hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

The Human Centipede 2: Full Sequence

Naozaj ešte odpornejšie
Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na youtube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom dieli nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.
13. 4. 2012

1922

Milovať pôdu viac ako ženu

Nejde len o jednoduchý rozdiel v záujmoch manželov. Ona chce žiť v meste, on miluje farmu. Problém je v tom, že pre neho je farma a čo najväčší pozemok jedinou životnou hodnotou. Či jednou z dvoch, tou druhou je syn, o ktorého ho chce manželka tiež obrať. Musí vyrastať s matkou, preto by tiež mal ísť do mesta. Svojím spôsobom ide o obmedzený fanatizmus, kde človek na niečom chorobne lipne, a ničomu nedovolí ho o to obrať. Pritom ani sám nevie, prečo mu na tom tak záleží. Šťastie ani bohatstvo mu pôda veru neprinesie. Tak bol skrátka vychovaný, také boli hodnoty ľudí v roku 1922.

25. 1. 2018

The Eyes of My Mother

Neučte deti hrám so skalpelom

Mama dievčatku veľa rozprávala o anatómii, o rezaní. Ako už mohla čakať, že to s ním dopadne. Sama bola v Portugalsku očná chirurgička, na kravskom oku dcére ukazuje, ako vyzerá jeho vnútro. Dievčatko je rado, rezanie sa jej páči, má rada svoju mamu. Na ich odľahlý statok jedného dňa príde cudzinec. Pýta sa na záchod, vyžaduje si nezvyčajnú zdvorilosť. Pôsobí na jednej strane krehko, zároveň dosť vyšinuto. Neskôr sa sám prizná, má rád zabíjanie, ten pocit ktorý človeku prináša. Na rozhovory s dievčatkom bude mať ešte veľa času. Bez mamičky si z neho spraví svojho jediného kamaráta. Hoci nahradiť ju samozrejme nikdy môcť nebude, Francisca bude vždy myslieť na The Eyes of My Mother.

27. 6. 2017

Exists

Nabudúce Lochnesska?
Yeti v Himalájach a Bigfoot v Amerike by údajne mohli byť poslední jedinci niektorého z živočíšnych druhov pokladaných za vyhynuté. Napríklad Gigantopitheca alebo Paranthropa. Prvý síce asi nemohol chodiť po zadných a jeho pozostatky v Amerike nikdy nenašli, a druhý sa vyskytoval len v Afrike. Pre ich existenciu nejestvujú ani žiadne vedecké dôkazy. Skôr množstvo dôvodov, prečo by mala byť takmer nemožná. No ľuďom zjavne nestačí množstvo jedincov podobných skôr opiciam ako človeku ktorých zápach cítiť na hony. Treba hľadať vedecké vysvetlenia, pretože je jasné, že niečo také Exists.
22. 1. 2015

recenzie.

Francesca

Andrej Gomora | 30. 1. 2017
0
6/10          
žáner:
slasher

Len ďalšie dôstojné retro


Využiť zastarané filmárske postupy, vytvoriť obstarožný či retro vzhľad a snažiť sa navodiť pocit dôb dávno zabudnutých môže byť fajn. Vzniklo tak viacero zaujímavých filmov, a to nielen v okrajových žánroch, ako je horor. V rámci európskej hororovej tradície patrí giallo medzi najvýznamnejšie dedičstvo, a je v poriadku sa k nemu raz za čas vracať. Jeho doba už ale dávno pominula, na dnešného diváka pôsobí naivne a zľahka ironicky. Preto by bolo fajn, keby taliansky horor konečne našiel aktuálnejší smer, ktorému by sa mohol venovať seriózne. A nie sa dokola vracať ku svojej minulosti, ako vo filme Francesca.

„Nasleduje návrat do prítomnosti, niečím podobným ako dievča týralo dieťa v kočíku teraz niekto týra dospelú ženu.“

Tá nás klasicky privíta melodickou syntetizátorovou hudbou a násilným prestrihom do minulosti. Dievčatko si malého súrodenca pomýlilo s bábikou, alebo sa v ňom sadistické sklony prejavujú príliš intenzívne už od útleho veku. Nasleduje návrat do prítomnosti, niečím podobným ako dievča týralo dieťa v kočíku teraz niekto týra dospelú ženu. Až ju zabije. Telo nájdu na druhý deň v parku, staršia pani videla, ako ju tam privliekla osoba v červenom plášti s klobúkom na hlave. Ako sa zistí, obeť nebola žiadne neviniatko. Okradla stovky ľudí v pyramídovej hre. Vražda zapadá do v poslednom čase vídanej schémy- obeť má na očiach mince, vraj aby mohla zaplatiť za prevoz do pekla, a pri jej tele je citát z Božskej komédie. Niekto čistí mesto od zla, a proti nemu stojí práve ten neschopný inšpektor, ktorý túto práce nedokázal vykonať sám.

„Giallovské elementy sú prítomné, vďaka dobrej hudbe a zvládnutému vizuálu je pozeranie príjemné, rovnako ako uveriteľne naivné správanie postáv.“

Atmosféra od začiatku v zásade funguje, film je kriminálne tajomný, hravý a miestami násilný. Giallovské elementy sú teda prítomné, vďaka dobrej hudbe a zvládnutému vizuálu je pozeranie príjemné, rovnako ako uveriteľne naivné správanie postáv. Zápletka nie je celkom zlá, dej ale aj tak mierne pokrivkáva. Výrazne mu chýba hlavná postava, tej úlohu inšpektor nie celkom preberie. Príliš skáčeme z jedného hrdinu na druhého a rozlíšime z nich asi jediného, pretože je na vozíčku. Inak sú všetci príliš nevýrazní, navyše aj vzhľadom si navzájom podobní. Vývoj pozostáva len z hromadenia mŕtvol a následných reakcií na ne, prípadne z pohľadov do minulosti. Informácie sa odkrývajú, nijak výrazne do seba ale nezapadajú a na strane vyšetrovania chýba akékoľvek vzrušenie z jeho napredovania.

„Samotné vraždy ale nevyznejú celkom presvedčivo, a to aj napriek dobrým nápadom a skoncipovaniu.“

Nízky rozpočet na celkovom nakrútení vôbec nevidno, mierne amatérsky film pôsobí akurát pri zobrazovaní krvi. Tá by v rámci gialla ani nemusela pôsobiť príliš realisticky, tak sme boli zvyknutí. Samotné vraždy ale aj tak nevyznejú celkom presvedčivo, a to aj napriek dobrým nápadom a skoncipovaniu. Hravé zobrazenie násilia zvládlo viacero súčasných filmov, tu už ale skôr ako giallovsky pôsobí nie celkom podarene, či nedomyslene, ako presne sa k nemu autori chceli postaviť. Nejde o zásadný nedostatok, giallo nikdy nemalo byť o príliš explicitnom násilí. Dojem z filmu sa ale mierne kazí.

„Zamotaný, či skôr nedomyslený dej nám časom musí udrieť do oka a začať prekážať.“

Napriek krátkej stopáži sa spád značne stráca. Divák oprávnene cíti, že film príliš nikam nesmeruje. Snaží sa byť giallovský a na úrovni vizuálu, hudby aj tajomnosti sa mu to príjemne darí. Zamotaný, či skôr nedomyslený dej nám napriek tomu časom musí udrieť do oka a začať prekážať. Finále má náznak štýlu, tiež je ale príliš zamotané a hlavne film sa k nemu dostane až v čase, keď už stihol stratiť nemalú časť divákovej pozornosti. Ten je skrátka rád, že už sa končí a nepodarí sa mu skĺznuť ešte nižšie.

Francesca je dôstojná pocta so všetkým, čo k tomu patrí. Fanúšikov žánra nepochybne poteší aj napriek svojim pár nedostatkom, dá sa v nej nájsť všetko, čo k giallu musí nevyhnutne patriť. Spracované kvalitne a do vhodnej miery nie opozerane. Kiežby už sa talianom podarilo nakrútiť na porovnateľnej úrovni aj niečo nové, originálne a aktuálne.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok