hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Apostle

Tenká hranica medzi uctievaním a vykorisťovaním

Určite sa dá vnímať pozitívne posun od schematického zobrazovania náboženských fanatikov ako šialencov a nič iné. Nadprirodzené javy sú predsa neoddeliteľná súčasť hororov. Tak prečo by niekedy nemohli to nie zrovna sympatické správanie aj podporovať, či priam ospravedlňovať? Postavy sa tak môžu stať ľudskejšími, vrátane náboženských magorov. Tiež nemusia byť zlí, len pretože ich to baví, a môžu divákovi skomplikovať možnosť ich odsúdenia aspoň do tej miery, že to skutočne nemali až také jednoduché. Keď k niekomu hovorí bohyňa, nemá nárok pokladať sa za Apostle?

14. 1. 2019

Antiviral

Film pre fajnšmekrov
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013

The Domestics

Apokalypsa namiesto manželskej poradne

Vysvetľovať, čo zničilo civilizáciu, respektíve odkiaľ sa zobrali zombíci, upíri alebo iný zrod jej rozvrátenia už dávno nie je nevyhnutnosť. Postapokalyptický film je dávno etablovaný ako žáner a pred nikým už nemusí svoje zápletky ospravedlňovať. V tomto prípade si zvolil ironickú eleganciu s narážkou na konšpirácie o chemtrails. Niekto sa proste rozhodol, že stačí, a lietadlá obostreli svet čiernym dymom. Znie to trochu hlúpo, ale dá sa to vnímať ako vtipná hlúposť. Ako takmer vždy hlavne film o pôvode postapokalyptického stavu sveta vôbec nie je. Tentokrát je o ľuďoch, priamo o manželoch v kríze vzťahu. The Domestics.

7. 1. 2019

The Eyes of My Mother

Neučte deti hrám so skalpelom

Mama dievčatku veľa rozprávala o anatómii, o rezaní. Ako už mohla čakať, že to s ním dopadne. Sama bola v Portugalsku očná chirurgička, na kravskom oku dcére ukazuje, ako vyzerá jeho vnútro. Dievčatko je rado, rezanie sa jej páči, má rada svoju mamu. Na ich odľahlý statok jedného dňa príde cudzinec. Pýta sa na záchod, vyžaduje si nezvyčajnú zdvorilosť. Pôsobí na jednej strane krehko, zároveň dosť vyšinuto. Neskôr sa sám prizná, má rád zabíjanie, ten pocit ktorý človeku prináša. Na rozhovory s dievčatkom bude mať ešte veľa času. Bez mamičky si z neho spraví svojho jediného kamaráta. Hoci nahradiť ju samozrejme nikdy môcť nebude, Francisca bude vždy myslieť na The Eyes of My Mother.

27. 6. 2017

recenzie.

I Spit on Your Grave 2

Andrej Gomora | 1. 10. 2013
0
2/10          
žáner:
exploitation, torture

Znásilneniu už chýba len interaktivita


Nečakajme že žáner rape&revenge sa bude snažiť o niečo iné ako šokovať. O nič iné mu nejde, a každý nový film sa viac ako o inováciu snaží o pritvrdenie. Taký bol pôvodný I Spit on Your Grave z roku 1978 a rovnako aj jeho remake z roku 2010. Čo čakať ak sa k filmu spraví sequel? Ženu znova znásilnia a ona využije svoju prax v mučení? Alebo je pokračovanie len zopakovaním toho istého len trochu inak, a označenie za sequel má zabrániť obvineniam z vykrádania? V prípade pokračovania I Spit on Your Grave platí druhá možnosť.
 

Navyše sa ani veľmi nezaťažuje s dejom, ide rovno na vec. Po párminútovom uvedení nádejnej modelky Katie a jej zoznámení sa s údajnými fotografmi z Bulharska sa dostaneme bez zbytočného zdržiavania k podstate filmu. K znásilňovaniu a týraniu nevinnej a zatiaľ bezbrannej ženy. Napred ju znásilnia u nej doma v New Yorkeu, potom si ju odvezú do domoviny. Ďalej ju znásilňujú a mučia, až sa im zhnusí a podujmú sa jej zbaviť. Ako inak, prácu spackajú a Katie prežije. V cudzom meste sa nestratí, ubitá a zničená sa postaví na nohy, a za svoje utrpenie sa pomstí.

„Dokola najbrutálnejšie znásilňovanie, týranie a ponižovania trvá bezmála hodinu."

Pravdaže, bez znásilnenia sa žáner rape&revenge nezaobíde, veď je to polovica jeho podstaty. Na druhej strane, treba poznať aj mieru. Má ísť o skutok ktorý odôvodní neskoršie brutálne mučenie, a aby sa s ním divák stotožnil, trošku si ho prežiť musí. Lenže niečo iné zase je, ak sa v znásilnení začnú tvorcovia viditeľne vyžívať. Prvý film mal aspoň reálnu a vykreslenú postavu s ktorou sme sa spoznali. Akt znásilnenia bol síce brutálny, ale ak sa dá hovoriť o nejakej rozumnej miere, tak sa v nej držal. Dvojka sa s vytváraním postavy netrápi, a o to viac si užíva jej týranie. Dokola najbrutálnejšie znásilňovanie, týranie a ponižovania trvá bezmála hodinu. Z figúrky sa stane handra, zviazaná a nahá sa váľa vo vlastnej špine a každý jej ubližuje ako najviac dokáže. Samozrejme s výnimkou zamilovaného polopostihnutého Gerga, ukoristeného artefaktu z jednotky.

„Film by asi rád ukázal čo najviac, len si tak ešte niečo vedieť vymyslieť."

K druhej časti sa divák dostane s pocitom, že žiadna odplata nemôže byť dostatočná, a filmári si užili časť rapeu pretože nemali dosť invencie na dej ani mučenie. Žiaľ, toto očakávanie sa vyplní až nadmieru. Katie chýba charizma aj štýl Jennifer z prvého dielu. Ťažko povedať či je problém len nedostatok vykreslenia pred znásilnením, postava sa ešte možno mohla vypracovať. To by ale musel scenár byť viac ako kopa hnoja. Narozdiel od jednotky, kde sa Jennifer len objavila a išla na vec, Katie sledujeme celý čas od jej domnelej smrti, s najväčšou pravdepodobnosťou pre vyplnenie času. Jej stretnutia s kňazom a odkaz z Biblie sú až trápne a nič divákovi nehovoria. Samotné mučenie je brutálne, miestami dosť extrémne. Film by asi rád ukázal čo najviac, len si tak ešte niečo vedieť vymyslieť. Torture časť má jediný zľahka originálny nápad. Inak je len explicitná, ale bez akéhokoľvek iného vkladu. Ani sama osebe by ako exploit veľmi neobstála, nehovoriac o tom že mala vyvážiť a priniesť zadosťučinenie za prvú polovicu. Aj keby sa niečo tak otrasné dalo aspoň náznakom vyvážiť, film sa k tomu ani zďaleka nedostane. Revengeová časť už len tak nejako dobieha, aby sa nepovedalo. Ani náznakom sa nesnaží konkurovať dojmu z prvej časti, veď je tam len ako doplnok.

„V Hosteli ešte našťastie prevládla prvá zložka takzvaného gorna, teraz sme sa už oveľa viac priblížili tej druhej."

Pravdupovediac, tu sa už končia žarty. Pre vznik I Spit on Your Grave 2 je ťažko hľadať ospravedlnenie, keďže jeho ťažisko leží v ponižovaní a znásilňovaní. Ak ešte tvorcom prijmeme výhovorku na neschopnosť prípadne požiadavky publika, jediný divák čo si ho môže užiť je ten, ktorý sa na tieto veci rád pozerá. Z hľadiska sequelu sa podobá na Hostel, keď berie ten istý koncept, vydestiluje z neho všetky zbytočnosti a bez ostychu útočí na pudy diváka vo svojej najčistejšej esencii. Tam ešte našťastie prevládla prvá zložka takzvaného gorna, teraz sme sa už oveľa viac priblížili tej druhej. Do tej miery, že je otázna jeho vhodnosť pre hororových fanúšikov, ktorí môžu skončiť s pocitom, že hlavnú predstaviteľku znásilnili oni sami.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok