hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

Housebound

Andrej Gomora | 16. 12. 2014
0
9/10          
žáner:
comedy, ghost, psycho

Recidíva sa trestá životom s matkou


Nie všetkých napraví väzenie. V skutočnosti vlastne takmer nikoho, preto je dobré tie menej stratené prípady skúsiť priviesť na správnu cestu inak. Napríklad keď sú za ich nevhodným správaním iné vplyvy, ako psychické choroby, drogy či alkohol. Okrem klasického liečenia sa dá skúsiť hľadať pre nich priaznivé pôsobenie aj inde, od bližších ľudí. Napríklad zavretím naspäť k matke, ako vo filme Housebound.
 

„Kylie mame neverí až kým sama nevidí, že v dome niečo nie je v poriadku."

Presne tam sa má Kylie, žena pred tridsiatkou ktorá už zakúsila všeličo, odpútať od svojej kriminálnej minulosti. Mama totiž žije mimo mesta. Aj keď neďaleko prechádza dôležitá dopravná tepna, jej okolie tvorí len pár domov. Slabý kontakt s civilizáciou si tam zjavne užívajú, skrátka klasickí vidiečania. Pokoj narúšajú len čudné udalosti v dome. Vypadáva elektrina, mizne jedlo, raz za čas sa niečo samo od seba pohne. Kylie mame napred neverí. Až kým sama nevidí, že v dome niečo nie je v poriadku. S jej obavami sa rýchlo stotožní aj strážnik, čo monitoruje jej bezpečnostný náramok. Spolu pátrajú, zistia, že v dome sa kedysi odohrala hrozná vražda. Dievča pohrýzli a vidličkou bodli vyše šesťdesiatkrát. Kylie by rada odišla, no jej terapeut nevidí dôvod. Prinúti ju zostať, a zistiť že čudné udalosti môžu mať aj racionálnejšie vysvetlenie.

„Všetky postavy využívajú komiku stereotypov a zároveň si vedia uchovať vlastnú živosť."

Film od začiatku stojí na postavách, a tie sú napísané dobre. V prípade Kylie možno trochu chýba jej drsná minulosť. Má síce vlasy zafarbené načierno a rada ponocujeme pred televíziou. No nie je asociálna ani zodratá, ako by sme možno čakali. Vážnosť ale filmu chýba už od prvej scény. Vtedy sa jej partner pri pokuse vykradnúť bankomat sám odrovná úderom kladiva do vlastnej hlavy. Absurdný humor potom ťahá hlavne Kyliina matka, úprimne jednoduchá praktická žienka. Výborne ale fungujú aj ostatné postavy, jej tichý partner Graham aj bezpečák Amos. Všetky využívajú komiku stereotypov a zároveň si vedia uchovať vlastnú živosť. Takže ešte pred príchodom strašenia vnímame napätie medzi matkou a dcérou, z ktorých ani jedna nie je ich núteným spolužitím nadšená.

„Hrozba je neustále prítomná a my ju vnímame."

Aj keď strašenia nie je veľa, atmosféru buduje výborne. Vďaka dobrému prostrediu nás už prvé stretnutie medzi Kylie a postavou v pivnici správne naladí. Aj keď je pátranie zdĺhavé a pri trochu rozsiahlejšej stopáži nie veľmi akčné, pozerá sa naň dobre. Jednak hrozba je neustále prítomná a my ju vnímame. Kylie predsa nemôže z domu odísť. Zaberá aj kontrast medzi na jednej strane nehybným prostredím a nudným životom, ktorý tu Kylie čaká, a na druhej strane náznakmi, že možno by ju tu mohol čakať boj o život. Spád pritom neustále zaručuje humor. Nie vtieravý, skôr nenápadný a príjemný. Pripomína zombícke horory Petra Jacksona, akurát tu nemáme zombíkov ani nechutnosti. V jeho filmoch držali tie nádych hororu. Tu ale máme skutočné napätie a strašidelnosť, nepochybne náročnejšiu prímes do komédie. Strašidelné scény síce sú miestami pritiahnuté za vlasy, jedna z línií pátrania sleduje protézu, ktorou mohli obeť uhryznúť. Asi vďaka dobrým postavám sa aj tak bojíme, keďže hrozbe je pre ne skutočná a naozaj im ide o život.

„Obdiv si tvorcovia zaslúžia zato, ako funkčne do komédie dokázali zakomponovať hororovú zložku."

Samotný dej je taktiež podarený. Obsahuje viacero zvratov, tie ho posúvajú napred a pomáhajú diváka nenudiť. Vždy máme pred sebou otázky, na ktoré sa predstavitelia snažia hľadať odpovede. Zároveň sme v napätí a na obrazovke sa stále niečo deje. Menším problémom je pár nelogickostí, tie navodia pocit, že všetko sa zjednodušuje. Film je ale nakoniec v prvom rade komédia, tým sa pár nezmyslov zvykne odpúšťať. Obdiv si tvorcovia zaslúžia zato, ako funkčne do nej dokázali zakomponovať hororovú zložku. Nie lacno hororovú, keďže krvi je vo filme minimum. Ale skutočne strašidelne hororovú.

Ako pri každej komédii, aj pri Housebound je hlavná otázka, ako vám sadne jeho humor. Na rozdiel od väčšiny hororových komédií je inteligentný, dokonca primárne nestavia ani na násilí. Pripomína skôr rodinné filmy v mierne absurdnej variácii. A s duchmi, teda niečím na ten spôsob.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy