hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

The Human Centipede 2: Full Sequence

Naozaj ešte odpornejšie
Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na youtube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom dieli nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.
13. 4. 2012

1922

Milovať pôdu viac ako ženu

Nejde len o jednoduchý rozdiel v záujmoch manželov. Ona chce žiť v meste, on miluje farmu. Problém je v tom, že pre neho je farma a čo najväčší pozemok jedinou životnou hodnotou. Či jednou z dvoch, tou druhou je syn, o ktorého ho chce manželka tiež obrať. Musí vyrastať s matkou, preto by tiež mal ísť do mesta. Svojím spôsobom ide o obmedzený fanatizmus, kde človek na niečom chorobne lipne, a ničomu nedovolí ho o to obrať. Pritom ani sám nevie, prečo mu na tom tak záleží. Šťastie ani bohatstvo mu pôda veru neprinesie. Tak bol skrátka vychovaný, také boli hodnoty ľudí v roku 1922.

25. 1. 2018

Exists

Nabudúce Lochnesska?
Yeti v Himalájach a Bigfoot v Amerike by údajne mohli byť poslední jedinci niektorého z živočíšnych druhov pokladaných za vyhynuté. Napríklad Gigantopitheca alebo Paranthropa. Prvý síce asi nemohol chodiť po zadných a jeho pozostatky v Amerike nikdy nenašli, a druhý sa vyskytoval len v Afrike. Pre ich existenciu nejestvujú ani žiadne vedecké dôkazy. Skôr množstvo dôvodov, prečo by mala byť takmer nemožná. No ľuďom zjavne nestačí množstvo jedincov podobných skôr opiciam ako človeku ktorých zápach cítiť na hony. Treba hľadať vedecké vysvetlenia, pretože je jasné, že niečo také Exists.
22. 1. 2015

Atticus Institute

Kedy konečne veda porazí diabla?
Poznáte to, keď niekto niekoho neustále len zosmiešňuje a ponižuje, robí mu zle. Hovoríte si, čo ten človek môže z podobného vzťahu mať, prečo ho okamžite neukončí, nepreruší všetky kontakty s danou osobou. On by možno aj rád, jednoducho to ale nedokáže. Či je to masochizmus, či akási zvrhlá fascinovanosť. Alebo len obdiv, pocit silnej nadradenosti toho druhého, ktorý vyvoláva dojem vyvolenosti, už len zato, že môžete byť v jeho prítomnosti, byť svedkom jeho vyčíňania. Posledná možnosť sa asi najviac hodí do vedeckého prostredia, ako vo filme Atticus Institute.
25. 6. 2015

recenzie.

Housebound

Andrej Gomora | 16. 12. 2014
0
9/10          
žáner:
comedy, ghost, psycho

Recidíva sa trestá životom s matkou


Nie všetkých napraví väzenie. V skutočnosti vlastne takmer nikoho, preto je dobré tie menej stratené prípady skúsiť priviesť na správnu cestu inak. Napríklad keď sú za ich nevhodným správaním iné vplyvy, ako psychické choroby, drogy či alkohol. Okrem klasického liečenia sa dá skúsiť hľadať pre nich priaznivé pôsobenie aj inde, od bližších ľudí. Napríklad zavretím naspäť k matke, ako vo filme Housebound.
 

„Kylie mame neverí až kým sama nevidí, že v dome niečo nie je v poriadku."

Presne tam sa má Kylie, žena pred tridsiatkou ktorá už zakúsila všeličo, odpútať od svojej kriminálnej minulosti. Mama totiž žije mimo mesta. Aj keď neďaleko prechádza dôležitá dopravná tepna, jej okolie tvorí len pár domov. Slabý kontakt s civilizáciou si tam zjavne užívajú, skrátka klasickí vidiečania. Pokoj narúšajú len čudné udalosti v dome. Vypadáva elektrina, mizne jedlo, raz za čas sa niečo samo od seba pohne. Kylie mame napred neverí. Až kým sama nevidí, že v dome niečo nie je v poriadku. S jej obavami sa rýchlo stotožní aj strážnik, čo monitoruje jej bezpečnostný náramok. Spolu pátrajú, zistia, že v dome sa kedysi odohrala hrozná vražda. Dievča pohrýzli a vidličkou bodli vyše šesťdesiatkrát. Kylie by rada odišla, no jej terapeut nevidí dôvod. Prinúti ju zostať, a zistiť že čudné udalosti môžu mať aj racionálnejšie vysvetlenie.

„Všetky postavy využívajú komiku stereotypov a zároveň si vedia uchovať vlastnú živosť."

Film od začiatku stojí na postavách, a tie sú napísané dobre. V prípade Kylie možno trochu chýba jej drsná minulosť. Má síce vlasy zafarbené načierno a rada ponocujeme pred televíziou. No nie je asociálna ani zodratá, ako by sme možno čakali. Vážnosť ale filmu chýba už od prvej scény. Vtedy sa jej partner pri pokuse vykradnúť bankomat sám odrovná úderom kladiva do vlastnej hlavy. Absurdný humor potom ťahá hlavne Kyliina matka, úprimne jednoduchá praktická žienka. Výborne ale fungujú aj ostatné postavy, jej tichý partner Graham aj bezpečák Amos. Všetky využívajú komiku stereotypov a zároveň si vedia uchovať vlastnú živosť. Takže ešte pred príchodom strašenia vnímame napätie medzi matkou a dcérou, z ktorých ani jedna nie je ich núteným spolužitím nadšená.

„Hrozba je neustále prítomná a my ju vnímame."

Aj keď strašenia nie je veľa, atmosféru buduje výborne. Vďaka dobrému prostrediu nás už prvé stretnutie medzi Kylie a postavou v pivnici správne naladí. Aj keď je pátranie zdĺhavé a pri trochu rozsiahlejšej stopáži nie veľmi akčné, pozerá sa naň dobre. Jednak hrozba je neustále prítomná a my ju vnímame. Kylie predsa nemôže z domu odísť. Zaberá aj kontrast medzi na jednej strane nehybným prostredím a nudným životom, ktorý tu Kylie čaká, a na druhej strane náznakmi, že možno by ju tu mohol čakať boj o život. Spád pritom neustále zaručuje humor. Nie vtieravý, skôr nenápadný a príjemný. Pripomína zombícke horory Petra Jacksona, akurát tu nemáme zombíkov ani nechutnosti. V jeho filmoch držali tie nádych hororu. Tu ale máme skutočné napätie a strašidelnosť, nepochybne náročnejšiu prímes do komédie. Strašidelné scény síce sú miestami pritiahnuté za vlasy, jedna z línií pátrania sleduje protézu, ktorou mohli obeť uhryznúť. Asi vďaka dobrým postavám sa aj tak bojíme, keďže hrozbe je pre ne skutočná a naozaj im ide o život.

„Obdiv si tvorcovia zaslúžia zato, ako funkčne do komédie dokázali zakomponovať hororovú zložku."

Samotný dej je taktiež podarený. Obsahuje viacero zvratov, tie ho posúvajú napred a pomáhajú diváka nenudiť. Vždy máme pred sebou otázky, na ktoré sa predstavitelia snažia hľadať odpovede. Zároveň sme v napätí a na obrazovke sa stále niečo deje. Menším problémom je pár nelogickostí, tie navodia pocit, že všetko sa zjednodušuje. Film je ale nakoniec v prvom rade komédia, tým sa pár nezmyslov zvykne odpúšťať. Obdiv si tvorcovia zaslúžia zato, ako funkčne do nej dokázali zakomponovať hororovú zložku. Nie lacno hororovú, keďže krvi je vo filme minimum. Ale skutočne strašidelne hororovú.

Ako pri každej komédii, aj pri Housebound je hlavná otázka, ako vám sadne jeho humor. Na rozdiel od väčšiny hororových komédií je inteligentný, dokonca primárne nestavia ani na násilí. Pripomína skôr rodinné filmy v mierne absurdnej variácii. A s duchmi, teda niečím na ten spôsob.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy