najčítanejšie recenzie.
Neon Demon
Ženská krása. Oslavovaná pre svoju jedinečnosť a hĺbku, zatracovaná pre svoju povrchnosť. Zo svojich nositeliek robí predmety, schránky, ktorých vnútro nikoho nezaujíma. Mnoho žien sa pritom podobnému pohľadu na seba samé nebráni. Priam ho vyhľadávajú. Túžia byť tie, ktoré rozžiaria celú miestnosť, ktoré si hneď pri vstupe každý všimne. Bez záujmu o to, kým vlastne tá žena je, čo je v jej vnútri, v jej hlave, v jej srdci. Hlavné je, ako svieti, ako púta svetlá, akýsi Neon Demon.
30. 9. 2016Backcountry
Vij
Hoci Nikolaj Vasilievič Gogoľ sa zvykne radiť medzi spisovateľov ruského realizmu, jeho pozícia je v ich rámci mierne špecifická. Okrem toho, že bol vlastne Ukrajinec, aj v jeho štýle bolo veľa prvkov nie celkom zodpovedajúcich realizmu. Do toho možno sedela Gogoľova satira, tá ale často prechádzala do čistej absurdity až surrealizmu. Navyše za romantické by sa dali pokladať jeho národne oslavné diela, tie ale tiež nie celkom splývali s podobnou tvorbou. Hranicu viditeľného nezmyslu neprekračovali, len sa jej držali natoľko presne a viditeľne, že čitateľ mal nárok byť zmätený z toho, ako ich autor vlastne mohol myslieť. Podobne vyzerala aj Gogoľova novela Vij, viackrát filmovo spracovaná, najverejnejšie v sovietskej verzii z roku 1967.
22. 9. 2016Bear
Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.
20. 9. 2010Demon
Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.
13. 9. 2016recenzie.
Stitches
Horor postavený na klaunskej zábave
„Až to preženú, a klaun dopadne na vztýčené nože v umývačke riadov."
Jeho posledná návšteva na narodeninovej oslave ho odtrhne od súlože. Okrem arogantného správania nestojí za nič ani jeho predstavenie a deti mu celý čas robia zle. Až to preženú, a klaun dopadne na vztýčené nože v umývačke riadov. Deti majú z oslavy traumu, obzvlášť oslávenec Tom. Po oslave videl aj bizarný pohreb klauna a už nedokáže odtrhnúť oči od cintorína. Šesť rokov odmieta oslavy, ale nakoniec sa nechá presvedčiť. Jediným dôvodom je možnosť pozvať Kate, ktorá mu na osudnej oslave dala prvý bozk. Odvtedy čaká na ďalší. Na oslavu sa dostaví obrovské množstvo ľudí, z ktorých väčšinu Tom ani nepozná. Príde aj Kate, tak ako väčšina účastníkov lynčovania klauna. Načakajú, že aj teraz sa stane hlavnou hviezdou večera, keď povstane z hrobu aby ich jeden po druhom pozabíjal.
„Oboje patrí svojou úrovňou ku klaunovi, keďže ide o čiste prvoplánovú zábavu."
Že niekto vstane z mŕtvych a mstí svoju smrť je hororová klasika, a použiť v nej klauna sa vôbec nejaví ako zlý nápad. Klaun je drsný a primitívny, vhodný na vyvražďovanie. Jeho smrť už je poriadne krvavá, to ale film len upozorňuje, v čom sa chystá vyžívať. Mieša čierny humor s litrami krvi, jedno aj druhé až na doraz. Oboje patrí svojou úrovňou ku klaunovi, keďže ide o čiste prvoplánovú zábavu. Každá vražda sa snaží byť vtipná a originálna. Takmer vždy ide o nejakú dlhú scénu, kde klaun predvedie svoje úžasné číslo. Viac ako horor tak ide o čiernu komédiu, pretože napätie je nulové. Nepochybne si tento druh humoru nájde svojich fanúšikov, a aspoň jeden frk musí sadnúť asi každému. V zásade ale ide o jednoduché násilnosti a slovné hračky na úrovni televíznych skečov.
Postavy sú takmer výlučne -násťroční, rozmanití a nie zrovna sympatickí. Na rozdiel od Detention sú šablónovití v rozumnejšej miere, a okrem zapadania do nejakej mládežníckej kultúry majú aj svoje vlastné úchylky. Určení sú ale výhradne na zábavu, keďže všetci na čele s hlavnou postavou sú takí magori, že divák nemá šancu sa s nimi stotožniť. Pobaví napríklad nenažraný homosexuál a drsný rocker ktorý neodolá pivu ani keď je v ňom moč. Podarené nie je ani ich stvárnenie a mnoho hereckých výkonov je už pod hranicou tolerovanosti aj pre podobné diela.
„V časti medzi prvou a druhou oslavou vidno, aký je film bezradný, keď diváka takmer unudí."
V časti medzi prvou a druhou oslavou vidno, aký je film bezradný, keď diváka takmer unudí. Posúva sa dopredu len od fóru k fóru a od brutality k brutalite. Tie sú síce drsné a hnusne zobrazené, chýba im ale originalita aj lepšie prepojenie a spád. Život postáv môže zaujímať jedine publikum niekde v ich veku, čo je nakoniec cieľová skupina aj pre lacné vtipy a násilie. Pre iné vekové skupiny je Stitches vhodný len pri silnom obmedzení mozgovej aktivity na krvavý oddych.
