najčítanejšie recenzie.
Boarding School
Burning Bright
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010
13 Sins
Bear
Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.
20. 9. 2010Bloody Hell
Na začiatku máme mierne trápneho chlapíka, pri ktorom by bola zásadná chyba očakávať, že jeho podivný vnútorný aj vonkajší život vylučuje prekvapivé bojové zručnosti. Vyzerá, že prišiel len nemotorne baliť pracovníčku banky a možnosť zneškodnenia lúpežníkov je len jeho rovnako od reality odtrhnutý sen. Celkom tak to nie je. Síce sa rozpráva sám so sebou, koná impulzívne, nie vždy rozumne a medzi ľuďmi to príliš nezvláda. Takí hrdinovia tu už predsa boli, a ich svojskosť im len pridávala na šarme či ako zdroji fascinácie. Jediné, na čom záleží sú ich bojové schopnosti, a ideálne ak ich využívajú sympatickým spôsobom, alebo sa o to aspoň snažia. Keď už raz rozpútavajú Bloody Hell.
30. 4. 2021recenzie.
House Hunting
Z tejto obhliadky bez kúpy neodídete
„Ústa má plné krvi, vyrezali jej jazyk. Nemala ho ešte pred chvíľou?"
Keď sa postavy ocitnú niekde mimo času a priestoru, samozrejme je to pre ne stres. Dom ich každé ráno zdraví odkazom od realitnej kancelárie a dáva im krmivo. Odísť skúšajú, no nemôžu. Za každým kopcom je to isté, ďalší kopec. A to isté je aj pred ním, ich dom. Pod tlakom začnú konať inak, slušnosť pomaly ustupuje, a vynárajú sa staré aj nové nezhody. Možno ich hecuje aj odkaz, že domov bude mať len jedna rodina. Začnú byť na seba zlí, preskakujem im až vidia duchov. Niet sa čo čudovať, po mesiaci toho istého dňa na tom istom mieste.
„Prázdno do ktorého sa rodiny dostanú sa až takmer hodí k ich nudnosti."
Tajomná postava ako zjavný pôvodca ich situácie sa objavuje v príležitostných intervaloch. Napred na začiatku, a o niečo viac znova ku koncu. Dej je samozrejme absurdný, tak bol aj myslený, absurdnosť ale nevyzneje úplne tak ako by mala. Postavy sú obyčajní ľudia na hranici nezaujímavosti. Rovnako aj zloduch sa vždy len niekde objaví, vystupuje ako obyčajný chlapík, možno až trochu buransky. Vôbec nepôsobí ako človek, čo by si dával námahu so sofistikovaným týraním, nieto ešte aby ho dokázal realizovať. Ten istý problém je zároveň na druhej strane, prázdno do ktorého sa rodiny dostanú sa až takmer hodí k ich nudnosti. Vôbec nevyzerá ako na nich sa hodiaci sa trest, skúška, alebo zábava nejakého sviniara. Časom sa všetko vysvetlí a mnohé situácie aj hlášky dostanú potrebný význam. Ako celok situácia ale stále nedáva zmysel, pôsobí hlúpo. A už ju len dorazí záver so zacyklením, ktoré znova zbúra všetku logiku len pre trochu štýlovosti.
Správanie postáv v extrémnej situácii je síce zaujímavá téma a mnoho momentov vie diváka rozhodne zaujať. Na jednej strane je ale zobrazenie značne schematické, a rodinným pomerom chýba originalita- macocha a úmrtie dieťaťa patria k najväčším klišé nie len v hororoch. Keď sa dostaneme k vyplavovaniu špiny na povrch, ide o špinu bez úrovne, chýba jej nápad a ťažko sa jej verí. Ako keby sa tvorcovia uspokojili s prvou hlúposťou, čo im napadla. Postavy sa nedostanú ani do polohy chudákov, čo sa raz náhodou previnili a teraz musia pykať, ale ani do polohy zaujímavo zvrátených myslí. Spravili niečo, za čo by si mohli zaslúžiť trest a za čo sa pred zvyškom rodiny musia hanbiť, a tu sa kreativita autorov končí.
„To hlavné u postáv funguje asi najlepšie, teda nástup zúfalstva a iracionality."
Pozitívnou stránkou diela je klaustrofobická atmosféra, keď sa diváka darí presvedčiť o úplnej bezvýchodiskovosti situácie. V podstate od začiatku je jasné, ako musí film dopadnúť a tak sa aj stane. To hlavné u postáv funguje asi najlepšie, teda nástup zúfalstva a iracionality. Ešte viac ako utrpenie obetí prežívame nezmyselnosť konania páchateľov, kam až sa nechali stiahnuť. Výsledok teda v zásade spĺňa hlavný cieľ, na viac už si asi film netrúfal.
