najčítanejšie recenzie.

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie

Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.

4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?

Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.

26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...

Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?

10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?

V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.

6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať

Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?

30. 11. 2015

recenzie.

Stitches

Andrej Gomora | 21. 5. 2013

3/10

žáner:

comedy, slasher, teen

Horor postavený na klaunskej zábave

Klaun ktorý nedokončí show nenájde pokoj. A každý vtip je vtipný len raz. Pred pár rokmi sa veľmi podaril Alexovi de la Iglesia drsný film o klaunoch s názvom Smutná balada o trúbke. Teraz tu máme rovno horor, ako sme už viackrát videli, tam sa predsa klaun tiež hodí. Mieša sa ešte aj s írskou mytológiou, tajomnými tradíciami a temnými rituálmi. Keď klaun ani za života s deťmi zrovna nevychádzal, po svojom návrate ich už nevraždí len pohľadom. Akú zábavu už by ste čakali od človeka ktorý si nechá hovoriť tak ako film, Stitches?

„Až to preženú, a klaun dopadne na vztýčené nože v umývačke riadov."

Jeho posledná návšteva na narodeninovej oslave ho odtrhne od súlože. Okrem arogantného správania nestojí za nič ani jeho predstavenie a deti mu celý čas robia zle. Až to preženú, a klaun dopadne na vztýčené nože v umývačke riadov. Deti majú z oslavy traumu, obzvlášť oslávenec Tom. Po oslave videl aj bizarný pohreb klauna a už nedokáže odtrhnúť oči od cintorína. Šesť rokov odmieta oslavy, ale nakoniec sa nechá presvedčiť. Jediným dôvodom je možnosť pozvať Kate, ktorá mu na osudnej oslave dala prvý bozk. Odvtedy čaká na ďalší. Na oslavu sa dostaví obrovské množstvo ľudí, z ktorých väčšinu Tom ani nepozná. Príde aj Kate, tak ako väčšina účastníkov lynčovania klauna. Načakajú, že aj teraz sa stane hlavnou hviezdou večera, keď povstane z hrobu aby ich jeden po druhom pozabíjal.

„Oboje patrí svojou úrovňou ku klaunovi, keďže ide o čiste prvoplánovú zábavu."

Že niekto vstane z mŕtvych a mstí svoju smrť je hororová klasika, a použiť v nej klauna sa vôbec nejaví ako zlý nápad. Klaun je drsný a primitívny, vhodný na vyvražďovanie. Jeho smrť už je poriadne krvavá, to ale film len upozorňuje, v čom sa chystá vyžívať. Mieša čierny humor s litrami krvi, jedno aj druhé až na doraz. Oboje patrí svojou úrovňou ku klaunovi, keďže ide o čiste prvoplánovú zábavu. Každá vražda sa snaží byť vtipná a originálna. Takmer vždy ide o nejakú dlhú scénu, kde klaun predvedie svoje úžasné číslo. Viac ako horor tak ide o čiernu komédiu, pretože napätie je nulové. Nepochybne si tento druh humoru nájde svojich fanúšikov, a aspoň jeden frk musí sadnúť asi každému. V zásade ale ide o jednoduché násilnosti a slovné hračky na úrovni televíznych skečov.

Postavy sú takmer výlučne -násťroční, rozmanití a nie zrovna sympatickí. Na rozdiel od Detention sú šablónovití v rozumnejšej miere, a okrem zapadania do nejakej mládežníckej kultúry majú aj svoje vlastné úchylky. Určení sú ale výhradne na zábavu, keďže všetci na čele s hlavnou postavou sú takí magori, že divák nemá šancu sa s nimi stotožniť. Pobaví napríklad nenažraný homosexuál a drsný rocker ktorý neodolá pivu ani keď je v ňom moč. Podarené nie je ani ich stvárnenie a mnoho hereckých výkonov je už pod hranicou tolerovanosti aj pre podobné diela.

„V časti medzi prvou a druhou oslavou vidno, aký je film bezradný, keď diváka takmer unudí."

V časti medzi prvou a druhou oslavou vidno, aký je film bezradný, keď diváka takmer unudí. Posúva sa dopredu len od fóru k fóru a od brutality k brutalite. Tie sú síce drsné a hnusne zobrazené, chýba im ale originalita aj lepšie prepojenie a spád. Život postáv môže zaujímať jedine publikum niekde v ich veku, čo je nakoniec cieľová skupina aj pre lacné vtipy a násilie. Pre iné vekové skupiny je Stitches vhodný len pri silnom obmedzení mozgovej aktivity na krvavý oddych.