hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

The Spiritual World

Thajský experiment s duchmi
Predstavte si, že máte nadprirodzené schopnosti a vidíte duše mŕtvych ľudí. Žiadnu väčšiu fantáziu si to od vás nevyžaduje. Videli ste to už predsa najmenej v stopäťdesiatich hororoch a nielen v nich. Výnimkou nie je ani The Spiritual World, ktorý sa už názvom tvári ako úplne klasická duchárčina. 11. 3. 2011

Red Riding Hood

Človek človeku vlk(olak)om
Červená čiapočka nám vyrástla. Už to nie je to malé dievčatko, ktoré sa s košíkom plným dobrôt vydá cez les navštíviť svoju babičku. Do 21. storočia vchádza ako mladé príťažlivé dievča, ktoré okrem vlkolaka ohrozujúceho jej rodnú dedinu musí riešiť najmä citové problémy. Áno, pôjde o lásku, pretože po Valerii, ako sa dnes Čiapočka volá, túžia odrazu dvaja muži.
7. 6. 2011

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

recenzie.

Housebound

Andrej Gomora | 16. 12. 2014
0
9/10          
žáner:
comedy, ghost, psycho

Recidíva sa trestá životom s matkou


Nie všetkých napraví väzenie. V skutočnosti vlastne takmer nikoho, preto je dobré tie menej stratené prípady skúsiť priviesť na správnu cestu inak. Napríklad keď sú za ich nevhodným správaním iné vplyvy, ako psychické choroby, drogy či alkohol. Okrem klasického liečenia sa dá skúsiť hľadať pre nich priaznivé pôsobenie aj inde, od bližších ľudí. Napríklad zavretím naspäť k matke, ako vo filme Housebound.
 

„Kylie mame neverí až kým sama nevidí, že v dome niečo nie je v poriadku."

Presne tam sa má Kylie, žena pred tridsiatkou ktorá už zakúsila všeličo, odpútať od svojej kriminálnej minulosti. Mama totiž žije mimo mesta. Aj keď neďaleko prechádza dôležitá dopravná tepna, jej okolie tvorí len pár domov. Slabý kontakt s civilizáciou si tam zjavne užívajú, skrátka klasickí vidiečania. Pokoj narúšajú len čudné udalosti v dome. Vypadáva elektrina, mizne jedlo, raz za čas sa niečo samo od seba pohne. Kylie mame napred neverí. Až kým sama nevidí, že v dome niečo nie je v poriadku. S jej obavami sa rýchlo stotožní aj strážnik, čo monitoruje jej bezpečnostný náramok. Spolu pátrajú, zistia, že v dome sa kedysi odohrala hrozná vražda. Dievča pohrýzli a vidličkou bodli vyše šesťdesiatkrát. Kylie by rada odišla, no jej terapeut nevidí dôvod. Prinúti ju zostať, a zistiť že čudné udalosti môžu mať aj racionálnejšie vysvetlenie.

„Všetky postavy využívajú komiku stereotypov a zároveň si vedia uchovať vlastnú živosť."

Film od začiatku stojí na postavách, a tie sú napísané dobre. V prípade Kylie možno trochu chýba jej drsná minulosť. Má síce vlasy zafarbené načierno a rada ponocujeme pred televíziou. No nie je asociálna ani zodratá, ako by sme možno čakali. Vážnosť ale filmu chýba už od prvej scény. Vtedy sa jej partner pri pokuse vykradnúť bankomat sám odrovná úderom kladiva do vlastnej hlavy. Absurdný humor potom ťahá hlavne Kyliina matka, úprimne jednoduchá praktická žienka. Výborne ale fungujú aj ostatné postavy, jej tichý partner Graham aj bezpečák Amos. Všetky využívajú komiku stereotypov a zároveň si vedia uchovať vlastnú živosť. Takže ešte pred príchodom strašenia vnímame napätie medzi matkou a dcérou, z ktorých ani jedna nie je ich núteným spolužitím nadšená.

„Hrozba je neustále prítomná a my ju vnímame."

Aj keď strašenia nie je veľa, atmosféru buduje výborne. Vďaka dobrému prostrediu nás už prvé stretnutie medzi Kylie a postavou v pivnici správne naladí. Aj keď je pátranie zdĺhavé a pri trochu rozsiahlejšej stopáži nie veľmi akčné, pozerá sa naň dobre. Jednak hrozba je neustále prítomná a my ju vnímame. Kylie predsa nemôže z domu odísť. Zaberá aj kontrast medzi na jednej strane nehybným prostredím a nudným životom, ktorý tu Kylie čaká, a na druhej strane náznakmi, že možno by ju tu mohol čakať boj o život. Spád pritom neustále zaručuje humor. Nie vtieravý, skôr nenápadný a príjemný. Pripomína zombícke horory Petra Jacksona, akurát tu nemáme zombíkov ani nechutnosti. V jeho filmoch držali tie nádych hororu. Tu ale máme skutočné napätie a strašidelnosť, nepochybne náročnejšiu prímes do komédie. Strašidelné scény síce sú miestami pritiahnuté za vlasy, jedna z línií pátrania sleduje protézu, ktorou mohli obeť uhryznúť. Asi vďaka dobrým postavám sa aj tak bojíme, keďže hrozbe je pre ne skutočná a naozaj im ide o život.

„Obdiv si tvorcovia zaslúžia zato, ako funkčne do komédie dokázali zakomponovať hororovú zložku."

Samotný dej je taktiež podarený. Obsahuje viacero zvratov, tie ho posúvajú napred a pomáhajú diváka nenudiť. Vždy máme pred sebou otázky, na ktoré sa predstavitelia snažia hľadať odpovede. Zároveň sme v napätí a na obrazovke sa stále niečo deje. Menším problémom je pár nelogickostí, tie navodia pocit, že všetko sa zjednodušuje. Film je ale nakoniec v prvom rade komédia, tým sa pár nezmyslov zvykne odpúšťať. Obdiv si tvorcovia zaslúžia zato, ako funkčne do nej dokázali zakomponovať hororovú zložku. Nie lacno hororovú, keďže krvi je vo filme minimum. Ale skutočne strašidelne hororovú.

Ako pri každej komédii, aj pri Housebound je hlavná otázka, ako vám sadne jeho humor. Na rozdiel od väčšiny hororových komédií je inteligentný, dokonca primárne nestavia ani na násilí. Pripomína skôr rodinné filmy v mierne absurdnej variácii. A s duchmi, teda niečím na ten spôsob.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy