hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

recenzie.

House Hunting

Andrej Gomora | 11. 6. 2014
0
4/10          
žáner:
claustrophobic, psycho

Z tejto obhliadky bez kúpy neodídete


Dom na samote, opustený a podozrivo lacný. Zaujímať sa o jeho kúpu nahovoria dve rodiny. V jednej majú práve novú matka, s dcérou ešte hľadajú spôsob, ako sa spolu znášať. Druhá rodina prišla o malú dcéru, mladistvý syn krivká s nohou v sadre. Mal autonehodu, vraj zrazil jeleňa. Prvej rodine na ceste z domu vbehne pred auto dievča, len tesne sa mu dokážu vyhnúť, auto vletí do stromu. Dievča vraj nezrazili, no vyzerá hrozne, otrhané a zničené pred niečím utekalo. Naložia ho, obe rodiny sa napracú do auta a idú hľadať pomoc. Zase prídu len k domu. Otočia sa a cesta ich znova privedie len na to isté miesto. Odchádzajú a vracajú sa k domu stále dokola, až kým nespália všetok benzín. Sadá noc, nezostáva im iné, len prenocovať v dome. V skrini je presne sedem plechoviek mäsa, aj spať majú kde. Dievča akurát stále panikári. Ústa má plné krvi, vyrezali jej jazyk. Nemala ho ešte pred chvíľou?
 

„Ústa má plné krvi, vyrezali jej jazyk. Nemala ho ešte pred chvíľou?"

Keď sa postavy ocitnú niekde mimo času a priestoru, samozrejme je to pre ne stres. Dom ich každé ráno zdraví odkazom od realitnej kancelárie a dáva im krmivo. Odísť skúšajú, no nemôžu. Za každým kopcom je to isté, ďalší kopec. A to isté je aj pred ním, ich dom. Pod tlakom začnú konať inak, slušnosť pomaly ustupuje, a vynárajú sa staré aj nové nezhody. Možno ich hecuje aj odkaz, že domov bude mať len jedna rodina. Začnú byť na seba zlí, preskakujem im až vidia duchov. Niet sa čo čudovať, po mesiaci toho istého dňa na tom istom mieste.

„Prázdno do ktorého sa rodiny dostanú sa až takmer hodí k ich nudnosti."

Tajomná postava ako zjavný pôvodca ich situácie sa objavuje v príležitostných intervaloch. Napred na začiatku, a o niečo viac znova ku koncu. Dej je samozrejme absurdný, tak bol aj myslený, absurdnosť ale nevyzneje úplne tak ako by mala. Postavy sú obyčajní ľudia na hranici nezaujímavosti. Rovnako aj zloduch sa vždy len niekde objaví, vystupuje ako obyčajný chlapík, možno až trochu buransky. Vôbec nepôsobí ako človek, čo by si dával námahu so sofistikovaným týraním, nieto ešte aby ho dokázal realizovať. Ten istý problém je zároveň na druhej strane, prázdno do ktorého sa rodiny dostanú sa až takmer hodí k ich nudnosti. Vôbec nevyzerá ako na nich sa hodiaci sa trest, skúška, alebo zábava nejakého sviniara. Časom sa všetko vysvetlí a mnohé situácie aj hlášky dostanú potrebný význam. Ako celok situácia ale stále nedáva zmysel, pôsobí hlúpo. A už ju len dorazí záver so zacyklením, ktoré znova zbúra všetku logiku len pre trochu štýlovosti.

Správanie postáv v extrémnej situácii je síce zaujímavá téma a mnoho momentov vie diváka rozhodne zaujať. Na jednej strane je ale zobrazenie značne schematické, a rodinným pomerom chýba originalita- macocha a úmrtie dieťaťa patria k najväčším klišé nie len v hororoch. Keď sa dostaneme k vyplavovaniu špiny na povrch, ide o špinu bez úrovne, chýba jej nápad a ťažko sa jej verí. Ako keby sa tvorcovia uspokojili s prvou hlúposťou, čo im napadla. Postavy sa nedostanú ani do polohy chudákov, čo sa raz náhodou previnili a teraz musia pykať, ale ani do polohy zaujímavo zvrátených myslí. Spravili niečo, za čo by si mohli zaslúžiť trest a za čo sa pred zvyškom rodiny musia hanbiť, a tu sa kreativita autorov končí.

„To hlavné u postáv funguje asi najlepšie, teda nástup zúfalstva a iracionality."

Pozitívnou stránkou diela je klaustrofobická atmosféra, keď sa diváka darí presvedčiť o úplnej bezvýchodiskovosti situácie. V podstate od začiatku je jasné, ako musí film dopadnúť a tak sa aj stane. To hlavné u postáv funguje asi najlepšie, teda nástup zúfalstva a iracionality. Ešte viac ako utrpenie obetí prežívame nezmyselnosť konania páchateľov, kam až sa nechali stiahnuť. Výsledok teda v zásade spĺňa hlavný cieľ, na viac už si asi film netrúfal.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy