hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Nočné mory z temnôt

Čím sa strašia malé deti

Ako keby hlavným cieľom hororov posledných rokov malo byť vrátiť divákov stredného veku do detstva. Najznámejším nositeľom týchto snáh je samozrejme seriál Stranger Things, mysterióznej produkcie, ktorá má buď detských hrdinov, alebo sa odohráva pred pár desaťročiami, alebo využíva retro estetiku, je ale v poslednej dobe neúrekom. Ideálne samozrejme všetko naraz, ako je to v spomínanom seriáli. Naivným príbehom môže podobné ladenie skutočne dodať čaro, či zachrániť ich od požiadaviek na realizmus a presvedčivosť. Je to celé len svojská hra, spomienky na strašenie, a na to, čo nás vedelo naľakať, kým sme boli deti. Napríklad nejaké Nočné mory z temnôt.

27. 8. 2019

Annabelle 3: Návrat

Späť k detským hrám

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

10. 7. 2019

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

recenzie.

I Spit on Your Grave 2

Andrej Gomora | 1. 10. 2013
0
2/10          
žáner:
exploitation, torture

Znásilneniu už chýba len interaktivita


Nečakajme že žáner rape&revenge sa bude snažiť o niečo iné ako šokovať. O nič iné mu nejde, a každý nový film sa viac ako o inováciu snaží o pritvrdenie. Taký bol pôvodný I Spit on Your Grave z roku 1978 a rovnako aj jeho remake z roku 2010. Čo čakať ak sa k filmu spraví sequel? Ženu znova znásilnia a ona využije svoju prax v mučení? Alebo je pokračovanie len zopakovaním toho istého len trochu inak, a označenie za sequel má zabrániť obvineniam z vykrádania? V prípade pokračovania I Spit on Your Grave platí druhá možnosť.
 

Navyše sa ani veľmi nezaťažuje s dejom, ide rovno na vec. Po párminútovom uvedení nádejnej modelky Katie a jej zoznámení sa s údajnými fotografmi z Bulharska sa dostaneme bez zbytočného zdržiavania k podstate filmu. K znásilňovaniu a týraniu nevinnej a zatiaľ bezbrannej ženy. Napred ju znásilnia u nej doma v New Yorkeu, potom si ju odvezú do domoviny. Ďalej ju znásilňujú a mučia, až sa im zhnusí a podujmú sa jej zbaviť. Ako inak, prácu spackajú a Katie prežije. V cudzom meste sa nestratí, ubitá a zničená sa postaví na nohy, a za svoje utrpenie sa pomstí.

„Dokola najbrutálnejšie znásilňovanie, týranie a ponižovania trvá bezmála hodinu."

Pravdaže, bez znásilnenia sa žáner rape&revenge nezaobíde, veď je to polovica jeho podstaty. Na druhej strane, treba poznať aj mieru. Má ísť o skutok ktorý odôvodní neskoršie brutálne mučenie, a aby sa s ním divák stotožnil, trošku si ho prežiť musí. Lenže niečo iné zase je, ak sa v znásilnení začnú tvorcovia viditeľne vyžívať. Prvý film mal aspoň reálnu a vykreslenú postavu s ktorou sme sa spoznali. Akt znásilnenia bol síce brutálny, ale ak sa dá hovoriť o nejakej rozumnej miere, tak sa v nej držal. Dvojka sa s vytváraním postavy netrápi, a o to viac si užíva jej týranie. Dokola najbrutálnejšie znásilňovanie, týranie a ponižovania trvá bezmála hodinu. Z figúrky sa stane handra, zviazaná a nahá sa váľa vo vlastnej špine a každý jej ubližuje ako najviac dokáže. Samozrejme s výnimkou zamilovaného polopostihnutého Gerga, ukoristeného artefaktu z jednotky.

„Film by asi rád ukázal čo najviac, len si tak ešte niečo vedieť vymyslieť."

K druhej časti sa divák dostane s pocitom, že žiadna odplata nemôže byť dostatočná, a filmári si užili časť rapeu pretože nemali dosť invencie na dej ani mučenie. Žiaľ, toto očakávanie sa vyplní až nadmieru. Katie chýba charizma aj štýl Jennifer z prvého dielu. Ťažko povedať či je problém len nedostatok vykreslenia pred znásilnením, postava sa ešte možno mohla vypracovať. To by ale musel scenár byť viac ako kopa hnoja. Narozdiel od jednotky, kde sa Jennifer len objavila a išla na vec, Katie sledujeme celý čas od jej domnelej smrti, s najväčšou pravdepodobnosťou pre vyplnenie času. Jej stretnutia s kňazom a odkaz z Biblie sú až trápne a nič divákovi nehovoria. Samotné mučenie je brutálne, miestami dosť extrémne. Film by asi rád ukázal čo najviac, len si tak ešte niečo vedieť vymyslieť. Torture časť má jediný zľahka originálny nápad. Inak je len explicitná, ale bez akéhokoľvek iného vkladu. Ani sama osebe by ako exploit veľmi neobstála, nehovoriac o tom že mala vyvážiť a priniesť zadosťučinenie za prvú polovicu. Aj keby sa niečo tak otrasné dalo aspoň náznakom vyvážiť, film sa k tomu ani zďaleka nedostane. Revengeová časť už len tak nejako dobieha, aby sa nepovedalo. Ani náznakom sa nesnaží konkurovať dojmu z prvej časti, veď je tam len ako doplnok.

„V Hosteli ešte našťastie prevládla prvá zložka takzvaného gorna, teraz sme sa už oveľa viac priblížili tej druhej."

Pravdupovediac, tu sa už končia žarty. Pre vznik I Spit on Your Grave 2 je ťažko hľadať ospravedlnenie, keďže jeho ťažisko leží v ponižovaní a znásilňovaní. Ak ešte tvorcom prijmeme výhovorku na neschopnosť prípadne požiadavky publika, jediný divák čo si ho môže užiť je ten, ktorý sa na tieto veci rád pozerá. Z hľadiska sequelu sa podobá na Hostel, keď berie ten istý koncept, vydestiluje z neho všetky zbytočnosti a bez ostychu útočí na pudy diváka vo svojej najčistejšej esencii. Tam ešte našťastie prevládla prvá zložka takzvaného gorna, teraz sme sa už oveľa viac priblížili tej druhej. Do tej miery, že je otázna jeho vhodnosť pre hororových fanúšikov, ktorí môžu skončiť s pocitom, že hlavnú predstaviteľku znásilnili oni sami.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok