hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Raw Meat

Len trochu netradičná detektíva

Klasickým prvkom v ňom je postava inšpektora v podaní Donalda Pleasancea, hororovým fanúšikom nepochybne známeho zo série Halloween. Ten je sucho vtipný, nevrlý, priečny a často vyvoláva dojem, ako keby tu o vyšetrovanie ani až tak nešlo. Pravdou je, že s ním do filmu vniká aj dosť televíznej estetiky, takej tej hlúpej a nelogickej konverzačnej zábavy. Niekedy sa skrátka predvádza, inokedy sú scény napísané tak, aby ich vyvrcholením bolo jeho vtipne nepríjemné správanie. Z televíznej komédie je toho vo vyšetrovaní viac, napríklad chlapík s MI5 a jeho gestikulovanie paličkou a klobúkom. Tieto prvky zjavne nie sú myslené príliš vážne. Zďaleka nie sú vo filme jediné.

15. 4. 2019

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

And Soon the Darkness

Remake, ktorý originál rozbije a nevie poskladať
And Soon the Darkness z roku 1970 bolo dielo, ktoré silne odrážalo svoju dobu. Snažiť sa vytvoriť čo najvernejší remake by bolo asi ako pokúsiť sa o remake niektorej z Chaplinových grotesiek. Také filmy sa už dnes jednoducho nerobia a akákoľvek snaha o cestovanie v čase, vo filmárskych postupoch a technológiách, by bola zaručene odsúdená na neúspech. 28. 1. 2011

recenzie.

Všetko najhoršie

Andrej Gomora | 7. 11. 2017
0
6/10          
žáner:
teen, slasher, mystery

Nadprirodzený Vreskot so zmyslom pre humor


Tree zabije na jej narodeniny vrah v maske. Ona sa ale nepoberie na večný odpočinok, namiesto toho sa opäť zobudí, aby si mohla ten istý deň prežiť znova. Napred si myslí, že ide len o déjàvu. Postupne pochopí logiku večného opakovania, vždy si pamätá, čo sa počas toho predošlého odohralo. A ako ju zabili. Má teda možnosť vždy inak sa pokúsiť smrti vyhnúť, prípadne vypátrať, kto ju to dokola vraždí. Okrem toho má tiež možnosť sa nad sebou zamyslieť. Smrť je predsa silná skúsenosť, hlavne keď si ju prežíva opakovane. Mohla by Tree pomôcť získať nový pohľad na svet, na seba, na ľudí okolo seba a na to, ako sa k nim správa. Keď si to tak počíta, skutočne nie je až tak málo tých, ktorí by jej k narodeninám želali len Všetko najhoršie.

„Život ju prestal divoko unášať, skrátka ju nechal stáť na mieste a ona sa nad ním zrazu musí zamyslieť.“

Tree nie je ani tak potvora, skôr niečo na spôsob nafúkanej sliepky. Jej premena je trocha zjednodušená a priehľadná, v zásade ale funguje. Nejde totiž o zásadnú zmenu v jej povahe, skôr vidíme, ako sa jej život konečne zastavil. Prestal ju divoko unášať, skrátka ju nechal stáť na mieste a ona sa nad ním zrazu musí zamyslieť. Pôsobí na nás, ako keby sa prebúdzala, a v tomto smere sa javí pomerne presvedčivo aj uveriteľne. Hlavná hrdinka má svoje svetlejšie aj menej svetlé chvíle, a pre určitú časť publika musí byť iritujúca z podstaty svojej existencie, ako nahlúpla a miestami afektovaná prerastená pubertiačka. My si k nej časom vytvoríme vzťah, okrem iného v ňom musí byť aj trocha ľútosti. Vnímame jej zúfalstvo, a stáva sa z nej postavička skôr smutná a miestami komická. Tá komickosť navyše nejde len proti nej, ona sama sa dokáže na sebe a svojej situácii zasmiať spolu s divákom.

„Hlavný by samozrejme mal byť boj o život, v tom je ale po väčšinu filmu asi najsilnejší nádych komiky.“

Hlavný by samozrejme mal byť boj o život, v tom je ale po väčšinu filmu asi najsilnejší nádych komiky. Skutočne napínavá je len finálna pasáž, len veľmi zľahka v tomto smere zaujme tá prvá a možno pár ďalších krátkych sekvencií. V určitej chvíli ale opakované umieranie vedome celkom stratí svoju dramatickosť, stáva sa z neho len nadľahčená hra. Čo je o to otravnejšie, že nesledujeme len tak nejakú komédiu. Ale komédiu tínedžerskú. Zniesť ide práve vďaka tomu, že srandu sama zo seba si nerobí len hlavná postava, ale svojím spôsobom aj celý film. Nie hlúpo. Do témy vstupuje vážne, snaží sa z nej využiť, čo sa dá a nie sa tváriť, že to bolo celé len vtip, ak by to náhodou nevyšlo. Ide skôr o snahu nebyť za každú cenu celkom realistickí a vo všetkom dávať zmysel. Veď ten by tam dostať ani nešlo. Objaví sa niekoľko skutočne vtipných momentov, vďaka ktorým máme pocit, ako keby bolo všetko pod kontrolou a tvorcovia vedeli, čo robia. Nech nám to aj nemusí dokonale vyhovovať.

„Vraždy musí dramatizovať svojimi nezdarmi, no uspeje aj tak vždy.“

Málokto si môže pri sledovaní nespomenúť na Vreskot, ktorý pripomínajú hlavne tie vážnejšie hororové pasáže. A tá tínedžerskosť, bez ohľadu na to, že už by sme mali byť na vysokej. Podobný je aj vrah, svojím vzhľadom a vystupovaním. Inak je nám ho ale uchopiť veľmi ťažko. V prvom rade nevieme, nakoľko je súvis medzi ním a nadprirodzenou zápletkou. Hlavná hrdinka postupuje detektívne, z čoho sa stáva aj súčasť zápletky. Na druhej strane sa vrah javí nadľudsky schopný. Vraždy musí dramatizovať svojimi nezdarmi, no uspeje aj tak vždy. Vždy si Tree nájde, zakaždým sa objaví tam, kde ho treba. Scéna, kde sa nám vrah podrobne odhaľuje už ale patrí medzi najvtipnejšie vo filme. Veľa vecí po nej skrátka nedáva zmysel, ale tak to už asi má byť.

Všetko najhoršie v prvom rade človek nesmie brať vážne, keďže tak sám k sebe pristupuje aj samotný film. Hororovosti v ňom určite mohlo byť trocha viac, rovnako ako serióznej atmosféry, napätia či spádu. Ide o pomerne jednoduchú až primitívnu zábavku, ktorá ale rozhodne má svoju úroveň. Je dobre zvládnutá filmársky a aj tá myšlienka, nech aj má plno dier, svojím spôsobom funguje. Jednoducho príjemný a nenáročný oddych, síce bez skutočného hororu, ale zato bez pocitu, že by išlo o nepodarok.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok