hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

recenzie.

I Spit on Your Grave 2

Andrej Gomora | 1. 10. 2013
0
2/10          
žáner:
exploitation, torture

Znásilneniu už chýba len interaktivita


Nečakajme že žáner rape&revenge sa bude snažiť o niečo iné ako šokovať. O nič iné mu nejde, a každý nový film sa viac ako o inováciu snaží o pritvrdenie. Taký bol pôvodný I Spit on Your Grave z roku 1978 a rovnako aj jeho remake z roku 2010. Čo čakať ak sa k filmu spraví sequel? Ženu znova znásilnia a ona využije svoju prax v mučení? Alebo je pokračovanie len zopakovaním toho istého len trochu inak, a označenie za sequel má zabrániť obvineniam z vykrádania? V prípade pokračovania I Spit on Your Grave platí druhá možnosť.
 

Navyše sa ani veľmi nezaťažuje s dejom, ide rovno na vec. Po párminútovom uvedení nádejnej modelky Katie a jej zoznámení sa s údajnými fotografmi z Bulharska sa dostaneme bez zbytočného zdržiavania k podstate filmu. K znásilňovaniu a týraniu nevinnej a zatiaľ bezbrannej ženy. Napred ju znásilnia u nej doma v New Yorkeu, potom si ju odvezú do domoviny. Ďalej ju znásilňujú a mučia, až sa im zhnusí a podujmú sa jej zbaviť. Ako inak, prácu spackajú a Katie prežije. V cudzom meste sa nestratí, ubitá a zničená sa postaví na nohy, a za svoje utrpenie sa pomstí.

„Dokola najbrutálnejšie znásilňovanie, týranie a ponižovania trvá bezmála hodinu."

Pravdaže, bez znásilnenia sa žáner rape&revenge nezaobíde, veď je to polovica jeho podstaty. Na druhej strane, treba poznať aj mieru. Má ísť o skutok ktorý odôvodní neskoršie brutálne mučenie, a aby sa s ním divák stotožnil, trošku si ho prežiť musí. Lenže niečo iné zase je, ak sa v znásilnení začnú tvorcovia viditeľne vyžívať. Prvý film mal aspoň reálnu a vykreslenú postavu s ktorou sme sa spoznali. Akt znásilnenia bol síce brutálny, ale ak sa dá hovoriť o nejakej rozumnej miere, tak sa v nej držal. Dvojka sa s vytváraním postavy netrápi, a o to viac si užíva jej týranie. Dokola najbrutálnejšie znásilňovanie, týranie a ponižovania trvá bezmála hodinu. Z figúrky sa stane handra, zviazaná a nahá sa váľa vo vlastnej špine a každý jej ubližuje ako najviac dokáže. Samozrejme s výnimkou zamilovaného polopostihnutého Gerga, ukoristeného artefaktu z jednotky.

„Film by asi rád ukázal čo najviac, len si tak ešte niečo vedieť vymyslieť."

K druhej časti sa divák dostane s pocitom, že žiadna odplata nemôže byť dostatočná, a filmári si užili časť rapeu pretože nemali dosť invencie na dej ani mučenie. Žiaľ, toto očakávanie sa vyplní až nadmieru. Katie chýba charizma aj štýl Jennifer z prvého dielu. Ťažko povedať či je problém len nedostatok vykreslenia pred znásilnením, postava sa ešte možno mohla vypracovať. To by ale musel scenár byť viac ako kopa hnoja. Narozdiel od jednotky, kde sa Jennifer len objavila a išla na vec, Katie sledujeme celý čas od jej domnelej smrti, s najväčšou pravdepodobnosťou pre vyplnenie času. Jej stretnutia s kňazom a odkaz z Biblie sú až trápne a nič divákovi nehovoria. Samotné mučenie je brutálne, miestami dosť extrémne. Film by asi rád ukázal čo najviac, len si tak ešte niečo vedieť vymyslieť. Torture časť má jediný zľahka originálny nápad. Inak je len explicitná, ale bez akéhokoľvek iného vkladu. Ani sama osebe by ako exploit veľmi neobstála, nehovoriac o tom že mala vyvážiť a priniesť zadosťučinenie za prvú polovicu. Aj keby sa niečo tak otrasné dalo aspoň náznakom vyvážiť, film sa k tomu ani zďaleka nedostane. Revengeová časť už len tak nejako dobieha, aby sa nepovedalo. Ani náznakom sa nesnaží konkurovať dojmu z prvej časti, veď je tam len ako doplnok.

„V Hosteli ešte našťastie prevládla prvá zložka takzvaného gorna, teraz sme sa už oveľa viac priblížili tej druhej."

Pravdupovediac, tu sa už končia žarty. Pre vznik I Spit on Your Grave 2 je ťažko hľadať ospravedlnenie, keďže jeho ťažisko leží v ponižovaní a znásilňovaní. Ak ešte tvorcom prijmeme výhovorku na neschopnosť prípadne požiadavky publika, jediný divák čo si ho môže užiť je ten, ktorý sa na tieto veci rád pozerá. Z hľadiska sequelu sa podobá na Hostel, keď berie ten istý koncept, vydestiluje z neho všetky zbytočnosti a bez ostychu útočí na pudy diváka vo svojej najčistejšej esencii. Tam ešte našťastie prevládla prvá zložka takzvaného gorna, teraz sme sa už oveľa viac priblížili tej druhej. Do tej miery, že je otázna jeho vhodnosť pre hororových fanúšikov, ktorí môžu skončiť s pocitom, že hlavnú predstaviteľku znásilnili oni sami.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok