hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

I Spit on Your Grave 2

Andrej Gomora | 1. 10. 2013
0
2/10          
žáner:
exploitation, torture

Znásilneniu už chýba len interaktivita


Nečakajme že žáner rape&revenge sa bude snažiť o niečo iné ako šokovať. O nič iné mu nejde, a každý nový film sa viac ako o inováciu snaží o pritvrdenie. Taký bol pôvodný I Spit on Your Grave z roku 1978 a rovnako aj jeho remake z roku 2010. Čo čakať ak sa k filmu spraví sequel? Ženu znova znásilnia a ona využije svoju prax v mučení? Alebo je pokračovanie len zopakovaním toho istého len trochu inak, a označenie za sequel má zabrániť obvineniam z vykrádania? V prípade pokračovania I Spit on Your Grave platí druhá možnosť.
 

Navyše sa ani veľmi nezaťažuje s dejom, ide rovno na vec. Po párminútovom uvedení nádejnej modelky Katie a jej zoznámení sa s údajnými fotografmi z Bulharska sa dostaneme bez zbytočného zdržiavania k podstate filmu. K znásilňovaniu a týraniu nevinnej a zatiaľ bezbrannej ženy. Napred ju znásilnia u nej doma v New Yorkeu, potom si ju odvezú do domoviny. Ďalej ju znásilňujú a mučia, až sa im zhnusí a podujmú sa jej zbaviť. Ako inak, prácu spackajú a Katie prežije. V cudzom meste sa nestratí, ubitá a zničená sa postaví na nohy, a za svoje utrpenie sa pomstí.

„Dokola najbrutálnejšie znásilňovanie, týranie a ponižovania trvá bezmála hodinu."

Pravdaže, bez znásilnenia sa žáner rape&revenge nezaobíde, veď je to polovica jeho podstaty. Na druhej strane, treba poznať aj mieru. Má ísť o skutok ktorý odôvodní neskoršie brutálne mučenie, a aby sa s ním divák stotožnil, trošku si ho prežiť musí. Lenže niečo iné zase je, ak sa v znásilnení začnú tvorcovia viditeľne vyžívať. Prvý film mal aspoň reálnu a vykreslenú postavu s ktorou sme sa spoznali. Akt znásilnenia bol síce brutálny, ale ak sa dá hovoriť o nejakej rozumnej miere, tak sa v nej držal. Dvojka sa s vytváraním postavy netrápi, a o to viac si užíva jej týranie. Dokola najbrutálnejšie znásilňovanie, týranie a ponižovania trvá bezmála hodinu. Z figúrky sa stane handra, zviazaná a nahá sa váľa vo vlastnej špine a každý jej ubližuje ako najviac dokáže. Samozrejme s výnimkou zamilovaného polopostihnutého Gerga, ukoristeného artefaktu z jednotky.

„Film by asi rád ukázal čo najviac, len si tak ešte niečo vedieť vymyslieť."

K druhej časti sa divák dostane s pocitom, že žiadna odplata nemôže byť dostatočná, a filmári si užili časť rapeu pretože nemali dosť invencie na dej ani mučenie. Žiaľ, toto očakávanie sa vyplní až nadmieru. Katie chýba charizma aj štýl Jennifer z prvého dielu. Ťažko povedať či je problém len nedostatok vykreslenia pred znásilnením, postava sa ešte možno mohla vypracovať. To by ale musel scenár byť viac ako kopa hnoja. Narozdiel od jednotky, kde sa Jennifer len objavila a išla na vec, Katie sledujeme celý čas od jej domnelej smrti, s najväčšou pravdepodobnosťou pre vyplnenie času. Jej stretnutia s kňazom a odkaz z Biblie sú až trápne a nič divákovi nehovoria. Samotné mučenie je brutálne, miestami dosť extrémne. Film by asi rád ukázal čo najviac, len si tak ešte niečo vedieť vymyslieť. Torture časť má jediný zľahka originálny nápad. Inak je len explicitná, ale bez akéhokoľvek iného vkladu. Ani sama osebe by ako exploit veľmi neobstála, nehovoriac o tom že mala vyvážiť a priniesť zadosťučinenie za prvú polovicu. Aj keby sa niečo tak otrasné dalo aspoň náznakom vyvážiť, film sa k tomu ani zďaleka nedostane. Revengeová časť už len tak nejako dobieha, aby sa nepovedalo. Ani náznakom sa nesnaží konkurovať dojmu z prvej časti, veď je tam len ako doplnok.

„V Hosteli ešte našťastie prevládla prvá zložka takzvaného gorna, teraz sme sa už oveľa viac priblížili tej druhej."

Pravdupovediac, tu sa už končia žarty. Pre vznik I Spit on Your Grave 2 je ťažko hľadať ospravedlnenie, keďže jeho ťažisko leží v ponižovaní a znásilňovaní. Ak ešte tvorcom prijmeme výhovorku na neschopnosť prípadne požiadavky publika, jediný divák čo si ho môže užiť je ten, ktorý sa na tieto veci rád pozerá. Z hľadiska sequelu sa podobá na Hostel, keď berie ten istý koncept, vydestiluje z neho všetky zbytočnosti a bez ostychu útočí na pudy diváka vo svojej najčistejšej esencii. Tam ešte našťastie prevládla prvá zložka takzvaného gorna, teraz sme sa už oveľa viac priblížili tej druhej. Do tej miery, že je otázna jeho vhodnosť pre hororových fanúšikov, ktorí môžu skončiť s pocitom, že hlavnú predstaviteľku znásilnili oni sami.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok