hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Possessor

Trápenia lupiča tiel

Zaujímavá je už samotná technológia, my ale príliš nepôjdeme do detailov. Dôležití budú tentokrát ľudia, tí, ktorí s ňou pracujú. Film nám ich prezentuje ako to dôležitejšie, ako keby oni s ich schopnosťou správne s technickými možnosťami pracovať a narábať boli kľúčoví, nie to, čo pomocou výdobytku vedy dokážu. Svojím spôsobom ide o humanitný odkaz, pre všetkých, ktorí si myslia, že v pretechnologizovanej dobe sa človek stráca. Nie, stále je dôležitý, niektoré veci stále stoja len na ňom a bez neho nemajú šancu fungovať. On je nielen stredobodom zabijackej metódy, ale aj samotného film, Possessor.

14. 10. 2020

The Burning

Horúce osemdesiate roky
Intenzitu vraždenia tínedžerov v osemdesiatych rokoch ťažko pokladať za náhodnú. Jej vysvetlení sa ponúka veľa, hneď ako prvá by mohla byť hlboká nenávisť voči nadchádzajúcej generácii, keď Američania po niečom na spôsob Battle Royale túžili už dávno pred Japoncami. Rovnako by tu ale mohlo ísť o objavenie širšej využiteľnosti mladých tiel, nie len na ich krájanie. Azda najslávnejšou sa v tomto smere stala siahodlhá séria Piatka trinásteho, narážajúca vďaka filmu Jason X až na absolútne dno. Načasovanie do letnej sezóny párenia v najvhodnejšom revíri tábora pre pubertiakov veľmi pomohlo zvýrazniť erotický element. Ten istý recept využil aj o niečo menej známy, no minimálne rovnako kvalitný horor The Burning.
22. 4. 2014

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

recenzie.

Come to Daddy

Andrej Gomora | 9. 3. 2020
0
6/10          
žáner:
action, comedy, psycho

O otcoch a synoch


Napred to vyzerá ako štúdia vzťahu syna s otcom. Nevideli sa tridsať rokov, syn má otcovi mnoho čo vyčítať. Ako opustil rodinu, od svojich piatich rokoch o ňom nepočul. Otec pritom tiež nepôsobí, že by bol zo syna nadšený. Ako keby bol pre neho sklamaním, a nijako sa to nesnaží zakryť. Stretli sa dvaja ľudia z celkom odlišných svetov, nemajú takmer nič spoločné, nemajú si čo povedať, nemajú dôvod spolu tráviť čas a vlastne sa nemajú radi. Otázka je, prečo otec stretnutie inicioval, prečo syna pozval na návštevu. Ak mal nejaký konkrétny úmysel, akosi s ním váha, necháva si ho pre seba. Je tajomný a tiež nepríjemný, postupne priam nevraživý, čo vyvrcholí, keď syna začne naháňať so sekáčikom na mäso. Volajúc Come to Daddy.

„Postavy sú výborné čo do presvedčivosti aj jednoduchého zaradenia do veľmi funkčných stereotypov.“

Hororové prvky prídu trochu neskôr, spočiatku ide hlavne o temnú neistotu a náznaky psychického týrania. Postavy sú výborné čo do presvedčivosti aj jednoduchého zaradenia do veľmi funkčných stereotypov. Krehký chlapec z digitálnej doby vo veľkomeste, a tvrdý chlap bývajúci na samote. Ich kontakt by nemusel byť problém, keby si ho otec zdanlivo neužíval tým nesprávnym spôsobom. Náznaky, že sa tu môže diať niečo viac sú zatiaľ neurčité, ako zvuky v dome. Od otca čakáme možno tak psychickú chorobu, či skutočnú nevypočítateľnosť. Nie zlé úmysly, čo mu ale nebráni pôsobiť znepokojivo a vyvolávať v nás očakávanie, že tu sa stane niečo neblahé. Napätie týmto smerom rastie veľmi príjemne, a vďaka podareným postavám si ho dokážeme príjemne užiť aj predtým ako sa začnú hromadiť zvraty.

„Ladenie nám dávalo tušiť, že s drsnosťou sa tu nebude šetriť, a toto očakávanie sa aj naplní.“

Prvý nie celkom presvedčivý moment príde s mŕtvolou v dome, uveriť sa mu ale dá. Jej použitie pokračuje v snahe o skôr neurčitú znepokojivosť a ťaživosť, keď len sledujeme zdeptanú hlavnú postavu, ktorá sa z pochopiteľných dôvodov bojí každého zavŕzgania v dome. V dome, kde prežila nepríjemné chvíle so šialeným otcom, kde teraz musí sama s mŕtvolou čakať a načúvať podozrivým pazvukom. Časť tohto čara sa stratí, keď sa veci začnú vyjasňovať, zároveň sa ale konečne film rozbehne čo sa týka akcie. Ladenie nám dávalo tušiť, že s drsnosťou sa tu nebude šetriť, a toto očakávanie sa aj naplní. Miestami je brutalita aj samoúčelná, či presnejšie jej spôsob. Nie celkom dáva zmysel, prečo sa deje zrovna to, čo sa deje, a ako sme sa zrovna k určitému prejavu násilia či zobrazenia nechutností dostali.

„Skutočne podarené scény smerujú skôr k absurdnému humoru, zároveň absurdne drsnému a pritom svojím spôsobom esteticky zaujímavému.“

Takou je napríklad scéna opakovaného bodania náhodou zrovna do rozkroku, kde má byť drsná humornosť dôsledkom kontrastu medzi krehkým mladíkom a snahou byť drsným. Tento kontrast celkove funguje dobre, presvedčivo je zobrazený na jednej strane svet skutočných grázlov, ako aj chlapec do neho nepatriaci, ktorý s ním musí bojovať. Grázli našťastie tiež zostávajú ľudskí, miestami možno až príliš omylní, určite to ale pomáha aj komediálnemu ladeniu a vôbec možnostiam chlapca prežiť. Skutočne podarené scény smerujú skôr k absurdnému humoru, zároveň absurdne drsnému a pritom svojím spôsobom esteticky zaujímavému. Kým sám osebe námet nie je vôbec zlý, a dal by sa spracovať pomerne seriózne, toto spracovanie ho viac využíva skôr hravo, na vybláznenie. Čo rozhodne nie je zlé, aj tak funguje napätie aj dejové zvraty, a tiež postavy. Len pri niektorých scénach už absurdnosť zľahka prekročí hranice čierne komédie k privýraznej absurdite.

Come to Daddy má atmosféru hraničiacu s hororom, má dobrý spád, fungujúci dej, výborné postavy, viacero podarených scén a viackrát je vtipný. Pôsobí príjemne nápadito, práve čo sa týka neserióznosti to miestami preháňa nie úplne želaným spôsobom, ktorý film odľahčuje viac ako by sa zdalo, že by mohol chcieť. Aj tak ide o príjemnú čiernu komédiu s prvkami skutočnej hororovosti, a príjemný zážitok, ako túžite po niečom drsnom, ale nie nevyhnutne ťaživom. A hlavne inom.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy