hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Black Water: Abyss

Jaskyňa a málo viac

Intro s turistami dosť výrazne naznačí tón celého filmu, ktorému to s napínavými scénami skrátka príliš nejde. Hlavne, aby sme vedeli, že niečo sa tu diať bude, že v jaskyni niečo číha a ešte nech máme dojem, že ide o niečo tajomné. Škoda, že úvod je natoľko nepresvedčivý a kostrbatý. Kiežby ale takým bol len ten. Skupinka priateľov neočarí ale nemá ani zásadné nedostatky. Tie začnú prichádzať skôr postupne, keď sa zložité situácie vytvárajú tam, kde ničomu príliš nepomôžu. Určite nie dielu ako hororu, ako keby chceli len akokoľvek spestriť pozeranie.

23. 9. 2020

Oculus

Zrkadlá nenútia len chudnúť
Myslím, teda som. Ničím iným si nemôžem byť istý. Všetky ostatné poznatky mi sprostredkujú moje zmysly, náchylné sa mýliť ba občas aj klamať. Nemám ako zistiť čo sa skutočne deje, a čo sú len umelé vnemy. Som ja ten čo stojí v vonku na tráve, alebo ten ktorého vidím cez okno čakať v pasci? Má zmysel vyrábať si kotvu v realite, alebo vás nakoniec aj tak oklame Oculus?
27. 6. 2014

Cabin Fever 2: Spring Fever

Nákaza z béčkových vôd pokračuje

John túži po svojej spolužiačke Cassie. Jeho kamarát Alex túži po „školskej štetke" Liz. Zatiaľ čo Alexovi sa jeho túžba sčasti aj naplní, John musí čeliť Cassienmu agresívnemu frajerovi, ktorý je, ako sa zdá, zároveň najväčší idiot na celej škole. A všetci túžia po tom, aby mali s kým ísť na maturitný ples. Ak vám to pripomína stredoškolskú červenú knižnicu, nie ste ďaleko od pravdy. Na „maturiťáku" budú totiž čoskoro striekať prúdy červenej krvi. A to všetko pre nákazu spôsobujúcu rýchly rozklad tela, ktorej je plný, mimochodom tiež červený, punč.

17. 8. 2010

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

[REC]³ Genesis

Tvárme sa, že sa to nestalo
Smrť hororových sérií býva zvyčajne pomalá a prichádza postupne so žmýkaním poslednej kvapky z nápadu alebo postavy na ktorej stoja. Tvorcovia sa zriedka pokúšajú o radikálne kroky novým smerom. Zväčša sa snažia zopakovať v ďalších filmoch to, čo prinieslo predošlým úspech. A aj keď sa občas na nekonečné opakovanie pozeráme s dešpektom, zdá sa že to nie je to najhoršie, čo môže filmovú sériu postihnúť.
Po podarenej prvej, a ešte podarenejšej druhej časti série [REC] si fanúšikovia od tretieho pokračovania s názvom [REC]³ Genesis nemálo sľubovali. Vopred ohlásený zámer upustiť od nakrúcania v štýle found-footage a premiestnenie sa mimo uzavretého domu prezrádzali sebavedomie tvorcov nakrútiť kvalitný horor aj bez opakovania overeného receptu. Museli sme sa síce zmieriť s tým, že nám roztrasená kamera a afektovaná Angela budú chýbať, snaha o posun ale býva chvályhodná. Kvalita série nás nechala veriť, že tvorcovia vedia čo robia a nech je aj ďalší diel iný, netreba sa báť zmeny. Nuž, iný naozaj je.
29. 11. 2012

recenzie.

Revenge of the Pontianak

Andrej Gomora | 23. 1. 2020
0
7/10          
žáner:
ghost, mystery

Pohľad na prívetivejšiu tvár Ázie


Keď už sa tvárime, akí sme všetci racionálni a ako patria všetky povery a mýty do minulosti, na niečo nám predsa zostávajú dobré. Do hororov. My v Európe vlastne ani nevieme, či si o ázijských poverách len tak niečo nevymýšľajú, len aby to pekne znelo a dobre sa o tom nakrúcalo. To tentokrát rozhodne platí, do filmu sa nám dostáva okrem tajomnosti aj nádych romantiky. A hlavne krvavá éterická kráska. Ak ale ázijské horory sledujete dlhodobo, už ste asi počuli, že úmrtia žien pred, počas či po hneď pôrode nie sú z hľadiska pokoja pre dušu zrovna ideálna. Môžu priniesť napríklad Revenge of Pontianak.

Terminológia sa pritom líši podľa oblasti, pontianak býva údajne žena, ktorá umrela tehotná, v Malajzii tá, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa. Lang suir by mala byť žena, ktorá skonala pri pôrode, v našom prípade to ale nakoniec bude ešte zložitejšie. Až tak na tom nezáleží, hlavne nie nám, ignorantom. Pontianak môže každopádne túžiť po pomste voči konkrétnemu mužovi, a to sa tu aj deje. Ide na to akurát mierne zoširoka, veď prečo nie. Všetko sa začne počas svadby, jeden z hostí už sa domov nevráti, jeho krvavé telo zostane visieť vysoko na strome. Pontianak vraj zvykne prebývať v banánovníkoch. Šaman odporúča vyčistiť dom, udalosti sa ale kopia. Miestni by najradšej zlynčovali novomanželku, tá za nič nemôže. Nie vždy prichádza zlo zvonka.

„Na filme nemôže nezaujať krásny vizuál, ktorého jedinou výsadou určite nie je len exotické prostredie a neopozerané ázijské tváre.“

Na filme nemôže nezaujať krásny vizuál, ktorého jedinou výsadou určite nie je len exotické prostredie a neopozerané ázijské tváre. S jednotlivými prvkami sa tu aktívne pracuje a výsledok rozhodne stojí zato, samotný duch už ho len korunuje. Dej sa odohráva v šesťdesiatych rokoch, čo prináša nádych retra, ázijská dedina na nás zase pôsobí uvoľnene či rozprávkovo. Do toho príde brutalita, nie výnimočne intenzívna, no rozhodne nie šetrná či opatrná. Po úvode pripomínajúcom ázijskú telenovelu, kde je ťažko nestratiť sa v postavách a tvárach, príde rovno prvá vražda. Tá stojí zato čo sa týka napätia aj sľubnosti pre ďalší vývoj. Začína sa objavovať silueta, vždy krásna, pôvabná a hrozivá.

„K tomu patrí aj tá trocha komickosti, preháňanie určitých scén či situácií už za hranicu toho, čo dokážeme brať vážne.“

S budovaním atmosféry je to aj tak mierne zložité, film na nás totiž stále pôsobí tak nejako príjemne. Ak aj cítime strach, je to strach skôr rozprávkový, ani náznakom nie je ťaživý či nepríjemný, čo sa nakoniec tiež dá vnímať ako výhoda. Voči obetiam film nie je vôbec nežný a nakoniec nešetrí ani ich počtom. Aj tak nemáme pocit, že by sme sa tu v brutalite a násilí vyžívali, vnímame hlavne príbeh, a prvky, ktoré sú jeho súčasťou. Postavy majú nedostatky čo sa týka ich zobrazenia, ich vykreslenie má zase prvky naivnosti, ktorú by sme tiež mohli vnímať ako povrchnosť. Nejde o nič rušivé, skôr posilňovanie pocitu rozprávky. K tomu patrí aj tá trocha komickosti, preháňanie určitých scén či situácií už za hranicu toho, čo dokážeme brať vážne.

Vrcholom bude v tomto smere hon na démona, zobraziť sa ho nepodarilo o nič menej vtipne, než pomenovanie tejto situácie znie. V tom ale vyvrcholia aj výhody hororu oproti európskym duchárinám. My máme určité klišé, ako sa duchovia objavujú, strašia tým, že odniekiaľ vyskočia. Pontianak funguje aj takto, ako silueta, ako dlhé nechty vznášajúce sa nad postavami, čo jej ide výborne. Tiež ale nemá problém nabrať celkom konkrétnu podobu, natoľko konkrétnu, na aké rozhodne nie sme v podobných prípadoch zvyknutí. Vôbec jej to pritom neuberá, práve naopak, okrem toho, že sa film vymaňuje zo zajatia klišé, samotná postava svojou viditeľnou prítomnosťou môže vizuál len obohatiť.

„Vtedy sa film stáva skutočne krásnym, čo je nakoniec hlavný pocit, ktorý v nás zanechá.“

Kým po väčšinu priebehu by sme poetickým mohli nazvať akurát tak vizuál, vyvrcholenie už sa takým stáva po všetkých stránkach. Pravda je, že príbeh síce dáva zmysel, zároveň sú ale jeho kľúčové momenty mierne prestrelené, ako to už v rozprávkach býva. Preto podrobný pohľad môže mierne narúšať emócie, ktoré by z nich mali vychádzať. Tento problém odpadá, keď sa sústredíme na emócie izolovane, keď sa tak ako na konci sústredíme len na vyjadrenie tých bez podrobného rozoberania z čoho vyvierajú. Vtedy sa film stáva skutočne krásnym, čo je nakoniec hlavný pocit, ktorý v nás zanechá.

Revenge of Pontianak je celkom iná duchárina, než na aké sme si v posledných rokoch zvykli. Nemal by sklamať ani fanúšikov tých amerických a európskych, keďže sú v ňom tajomné postavy a vyskakujúce tváre. Tie postavy sú zároveň esteticky spracované siluety, ktoré dopĺňa vizuál sám osebe hodný pozerania. Nedostatky sa dajú nájsť na strane postáv a scenára, film je ale nakoniec skôr lyrický, preto na ne až tak nemyslime. A užime si tú krásu.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy