recenzie.

Housebound

Andrej Gomora | 16. 12. 2014

0

9/10          

žáner:

comedy, ghost, psycho

Recidíva sa trestá životom s matkou

„Kylie mame neverí až kým sama nevidí, že v dome niečo nie je v poriadku."

Presne tam sa má Kylie, žena pred tridsiatkou ktorá už zakúsila všeličo, odpútať od svojej kriminálnej minulosti. Mama totiž žije mimo mesta. Aj keď neďaleko prechádza dôležitá dopravná tepna, jej okolie tvorí len pár domov. Slabý kontakt s civilizáciou si tam zjavne užívajú, skrátka klasickí vidiečania. Pokoj narúšajú len čudné udalosti v dome. Vypadáva elektrina, mizne jedlo, raz za čas sa niečo samo od seba pohne. Kylie mame napred neverí. Až kým sama nevidí, že v dome niečo nie je v poriadku. S jej obavami sa rýchlo stotožní aj strážnik, čo monitoruje jej bezpečnostný náramok. Spolu pátrajú, zistia, že v dome sa kedysi odohrala hrozná vražda. Dievča pohrýzli a vidličkou bodli vyše šesťdesiatkrát. Kylie by rada odišla, no jej terapeut nevidí dôvod. Prinúti ju zostať, a zistiť že čudné udalosti môžu mať aj racionálnejšie vysvetlenie.

„Všetky postavy využívajú komiku stereotypov a zároveň si vedia uchovať vlastnú živosť."

Film od začiatku stojí na postavách, a tie sú napísané dobre. V prípade Kylie možno trochu chýba jej drsná minulosť. Má síce vlasy zafarbené načierno a rada ponocujeme pred televíziou. No nie je asociálna ani zodratá, ako by sme možno čakali. Vážnosť ale filmu chýba už od prvej scény. Vtedy sa jej partner pri pokuse vykradnúť bankomat sám odrovná úderom kladiva do vlastnej hlavy. Absurdný humor potom ťahá hlavne Kyliina matka, úprimne jednoduchá praktická žienka. Výborne ale fungujú aj ostatné postavy, jej tichý partner Graham aj bezpečák Amos. Všetky využívajú komiku stereotypov a zároveň si vedia uchovať vlastnú živosť. Takže ešte pred príchodom strašenia vnímame napätie medzi matkou a dcérou, z ktorých ani jedna nie je ich núteným spolužitím nadšená.

„Hrozba je neustále prítomná a my ju vnímame."

Aj keď strašenia nie je veľa, atmosféru buduje výborne. Vďaka dobrému prostrediu nás už prvé stretnutie medzi Kylie a postavou v pivnici správne naladí. Aj keď je pátranie zdĺhavé a pri trochu rozsiahlejšej stopáži nie veľmi akčné, pozerá sa naň dobre. Jednak hrozba je neustále prítomná a my ju vnímame. Kylie predsa nemôže z domu odísť. Zaberá aj kontrast medzi na jednej strane nehybným prostredím a nudným životom, ktorý tu Kylie čaká, a na druhej strane náznakmi, že možno by ju tu mohol čakať boj o život. Spád pritom neustále zaručuje humor. Nie vtieravý, skôr nenápadný a príjemný. Pripomína zombícke horory Petra Jacksona, akurát tu nemáme zombíkov ani nechutnosti. V jeho filmoch držali tie nádych hororu. Tu ale máme skutočné napätie a strašidelnosť, nepochybne náročnejšiu prímes do komédie. Strašidelné scény síce sú miestami pritiahnuté za vlasy, jedna z línií pátrania sleduje protézu, ktorou mohli obeť uhryznúť. Asi vďaka dobrým postavám sa aj tak bojíme, keďže hrozbe je pre ne skutočná a naozaj im ide o život.

„Obdiv si tvorcovia zaslúžia zato, ako funkčne do komédie dokázali zakomponovať hororovú zložku."

Samotný dej je taktiež podarený. Obsahuje viacero zvratov, tie ho posúvajú napred a pomáhajú diváka nenudiť. Vždy máme pred sebou otázky, na ktoré sa predstavitelia snažia hľadať odpovede. Zároveň sme v napätí a na obrazovke sa stále niečo deje. Menším problémom je pár nelogickostí, tie navodia pocit, že všetko sa zjednodušuje. Film je ale nakoniec v prvom rade komédia, tým sa pár nezmyslov zvykne odpúšťať. Obdiv si tvorcovia zaslúžia zato, ako funkčne do nej dokázali zakomponovať hororovú zložku. Nie lacno hororovú, keďže krvi je vo filme minimum. Ale skutočne strašidelne hororovú.

Ako pri každej komédii, aj pri Housebound je hlavná otázka, ako vám sadne jeho humor. Na rozdiel od väčšiny hororových komédií je inteligentný, dokonca primárne nestavia ani na násilí. Pripomína skôr rodinné filmy v mierne absurdnej variácii. A s duchmi, teda niečím na ten spôsob.