hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Nočné mory z temnôt

Čím sa strašia malé deti

Ako keby hlavným cieľom hororov posledných rokov malo byť vrátiť divákov stredného veku do detstva. Najznámejším nositeľom týchto snáh je samozrejme seriál Stranger Things, mysterióznej produkcie, ktorá má buď detských hrdinov, alebo sa odohráva pred pár desaťročiami, alebo využíva retro estetiku, je ale v poslednej dobe neúrekom. Ideálne samozrejme všetko naraz, ako je to v spomínanom seriáli. Naivným príbehom môže podobné ladenie skutočne dodať čaro, či zachrániť ich od požiadaviek na realizmus a presvedčivosť. Je to celé len svojská hra, spomienky na strašenie, a na to, čo nás vedelo naľakať, kým sme boli deti. Napríklad nejaké Nočné mory z temnôt.

27. 8. 2019

Annabelle 3: Návrat

Späť k detským hrám

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

10. 7. 2019

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

recenzie.

Cyntoryn zvieratiek

Andrej Gomora | 30. 4. 2019
0
5/10          
žáner:
mystery, psycho

Viditeľne iný


Na rozdiel od diel ako Osvietenie, Mŕtva zóna či Carrie nerežíroval Cintorín domácich zvierat z roku 1989 známy režisér a tento film ani nepatrí medzi kriticky najuznávanejšie z diel podľa predlohy Stephena Kinga. Pomerne presne sa drží príbehu z knihy, veď scenár napísal samotný spisovateľ, a filmársky ide o skôr jednoduché a priamočiare dielo. Vďaka výbornej atmosfére a niekoľkým pamätným scénam a výrokom si aj tak vyslúžil svoj vlastný osobitný kult, takže nepochybne bolo nemálo fanúšikov zvedavých, ako bude vyzerať remake, či nová adaptácia knihy, uvádzaná do distribúcie pod menom Cyntoryn zvieratiek.

„Snažíme sa o väčšiu intenzitu po každej stránke, v každej scéne.“

Prvé sklamanie na úvod. Ak ste fanúšikmi vety, ktorú zopakoval o osem rokov David Lynch v Lost Highway, tá tentokrát nezaznie. Pre fanúšikov originálu, bude tých sklamaní žiaľ len pribúdať.  Veľa zmien je už v príbehu, napríklad deti si vymenia úlohy. Niekto zjavne zacítil potrebu čo najviac predlohu rozviť. Prekopať, upraviť, pomeniť. To sa zďaleka netýka len jednotlivých podrobností a bezvýznamných detailov. Pomerne zásadný je vplyv aj na atmosféru a pôsobenie diela. Stráca sa jeho elegantná či primitívna jednoduchosť. Snažíme sa o väčšiu intenzitu po každej stránke, v každej scéne. Tam kde, nič strašidelné či hrozivé nebolo to musí pribudnúť. Tam, kde to bolo, to musí byť celkom iné a brutálnejšie.

„Film totiž celkove k strašeniu pristupuje akosi silovo.“

Príkladom môže byť spomienka na manželkinu sestru Zeldu, tá bola aj pôvodne pôsobivá a ťaživá. Išlo ale skôr o jednorazovú epizódnu spomienku, tu sa z nej stane opakujúci sa motív. Jej smrť musí prebehnúť celkom inak, vyznieť v celkom inom význame a tiež sa stať zdrojom množstva ľakačiek. Teda čo najviac ju vyžmýkať, čo do množstva opakovaní aj čo do ich intenzity, či snahy o ňu. Film totiž celkove k strašeniu pristupuje akosi silovo. Chýba mu nápad, sviežosť, a vôbec nejaká koncepcia v tom, akým smerom a štýlom sa chce uberať. Vždy keď sa to dá, snaží sa akurát čo najviac pritvrdiť, využiť každú možnosť na takmer akékoľvek strašenie. Niežeby sa niekedy nepodarilo, určite by ale viac potešilo nejaké premyslenejšie budovanie atmosféry.

„Až zamrzí, ako neskoro našli autori ten jeden nápad, ktorý skutočne malo význam rozvíjať a zintenzívňovať.“

Tá vlastne príde, ale až na konci. Kým pôvodne bolo vzkriesené bábo, nahradiť ho deväťročným dievčatkom sa ukáže ako veľmi zaujímavá a nakoniec aj veľmi funkčná obmena. Až zamrzí, ako neskoro našli autori ten jeden nápad, ktorý skutočne malo význam rozvíjať a zintenzívňovať. Tu nám síce tiež môže napadnúť, nakoľko dievčatko zapadá do toho, ako bolo fungovania cintorína pôvodne myslené. Je nám to ale jedno, pretože sa konečne niečoho skutočne bojíme. Dievčatko vytvorí pár značne intenzívnych momentov, ktoré už nemajú len brutalitu, ale aj hlavu, pätu a nejaký štýl. Táto sekvencia sa celkom nepokazí, to kam smeruje už ale opäť ladí skôr s bezhlavosťou diela ako s funkčným hororom.

„Máme pocit, že to hlavné by bolo málo, keďže vo filme to pôsobí tak slabo.“

Celkove z diela vyžaruje nejaký chlad, či až sterilnosť. Nakrútený je profesionálne a slušné sú vizuálne efekty vrátane pár goreových scén. O hercoch sa nedá povedať, že by boli zlí, často ale nepôsobia celkom presvedčivo, ako keby nevedeli, čo presne sa snažia znázorniť. Podobne scenár ako keby si nebol istý, akým hlavným prostriedkom chce budovať atmosféru a čím presne chce na diváka pôsobiť. Preto sa naňho snaží pôsobiť všetkým. Máme pocit, že to hlavné by bolo málo, keďže vo filme to pôsobí tak slabo. V origináli to ale predsa celkom stačilo. Všetko to ostatné niekedy zafunguje, inokedy je to skôr mätúce či priam iritujúce.

Cyntoryn zvieratiek na jednej strane ukazuje úprimnú snahu niečo dokázať a odpútať sa od originálu či literárnej predlohy. Vôľa ale viditeľne nestačí. Chýba atmosféra a všetko, čím bol pôvodný film výnimočný. Výsledkom je viac menej tuctový horor, ktorýsi drží určitú úroveň a má pár svetlých miest. Preto pre divákov neznalých originálu či takých, ktorým celkom nesadol, môže ísť o celkom znesiteľný hororový zážitok. Pre fanúšikov ale pôsobí skôr ako sklamanie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy