hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

The Perfection

V dokonalosti je hrôza

Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

13. 8. 2019

recenzie.

Všetko najhoršie

Andrej Gomora | 7. 11. 2017
0
6/10          
žáner:
teen, slasher, mystery

Nadprirodzený Vreskot so zmyslom pre humor


Tree zabije na jej narodeniny vrah v maske. Ona sa ale nepoberie na večný odpočinok, namiesto toho sa opäť zobudí, aby si mohla ten istý deň prežiť znova. Napred si myslí, že ide len o déjàvu. Postupne pochopí logiku večného opakovania, vždy si pamätá, čo sa počas toho predošlého odohralo. A ako ju zabili. Má teda možnosť vždy inak sa pokúsiť smrti vyhnúť, prípadne vypátrať, kto ju to dokola vraždí. Okrem toho má tiež možnosť sa nad sebou zamyslieť. Smrť je predsa silná skúsenosť, hlavne keď si ju prežíva opakovane. Mohla by Tree pomôcť získať nový pohľad na svet, na seba, na ľudí okolo seba a na to, ako sa k nim správa. Keď si to tak počíta, skutočne nie je až tak málo tých, ktorí by jej k narodeninám želali len Všetko najhoršie.

„Život ju prestal divoko unášať, skrátka ju nechal stáť na mieste a ona sa nad ním zrazu musí zamyslieť.“

Tree nie je ani tak potvora, skôr niečo na spôsob nafúkanej sliepky. Jej premena je trocha zjednodušená a priehľadná, v zásade ale funguje. Nejde totiž o zásadnú zmenu v jej povahe, skôr vidíme, ako sa jej život konečne zastavil. Prestal ju divoko unášať, skrátka ju nechal stáť na mieste a ona sa nad ním zrazu musí zamyslieť. Pôsobí na nás, ako keby sa prebúdzala, a v tomto smere sa javí pomerne presvedčivo aj uveriteľne. Hlavná hrdinka má svoje svetlejšie aj menej svetlé chvíle, a pre určitú časť publika musí byť iritujúca z podstaty svojej existencie, ako nahlúpla a miestami afektovaná prerastená pubertiačka. My si k nej časom vytvoríme vzťah, okrem iného v ňom musí byť aj trocha ľútosti. Vnímame jej zúfalstvo, a stáva sa z nej postavička skôr smutná a miestami komická. Tá komickosť navyše nejde len proti nej, ona sama sa dokáže na sebe a svojej situácii zasmiať spolu s divákom.

„Hlavný by samozrejme mal byť boj o život, v tom je ale po väčšinu filmu asi najsilnejší nádych komiky.“

Hlavný by samozrejme mal byť boj o život, v tom je ale po väčšinu filmu asi najsilnejší nádych komiky. Skutočne napínavá je len finálna pasáž, len veľmi zľahka v tomto smere zaujme tá prvá a možno pár ďalších krátkych sekvencií. V určitej chvíli ale opakované umieranie vedome celkom stratí svoju dramatickosť, stáva sa z neho len nadľahčená hra. Čo je o to otravnejšie, že nesledujeme len tak nejakú komédiu. Ale komédiu tínedžerskú. Zniesť ide práve vďaka tomu, že srandu sama zo seba si nerobí len hlavná postava, ale svojím spôsobom aj celý film. Nie hlúpo. Do témy vstupuje vážne, snaží sa z nej využiť, čo sa dá a nie sa tváriť, že to bolo celé len vtip, ak by to náhodou nevyšlo. Ide skôr o snahu nebyť za každú cenu celkom realistickí a vo všetkom dávať zmysel. Veď ten by tam dostať ani nešlo. Objaví sa niekoľko skutočne vtipných momentov, vďaka ktorým máme pocit, ako keby bolo všetko pod kontrolou a tvorcovia vedeli, čo robia. Nech nám to aj nemusí dokonale vyhovovať.

„Vraždy musí dramatizovať svojimi nezdarmi, no uspeje aj tak vždy.“

Málokto si môže pri sledovaní nespomenúť na Vreskot, ktorý pripomínajú hlavne tie vážnejšie hororové pasáže. A tá tínedžerskosť, bez ohľadu na to, že už by sme mali byť na vysokej. Podobný je aj vrah, svojím vzhľadom a vystupovaním. Inak je nám ho ale uchopiť veľmi ťažko. V prvom rade nevieme, nakoľko je súvis medzi ním a nadprirodzenou zápletkou. Hlavná hrdinka postupuje detektívne, z čoho sa stáva aj súčasť zápletky. Na druhej strane sa vrah javí nadľudsky schopný. Vraždy musí dramatizovať svojimi nezdarmi, no uspeje aj tak vždy. Vždy si Tree nájde, zakaždým sa objaví tam, kde ho treba. Scéna, kde sa nám vrah podrobne odhaľuje už ale patrí medzi najvtipnejšie vo filme. Veľa vecí po nej skrátka nedáva zmysel, ale tak to už asi má byť.

Všetko najhoršie v prvom rade človek nesmie brať vážne, keďže tak sám k sebe pristupuje aj samotný film. Hororovosti v ňom určite mohlo byť trocha viac, rovnako ako serióznej atmosféry, napätia či spádu. Ide o pomerne jednoduchú až primitívnu zábavku, ktorá ale rozhodne má svoju úroveň. Je dobre zvládnutá filmársky a aj tá myšlienka, nech aj má plno dier, svojím spôsobom funguje. Jednoducho príjemný a nenáročný oddych, síce bez skutočného hororu, ale zato bez pocitu, že by išlo o nepodarok.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok