najčítanejšie recenzie.
Boarding School
Bird Box
Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.
After Midnight
Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.
The Abominable Dr. Phibes
I Am Not a Serial Killer
John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.
25. 4. 2017recenzie.
Eli
Chlapček nevhodný pre tento svet
Zistiť na konci filmu, že všetko bolo úplne inak ako sa zdalo, môže v divákovi vyvolať rôzne emócie. Konkrétne v prípade hororu nie sú ničím výnimočným vysvetlenia na záver, hlavným predsa ale býva samotný priebeh. Pocit strachu, ktorý si chce divák vychutnať, a preto ak sa tu deje čosi skutočne hrozivé a temné, pointou by malo byť práve to, aby o tom vedel. Napríklad, ak ten malý chlapček nie je vôbec to, čo sa zdá, len nejaký rozkošný a bezbranný Eli.
„Film ide značne ďaleko v ich štylizovaní, jeho nesmiernej zraniteľnosti, a oddanosti rodičov, ktorí za čudnú liečbu minuli posledné peniaze.“
Na pochybnosti v tomto smere nie je dlho ani náznak dôvodu, čo samozrejme neznamená, že diať sa nebude vôbec nič. Diať sa toho bude dosť. Eli bude obyčajná hororová obeť, na hrane znesiteľnosti, čo sa týka jeho krehkosti a bezbrannosti. Či alergia na svet existuje sa divák musí rozhodnúť sám, už sa nám ale predsa snažili nahovoriť aj podivnejšie diagnózy. Dobre je zobrazená samotná postava a aj jeho rodina. Film ide značne ďaleko v ich štylizovaní, jeho nesmiernej zraniteľnosti, a oddanosti rodičov, ktorí za čudnú liečbu minuli posledné peniaze. Všetko to pôsobí zľahka mysteriózne, trochu temne, no samotná rodina vyzerá pre horor mierne kostrbato.
Tento dojem potvrdí, keď sa vo filme objavia duchovia. Niežeby nezapadali do samotného domu, dajme tomu, že jeho starobylosť a tajné zákutia k nim celkom patria. Začali sme ale s nejakou zápletkou, samou o sebe dostatočne zložitou. Chýbal jej len priamy zdroj strašenia, keďže prinášala skôr len obavy a nádych tajomnosti. Primiešať duchov sa zdá ako pomerne primitívne riešenie, čo našťastie neznamená, že by nefungovalo. Z doktorky a jej zvláštnych sestier sme mali aj tak čudný pocit, duchom sa darí ho umocniť, a dať reálny podklad tomu, že niečo by s ňou skutočne mohlo nebyť v poriadku. Samotná liečba tomu tak celkom nenasvedčuje. Všetko sa akosi vysvetľuje, Eli nie je spokojný, ale tak to vraj má byť.
„Spolu s mysterióznosťou a pomerne častými zjaveniami sa duchov nám nedovolí začať sa celkom nudiť.“
Duchárske scény sú dobre zvládnuté čo sa týka ich zobrazenia. Ako sme zvyknutí, nedávajú príliš zmysel, plašiť sa im ale darí výborne. Divákovi nemôže nenapadnúť, že s tým ako to duchovia myslia to môže byť zložitejšie, dostatočne strašidelní sú ale aj tak. Vo veľkej časti diela funguje akási zmes rôznych prostriedkov- Eliho zraniteľnosť, náznaky vzďaľovania sa od rodičov ako jediných potenciálnych ochrancov. A pochybnosti o úspešnosti liečby. Atmosféra nie je nijako intenzívna, určité znepokojenie ale cítime. Spolu s mysterióznosťou a pomerne častými zjaveniami sa duchov nám nedovolí začať sa celkom nudiť. Film je predsa solídne nakrútený, s dobrými hercami aj dialógmi. Problém je len v tom, ako nás môže miasť, čo je ale do značnej miery účel.
„Príde nápaditá brutalita aj skutočne štýlové násilie.“
Počas finále si nemôžeme nepovedať, aká je škoda, že k ničomu z tohto sme sa nedostali skôr. Príde nápaditá brutalita aj skutočne štýlové násilie. Tvrdiť, že všetko dáva zmysel by mohlo byť prehnané, keďže úlet čo sa týka vysvetlenia je skutočne už mierne za hranicou absurdity. Nám to ale neprekáža. Pretože konečne všetko nevyzerá len tak neurčito čudné, a za každú cenu mätúce. V tomto smere film miestami diváka skutočne iritoval, prečo sa to dialo nám záver vysvetlí, ospravedlnením to ale tak celkom nie je.
Eli je vo svojej podstate predovšetkým mysteriózny film, ktorý mieša rôzne prvky a spôsoby strašenia. Má svoje svetlé chvíle a žiadne celkom katastrofálne čo sa týka atmosféry. Len priebeh miestami pokrivkáva, práve kvôli tej extrémnej tajomnosti a potrebe na koniec všetko dokonale obrátiť. Záver za to možno bude stáť pokiaľ ide o kvalitu, čo do trvania je ale mierne podivné obetovať takmer celé dielo krátkej štýlovej pasáži, ktorá film zakončí. Hoci obetovať je silné slovo, až tak zle sa na film nakoniec nepozerá v žiadnej časti.
