hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Suspiria (2018)

Menej farieb, viac tanca

Pôvodná Suspiria si svoj kultový status získala vďaka funkčnej zmesi prvkov pochádzajúcich z inej doby. Naivný scenár, úchvatný vizuál plný sýtych farieb, gotické prostredie, úžasná hudba, no a réžia Daria Argenta v najlepšej forme. Jej atmosféra patrí medzi najosobitejšie zážitky v dejinách hororu, snaha zopakovať ju sa preto spočiatku javila značne šialene. Náznaky dôvery vzbudila až serióznosť, s akou tvorcovia k novému projektu pristupovali. Obsadenie Tildy Swinton, hudba od Thoma Yorkea. Režisér Luca Guadagnino bol vraj možnosťou film nakrútiť posadnutý už od svojich 14 rokov, a hoci ide o jeho prvý horor, ako artový režisér svoje kvality už dokázal. Pochopiteľne tak nejako musí potom vyzerať aj výsledok.

15. 3. 2019

Burning Bright

Konečne dobrý horor so zvieraťom
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010

Cult of Chucky

Chucky dospieva

Dej opäť nadväzuje, tak na predošlý diel, ako aj na dlhodobú líniu v sérii. Z predošlého dielu nám zostáva vozíčkarka Nika, lieči sa na psychiatrii z presvedčenia, že všetkých tých ľudí v jej dome nezabila ona, ale neživá hračka. Zdá sa, že terapia napreduje úspešne, Nika prijala skutočnosť, že je vrah, a môžu ju presunúť do ústavu s nižšou ostrahou. Bábku Chuckyho jej kúpia v rámci liečby, a poslúži zároveň ďalšej pacientke, tá smúti za svojím dieťaťom. Čudné je, že bábky sa začnú akosi množiť. K prvej pribudne druhá, tú prinesie ako dedičstvo po Nikinej neterke nám už dobre známa Tiffany, Chuckyho večná milá. Tretia bábka príde poštou, nikto presne nevie odkiaľ. A ako sa už dá čakať, s pribúdaním bábiek začnú ubúdať pacienti aj personál. Nike nikto neverí, obviňujú ju len z návratu jej rozpoltene vražedných stavov. Jej šťastie, že je na vozíčku, príliš nudná obeť.

27. 10. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Hell Fest: Park hrôzy

Radi sa pozeráte, ako sa iní zabávajú?

Niečom svojím spôsobom podobné už tu bolo. The Houses October Built mal podobu fiktívneho dokumentu, ktorého geniálny nápad bol, že bude strašidelný, ak zobrazí strašenie iných ľudí. Tento nápad sa niekomu zdal natoľko úžasný, že ho nemohol nezrecyklovať. Z poučne a bádavo ladenej formy ale samozrejme treba zásadne smerovať k masovej zábave. Takže už nejde o skupinku zvedavcov, ktorí skúmajú oddaných a zapálených remeselníkov hororovej zábavy. Iritujúca partia tínedžerov sa vyberie na gýčovitý festival s názvom Hell Fest: Park hrôzy.

9. 10. 2018

recenzie.

Meat Grinder

Afonka Soby | 13. 7. 2010
0
8/10          
žáner:
torture, psycho, exploitation

Thajský mlynček na mäso tlačí na psychiku


Medzi chuťou dobrého jedla a chuťou pomsty nie je žiaden rozdiel. Toto presvedčenie vštepovala od malička Bood jej despotická matka. Naplno sa však prejavilo, až keď zistila, že ju jej manžel podvádza s jej mladšou sestrou. Zúrivá Bood chytí spravodlivosť doslova do vlastných rúk, v ktorých strieda kuchárske náčinie. Najskôr treba obeť poriadne vykŕmiť, potom rozrezať a nakoniec rozomlieť v mlynčeku na mäso. Bood si založí reštauráciu, aby mohla svoju terapiu praktizovať bez podozrenia. Jej bežný pracovný deň je však ešte krvavejší ako deň hociktorého thajského kuchára.

Bood je postava, ktorá tancuje svoj krvavý tanec na okraji priepasti. Možno ju ľutovať a podať jej ruku alebo znenávidieť a sotiť ju dolu. Mai Charoenpura (prostitútka z Die A Violent Death) sa darí držať svoju postavu presne medzi týmto dvoma pólmi až do konca filmu. Jej postava je uveriteľná a šťavnatá rovnako ako jedlo, ktoré varí vo svojej reštaurácii. Ak sa nám na začiatku javí ako chladnokrvnú vrahyňa, postupne ju spoznávame, odlupujeme jednotlivé vrstvy cibule, až vidíme Bood ako trasúcu sa trosku, ktorá neudrží ani nôž. Film sledujeme výhradne z jej pohľadu, a teda väčšinou ide o „bordel" v jej hlave, ktorý nám zastiera skutočnú realitu. Svet pozorujeme v depresívnych farbách, občas čiernobielo, keď nám Bood dovolí nazrieť do svojej minulosti, chaosu spomienok, z ktorých si len s námahou vytvoríme zmysluplnú mozaiku. Občas sa pozeráme cez farebný filter, občas máme výhľad zastriekaný krvou.

S pohľadom Bood sa musíme zmieriť hneď na začiatku. Meat Grinder (orig. Cheuuat Gaawn chim) nemá bežnú naráciu, akú môžeme vidieť napríklad v amerických hororoch. Na thajský horor však nie je až natoľko nezrozumiteľný, a keď sa naučíte rozohrávať jednotlivé thajské tváre, ktoré na prvý pohľad vyzerajú rovnako, máte sčasti vyhraté. Zvyšok už je len hra, do ktorej sa jednoducho musíte nechať vtiahnuť. Napriek tomu, že to nie je pekná hra, môžete sa pri nej zabaviť. Ale najmä zamyslieť nad tým, kam môžu viesť dôsledky zlej výchovy. Môžu napríklad vyvolať reťazovú reakciu, ktorá končí zástupom ľudských tiel a jednou kričiacou ženou, ktorá už nevie, či má obrátiť veľký kuchynský nôž proti sebe alebo naďalej pokračovať v terapii, ktorá sa už dávno minula účinkom.

Meat Grinder je psychologické torture porno. Zvláštna kombinácia, ktorá prekvapivo funguje. Fanúšikovia gornografie si môžu poskočiť, lebo tu má mučenie aj nejaký význam. (Za predpokladu, že „fanúšika gornografie" teší, že mučenie nie je samoúčelné.) Predstavuje katarziu, každá obeť posúva príbeh, ktorý sa odohráva výhradne v hlave Bood. Takýto „príbeh" môže nudiť, no je podporovaný skvelým vizuálom a soundtrackom, v ktorom sa striedajú klasické ázijské klavírne tóny s husličkami. Chvíľami máte pocit, že nesledujete horor, ale akúsi krvavú symfóniu, v ktorej vám tancuje žena medzi telami, ktoré tu tvoria kulisy. Pohľad na takýto tanec, v ktorom nie je núdza o krv ani pár nechutných ponižujúcich záberov, môže byť veľmi znepokojivý a ľahko vám príde zle. Ale niet pochýb o tom, že sa stále pohybujeme v rámci umenia.

Nedávno recenzovaný Die a Violent Death bol dôkazom, že moderný thajský horor má čo povedať. Meat Grinder je z podobného súdka. Aj keď nie je úplne stopercentný a na európskeho či amerického diváka stále ešte príliš pomalý a zmätočný. Je však zároveň znepokojujúci a po vizuálnej a hudobnej stránke veľmi zaujímavý. A to dnes určite nie je málo.  

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy