recenzie.

Meat Grinder

Afonka Soby | 13. 7. 2010

0

8/10          

žáner:

torture, psycho, exploitation

Thajský mlynček na mäso tlačí na psychiku

Medzi chuťou dobrého jedla a chuťou pomsty nie je žiaden rozdiel. Toto presvedčenie vštepovala od malička Bood jej despotická matka. Naplno sa však prejavilo, až keď zistila, že ju jej manžel podvádza s jej mladšou sestrou. Zúrivá Bood chytí spravodlivosť doslova do vlastných rúk, v ktorých strieda kuchárske náčinie. Najskôr treba obeť poriadne vykŕmiť, potom rozrezať a nakoniec rozomlieť v mlynčeku na mäso. Bood si založí reštauráciu, aby mohla svoju terapiu praktizovať bez podozrenia. Jej bežný pracovný deň je však ešte krvavejší ako deň hociktorého thajského kuchára.

Bood je postava, ktorá tancuje svoj krvavý tanec na okraji priepasti. Možno ju ľutovať a podať jej ruku alebo znenávidieť a sotiť ju dolu. Mai Charoenpura (prostitútka z Die A Violent Death) sa darí držať svoju postavu presne medzi týmto dvoma pólmi až do konca filmu. Jej postava je uveriteľná a šťavnatá rovnako ako jedlo, ktoré varí vo svojej reštaurácii. Ak sa nám na začiatku javí ako chladnokrvnú vrahyňa, postupne ju spoznávame, odlupujeme jednotlivé vrstvy cibule, až vidíme Bood ako trasúcu sa trosku, ktorá neudrží ani nôž. Film sledujeme výhradne z jej pohľadu, a teda väčšinou ide o „bordel" v jej hlave, ktorý nám zastiera skutočnú realitu. Svet pozorujeme v depresívnych farbách, občas čiernobielo, keď nám Bood dovolí nazrieť do svojej minulosti, chaosu spomienok, z ktorých si len s námahou vytvoríme zmysluplnú mozaiku. Občas sa pozeráme cez farebný filter, občas máme výhľad zastriekaný krvou.

S pohľadom Bood sa musíme zmieriť hneď na začiatku. Meat Grinder (orig. Cheuuat Gaawn chim) nemá bežnú naráciu, akú môžeme vidieť napríklad v amerických hororoch. Na thajský horor však nie je až natoľko nezrozumiteľný, a keď sa naučíte rozohrávať jednotlivé thajské tváre, ktoré na prvý pohľad vyzerajú rovnako, máte sčasti vyhraté. Zvyšok už je len hra, do ktorej sa jednoducho musíte nechať vtiahnuť. Napriek tomu, že to nie je pekná hra, môžete sa pri nej zabaviť. Ale najmä zamyslieť nad tým, kam môžu viesť dôsledky zlej výchovy. Môžu napríklad vyvolať reťazovú reakciu, ktorá končí zástupom ľudských tiel a jednou kričiacou ženou, ktorá už nevie, či má obrátiť veľký kuchynský nôž proti sebe alebo naďalej pokračovať v terapii, ktorá sa už dávno minula účinkom.

Meat Grinder je psychologické torture porno. Zvláštna kombinácia, ktorá prekvapivo funguje. Fanúšikovia gornografie si môžu poskočiť, lebo tu má mučenie aj nejaký význam. (Za predpokladu, že „fanúšika gornografie" teší, že mučenie nie je samoúčelné.) Predstavuje katarziu, každá obeť posúva príbeh, ktorý sa odohráva výhradne v hlave Bood. Takýto „príbeh" môže nudiť, no je podporovaný skvelým vizuálom a soundtrackom, v ktorom sa striedajú klasické ázijské klavírne tóny s husličkami. Chvíľami máte pocit, že nesledujete horor, ale akúsi krvavú symfóniu, v ktorej vám tancuje žena medzi telami, ktoré tu tvoria kulisy. Pohľad na takýto tanec, v ktorom nie je núdza o krv ani pár nechutných ponižujúcich záberov, môže byť veľmi znepokojivý a ľahko vám príde zle. Ale niet pochýb o tom, že sa stále pohybujeme v rámci umenia.

Nedávno recenzovaný Die a Violent Death bol dôkazom, že moderný thajský horor má čo povedať. Meat Grinder je z podobného súdka. Aj keď nie je úplne stopercentný a na európskeho či amerického diváka stále ešte príliš pomalý a zmätočný. Je však zároveň znepokojujúci a po vizuálnej a hudobnej stránke veľmi zaujímavý. A to dnes určite nie je málo.