najčítanejšie recenzie.
Boarding School
Bird Box
Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.
After Midnight
Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.
The Abominable Dr. Phibes
I Am Not a Serial Killer
John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.
25. 4. 2017recenzie.
Starry Eyes
Hviezdami nie sú len herečky
„Keď sa samej sebe pýta, čo všetko je pre rolu ochotná spraviť, zatiaľ netuší, s akými možnosťami by mala počítať."
Sarah je súčasťou celej ašpirujúcej komunity. Okrem herečiek sú v nej aj nádejní režiséri, scenáristi a produkční. Niečo ako plán B je pre nich nakrútenie vlastného filmu. Záujem síce všetci prejavujú, akurát pri najmenšom náznaku lepšej práce dávajú jasne najavo, ako málo tomuto projektu veria. Dievčatá navyše najlepšie nezvládajú nervy z konkurenčného tlaku. Čiže nič si navzájom nedoprajú a úspechy tých druhých zhadzujú. Tak to býva, tvrdý život zatvrdí človeka. Sarah má niečo, čo by jej nikdy nenapadlo pokladať za výhodu. Pri silných nervových vypätiach, keď zo seba potrebuje dostať zúrivosť či stres, zvykne si okrem zvyčajného kriku a plaču trhať vlasy. Nikdy to nerobila na verejnosti, až po jednom neúspešnom konkurze do hororu ju začujú, keď sa uvoľňuje na záchode. Jej uvoľnená zlosť sa tvorcom páči. Pozvú ju na druhý konkurz, aj na tretí, priamo s producentom. Keď sa samej sebe pýta, čo všetko je pre rolu ochotná spraviť, zatiaľ netuší, s akými možnosťami by mala počítať.
Čo sa mu pošťastí vidieť dlho netuší ani divák. Pretože veľa toho spočiatku skutočne nie je. Postavy nie sú zaujímavé, predovšetkým hlavná hrdinka je výrazne fádna. Účel tým pádom spĺňa, vidíme jej nie veľmi utešený život. Sama je skôr tá dobráčka, na ktorej si ostatné vylievajú svoju zlosť a závisť. Nádych temna tu síce je, no divák má vážne dôvody pochybovať, že skutočne pôjde o horor. Jediná hororová je dáma na kástingu, typ strohej nemeckej vychovávateľky. Pohovory prebiehajú podozrivo, s čím sme aj počítali. Neurčitá podozrivosť ale môže viesť hocikam a nie je dôvod, aby sme sa začali báť.
„Škoda len je, že všetko zaujímavé sa začne diať až tak neskoro."
Hororová časť je znova skôr nechutná a v určitej časti pomerne presne kopíruje pointu filmu Contracted. Ten na zobrazení rozkladu tela stál a zobrazoval ho v oveľa väčších podrobnostiach. Neporovnateľne lepšie hlavne ukázal jeho prežívanie zo strany obete, škoda že tam sa jeho kvality končili. Tentokrát sa film sústredí na odpornosť a zmätok. Cieľom je stavať na predošlom dusne, čo sa v zásade aj darí. Príde aj gradácia, vôbec nie najhoršia. Škoda len je, že všetko zaujímavé sa začne diať až tak neskoro. Hororová časť nie je rozvinutá ani dejovo, skrátka z ničoho nič vystrelí, chvíľu trvá a skončí sa efektným vyvrcholením. Pár scén sa podarí aj nad očakávania, ktoré po dovtedajšom pribehu filmu divák má. Nechutnosti doplní aj výrazný gore a niekoľko akčných pasáží. Kiežby ich nebolo tak málo.
Pri niektorých prvkoch filmov s nižším rozpočtom býva veľmi ťažké rozoznať úmysel a neschopnosť. Hlavná postava je tu herečka. A kto iný ju už môže stvárňovať ako ďalšia herečka. Afektovanosť a silenosť prejavu sa k nej viac menej hodia. Navyše jej stále rozprávajú, ako sa pre rolu musí inak správať, uvoľniť sa. Takže v zásade sedí, ak je ešte o to strnulejšia. Podobné je to so schematickosťou a množstvom klišé. Je to zvláštne, ale v zásade tu fungujú. Keďže tým, že ide o ikstú variáciu toho istého príbehu, sa autori netaja, musia tu byť aj iksté variácie tých istých postáv. Tvrdý no spravodlivý zamestnávateľ, zodpovedná spolubývajúca a množstvo závistlivých kráv. V časti, kým horor ešte neprepukol, film aj tak relatívne funguje. Nech je to aj cez trochu príliš natiahnuté očakávania. Aj keď je finále krátke a trochu čudné, spád nakoniec dobre korunuje. Čo už sa k otrepanému príbehu hodí viac ako vytiahnuť absurdnosti a ísť s nimi až na doraz.
Starry Eyes je pomerne nenápadný film, ktorý ani jedným smerom nevybočuje z radu béčkových hororov. Má svoje silné momenty aj pár slabších. Možno naň po chvíli zabudnete, ale čas, ktorý strávite jeho pozeraním by ste nemali výrazne oľutovať. Čo nakoniec nie je až tak málo. A nakoniec je tu tá hudba, tá už sama osebe stojí zato.
