hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Prvá Očista

Zase tá politika...

Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.

12. 7. 2018

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Nočná mora z Elm Street (2010)

Freddy prišiel o humor aj iskru
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010

recenzie.

Come to Daddy

Andrej Gomora | 9. 3. 2020
0
6/10          
žáner:
action, comedy, psycho

O otcoch a synoch


Napred to vyzerá ako štúdia vzťahu syna s otcom. Nevideli sa tridsať rokov, syn má otcovi mnoho čo vyčítať. Ako opustil rodinu, od svojich piatich rokoch o ňom nepočul. Otec pritom tiež nepôsobí, že by bol zo syna nadšený. Ako keby bol pre neho sklamaním, a nijako sa to nesnaží zakryť. Stretli sa dvaja ľudia z celkom odlišných svetov, nemajú takmer nič spoločné, nemajú si čo povedať, nemajú dôvod spolu tráviť čas a vlastne sa nemajú radi. Otázka je, prečo otec stretnutie inicioval, prečo syna pozval na návštevu. Ak mal nejaký konkrétny úmysel, akosi s ním váha, necháva si ho pre seba. Je tajomný a tiež nepríjemný, postupne priam nevraživý, čo vyvrcholí, keď syna začne naháňať so sekáčikom na mäso. Volajúc Come to Daddy.

„Postavy sú výborné čo do presvedčivosti aj jednoduchého zaradenia do veľmi funkčných stereotypov.“

Hororové prvky prídu trochu neskôr, spočiatku ide hlavne o temnú neistotu a náznaky psychického týrania. Postavy sú výborné čo do presvedčivosti aj jednoduchého zaradenia do veľmi funkčných stereotypov. Krehký chlapec z digitálnej doby vo veľkomeste, a tvrdý chlap bývajúci na samote. Ich kontakt by nemusel byť problém, keby si ho otec zdanlivo neužíval tým nesprávnym spôsobom. Náznaky, že sa tu môže diať niečo viac sú zatiaľ neurčité, ako zvuky v dome. Od otca čakáme možno tak psychickú chorobu, či skutočnú nevypočítateľnosť. Nie zlé úmysly, čo mu ale nebráni pôsobiť znepokojivo a vyvolávať v nás očakávanie, že tu sa stane niečo neblahé. Napätie týmto smerom rastie veľmi príjemne, a vďaka podareným postavám si ho dokážeme príjemne užiť aj predtým ako sa začnú hromadiť zvraty.

„Ladenie nám dávalo tušiť, že s drsnosťou sa tu nebude šetriť, a toto očakávanie sa aj naplní.“

Prvý nie celkom presvedčivý moment príde s mŕtvolou v dome, uveriť sa mu ale dá. Jej použitie pokračuje v snahe o skôr neurčitú znepokojivosť a ťaživosť, keď len sledujeme zdeptanú hlavnú postavu, ktorá sa z pochopiteľných dôvodov bojí každého zavŕzgania v dome. V dome, kde prežila nepríjemné chvíle so šialeným otcom, kde teraz musí sama s mŕtvolou čakať a načúvať podozrivým pazvukom. Časť tohto čara sa stratí, keď sa veci začnú vyjasňovať, zároveň sa ale konečne film rozbehne čo sa týka akcie. Ladenie nám dávalo tušiť, že s drsnosťou sa tu nebude šetriť, a toto očakávanie sa aj naplní. Miestami je brutalita aj samoúčelná, či presnejšie jej spôsob. Nie celkom dáva zmysel, prečo sa deje zrovna to, čo sa deje, a ako sme sa zrovna k určitému prejavu násilia či zobrazenia nechutností dostali.

„Skutočne podarené scény smerujú skôr k absurdnému humoru, zároveň absurdne drsnému a pritom svojím spôsobom esteticky zaujímavému.“

Takou je napríklad scéna opakovaného bodania náhodou zrovna do rozkroku, kde má byť drsná humornosť dôsledkom kontrastu medzi krehkým mladíkom a snahou byť drsným. Tento kontrast celkove funguje dobre, presvedčivo je zobrazený na jednej strane svet skutočných grázlov, ako aj chlapec do neho nepatriaci, ktorý s ním musí bojovať. Grázli našťastie tiež zostávajú ľudskí, miestami možno až príliš omylní, určite to ale pomáha aj komediálnemu ladeniu a vôbec možnostiam chlapca prežiť. Skutočne podarené scény smerujú skôr k absurdnému humoru, zároveň absurdne drsnému a pritom svojím spôsobom esteticky zaujímavému. Kým sám osebe námet nie je vôbec zlý, a dal by sa spracovať pomerne seriózne, toto spracovanie ho viac využíva skôr hravo, na vybláznenie. Čo rozhodne nie je zlé, aj tak funguje napätie aj dejové zvraty, a tiež postavy. Len pri niektorých scénach už absurdnosť zľahka prekročí hranice čierne komédie k privýraznej absurdite.

Come to Daddy má atmosféru hraničiacu s hororom, má dobrý spád, fungujúci dej, výborné postavy, viacero podarených scén a viackrát je vtipný. Pôsobí príjemne nápadito, práve čo sa týka neserióznosti to miestami preháňa nie úplne želaným spôsobom, ktorý film odľahčuje viac ako by sa zdalo, že by mohol chcieť. Aj tak ide o príjemnú čiernu komédiu s prvkami skutočnej hororovosti, a príjemný zážitok, ako túžite po niečom drsnom, ale nie nevyhnutne ťaživom. A hlavne inom.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy