najčítanejšie recenzie.
Boarding School

I Spit on Your Grave (2010)

Bear

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.
20. 9. 2010Smrtiaci príliv

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.
5. 9. 2016Al morir la matinée

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.
26. 3. 2021recenzie.
Stitches
Horor postavený na klaunskej zábave

„Až to preženú, a klaun dopadne na vztýčené nože v umývačke riadov."
Jeho posledná návšteva na narodeninovej oslave ho odtrhne od súlože. Okrem arogantného správania nestojí za nič ani jeho predstavenie a deti mu celý čas robia zle. Až to preženú, a klaun dopadne na vztýčené nože v umývačke riadov. Deti majú z oslavy traumu, obzvlášť oslávenec Tom. Po oslave videl aj bizarný pohreb klauna a už nedokáže odtrhnúť oči od cintorína. Šesť rokov odmieta oslavy, ale nakoniec sa nechá presvedčiť. Jediným dôvodom je možnosť pozvať Kate, ktorá mu na osudnej oslave dala prvý bozk. Odvtedy čaká na ďalší. Na oslavu sa dostaví obrovské množstvo ľudí, z ktorých väčšinu Tom ani nepozná. Príde aj Kate, tak ako väčšina účastníkov lynčovania klauna. Načakajú, že aj teraz sa stane hlavnou hviezdou večera, keď povstane z hrobu aby ich jeden po druhom pozabíjal.
„Oboje patrí svojou úrovňou ku klaunovi, keďže ide o čiste prvoplánovú zábavu."
Že niekto vstane z mŕtvych a mstí svoju smrť je hororová klasika, a použiť v nej klauna sa vôbec nejaví ako zlý nápad. Klaun je drsný a primitívny, vhodný na vyvražďovanie. Jeho smrť už je poriadne krvavá, to ale film len upozorňuje, v čom sa chystá vyžívať. Mieša čierny humor s litrami krvi, jedno aj druhé až na doraz. Oboje patrí svojou úrovňou ku klaunovi, keďže ide o čiste prvoplánovú zábavu. Každá vražda sa snaží byť vtipná a originálna. Takmer vždy ide o nejakú dlhú scénu, kde klaun predvedie svoje úžasné číslo. Viac ako horor tak ide o čiernu komédiu, pretože napätie je nulové. Nepochybne si tento druh humoru nájde svojich fanúšikov, a aspoň jeden frk musí sadnúť asi každému. V zásade ale ide o jednoduché násilnosti a slovné hračky na úrovni televíznych skečov.
Postavy sú takmer výlučne -násťroční, rozmanití a nie zrovna sympatickí. Na rozdiel od Detention sú šablónovití v rozumnejšej miere, a okrem zapadania do nejakej mládežníckej kultúry majú aj svoje vlastné úchylky. Určení sú ale výhradne na zábavu, keďže všetci na čele s hlavnou postavou sú takí magori, že divák nemá šancu sa s nimi stotožniť. Pobaví napríklad nenažraný homosexuál a drsný rocker ktorý neodolá pivu ani keď je v ňom moč. Podarené nie je ani ich stvárnenie a mnoho hereckých výkonov je už pod hranicou tolerovanosti aj pre podobné diela.
„V časti medzi prvou a druhou oslavou vidno, aký je film bezradný, keď diváka takmer unudí."
V časti medzi prvou a druhou oslavou vidno, aký je film bezradný, keď diváka takmer unudí. Posúva sa dopredu len od fóru k fóru a od brutality k brutalite. Tie sú síce drsné a hnusne zobrazené, chýba im ale originalita aj lepšie prepojenie a spád. Život postáv môže zaujímať jedine publikum niekde v ich veku, čo je nakoniec cieľová skupina aj pre lacné vtipy a násilie. Pre iné vekové skupiny je Stitches vhodný len pri silnom obmedzení mozgovej aktivity na krvavý oddych.