hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

The Silence

Svet sa konečne ponorí do ticha

Jedna vec je využívať nejaký druh ľudského postihnutia pre zdramatizovanie hororu, videli sme slepých, hluchých aj vozičkárov. Keď sme ale mali v pomerne krátkej dobe Tiché miesto, kde bolo dôležité zostať ticho, a Bird Box, kde bolo zase potrebné zatvárať oči, ďalší horor, kde sa treba ukrývať v tichu pôsobí mierne redundantne. Tu sa totiž nezdá, že by vznikal akýsi nový žáner, špecifickosť je naopak natoľko nápadná, že sa okolo nej musí krútiť celý film. Takže si človek celkom nevie predstaviť niečo v tomto jednom smere podobné, ale pritom stále dostatočne odlišné, aby sa mu nezdalo zbytočné to pozerať. Nový film má originálny ešte aj názov. The Silence.

3. 9. 2019

recenzie.

Francesca

Andrej Gomora | 30. 1. 2017
0
6/10          
žáner:
slasher

Len ďalšie dôstojné retro


Využiť zastarané filmárske postupy, vytvoriť obstarožný či retro vzhľad a snažiť sa navodiť pocit dôb dávno zabudnutých môže byť fajn. Vzniklo tak viacero zaujímavých filmov, a to nielen v okrajových žánroch, ako je horor. V rámci európskej hororovej tradície patrí giallo medzi najvýznamnejšie dedičstvo, a je v poriadku sa k nemu raz za čas vracať. Jeho doba už ale dávno pominula, na dnešného diváka pôsobí naivne a zľahka ironicky. Preto by bolo fajn, keby taliansky horor konečne našiel aktuálnejší smer, ktorému by sa mohol venovať seriózne. A nie sa dokola vracať ku svojej minulosti, ako vo filme Francesca.

„Nasleduje návrat do prítomnosti, niečím podobným ako dievča týralo dieťa v kočíku teraz niekto týra dospelú ženu.“

Tá nás klasicky privíta melodickou syntetizátorovou hudbou a násilným prestrihom do minulosti. Dievčatko si malého súrodenca pomýlilo s bábikou, alebo sa v ňom sadistické sklony prejavujú príliš intenzívne už od útleho veku. Nasleduje návrat do prítomnosti, niečím podobným ako dievča týralo dieťa v kočíku teraz niekto týra dospelú ženu. Až ju zabije. Telo nájdu na druhý deň v parku, staršia pani videla, ako ju tam privliekla osoba v červenom plášti s klobúkom na hlave. Ako sa zistí, obeť nebola žiadne neviniatko. Okradla stovky ľudí v pyramídovej hre. Vražda zapadá do v poslednom čase vídanej schémy- obeť má na očiach mince, vraj aby mohla zaplatiť za prevoz do pekla, a pri jej tele je citát z Božskej komédie. Niekto čistí mesto od zla, a proti nemu stojí práve ten neschopný inšpektor, ktorý túto práce nedokázal vykonať sám.

„Giallovské elementy sú prítomné, vďaka dobrej hudbe a zvládnutému vizuálu je pozeranie príjemné, rovnako ako uveriteľne naivné správanie postáv.“

Atmosféra od začiatku v zásade funguje, film je kriminálne tajomný, hravý a miestami násilný. Giallovské elementy sú teda prítomné, vďaka dobrej hudbe a zvládnutému vizuálu je pozeranie príjemné, rovnako ako uveriteľne naivné správanie postáv. Zápletka nie je celkom zlá, dej ale aj tak mierne pokrivkáva. Výrazne mu chýba hlavná postava, tej úlohu inšpektor nie celkom preberie. Príliš skáčeme z jedného hrdinu na druhého a rozlíšime z nich asi jediného, pretože je na vozíčku. Inak sú všetci príliš nevýrazní, navyše aj vzhľadom si navzájom podobní. Vývoj pozostáva len z hromadenia mŕtvol a následných reakcií na ne, prípadne z pohľadov do minulosti. Informácie sa odkrývajú, nijak výrazne do seba ale nezapadajú a na strane vyšetrovania chýba akékoľvek vzrušenie z jeho napredovania.

„Samotné vraždy ale nevyznejú celkom presvedčivo, a to aj napriek dobrým nápadom a skoncipovaniu.“

Nízky rozpočet na celkovom nakrútení vôbec nevidno, mierne amatérsky film pôsobí akurát pri zobrazovaní krvi. Tá by v rámci gialla ani nemusela pôsobiť príliš realisticky, tak sme boli zvyknutí. Samotné vraždy ale aj tak nevyznejú celkom presvedčivo, a to aj napriek dobrým nápadom a skoncipovaniu. Hravé zobrazenie násilia zvládlo viacero súčasných filmov, tu už ale skôr ako giallovsky pôsobí nie celkom podarene, či nedomyslene, ako presne sa k nemu autori chceli postaviť. Nejde o zásadný nedostatok, giallo nikdy nemalo byť o príliš explicitnom násilí. Dojem z filmu sa ale mierne kazí.

„Zamotaný, či skôr nedomyslený dej nám časom musí udrieť do oka a začať prekážať.“

Napriek krátkej stopáži sa spád značne stráca. Divák oprávnene cíti, že film príliš nikam nesmeruje. Snaží sa byť giallovský a na úrovni vizuálu, hudby aj tajomnosti sa mu to príjemne darí. Zamotaný, či skôr nedomyslený dej nám napriek tomu časom musí udrieť do oka a začať prekážať. Finále má náznak štýlu, tiež je ale príliš zamotané a hlavne film sa k nemu dostane až v čase, keď už stihol stratiť nemalú časť divákovej pozornosti. Ten je skrátka rád, že už sa končí a nepodarí sa mu skĺznuť ešte nižšie.

Francesca je dôstojná pocta so všetkým, čo k tomu patrí. Fanúšikov žánra nepochybne poteší aj napriek svojim pár nedostatkom, dá sa v nej nájsť všetko, čo k giallu musí nevyhnutne patriť. Spracované kvalitne a do vhodnej miery nie opozerane. Kiežby už sa talianom podarilo nakrútiť na porovnateľnej úrovni aj niečo nové, originálne a aktuálne.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok