hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

recenzie.

House Hunting

Andrej Gomora | 11. 6. 2014
0
4/10          
žáner:
claustrophobic, psycho

Z tejto obhliadky bez kúpy neodídete


Dom na samote, opustený a podozrivo lacný. Zaujímať sa o jeho kúpu nahovoria dve rodiny. V jednej majú práve novú matka, s dcérou ešte hľadajú spôsob, ako sa spolu znášať. Druhá rodina prišla o malú dcéru, mladistvý syn krivká s nohou v sadre. Mal autonehodu, vraj zrazil jeleňa. Prvej rodine na ceste z domu vbehne pred auto dievča, len tesne sa mu dokážu vyhnúť, auto vletí do stromu. Dievča vraj nezrazili, no vyzerá hrozne, otrhané a zničené pred niečím utekalo. Naložia ho, obe rodiny sa napracú do auta a idú hľadať pomoc. Zase prídu len k domu. Otočia sa a cesta ich znova privedie len na to isté miesto. Odchádzajú a vracajú sa k domu stále dokola, až kým nespália všetok benzín. Sadá noc, nezostáva im iné, len prenocovať v dome. V skrini je presne sedem plechoviek mäsa, aj spať majú kde. Dievča akurát stále panikári. Ústa má plné krvi, vyrezali jej jazyk. Nemala ho ešte pred chvíľou?
 

„Ústa má plné krvi, vyrezali jej jazyk. Nemala ho ešte pred chvíľou?"

Keď sa postavy ocitnú niekde mimo času a priestoru, samozrejme je to pre ne stres. Dom ich každé ráno zdraví odkazom od realitnej kancelárie a dáva im krmivo. Odísť skúšajú, no nemôžu. Za každým kopcom je to isté, ďalší kopec. A to isté je aj pred ním, ich dom. Pod tlakom začnú konať inak, slušnosť pomaly ustupuje, a vynárajú sa staré aj nové nezhody. Možno ich hecuje aj odkaz, že domov bude mať len jedna rodina. Začnú byť na seba zlí, preskakujem im až vidia duchov. Niet sa čo čudovať, po mesiaci toho istého dňa na tom istom mieste.

„Prázdno do ktorého sa rodiny dostanú sa až takmer hodí k ich nudnosti."

Tajomná postava ako zjavný pôvodca ich situácie sa objavuje v príležitostných intervaloch. Napred na začiatku, a o niečo viac znova ku koncu. Dej je samozrejme absurdný, tak bol aj myslený, absurdnosť ale nevyzneje úplne tak ako by mala. Postavy sú obyčajní ľudia na hranici nezaujímavosti. Rovnako aj zloduch sa vždy len niekde objaví, vystupuje ako obyčajný chlapík, možno až trochu buransky. Vôbec nepôsobí ako človek, čo by si dával námahu so sofistikovaným týraním, nieto ešte aby ho dokázal realizovať. Ten istý problém je zároveň na druhej strane, prázdno do ktorého sa rodiny dostanú sa až takmer hodí k ich nudnosti. Vôbec nevyzerá ako na nich sa hodiaci sa trest, skúška, alebo zábava nejakého sviniara. Časom sa všetko vysvetlí a mnohé situácie aj hlášky dostanú potrebný význam. Ako celok situácia ale stále nedáva zmysel, pôsobí hlúpo. A už ju len dorazí záver so zacyklením, ktoré znova zbúra všetku logiku len pre trochu štýlovosti.

Správanie postáv v extrémnej situácii je síce zaujímavá téma a mnoho momentov vie diváka rozhodne zaujať. Na jednej strane je ale zobrazenie značne schematické, a rodinným pomerom chýba originalita- macocha a úmrtie dieťaťa patria k najväčším klišé nie len v hororoch. Keď sa dostaneme k vyplavovaniu špiny na povrch, ide o špinu bez úrovne, chýba jej nápad a ťažko sa jej verí. Ako keby sa tvorcovia uspokojili s prvou hlúposťou, čo im napadla. Postavy sa nedostanú ani do polohy chudákov, čo sa raz náhodou previnili a teraz musia pykať, ale ani do polohy zaujímavo zvrátených myslí. Spravili niečo, za čo by si mohli zaslúžiť trest a za čo sa pred zvyškom rodiny musia hanbiť, a tu sa kreativita autorov končí.

„To hlavné u postáv funguje asi najlepšie, teda nástup zúfalstva a iracionality."

Pozitívnou stránkou diela je klaustrofobická atmosféra, keď sa diváka darí presvedčiť o úplnej bezvýchodiskovosti situácie. V podstate od začiatku je jasné, ako musí film dopadnúť a tak sa aj stane. To hlavné u postáv funguje asi najlepšie, teda nástup zúfalstva a iracionality. Ešte viac ako utrpenie obetí prežívame nezmyselnosť konania páchateľov, kam až sa nechali stiahnuť. Výsledok teda v zásade spĺňa hlavný cieľ, na viac už si asi film netrúfal.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy