hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Starry Eyes

Andrej Gomora | 30. 1. 2015
0
6/10          
žáner:
bizarre, independent, psycho

Hviezdami nie sú len herečky


Keby ešte v Bratislave fungovali filmové štúdiá, ktovie, o koľko krajšie čašníčky by začali obsluhovať v miestnych podnikoch. Tak aspoň hovorí klišé o Los Angeles, ktorému ale nie je dôvod neveriť. Kde už by sa mali zbiehať mladé slečny, ktoré snívajú ako raz svet bude obdivovať ich krásu. Vlastne takmer každý príbeh odohrávajúci sa v širšom okolí tohto miesta sa začína tým, ako niekto pricestoval aby sa uplatnil vo filmovom priemysle. Jedným z nich je aj Starry Eyes.
 

„Keď sa samej sebe pýta, čo všetko je pre rolu ochotná spraviť, zatiaľ netuší, s akými možnosťami by mala počítať."

Sarah je súčasťou celej ašpirujúcej komunity. Okrem herečiek sú v nej aj nádejní režiséri, scenáristi a produkční. Niečo ako plán B je pre nich nakrútenie vlastného filmu. Záujem síce všetci prejavujú, akurát pri najmenšom náznaku lepšej práce dávajú jasne najavo, ako málo tomuto projektu veria. Dievčatá navyše najlepšie nezvládajú nervy z konkurenčného tlaku. Čiže nič si navzájom nedoprajú a úspechy tých druhých zhadzujú. Tak to býva, tvrdý život zatvrdí človeka. Sarah má niečo, čo by jej nikdy nenapadlo pokladať za výhodu. Pri silných nervových vypätiach, keď zo seba potrebuje dostať zúrivosť či stres, zvykne si okrem zvyčajného kriku a plaču trhať vlasy. Nikdy to nerobila na verejnosti, až po jednom neúspešnom konkurze do hororu ju začujú, keď sa uvoľňuje na záchode. Jej uvoľnená zlosť sa tvorcom páči. Pozvú ju na druhý konkurz, aj na tretí, priamo s producentom. Keď sa samej sebe pýta, čo všetko je pre rolu ochotná spraviť, zatiaľ netuší, s akými možnosťami by mala počítať.

Čo sa mu pošťastí vidieť dlho netuší ani divák. Pretože veľa toho spočiatku skutočne nie je. Postavy nie sú zaujímavé, predovšetkým hlavná hrdinka je výrazne fádna. Účel tým pádom spĺňa, vidíme jej nie veľmi utešený život. Sama je skôr tá dobráčka, na ktorej si ostatné vylievajú svoju zlosť a závisť. Nádych temna tu síce je, no divák má vážne dôvody pochybovať, že skutočne pôjde o horor. Jediná hororová je dáma na kástingu, typ strohej nemeckej vychovávateľky. Pohovory prebiehajú podozrivo, s čím sme aj počítali. Neurčitá podozrivosť ale môže viesť hocikam a nie je dôvod, aby sme sa začali báť.

„Škoda len je, že všetko zaujímavé sa začne diať až tak neskoro."

Hororová časť je znova skôr nechutná a v určitej časti pomerne presne kopíruje pointu filmu Contracted. Ten na zobrazení rozkladu tela stál a zobrazoval ho v oveľa väčších podrobnostiach. Neporovnateľne lepšie hlavne ukázal jeho prežívanie zo strany obete, škoda že tam sa jeho kvality končili. Tentokrát sa film sústredí na odpornosť a zmätok. Cieľom je stavať na predošlom dusne, čo sa v zásade aj darí. Príde aj gradácia, vôbec nie najhoršia. Škoda len je, že všetko zaujímavé sa začne diať až tak neskoro. Hororová časť nie je rozvinutá ani dejovo, skrátka z ničoho nič vystrelí, chvíľu trvá a skončí sa efektným vyvrcholením. Pár scén sa podarí aj nad očakávania, ktoré po dovtedajšom pribehu filmu divák má. Nechutnosti doplní aj výrazný gore a niekoľko akčných pasáží. Kiežby ich nebolo tak málo.

Pri niektorých prvkoch filmov s nižším rozpočtom býva veľmi ťažké rozoznať úmysel a neschopnosť. Hlavná postava je tu herečka. A kto iný ju už môže stvárňovať ako ďalšia herečka. Afektovanosť a silenosť prejavu sa k nej viac menej hodia. Navyše jej stále rozprávajú, ako sa pre rolu musí inak správať, uvoľniť sa. Takže v zásade sedí, ak je ešte o to strnulejšia. Podobné je to so schematickosťou a množstvom klišé. Je to zvláštne, ale v zásade tu fungujú. Keďže tým, že ide o ikstú variáciu toho istého príbehu, sa autori netaja, musia tu byť aj iksté variácie tých istých postáv. Tvrdý no spravodlivý zamestnávateľ, zodpovedná spolubývajúca a množstvo závistlivých kráv. V časti, kým horor ešte neprepukol, film aj tak relatívne funguje. Nech je to aj cez trochu príliš natiahnuté očakávania. Aj keď je finále krátke a trochu čudné, spád nakoniec dobre korunuje. Čo už sa k otrepanému príbehu hodí viac ako vytiahnuť absurdnosti a ísť s nimi až na doraz.

Starry Eyes je pomerne nenápadný film, ktorý ani jedným smerom nevybočuje z radu béčkových hororov. Má svoje silné momenty aj pár slabších. Možno naň po chvíli zabudnete, ale čas, ktorý strávite jeho pozeraním by ste nemali výrazne oľutovať. Čo nakoniec nie je až tak málo. A nakoniec je tu tá hudba, tá už sama osebe stojí zato.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy