hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Socialistický zombi mord (SZM)

Zážitok do konca života
Verili ste niekedy, že je možné odchádzať z kina nadšený po vzhliadnutí slovenského hororu? Škoda odpovedať. O Socialistickom zombie morde sa vedelo už dlho, čakali sme celých 8 rokov, ktoré strávil v postprodukcii. Mnohí už začínali pochybovať, či sa jeho dokončenia vôbec dočkáme. No dočkali sme sa, a výsledok svojím špecifickým spôsobom stojí zato.
7. 7. 2014

The Crazies (1973)

Romero, ako ho, našťastie, nepoznáme
Keď sa v jednom malom pennsylvánskom mestečku zrúti armádne lietadlo, je zarobené na problémy. Prevážalo totiž nebezpečnú biologickú zbraň, vírus Trixie, ktorý sa začne rýchlo šíriť medzi nič netušiace obyvateľstvo. Kontakt človeka s vírusom môže mať iba dva scenáre: smrť alebo šialenstvo spojené s agresiou. (Keďže sa film volá The Crazies, nie je ťažké domyslieť si, ktorá alternatíva bude populárnejšia.) 13. 5. 2010

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Burning Bright

Konečne dobrý horor so zvieraťom
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010

recenzie.

Francesca

Andrej Gomora | 30. 1. 2017
0
6/10          
žáner:
slasher

Len ďalšie dôstojné retro


Využiť zastarané filmárske postupy, vytvoriť obstarožný či retro vzhľad a snažiť sa navodiť pocit dôb dávno zabudnutých môže byť fajn. Vzniklo tak viacero zaujímavých filmov, a to nielen v okrajových žánroch, ako je horor. V rámci európskej hororovej tradície patrí giallo medzi najvýznamnejšie dedičstvo, a je v poriadku sa k nemu raz za čas vracať. Jeho doba už ale dávno pominula, na dnešného diváka pôsobí naivne a zľahka ironicky. Preto by bolo fajn, keby taliansky horor konečne našiel aktuálnejší smer, ktorému by sa mohol venovať seriózne. A nie sa dokola vracať ku svojej minulosti, ako vo filme Francesca.

„Nasleduje návrat do prítomnosti, niečím podobným ako dievča týralo dieťa v kočíku teraz niekto týra dospelú ženu.“

Tá nás klasicky privíta melodickou syntetizátorovou hudbou a násilným prestrihom do minulosti. Dievčatko si malého súrodenca pomýlilo s bábikou, alebo sa v ňom sadistické sklony prejavujú príliš intenzívne už od útleho veku. Nasleduje návrat do prítomnosti, niečím podobným ako dievča týralo dieťa v kočíku teraz niekto týra dospelú ženu. Až ju zabije. Telo nájdu na druhý deň v parku, staršia pani videla, ako ju tam privliekla osoba v červenom plášti s klobúkom na hlave. Ako sa zistí, obeť nebola žiadne neviniatko. Okradla stovky ľudí v pyramídovej hre. Vražda zapadá do v poslednom čase vídanej schémy- obeť má na očiach mince, vraj aby mohla zaplatiť za prevoz do pekla, a pri jej tele je citát z Božskej komédie. Niekto čistí mesto od zla, a proti nemu stojí práve ten neschopný inšpektor, ktorý túto práce nedokázal vykonať sám.

„Giallovské elementy sú prítomné, vďaka dobrej hudbe a zvládnutému vizuálu je pozeranie príjemné, rovnako ako uveriteľne naivné správanie postáv.“

Atmosféra od začiatku v zásade funguje, film je kriminálne tajomný, hravý a miestami násilný. Giallovské elementy sú teda prítomné, vďaka dobrej hudbe a zvládnutému vizuálu je pozeranie príjemné, rovnako ako uveriteľne naivné správanie postáv. Zápletka nie je celkom zlá, dej ale aj tak mierne pokrivkáva. Výrazne mu chýba hlavná postava, tej úlohu inšpektor nie celkom preberie. Príliš skáčeme z jedného hrdinu na druhého a rozlíšime z nich asi jediného, pretože je na vozíčku. Inak sú všetci príliš nevýrazní, navyše aj vzhľadom si navzájom podobní. Vývoj pozostáva len z hromadenia mŕtvol a následných reakcií na ne, prípadne z pohľadov do minulosti. Informácie sa odkrývajú, nijak výrazne do seba ale nezapadajú a na strane vyšetrovania chýba akékoľvek vzrušenie z jeho napredovania.

„Samotné vraždy ale nevyznejú celkom presvedčivo, a to aj napriek dobrým nápadom a skoncipovaniu.“

Nízky rozpočet na celkovom nakrútení vôbec nevidno, mierne amatérsky film pôsobí akurát pri zobrazovaní krvi. Tá by v rámci gialla ani nemusela pôsobiť príliš realisticky, tak sme boli zvyknutí. Samotné vraždy ale aj tak nevyznejú celkom presvedčivo, a to aj napriek dobrým nápadom a skoncipovaniu. Hravé zobrazenie násilia zvládlo viacero súčasných filmov, tu už ale skôr ako giallovsky pôsobí nie celkom podarene, či nedomyslene, ako presne sa k nemu autori chceli postaviť. Nejde o zásadný nedostatok, giallo nikdy nemalo byť o príliš explicitnom násilí. Dojem z filmu sa ale mierne kazí.

„Zamotaný, či skôr nedomyslený dej nám časom musí udrieť do oka a začať prekážať.“

Napriek krátkej stopáži sa spád značne stráca. Divák oprávnene cíti, že film príliš nikam nesmeruje. Snaží sa byť giallovský a na úrovni vizuálu, hudby aj tajomnosti sa mu to príjemne darí. Zamotaný, či skôr nedomyslený dej nám napriek tomu časom musí udrieť do oka a začať prekážať. Finále má náznak štýlu, tiež je ale príliš zamotané a hlavne film sa k nemu dostane až v čase, keď už stihol stratiť nemalú časť divákovej pozornosti. Ten je skrátka rád, že už sa končí a nepodarí sa mu skĺznuť ešte nižšie.

Francesca je dôstojná pocta so všetkým, čo k tomu patrí. Fanúšikov žánra nepochybne poteší aj napriek svojim pár nedostatkom, dá sa v nej nájsť všetko, čo k giallu musí nevyhnutne patriť. Spracované kvalitne a do vhodnej miery nie opozerane. Kiežby už sa talianom podarilo nakrútiť na porovnateľnej úrovni aj niečo nové, originálne a aktuálne.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok