najčítanejšie recenzie.

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka

V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.

9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh

Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Cassadaga

Andrej Gomora | 8. 4. 2014

7/10

žáner:

exploitation, ghost, psycho

Kastrovaný, hluchá, neživí

Nepotrebujete uši, aby ste počuli hlasy zo záhrobia. Mŕtvi sa vedia zhovárať aj s hluchými, nemusia ani jasne artikulovať či mávať rukami, dostanú sa vám priamo do hlavy. Už iná otázka je, nakoľko príjemný rozhovor to bude, a či pôjde aj ukončiť. Našťastie skúseností s posolstvami zosnulých majú v okolí plno, najväčšie špiritistické centrum v Amerike je práve v Cassadaga.

„Ako neskôr zistí, jeho kontakt so ženami sa obmedzuje na internet a fotoaparát s poriadnym zväčšením."

Lily je hluchá a nedávno zomrel jediný, koho na svete mala, rovnako hluchá sestra Michele. Jej nedostatok by ste si ani nevšimli, obdivuhodne odčíta z pier aj rozpráva. Potrebuje zmenu, a vďaka úspechom svojej matky dostane štipendium v mestečku Cassadaga. Býva priamo pri trochu zvláštnej riaditeľke a jej ešte zvláštnejšom synovi. Ten takmer nikdy nevychádza z domu. Ako neskôr zistí, jeho kontakt so ženami sa obmedzuje na internet a fotoaparát s poriadnym zväčšením. Lily učí maľovať malé deti, a samozrejme ich hneď očarí. Rovnako ako jedného z otcov, zrovna v rozvodovom konaní. Zájde s ním na pohárik, a skončí na spiritualistickej seanse. Chce hovoriť s mŕtvou sestrou, pár slov s ňou aj prehodí. Lenže potom ich kontakt naruší iný duch. Spojenie prerušia, no s Lily sa začnú diať čudné veci. Vidí postavy, odpadáva, v mlieku má červy. Podľa média musia ducha uspokojiť. Problém je, že s duchom sa nedá rozumne komunikovať, ani on presne nevie, prečo tu je. Asi by mohol mať niečo spoločné s dievčaťom, na ktoré sa podobá, a ktoré z Lilynej izby zmizlo pred dvoma rokmi.

Aby sa dej nemusel nikam ponáhľať, hneď v prológu nás ovalí exploitovou scénou. Tých je aj neskôr vo filme viacero a mierou nechutnosti dosahujú až k extrémom tohto žánra. Exploitová línia je viac menej paralelná, hlavné postavy sa do priameho kontaktu s ňou dostanú až pomerne neskoro. Ide tu skôr o thrillerovú konštrukciu, keď vidíme na jednej strane vyšetrujúceho, a na druhej strane predošlú obeť a jej osud číhajúci aj na hlavnú postavu. Vnesenie duchov do deja už je skôr v hesle prečo nie. Od začiatku vidíme, že hrozba neprichádza od nich, odhaleniu zločinca sú skôr nápomocní. Ich náhle vykúkania aj útoky možno film oživia, strašidelný efekt sa ale stráca v celkovom dusne. Keď raz človek videl to, čo nám tu ponúka exploitová línia, nejaká rozcuchaná figúrka už mu bude ukradnutá.

„Vďaka intenzite exploitu má film dostatok času na menej dramatické scény bez straty tempa."

Prvok hluchoty si tvorcovia možno trochu príliš prispôsobili, keď funguje len v pre nich vhodných chvíľach. Lily sa po väčšinu času správa ako úplne normálny človek a nekladie prekážky napredovaniu deja. Že nepočuje si spomenieme, až keď sa ju telefonátom snažia varovať pred hrozbou spoza dverí. Jej postihnutie tiež prispieva do celkového dusna. Robí z nej chuderu, no nie takú, aké už sa v hororoch šetria. Stále je to človek a treba sa o ňu báť. So stotožním už to také slávne nie je, aj keď je Lily sympatická a mnohé jej trápenia vieme pochopiť, ako celku už jej mierne chýba uveriteľnosť. Jej umelecká duša je jedno veľké klišé, spolu s okamžitým románikom a opustením pre komplikácie s exmanželkou. Vďaka intenzite exploitu má film dostatok času na menej dramatické scény bez straty tempa. Škoda, že jeho využitie nie je lepšie, drží sa niekde na úrovni televízneho seriálu, keď sa naň nepozerá zle, no filmu ani nič nepridáva. V napredovaní deja je tiež film pomerne bezradný, nedokáže ho plynule posúvať dopredu. Hádže nám kúsky puzzle, ktoré nakoniec kostrbato poskladá do celku. Atmosféra aj tak funguje a nenechá divákovi veľa chvíľ pokoja.

Cassadaga nie je ani tak horor, ako zmiešanina thrilleru a expolitu. Teda veľmi nechutný thriller. Dobré vyhotovenie ho robí pozerateľným, drsné gore ťaživým. Všetky zložky filmu aj ich kombinácia fungujú výborne, a príbeh na pozadí nenecháva násilie vyznieť samoúčelne, ako sa to pri exploitoch občas stáva. Škoda, že ten príbeh nie je o niečo lepší a postavy o niečo prepracovanejšie, vtedy by slušný film mohol byť naozaj dobrý.