hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

I Spit on Your Grave 2

Andrej Gomora | 1. 10. 2013
0
2/10          
žáner:
exploitation, torture

Znásilneniu už chýba len interaktivita


Nečakajme že žáner rape&revenge sa bude snažiť o niečo iné ako šokovať. O nič iné mu nejde, a každý nový film sa viac ako o inováciu snaží o pritvrdenie. Taký bol pôvodný I Spit on Your Grave z roku 1978 a rovnako aj jeho remake z roku 2010. Čo čakať ak sa k filmu spraví sequel? Ženu znova znásilnia a ona využije svoju prax v mučení? Alebo je pokračovanie len zopakovaním toho istého len trochu inak, a označenie za sequel má zabrániť obvineniam z vykrádania? V prípade pokračovania I Spit on Your Grave platí druhá možnosť.
 

Navyše sa ani veľmi nezaťažuje s dejom, ide rovno na vec. Po párminútovom uvedení nádejnej modelky Katie a jej zoznámení sa s údajnými fotografmi z Bulharska sa dostaneme bez zbytočného zdržiavania k podstate filmu. K znásilňovaniu a týraniu nevinnej a zatiaľ bezbrannej ženy. Napred ju znásilnia u nej doma v New Yorkeu, potom si ju odvezú do domoviny. Ďalej ju znásilňujú a mučia, až sa im zhnusí a podujmú sa jej zbaviť. Ako inak, prácu spackajú a Katie prežije. V cudzom meste sa nestratí, ubitá a zničená sa postaví na nohy, a za svoje utrpenie sa pomstí.

„Dokola najbrutálnejšie znásilňovanie, týranie a ponižovania trvá bezmála hodinu."

Pravdaže, bez znásilnenia sa žáner rape&revenge nezaobíde, veď je to polovica jeho podstaty. Na druhej strane, treba poznať aj mieru. Má ísť o skutok ktorý odôvodní neskoršie brutálne mučenie, a aby sa s ním divák stotožnil, trošku si ho prežiť musí. Lenže niečo iné zase je, ak sa v znásilnení začnú tvorcovia viditeľne vyžívať. Prvý film mal aspoň reálnu a vykreslenú postavu s ktorou sme sa spoznali. Akt znásilnenia bol síce brutálny, ale ak sa dá hovoriť o nejakej rozumnej miere, tak sa v nej držal. Dvojka sa s vytváraním postavy netrápi, a o to viac si užíva jej týranie. Dokola najbrutálnejšie znásilňovanie, týranie a ponižovania trvá bezmála hodinu. Z figúrky sa stane handra, zviazaná a nahá sa váľa vo vlastnej špine a každý jej ubližuje ako najviac dokáže. Samozrejme s výnimkou zamilovaného polopostihnutého Gerga, ukoristeného artefaktu z jednotky.

„Film by asi rád ukázal čo najviac, len si tak ešte niečo vedieť vymyslieť."

K druhej časti sa divák dostane s pocitom, že žiadna odplata nemôže byť dostatočná, a filmári si užili časť rapeu pretože nemali dosť invencie na dej ani mučenie. Žiaľ, toto očakávanie sa vyplní až nadmieru. Katie chýba charizma aj štýl Jennifer z prvého dielu. Ťažko povedať či je problém len nedostatok vykreslenia pred znásilnením, postava sa ešte možno mohla vypracovať. To by ale musel scenár byť viac ako kopa hnoja. Narozdiel od jednotky, kde sa Jennifer len objavila a išla na vec, Katie sledujeme celý čas od jej domnelej smrti, s najväčšou pravdepodobnosťou pre vyplnenie času. Jej stretnutia s kňazom a odkaz z Biblie sú až trápne a nič divákovi nehovoria. Samotné mučenie je brutálne, miestami dosť extrémne. Film by asi rád ukázal čo najviac, len si tak ešte niečo vedieť vymyslieť. Torture časť má jediný zľahka originálny nápad. Inak je len explicitná, ale bez akéhokoľvek iného vkladu. Ani sama osebe by ako exploit veľmi neobstála, nehovoriac o tom že mala vyvážiť a priniesť zadosťučinenie za prvú polovicu. Aj keby sa niečo tak otrasné dalo aspoň náznakom vyvážiť, film sa k tomu ani zďaleka nedostane. Revengeová časť už len tak nejako dobieha, aby sa nepovedalo. Ani náznakom sa nesnaží konkurovať dojmu z prvej časti, veď je tam len ako doplnok.

„V Hosteli ešte našťastie prevládla prvá zložka takzvaného gorna, teraz sme sa už oveľa viac priblížili tej druhej."

Pravdupovediac, tu sa už končia žarty. Pre vznik I Spit on Your Grave 2 je ťažko hľadať ospravedlnenie, keďže jeho ťažisko leží v ponižovaní a znásilňovaní. Ak ešte tvorcom prijmeme výhovorku na neschopnosť prípadne požiadavky publika, jediný divák čo si ho môže užiť je ten, ktorý sa na tieto veci rád pozerá. Z hľadiska sequelu sa podobá na Hostel, keď berie ten istý koncept, vydestiluje z neho všetky zbytočnosti a bez ostychu útočí na pudy diváka vo svojej najčistejšej esencii. Tam ešte našťastie prevládla prvá zložka takzvaného gorna, teraz sme sa už oveľa viac priblížili tej druhej. Do tej miery, že je otázna jeho vhodnosť pre hororových fanúšikov, ktorí môžu skončiť s pocitom, že hlavnú predstaviteľku znásilnili oni sami.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok