hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Shadow

Hory, bicykle, mučenie a žiadna zábava
Vojak David sa vrátil z Iraku, plný nepríjemných spomienok, a potrebuje si poriadne prečistiť hlavu. Keďže odmalička bolo jeho záľubou jazdenie na bicykli po horách, vyberá sa do oblasti Shadow, ktorú mu spolubojovník odporučil ako bicyklový raj na zemi. 14. 4. 2011

Antisocial

Horor o najväčšom zle
Sociálne siete sú najväčšia hrozba dnešnej spoločnosti. Nielen, že ničia skutočný ľudský kontakt. V snahe ľudí k sebe plne pripútať sa pred ničím nezastavia. Nepoznajú hranice súkromia, a ich cieľ je jasný- preniknúť svojim používateľom až do mozgu. Prečo by na sieti nemalo byť zverejnené všetko, čo vidia, a všetko čo si myslia? Pod kožu ziskuchtivých grázlov snažiacich sa preniknúť do našich hláv sa pozerá horor Antisocial.
27. 1. 2014

recenzie.

Revenge of the Pontianak

Andrej Gomora | 23. 1. 2020
0
7/10          
žáner:
ghost, mystery

Pohľad na prívetivejšiu tvár Ázie


Keď už sa tvárime, akí sme všetci racionálni a ako patria všetky povery a mýty do minulosti, na niečo nám predsa zostávajú dobré. Do hororov. My v Európe vlastne ani nevieme, či si o ázijských poverách len tak niečo nevymýšľajú, len aby to pekne znelo a dobre sa o tom nakrúcalo. To tentokrát rozhodne platí, do filmu sa nám dostáva okrem tajomnosti aj nádych romantiky. A hlavne krvavá éterická kráska. Ak ale ázijské horory sledujete dlhodobo, už ste asi počuli, že úmrtia žien pred, počas či po hneď pôrode nie sú z hľadiska pokoja pre dušu zrovna ideálna. Môžu priniesť napríklad Revenge of Pontianak.

Terminológia sa pritom líši podľa oblasti, pontianak býva údajne žena, ktorá umrela tehotná, v Malajzii tá, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa. Lang suir by mala byť žena, ktorá skonala pri pôrode, v našom prípade to ale nakoniec bude ešte zložitejšie. Až tak na tom nezáleží, hlavne nie nám, ignorantom. Pontianak môže každopádne túžiť po pomste voči konkrétnemu mužovi, a to sa tu aj deje. Ide na to akurát mierne zoširoka, veď prečo nie. Všetko sa začne počas svadby, jeden z hostí už sa domov nevráti, jeho krvavé telo zostane visieť vysoko na strome. Pontianak vraj zvykne prebývať v banánovníkoch. Šaman odporúča vyčistiť dom, udalosti sa ale kopia. Miestni by najradšej zlynčovali novomanželku, tá za nič nemôže. Nie vždy prichádza zlo zvonka.

„Na filme nemôže nezaujať krásny vizuál, ktorého jedinou výsadou určite nie je len exotické prostredie a neopozerané ázijské tváre.“

Na filme nemôže nezaujať krásny vizuál, ktorého jedinou výsadou určite nie je len exotické prostredie a neopozerané ázijské tváre. S jednotlivými prvkami sa tu aktívne pracuje a výsledok rozhodne stojí zato, samotný duch už ho len korunuje. Dej sa odohráva v šesťdesiatych rokoch, čo prináša nádych retra, ázijská dedina na nás zase pôsobí uvoľnene či rozprávkovo. Do toho príde brutalita, nie výnimočne intenzívna, no rozhodne nie šetrná či opatrná. Po úvode pripomínajúcom ázijskú telenovelu, kde je ťažko nestratiť sa v postavách a tvárach, príde rovno prvá vražda. Tá stojí zato čo sa týka napätia aj sľubnosti pre ďalší vývoj. Začína sa objavovať silueta, vždy krásna, pôvabná a hrozivá.

„K tomu patrí aj tá trocha komickosti, preháňanie určitých scén či situácií už za hranicu toho, čo dokážeme brať vážne.“

S budovaním atmosféry je to aj tak mierne zložité, film na nás totiž stále pôsobí tak nejako príjemne. Ak aj cítime strach, je to strach skôr rozprávkový, ani náznakom nie je ťaživý či nepríjemný, čo sa nakoniec tiež dá vnímať ako výhoda. Voči obetiam film nie je vôbec nežný a nakoniec nešetrí ani ich počtom. Aj tak nemáme pocit, že by sme sa tu v brutalite a násilí vyžívali, vnímame hlavne príbeh, a prvky, ktoré sú jeho súčasťou. Postavy majú nedostatky čo sa týka ich zobrazenia, ich vykreslenie má zase prvky naivnosti, ktorú by sme tiež mohli vnímať ako povrchnosť. Nejde o nič rušivé, skôr posilňovanie pocitu rozprávky. K tomu patrí aj tá trocha komickosti, preháňanie určitých scén či situácií už za hranicu toho, čo dokážeme brať vážne.

Vrcholom bude v tomto smere hon na démona, zobraziť sa ho nepodarilo o nič menej vtipne, než pomenovanie tejto situácie znie. V tom ale vyvrcholia aj výhody hororu oproti európskym duchárinám. My máme určité klišé, ako sa duchovia objavujú, strašia tým, že odniekiaľ vyskočia. Pontianak funguje aj takto, ako silueta, ako dlhé nechty vznášajúce sa nad postavami, čo jej ide výborne. Tiež ale nemá problém nabrať celkom konkrétnu podobu, natoľko konkrétnu, na aké rozhodne nie sme v podobných prípadoch zvyknutí. Vôbec jej to pritom neuberá, práve naopak, okrem toho, že sa film vymaňuje zo zajatia klišé, samotná postava svojou viditeľnou prítomnosťou môže vizuál len obohatiť.

„Vtedy sa film stáva skutočne krásnym, čo je nakoniec hlavný pocit, ktorý v nás zanechá.“

Kým po väčšinu priebehu by sme poetickým mohli nazvať akurát tak vizuál, vyvrcholenie už sa takým stáva po všetkých stránkach. Pravda je, že príbeh síce dáva zmysel, zároveň sú ale jeho kľúčové momenty mierne prestrelené, ako to už v rozprávkach býva. Preto podrobný pohľad môže mierne narúšať emócie, ktoré by z nich mali vychádzať. Tento problém odpadá, keď sa sústredíme na emócie izolovane, keď sa tak ako na konci sústredíme len na vyjadrenie tých bez podrobného rozoberania z čoho vyvierajú. Vtedy sa film stáva skutočne krásnym, čo je nakoniec hlavný pocit, ktorý v nás zanechá.

Revenge of Pontianak je celkom iná duchárina, než na aké sme si v posledných rokoch zvykli. Nemal by sklamať ani fanúšikov tých amerických a európskych, keďže sú v ňom tajomné postavy a vyskakujúce tváre. Tie postavy sú zároveň esteticky spracované siluety, ktoré dopĺňa vizuál sám osebe hodný pozerania. Nedostatky sa dajú nájsť na strane postáv a scenára, film je ale nakoniec skôr lyrický, preto na ne až tak nemyslime. A užime si tú krásu.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy