hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Apostle

Tenká hranica medzi uctievaním a vykorisťovaním

Určite sa dá vnímať pozitívne posun od schematického zobrazovania náboženských fanatikov ako šialencov a nič iné. Nadprirodzené javy sú predsa neoddeliteľná súčasť hororov. Tak prečo by niekedy nemohli to nie zrovna sympatické správanie aj podporovať, či priam ospravedlňovať? Postavy sa tak môžu stať ľudskejšími, vrátane náboženských magorov. Tiež nemusia byť zlí, len pretože ich to baví, a môžu divákovi skomplikovať možnosť ich odsúdenia aspoň do tej miery, že to skutočne nemali až také jednoduché. Keď k niekomu hovorí bohyňa, nemá nárok pokladať sa za Apostle?

14. 1. 2019

Antiviral

Film pre fajnšmekrov
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013

The Domestics

Apokalypsa namiesto manželskej poradne

Vysvetľovať, čo zničilo civilizáciu, respektíve odkiaľ sa zobrali zombíci, upíri alebo iný zrod jej rozvrátenia už dávno nie je nevyhnutnosť. Postapokalyptický film je dávno etablovaný ako žáner a pred nikým už nemusí svoje zápletky ospravedlňovať. V tomto prípade si zvolil ironickú eleganciu s narážkou na konšpirácie o chemtrails. Niekto sa proste rozhodol, že stačí, a lietadlá obostreli svet čiernym dymom. Znie to trochu hlúpo, ale dá sa to vnímať ako vtipná hlúposť. Ako takmer vždy hlavne film o pôvode postapokalyptického stavu sveta vôbec nie je. Tentokrát je o ľuďoch, priamo o manželoch v kríze vzťahu. The Domestics.

7. 1. 2019

The Eyes of My Mother

Neučte deti hrám so skalpelom

Mama dievčatku veľa rozprávala o anatómii, o rezaní. Ako už mohla čakať, že to s ním dopadne. Sama bola v Portugalsku očná chirurgička, na kravskom oku dcére ukazuje, ako vyzerá jeho vnútro. Dievčatko je rado, rezanie sa jej páči, má rada svoju mamu. Na ich odľahlý statok jedného dňa príde cudzinec. Pýta sa na záchod, vyžaduje si nezvyčajnú zdvorilosť. Pôsobí na jednej strane krehko, zároveň dosť vyšinuto. Neskôr sa sám prizná, má rád zabíjanie, ten pocit ktorý človeku prináša. Na rozhovory s dievčatkom bude mať ešte veľa času. Bez mamičky si z neho spraví svojho jediného kamaráta. Hoci nahradiť ju samozrejme nikdy môcť nebude, Francisca bude vždy myslieť na The Eyes of My Mother.

27. 6. 2017

recenzie.

Meat Grinder

Afonka Soby | 13. 7. 2010
0
8/10          
žáner:
torture, psycho, exploitation

Thajský mlynček na mäso tlačí na psychiku


Medzi chuťou dobrého jedla a chuťou pomsty nie je žiaden rozdiel. Toto presvedčenie vštepovala od malička Bood jej despotická matka. Naplno sa však prejavilo, až keď zistila, že ju jej manžel podvádza s jej mladšou sestrou. Zúrivá Bood chytí spravodlivosť doslova do vlastných rúk, v ktorých strieda kuchárske náčinie. Najskôr treba obeť poriadne vykŕmiť, potom rozrezať a nakoniec rozomlieť v mlynčeku na mäso. Bood si založí reštauráciu, aby mohla svoju terapiu praktizovať bez podozrenia. Jej bežný pracovný deň je však ešte krvavejší ako deň hociktorého thajského kuchára.

Bood je postava, ktorá tancuje svoj krvavý tanec na okraji priepasti. Možno ju ľutovať a podať jej ruku alebo znenávidieť a sotiť ju dolu. Mai Charoenpura (prostitútka z Die A Violent Death) sa darí držať svoju postavu presne medzi týmto dvoma pólmi až do konca filmu. Jej postava je uveriteľná a šťavnatá rovnako ako jedlo, ktoré varí vo svojej reštaurácii. Ak sa nám na začiatku javí ako chladnokrvnú vrahyňa, postupne ju spoznávame, odlupujeme jednotlivé vrstvy cibule, až vidíme Bood ako trasúcu sa trosku, ktorá neudrží ani nôž. Film sledujeme výhradne z jej pohľadu, a teda väčšinou ide o „bordel" v jej hlave, ktorý nám zastiera skutočnú realitu. Svet pozorujeme v depresívnych farbách, občas čiernobielo, keď nám Bood dovolí nazrieť do svojej minulosti, chaosu spomienok, z ktorých si len s námahou vytvoríme zmysluplnú mozaiku. Občas sa pozeráme cez farebný filter, občas máme výhľad zastriekaný krvou.

S pohľadom Bood sa musíme zmieriť hneď na začiatku. Meat Grinder (orig. Cheuuat Gaawn chim) nemá bežnú naráciu, akú môžeme vidieť napríklad v amerických hororoch. Na thajský horor však nie je až natoľko nezrozumiteľný, a keď sa naučíte rozohrávať jednotlivé thajské tváre, ktoré na prvý pohľad vyzerajú rovnako, máte sčasti vyhraté. Zvyšok už je len hra, do ktorej sa jednoducho musíte nechať vtiahnuť. Napriek tomu, že to nie je pekná hra, môžete sa pri nej zabaviť. Ale najmä zamyslieť nad tým, kam môžu viesť dôsledky zlej výchovy. Môžu napríklad vyvolať reťazovú reakciu, ktorá končí zástupom ľudských tiel a jednou kričiacou ženou, ktorá už nevie, či má obrátiť veľký kuchynský nôž proti sebe alebo naďalej pokračovať v terapii, ktorá sa už dávno minula účinkom.

Meat Grinder je psychologické torture porno. Zvláštna kombinácia, ktorá prekvapivo funguje. Fanúšikovia gornografie si môžu poskočiť, lebo tu má mučenie aj nejaký význam. (Za predpokladu, že „fanúšika gornografie" teší, že mučenie nie je samoúčelné.) Predstavuje katarziu, každá obeť posúva príbeh, ktorý sa odohráva výhradne v hlave Bood. Takýto „príbeh" môže nudiť, no je podporovaný skvelým vizuálom a soundtrackom, v ktorom sa striedajú klasické ázijské klavírne tóny s husličkami. Chvíľami máte pocit, že nesledujete horor, ale akúsi krvavú symfóniu, v ktorej vám tancuje žena medzi telami, ktoré tu tvoria kulisy. Pohľad na takýto tanec, v ktorom nie je núdza o krv ani pár nechutných ponižujúcich záberov, môže byť veľmi znepokojivý a ľahko vám príde zle. Ale niet pochýb o tom, že sa stále pohybujeme v rámci umenia.

Nedávno recenzovaný Die a Violent Death bol dôkazom, že moderný thajský horor má čo povedať. Meat Grinder je z podobného súdka. Aj keď nie je úplne stopercentný a na európskeho či amerického diváka stále ešte príliš pomalý a zmätočný. Je však zároveň znepokojujúci a po vizuálnej a hudobnej stránke veľmi zaujímavý. A to dnes určite nie je málo.  

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy