najčítanejšie recenzie.
Gwen
Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.
Polaroid
Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.
Nočné mory z temnôt
Ako keby hlavným cieľom hororov posledných rokov malo byť vrátiť divákov stredného veku do detstva. Najznámejším nositeľom týchto snáh je samozrejme seriál Stranger Things, mysterióznej produkcie, ktorá má buď detských hrdinov, alebo sa odohráva pred pár desaťročiami, alebo využíva retro estetiku, je ale v poslednej dobe neúrekom. Ideálne samozrejme všetko naraz, ako je to v spomínanom seriáli. Naivným príbehom môže podobné ladenie skutočne dodať čaro, či zachrániť ich od požiadaviek na realizmus a presvedčivosť. Je to celé len svojská hra, spomienky na strašenie, a na to, čo nás vedelo naľakať, kým sme boli deti. Napríklad nejaké Nočné mory z temnôt.
Annabelle 3: Návrat
S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.
Regression
recenzie.
Stitches
Horor postavený na klaunskej zábave
„Až to preženú, a klaun dopadne na vztýčené nože v umývačke riadov."
Jeho posledná návšteva na narodeninovej oslave ho odtrhne od súlože. Okrem arogantného správania nestojí za nič ani jeho predstavenie a deti mu celý čas robia zle. Až to preženú, a klaun dopadne na vztýčené nože v umývačke riadov. Deti majú z oslavy traumu, obzvlášť oslávenec Tom. Po oslave videl aj bizarný pohreb klauna a už nedokáže odtrhnúť oči od cintorína. Šesť rokov odmieta oslavy, ale nakoniec sa nechá presvedčiť. Jediným dôvodom je možnosť pozvať Kate, ktorá mu na osudnej oslave dala prvý bozk. Odvtedy čaká na ďalší. Na oslavu sa dostaví obrovské množstvo ľudí, z ktorých väčšinu Tom ani nepozná. Príde aj Kate, tak ako väčšina účastníkov lynčovania klauna. Načakajú, že aj teraz sa stane hlavnou hviezdou večera, keď povstane z hrobu aby ich jeden po druhom pozabíjal.
„Oboje patrí svojou úrovňou ku klaunovi, keďže ide o čiste prvoplánovú zábavu."
Že niekto vstane z mŕtvych a mstí svoju smrť je hororová klasika, a použiť v nej klauna sa vôbec nejaví ako zlý nápad. Klaun je drsný a primitívny, vhodný na vyvražďovanie. Jeho smrť už je poriadne krvavá, to ale film len upozorňuje, v čom sa chystá vyžívať. Mieša čierny humor s litrami krvi, jedno aj druhé až na doraz. Oboje patrí svojou úrovňou ku klaunovi, keďže ide o čiste prvoplánovú zábavu. Každá vražda sa snaží byť vtipná a originálna. Takmer vždy ide o nejakú dlhú scénu, kde klaun predvedie svoje úžasné číslo. Viac ako horor tak ide o čiernu komédiu, pretože napätie je nulové. Nepochybne si tento druh humoru nájde svojich fanúšikov, a aspoň jeden frk musí sadnúť asi každému. V zásade ale ide o jednoduché násilnosti a slovné hračky na úrovni televíznych skečov.
Postavy sú takmer výlučne -násťroční, rozmanití a nie zrovna sympatickí. Na rozdiel od Detention sú šablónovití v rozumnejšej miere, a okrem zapadania do nejakej mládežníckej kultúry majú aj svoje vlastné úchylky. Určení sú ale výhradne na zábavu, keďže všetci na čele s hlavnou postavou sú takí magori, že divák nemá šancu sa s nimi stotožniť. Pobaví napríklad nenažraný homosexuál a drsný rocker ktorý neodolá pivu ani keď je v ňom moč. Podarené nie je ani ich stvárnenie a mnoho hereckých výkonov je už pod hranicou tolerovanosti aj pre podobné diela.
„V časti medzi prvou a druhou oslavou vidno, aký je film bezradný, keď diváka takmer unudí."
V časti medzi prvou a druhou oslavou vidno, aký je film bezradný, keď diváka takmer unudí. Posúva sa dopredu len od fóru k fóru a od brutality k brutalite. Tie sú síce drsné a hnusne zobrazené, chýba im ale originalita aj lepšie prepojenie a spád. Život postáv môže zaujímať jedine publikum niekde v ich veku, čo je nakoniec cieľová skupina aj pre lacné vtipy a násilie. Pre iné vekové skupiny je Stitches vhodný len pri silnom obmedzení mozgovej aktivity na krvavý oddych.
