recenzie.

Cyntoryn zvieratiek

Andrej Gomora | 30. 4. 2019

0

5/10          

žáner:

mystery, psycho

Viditeľne iný

Na rozdiel od diel ako Osvietenie, Mŕtva zóna či Carrie nerežíroval Cintorín domácich zvierat z roku 1989 známy režisér a tento film ani nepatrí medzi kriticky najuznávanejšie z diel podľa predlohy Stephena Kinga. Pomerne presne sa drží príbehu z knihy, veď scenár napísal samotný spisovateľ, a filmársky ide o skôr jednoduché a priamočiare dielo. Vďaka výbornej atmosfére a niekoľkým pamätným scénam a výrokom si aj tak vyslúžil svoj vlastný osobitný kult, takže nepochybne bolo nemálo fanúšikov zvedavých, ako bude vyzerať remake, či nová adaptácia knihy, uvádzaná do distribúcie pod menom Cyntoryn zvieratiek.

„Snažíme sa o väčšiu intenzitu po každej stránke, v každej scéne.“

Prvé sklamanie na úvod. Ak ste fanúšikmi vety, ktorú zopakoval o osem rokov David Lynch v Lost Highway, tá tentokrát nezaznie. Pre fanúšikov originálu, bude tých sklamaní žiaľ len pribúdať.  Veľa zmien je už v príbehu, napríklad deti si vymenia úlohy. Niekto zjavne zacítil potrebu čo najviac predlohu rozviť. Prekopať, upraviť, pomeniť. To sa zďaleka netýka len jednotlivých podrobností a bezvýznamných detailov. Pomerne zásadný je vplyv aj na atmosféru a pôsobenie diela. Stráca sa jeho elegantná či primitívna jednoduchosť. Snažíme sa o väčšiu intenzitu po každej stránke, v každej scéne. Tam kde, nič strašidelné či hrozivé nebolo to musí pribudnúť. Tam, kde to bolo, to musí byť celkom iné a brutálnejšie.

„Film totiž celkove k strašeniu pristupuje akosi silovo.“

Príkladom môže byť spomienka na manželkinu sestru Zeldu, tá bola aj pôvodne pôsobivá a ťaživá. Išlo ale skôr o jednorazovú epizódnu spomienku, tu sa z nej stane opakujúci sa motív. Jej smrť musí prebehnúť celkom inak, vyznieť v celkom inom význame a tiež sa stať zdrojom množstva ľakačiek. Teda čo najviac ju vyžmýkať, čo do množstva opakovaní aj čo do ich intenzity, či snahy o ňu. Film totiž celkove k strašeniu pristupuje akosi silovo. Chýba mu nápad, sviežosť, a vôbec nejaká koncepcia v tom, akým smerom a štýlom sa chce uberať. Vždy keď sa to dá, snaží sa akurát čo najviac pritvrdiť, využiť každú možnosť na takmer akékoľvek strašenie. Niežeby sa niekedy nepodarilo, určite by ale viac potešilo nejaké premyslenejšie budovanie atmosféry.

„Až zamrzí, ako neskoro našli autori ten jeden nápad, ktorý skutočne malo význam rozvíjať a zintenzívňovať.“

Tá vlastne príde, ale až na konci. Kým pôvodne bolo vzkriesené bábo, nahradiť ho deväťročným dievčatkom sa ukáže ako veľmi zaujímavá a nakoniec aj veľmi funkčná obmena. Až zamrzí, ako neskoro našli autori ten jeden nápad, ktorý skutočne malo význam rozvíjať a zintenzívňovať. Tu nám síce tiež môže napadnúť, nakoľko dievčatko zapadá do toho, ako bolo fungovania cintorína pôvodne myslené. Je nám to ale jedno, pretože sa konečne niečoho skutočne bojíme. Dievčatko vytvorí pár značne intenzívnych momentov, ktoré už nemajú len brutalitu, ale aj hlavu, pätu a nejaký štýl. Táto sekvencia sa celkom nepokazí, to kam smeruje už ale opäť ladí skôr s bezhlavosťou diela ako s funkčným hororom.

„Máme pocit, že to hlavné by bolo málo, keďže vo filme to pôsobí tak slabo.“

Celkove z diela vyžaruje nejaký chlad, či až sterilnosť. Nakrútený je profesionálne a slušné sú vizuálne efekty vrátane pár goreových scén. O hercoch sa nedá povedať, že by boli zlí, často ale nepôsobia celkom presvedčivo, ako keby nevedeli, čo presne sa snažia znázorniť. Podobne scenár ako keby si nebol istý, akým hlavným prostriedkom chce budovať atmosféru a čím presne chce na diváka pôsobiť. Preto sa naňho snaží pôsobiť všetkým. Máme pocit, že to hlavné by bolo málo, keďže vo filme to pôsobí tak slabo. V origináli to ale predsa celkom stačilo. Všetko to ostatné niekedy zafunguje, inokedy je to skôr mätúce či priam iritujúce.

Cyntoryn zvieratiek na jednej strane ukazuje úprimnú snahu niečo dokázať a odpútať sa od originálu či literárnej predlohy. Vôľa ale viditeľne nestačí. Chýba atmosféra a všetko, čím bol pôvodný film výnimočný. Výsledkom je viac menej tuctový horor, ktorýsi drží určitú úroveň a má pár svetlých miest. Preto pre divákov neznalých originálu či takých, ktorým celkom nesadol, môže ísť o celkom znesiteľný hororový zážitok. Pre fanúšikov ale pôsobí skôr ako sklamanie.