hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

recenzie.

Cyntoryn zvieratiek

Andrej Gomora | 30. 4. 2019
0
5/10          
žáner:
mystery, psycho

Viditeľne iný


Na rozdiel od diel ako Osvietenie, Mŕtva zóna či Carrie nerežíroval Cintorín domácich zvierat z roku 1989 známy režisér a tento film ani nepatrí medzi kriticky najuznávanejšie z diel podľa predlohy Stephena Kinga. Pomerne presne sa drží príbehu z knihy, veď scenár napísal samotný spisovateľ, a filmársky ide o skôr jednoduché a priamočiare dielo. Vďaka výbornej atmosfére a niekoľkým pamätným scénam a výrokom si aj tak vyslúžil svoj vlastný osobitný kult, takže nepochybne bolo nemálo fanúšikov zvedavých, ako bude vyzerať remake, či nová adaptácia knihy, uvádzaná do distribúcie pod menom Cyntoryn zvieratiek.

„Snažíme sa o väčšiu intenzitu po každej stránke, v každej scéne.“

Prvé sklamanie na úvod. Ak ste fanúšikmi vety, ktorú zopakoval o osem rokov David Lynch v Lost Highway, tá tentokrát nezaznie. Pre fanúšikov originálu, bude tých sklamaní žiaľ len pribúdať.  Veľa zmien je už v príbehu, napríklad deti si vymenia úlohy. Niekto zjavne zacítil potrebu čo najviac predlohu rozviť. Prekopať, upraviť, pomeniť. To sa zďaleka netýka len jednotlivých podrobností a bezvýznamných detailov. Pomerne zásadný je vplyv aj na atmosféru a pôsobenie diela. Stráca sa jeho elegantná či primitívna jednoduchosť. Snažíme sa o väčšiu intenzitu po každej stránke, v každej scéne. Tam kde, nič strašidelné či hrozivé nebolo to musí pribudnúť. Tam, kde to bolo, to musí byť celkom iné a brutálnejšie.

„Film totiž celkove k strašeniu pristupuje akosi silovo.“

Príkladom môže byť spomienka na manželkinu sestru Zeldu, tá bola aj pôvodne pôsobivá a ťaživá. Išlo ale skôr o jednorazovú epizódnu spomienku, tu sa z nej stane opakujúci sa motív. Jej smrť musí prebehnúť celkom inak, vyznieť v celkom inom význame a tiež sa stať zdrojom množstva ľakačiek. Teda čo najviac ju vyžmýkať, čo do množstva opakovaní aj čo do ich intenzity, či snahy o ňu. Film totiž celkove k strašeniu pristupuje akosi silovo. Chýba mu nápad, sviežosť, a vôbec nejaká koncepcia v tom, akým smerom a štýlom sa chce uberať. Vždy keď sa to dá, snaží sa akurát čo najviac pritvrdiť, využiť každú možnosť na takmer akékoľvek strašenie. Niežeby sa niekedy nepodarilo, určite by ale viac potešilo nejaké premyslenejšie budovanie atmosféry.

„Až zamrzí, ako neskoro našli autori ten jeden nápad, ktorý skutočne malo význam rozvíjať a zintenzívňovať.“

Tá vlastne príde, ale až na konci. Kým pôvodne bolo vzkriesené bábo, nahradiť ho deväťročným dievčatkom sa ukáže ako veľmi zaujímavá a nakoniec aj veľmi funkčná obmena. Až zamrzí, ako neskoro našli autori ten jeden nápad, ktorý skutočne malo význam rozvíjať a zintenzívňovať. Tu nám síce tiež môže napadnúť, nakoľko dievčatko zapadá do toho, ako bolo fungovania cintorína pôvodne myslené. Je nám to ale jedno, pretože sa konečne niečoho skutočne bojíme. Dievčatko vytvorí pár značne intenzívnych momentov, ktoré už nemajú len brutalitu, ale aj hlavu, pätu a nejaký štýl. Táto sekvencia sa celkom nepokazí, to kam smeruje už ale opäť ladí skôr s bezhlavosťou diela ako s funkčným hororom.

„Máme pocit, že to hlavné by bolo málo, keďže vo filme to pôsobí tak slabo.“

Celkove z diela vyžaruje nejaký chlad, či až sterilnosť. Nakrútený je profesionálne a slušné sú vizuálne efekty vrátane pár goreových scén. O hercoch sa nedá povedať, že by boli zlí, často ale nepôsobia celkom presvedčivo, ako keby nevedeli, čo presne sa snažia znázorniť. Podobne scenár ako keby si nebol istý, akým hlavným prostriedkom chce budovať atmosféru a čím presne chce na diváka pôsobiť. Preto sa naňho snaží pôsobiť všetkým. Máme pocit, že to hlavné by bolo málo, keďže vo filme to pôsobí tak slabo. V origináli to ale predsa celkom stačilo. Všetko to ostatné niekedy zafunguje, inokedy je to skôr mätúce či priam iritujúce.

Cyntoryn zvieratiek na jednej strane ukazuje úprimnú snahu niečo dokázať a odpútať sa od originálu či literárnej predlohy. Vôľa ale viditeľne nestačí. Chýba atmosféra a všetko, čím bol pôvodný film výnimočný. Výsledkom je viac menej tuctový horor, ktorýsi drží určitú úroveň a má pár svetlých miest. Preto pre divákov neznalých originálu či takých, ktorým celkom nesadol, môže ísť o celkom znesiteľný hororový zážitok. Pre fanúšikov ale pôsobí skôr ako sklamanie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy