hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Mr. Jones

Do divočiny si nezabudnite pribaliť antidepresíva
Zmena prostredia niekedy pomáha. Niekedy ani nie. Aj keď vypadnúť z každodennej rutiny a života v meste môže byť fajn, nečakajme, že sa tak vyriešia všetky problémy. Napríklad keď má niekto vzťah s priateľkou už aj tak naštrbený, nemusí byť najlepší nápad odísť s ňou do divočiny na samotu. Kde budú len oni dvaja a široko ďaleko nič a nikto. Teda, až na Mr. Jonesa.
Ešte tak vedieť, čo je to zač. Celý svet pozná jeho diela, čudné postavičky, ktoré rozposlal náhodným ľuďom. Nikto nevie, ako si adresátov vybral. Všetkým sa začali diať čudné veci, vyhodili ich z práce, opustili manželky alebo oni opustili svoje rodiny. Z postavičiek sa stali známe umelecké diela s obrovskou hodnotou. Existujú rôzne teórie, kto vlastne Mr. Jones je. Nikto nevedel, či ide o jednotlivca alebo skupinu umelcov, ani aký je význam jeho diel. Kým niektorí im pripisujú čisto estetickú hodnotu, pre iných ide o strážcov tohto sveta, ktorí bránia príchodu temných síl. Penny a Scott sú prví, kto Mr. Jones videli na vlastné oči. Navštívili aj jeho ateliér, či skôr pivnicu s množstvom čúd. Radi by o ňom nakrútili dokument. Hoci, rozprávať ani inak s ním komunikovať zjavne nebude veľmi možné.
23. 12. 2014

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

Panna a netvor

Lyrizovaná hrôza

Kto sa so zásadami socialistickej esteticky nestotožnil, snažil sa cez cenzúru čo to prepašovať. Napríklad nevhodné myšlienky. Juraj Herz mal aj tie, navyše mal ale vždy nutkanie vyžívať sa v morbídnostiach a drastických scénach. Jediný film, ktorý podľa vlastných slov nakrútil takmer úplne podľa svojich predstáv, bol Spaľovač mŕtvol. Ten vznikol v začiatkoch jeho kariéry, v roku 1969, a po premiére skončil v trezore. Herz si odvtedy pravidelne vysluhoval zákazy nakrúcať a svoju milovanú hororovosť musel vsúvať do filmov menej nápadne. Vhodnou príležitosťou bolo napríklad nakrúcanie rozprávok, ktoré sa dali v tomto zmysle zaujímavo rozohrať. V roku 1978 sa temne pohral s filmom Panna a netvor.

9. 11. 2016

The Taking of Deborah Logan

Kto ovládne telo, keď ho opustí myseľ?
Využiť starobu a Alzheimera ako námet hororu asi nenapadlo ešte nikomu. Strašidelné nepochybne sú, ale predsa, určité veci do oblasti zábavy nepatria. Preto im treba dať niečo navyše. Staré tajomstvo, ktoré vďaka slabnúcemu mozgu vylezie von. A prečo len tajomstvo, rovno druhá identita s nadprirodzenými schopnosťami. Postupne si vezme starnúcu dámu v The Taking of Deborah Logan.
18. 9. 2015

recenzie.

Francesca

Andrej Gomora | 30. 1. 2017
0
6/10          
žáner:
slasher

Len ďalšie dôstojné retro


Využiť zastarané filmárske postupy, vytvoriť obstarožný či retro vzhľad a snažiť sa navodiť pocit dôb dávno zabudnutých môže byť fajn. Vzniklo tak viacero zaujímavých filmov, a to nielen v okrajových žánroch, ako je horor. V rámci európskej hororovej tradície patrí giallo medzi najvýznamnejšie dedičstvo, a je v poriadku sa k nemu raz za čas vracať. Jeho doba už ale dávno pominula, na dnešného diváka pôsobí naivne a zľahka ironicky. Preto by bolo fajn, keby taliansky horor konečne našiel aktuálnejší smer, ktorému by sa mohol venovať seriózne. A nie sa dokola vracať ku svojej minulosti, ako vo filme Francesca.

„Nasleduje návrat do prítomnosti, niečím podobným ako dievča týralo dieťa v kočíku teraz niekto týra dospelú ženu.“

Tá nás klasicky privíta melodickou syntetizátorovou hudbou a násilným prestrihom do minulosti. Dievčatko si malého súrodenca pomýlilo s bábikou, alebo sa v ňom sadistické sklony prejavujú príliš intenzívne už od útleho veku. Nasleduje návrat do prítomnosti, niečím podobným ako dievča týralo dieťa v kočíku teraz niekto týra dospelú ženu. Až ju zabije. Telo nájdu na druhý deň v parku, staršia pani videla, ako ju tam privliekla osoba v červenom plášti s klobúkom na hlave. Ako sa zistí, obeť nebola žiadne neviniatko. Okradla stovky ľudí v pyramídovej hre. Vražda zapadá do v poslednom čase vídanej schémy- obeť má na očiach mince, vraj aby mohla zaplatiť za prevoz do pekla, a pri jej tele je citát z Božskej komédie. Niekto čistí mesto od zla, a proti nemu stojí práve ten neschopný inšpektor, ktorý túto práce nedokázal vykonať sám.

„Giallovské elementy sú prítomné, vďaka dobrej hudbe a zvládnutému vizuálu je pozeranie príjemné, rovnako ako uveriteľne naivné správanie postáv.“

Atmosféra od začiatku v zásade funguje, film je kriminálne tajomný, hravý a miestami násilný. Giallovské elementy sú teda prítomné, vďaka dobrej hudbe a zvládnutému vizuálu je pozeranie príjemné, rovnako ako uveriteľne naivné správanie postáv. Zápletka nie je celkom zlá, dej ale aj tak mierne pokrivkáva. Výrazne mu chýba hlavná postava, tej úlohu inšpektor nie celkom preberie. Príliš skáčeme z jedného hrdinu na druhého a rozlíšime z nich asi jediného, pretože je na vozíčku. Inak sú všetci príliš nevýrazní, navyše aj vzhľadom si navzájom podobní. Vývoj pozostáva len z hromadenia mŕtvol a následných reakcií na ne, prípadne z pohľadov do minulosti. Informácie sa odkrývajú, nijak výrazne do seba ale nezapadajú a na strane vyšetrovania chýba akékoľvek vzrušenie z jeho napredovania.

„Samotné vraždy ale nevyznejú celkom presvedčivo, a to aj napriek dobrým nápadom a skoncipovaniu.“

Nízky rozpočet na celkovom nakrútení vôbec nevidno, mierne amatérsky film pôsobí akurát pri zobrazovaní krvi. Tá by v rámci gialla ani nemusela pôsobiť príliš realisticky, tak sme boli zvyknutí. Samotné vraždy ale aj tak nevyznejú celkom presvedčivo, a to aj napriek dobrým nápadom a skoncipovaniu. Hravé zobrazenie násilia zvládlo viacero súčasných filmov, tu už ale skôr ako giallovsky pôsobí nie celkom podarene, či nedomyslene, ako presne sa k nemu autori chceli postaviť. Nejde o zásadný nedostatok, giallo nikdy nemalo byť o príliš explicitnom násilí. Dojem z filmu sa ale mierne kazí.

„Zamotaný, či skôr nedomyslený dej nám časom musí udrieť do oka a začať prekážať.“

Napriek krátkej stopáži sa spád značne stráca. Divák oprávnene cíti, že film príliš nikam nesmeruje. Snaží sa byť giallovský a na úrovni vizuálu, hudby aj tajomnosti sa mu to príjemne darí. Zamotaný, či skôr nedomyslený dej nám napriek tomu časom musí udrieť do oka a začať prekážať. Finále má náznak štýlu, tiež je ale príliš zamotané a hlavne film sa k nemu dostane až v čase, keď už stihol stratiť nemalú časť divákovej pozornosti. Ten je skrátka rád, že už sa končí a nepodarí sa mu skĺznuť ešte nižšie.

Francesca je dôstojná pocta so všetkým, čo k tomu patrí. Fanúšikov žánra nepochybne poteší aj napriek svojim pár nedostatkom, dá sa v nej nájsť všetko, čo k giallu musí nevyhnutne patriť. Spracované kvalitne a do vhodnej miery nie opozerane. Kiežby už sa talianom podarilo nakrútiť na porovnateľnej úrovni aj niečo nové, originálne a aktuálne.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok