hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

House Hunting

Andrej Gomora | 11. 6. 2014
0
4/10          
žáner:
claustrophobic, psycho

Z tejto obhliadky bez kúpy neodídete


Dom na samote, opustený a podozrivo lacný. Zaujímať sa o jeho kúpu nahovoria dve rodiny. V jednej majú práve novú matka, s dcérou ešte hľadajú spôsob, ako sa spolu znášať. Druhá rodina prišla o malú dcéru, mladistvý syn krivká s nohou v sadre. Mal autonehodu, vraj zrazil jeleňa. Prvej rodine na ceste z domu vbehne pred auto dievča, len tesne sa mu dokážu vyhnúť, auto vletí do stromu. Dievča vraj nezrazili, no vyzerá hrozne, otrhané a zničené pred niečím utekalo. Naložia ho, obe rodiny sa napracú do auta a idú hľadať pomoc. Zase prídu len k domu. Otočia sa a cesta ich znova privedie len na to isté miesto. Odchádzajú a vracajú sa k domu stále dokola, až kým nespália všetok benzín. Sadá noc, nezostáva im iné, len prenocovať v dome. V skrini je presne sedem plechoviek mäsa, aj spať majú kde. Dievča akurát stále panikári. Ústa má plné krvi, vyrezali jej jazyk. Nemala ho ešte pred chvíľou?
 

„Ústa má plné krvi, vyrezali jej jazyk. Nemala ho ešte pred chvíľou?"

Keď sa postavy ocitnú niekde mimo času a priestoru, samozrejme je to pre ne stres. Dom ich každé ráno zdraví odkazom od realitnej kancelárie a dáva im krmivo. Odísť skúšajú, no nemôžu. Za každým kopcom je to isté, ďalší kopec. A to isté je aj pred ním, ich dom. Pod tlakom začnú konať inak, slušnosť pomaly ustupuje, a vynárajú sa staré aj nové nezhody. Možno ich hecuje aj odkaz, že domov bude mať len jedna rodina. Začnú byť na seba zlí, preskakujem im až vidia duchov. Niet sa čo čudovať, po mesiaci toho istého dňa na tom istom mieste.

„Prázdno do ktorého sa rodiny dostanú sa až takmer hodí k ich nudnosti."

Tajomná postava ako zjavný pôvodca ich situácie sa objavuje v príležitostných intervaloch. Napred na začiatku, a o niečo viac znova ku koncu. Dej je samozrejme absurdný, tak bol aj myslený, absurdnosť ale nevyzneje úplne tak ako by mala. Postavy sú obyčajní ľudia na hranici nezaujímavosti. Rovnako aj zloduch sa vždy len niekde objaví, vystupuje ako obyčajný chlapík, možno až trochu buransky. Vôbec nepôsobí ako človek, čo by si dával námahu so sofistikovaným týraním, nieto ešte aby ho dokázal realizovať. Ten istý problém je zároveň na druhej strane, prázdno do ktorého sa rodiny dostanú sa až takmer hodí k ich nudnosti. Vôbec nevyzerá ako na nich sa hodiaci sa trest, skúška, alebo zábava nejakého sviniara. Časom sa všetko vysvetlí a mnohé situácie aj hlášky dostanú potrebný význam. Ako celok situácia ale stále nedáva zmysel, pôsobí hlúpo. A už ju len dorazí záver so zacyklením, ktoré znova zbúra všetku logiku len pre trochu štýlovosti.

Správanie postáv v extrémnej situácii je síce zaujímavá téma a mnoho momentov vie diváka rozhodne zaujať. Na jednej strane je ale zobrazenie značne schematické, a rodinným pomerom chýba originalita- macocha a úmrtie dieťaťa patria k najväčším klišé nie len v hororoch. Keď sa dostaneme k vyplavovaniu špiny na povrch, ide o špinu bez úrovne, chýba jej nápad a ťažko sa jej verí. Ako keby sa tvorcovia uspokojili s prvou hlúposťou, čo im napadla. Postavy sa nedostanú ani do polohy chudákov, čo sa raz náhodou previnili a teraz musia pykať, ale ani do polohy zaujímavo zvrátených myslí. Spravili niečo, za čo by si mohli zaslúžiť trest a za čo sa pred zvyškom rodiny musia hanbiť, a tu sa kreativita autorov končí.

„To hlavné u postáv funguje asi najlepšie, teda nástup zúfalstva a iracionality."

Pozitívnou stránkou diela je klaustrofobická atmosféra, keď sa diváka darí presvedčiť o úplnej bezvýchodiskovosti situácie. V podstate od začiatku je jasné, ako musí film dopadnúť a tak sa aj stane. To hlavné u postáv funguje asi najlepšie, teda nástup zúfalstva a iracionality. Ešte viac ako utrpenie obetí prežívame nezmyselnosť konania páchateľov, kam až sa nechali stiahnuť. Výsledok teda v zásade spĺňa hlavný cieľ, na viac už si asi film netrúfal.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy