hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

recenzie.

Meat Grinder

Afonka Soby | 13. 7. 2010
0
8/10          
žáner:
torture, psycho, exploitation

Thajský mlynček na mäso tlačí na psychiku


Medzi chuťou dobrého jedla a chuťou pomsty nie je žiaden rozdiel. Toto presvedčenie vštepovala od malička Bood jej despotická matka. Naplno sa však prejavilo, až keď zistila, že ju jej manžel podvádza s jej mladšou sestrou. Zúrivá Bood chytí spravodlivosť doslova do vlastných rúk, v ktorých strieda kuchárske náčinie. Najskôr treba obeť poriadne vykŕmiť, potom rozrezať a nakoniec rozomlieť v mlynčeku na mäso. Bood si založí reštauráciu, aby mohla svoju terapiu praktizovať bez podozrenia. Jej bežný pracovný deň je však ešte krvavejší ako deň hociktorého thajského kuchára.

Bood je postava, ktorá tancuje svoj krvavý tanec na okraji priepasti. Možno ju ľutovať a podať jej ruku alebo znenávidieť a sotiť ju dolu. Mai Charoenpura (prostitútka z Die A Violent Death) sa darí držať svoju postavu presne medzi týmto dvoma pólmi až do konca filmu. Jej postava je uveriteľná a šťavnatá rovnako ako jedlo, ktoré varí vo svojej reštaurácii. Ak sa nám na začiatku javí ako chladnokrvnú vrahyňa, postupne ju spoznávame, odlupujeme jednotlivé vrstvy cibule, až vidíme Bood ako trasúcu sa trosku, ktorá neudrží ani nôž. Film sledujeme výhradne z jej pohľadu, a teda väčšinou ide o „bordel" v jej hlave, ktorý nám zastiera skutočnú realitu. Svet pozorujeme v depresívnych farbách, občas čiernobielo, keď nám Bood dovolí nazrieť do svojej minulosti, chaosu spomienok, z ktorých si len s námahou vytvoríme zmysluplnú mozaiku. Občas sa pozeráme cez farebný filter, občas máme výhľad zastriekaný krvou.

S pohľadom Bood sa musíme zmieriť hneď na začiatku. Meat Grinder (orig. Cheuuat Gaawn chim) nemá bežnú naráciu, akú môžeme vidieť napríklad v amerických hororoch. Na thajský horor však nie je až natoľko nezrozumiteľný, a keď sa naučíte rozohrávať jednotlivé thajské tváre, ktoré na prvý pohľad vyzerajú rovnako, máte sčasti vyhraté. Zvyšok už je len hra, do ktorej sa jednoducho musíte nechať vtiahnuť. Napriek tomu, že to nie je pekná hra, môžete sa pri nej zabaviť. Ale najmä zamyslieť nad tým, kam môžu viesť dôsledky zlej výchovy. Môžu napríklad vyvolať reťazovú reakciu, ktorá končí zástupom ľudských tiel a jednou kričiacou ženou, ktorá už nevie, či má obrátiť veľký kuchynský nôž proti sebe alebo naďalej pokračovať v terapii, ktorá sa už dávno minula účinkom.

Meat Grinder je psychologické torture porno. Zvláštna kombinácia, ktorá prekvapivo funguje. Fanúšikovia gornografie si môžu poskočiť, lebo tu má mučenie aj nejaký význam. (Za predpokladu, že „fanúšika gornografie" teší, že mučenie nie je samoúčelné.) Predstavuje katarziu, každá obeť posúva príbeh, ktorý sa odohráva výhradne v hlave Bood. Takýto „príbeh" môže nudiť, no je podporovaný skvelým vizuálom a soundtrackom, v ktorom sa striedajú klasické ázijské klavírne tóny s husličkami. Chvíľami máte pocit, že nesledujete horor, ale akúsi krvavú symfóniu, v ktorej vám tancuje žena medzi telami, ktoré tu tvoria kulisy. Pohľad na takýto tanec, v ktorom nie je núdza o krv ani pár nechutných ponižujúcich záberov, môže byť veľmi znepokojivý a ľahko vám príde zle. Ale niet pochýb o tom, že sa stále pohybujeme v rámci umenia.

Nedávno recenzovaný Die a Violent Death bol dôkazom, že moderný thajský horor má čo povedať. Meat Grinder je z podobného súdka. Aj keď nie je úplne stopercentný a na európskeho či amerického diváka stále ešte príliš pomalý a zmätočný. Je však zároveň znepokojujúci a po vizuálnej a hudobnej stránke veľmi zaujímavý. A to dnes určite nie je málo.  

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy