlenie.

„Všetky postavy využívajú komiku stereotypov a zároveň si vedia uchovať vlastnú živosť."

Film od začiatku stojí na postavách, a tie sú napísané dobre. V prípade Kylie možno trochu chýba jej drsná minulosť. Má síce vlasy zafarbené načierno a rada ponocujeme pred televíziou. No nie je asociálna ani zodratá, ako by sme možno čakali. Vážnosť ale filmu chýba už od prvej scény. Vtedy sa jej partner pri pokuse vykradnúť bankomat sám odrovná úderom kladiva do vlastnej hlavy. Absurdný humor potom ťahá hlavne Kyliina matka, úprimne jednoduchá praktická žienka. Výborne ale fungujú aj ostatné postavy, jej tichý partner Graham aj bezpečák Amos. Všetky využívajú komiku stereotypov a zároveň si vedia uchovať vlastnú živosť. Takže ešte pred príchodom strašenia vnímame napätie medzi matkou a dcérou, z ktorých ani jedna nie je ich núteným spolužitím nadšená.

„Hrozba je neustále prítomná a my ju vnímame."

Aj keď strašenia nie je veľa, atmosféru buduje výborne. Vďaka dobrému prostrediu nás už prvé stretnutie medzi Kylie a postavou v pivnici správne naladí. Aj keď je pátranie zdĺhavé a pri trochu rozsiahlejšej stopáži nie veľmi akčné, pozerá sa naň dobre. Jednak hrozba je neustále prítomná a my ju vnímame. Kylie predsa nemôže z domu odísť. Zaberá aj kontrast medzi na jednej strane nehybným prostredím a nudným životom, ktorý tu Kylie čaká, a na druhej strane náznakmi, že možno by ju tu mohol čakať boj o život. Spád pritom neustále zaručuje humor. Nie vtieravý, skôr nenápadný a príjemný. Pripomína zombícke horory Petra Jacksona, akurát tu nemáme zombíkov ani nechutnosti. V jeho filmoch držali tie nádych hororu. Tu ale máme skutočné napätie a strašidelnosť, nepochybne náročnejšiu prímes do komédie. Strašidelné scény síce sú miestami pritiahnuté za vlasy, jedna z línií pátrania sleduje protézu, ktorou mohli obeť uhryznúť. Asi vďaka dobrým postavám sa aj tak bojíme, keďže hrozbe je pre ne skutočná a naozaj im ide o život.

„Obdiv si tvorcovia zaslúžia zato, ako funkčne do komédie dokázali zakomponovať hororovú zložku."

Samotný dej je taktiež podarený. Obsahuje viacero zvratov, tie ho posúvajú napred a pomáhajú diváka nenudiť. Vždy máme pred sebou otázky, na ktoré sa predstavitelia snažia hľadať odpovede. Zároveň sme v napätí a na obrazovke sa stále niečo deje. Menším problémom je pár nelogickostí, tie navodia pocit, že všetko sa zjednodušuje. Film je ale nakoniec v prvom rade komédia, tým sa pár nezmyslov zvykne odpúšťať. Obdiv si tvorcovia zaslúžia zato, ako funkčne do nej dokázali zakomponovať hororovú zložku. Nie lacno hororovú, keďže krvi je vo filme minimum. Ale skutočne strašidelne hororovú.

Ako pri každej komédii, aj pri Housebound je hlavná otázka, ako vám sadne jeho humor. Na rozdiel od väčšiny hororových komédií je inteligentný, dokonca primárne nestavia ani na násilí. Pripomína skôr rodinné filmy v mierne absurdnej variácii. A s duchmi, teda niečím na ten spôsob.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy