najčítanejšie recenzie.

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov

Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.

12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov

Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?

5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula

Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.

5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?

V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.

6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom

Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.

13. 6. 2016

recenzie.

Starry Eyes

Andrej Gomora | 30. 1. 2015

6/10

žáner:

bizarre, independent, psycho

Hviezdami nie sú len herečky

Keby ešte v Bratislave fungovali filmové štúdiá, ktovie, o koľko krajšie čašníčky by začali obsluhovať v miestnych podnikoch. Tak aspoň hovorí klišé o Los Angeles, ktorému ale nie je dôvod neveriť. Kde už by sa mali zbiehať mladé slečny, ktoré snívajú ako raz svet bude obdivovať ich krásu. Vlastne takmer každý príbeh odohrávajúci sa v širšom okolí tohto miesta sa začína tým, ako niekto pricestoval aby sa uplatnil vo filmovom priemysle. Jedným z nich je aj Starry Eyes.

„Keď sa samej sebe pýta, čo všetko je pre rolu ochotná spraviť, zatiaľ netuší, s akými možnosťami by mala počítať."

Sarah je súčasťou celej ašpirujúcej komunity. Okrem herečiek sú v nej aj nádejní režiséri, scenáristi a produkční. Niečo ako plán B je pre nich nakrútenie vlastného filmu. Záujem síce všetci prejavujú, akurát pri najmenšom náznaku lepšej práce dávajú jasne najavo, ako málo tomuto projektu veria. Dievčatá navyše najlepšie nezvládajú nervy z konkurenčného tlaku. Čiže nič si navzájom nedoprajú a úspechy tých druhých zhadzujú. Tak to býva, tvrdý život zatvrdí človeka. Sarah má niečo, čo by jej nikdy nenapadlo pokladať za výhodu. Pri silných nervových vypätiach, keď zo seba potrebuje dostať zúrivosť či stres, zvykne si okrem zvyčajného kriku a plaču trhať vlasy. Nikdy to nerobila na verejnosti, až po jednom neúspešnom konkurze do hororu ju začujú, keď sa uvoľňuje na záchode. Jej uvoľnená zlosť sa tvorcom páči. Pozvú ju na druhý konkurz, aj na tretí, priamo s producentom. Keď sa samej sebe pýta, čo všetko je pre rolu ochotná spraviť, zatiaľ netuší, s akými možnosťami by mala počítať.

Čo sa mu pošťastí vidieť dlho netuší ani divák. Pretože veľa toho spočiatku skutočne nie je. Postavy nie sú zaujímavé, predovšetkým hlavná hrdinka je výrazne fádna. Účel tým pádom spĺňa, vidíme jej nie veľmi utešený život. Sama je skôr tá dobráčka, na ktorej si ostatné vylievajú svoju zlosť a závisť. Nádych temna tu síce je, no divák má vážne dôvody pochybovať, že skutočne pôjde o horor. Jediná hororová je dáma na kástingu, typ strohej nemeckej vychovávateľky. Pohovory prebiehajú podozrivo, s čím sme aj počítali. Neurčitá podozrivosť ale môže viesť hocikam a nie je dôvod, aby sme sa začali báť.

„Škoda len je, že všetko zaujímavé sa začne diať až tak neskoro."

Hororová časť je znova skôr nechutná a v určitej časti pomerne presne kopíruje pointu filmu Contracted. Ten na zobrazení rozkladu tela stál a zobrazoval ho v oveľa väčších podrobnostiach. Neporovnateľne lepšie hlavne ukázal jeho prežívanie zo strany obete, škoda že tam sa jeho kvality končili. Tentokrát sa film sústredí na odpornosť a zmätok. Cieľom je stavať na predošlom dusne, čo sa v zásade aj darí. Príde aj gradácia, vôbec nie najhoršia. Škoda len je, že všetko zaujímavé sa začne diať až tak neskoro. Hororová časť nie je rozvinutá ani dejovo, skrátka z ničoho nič vystrelí, chvíľu trvá a skončí sa efektným vyvrcholením. Pár scén sa podarí aj nad očakávania, ktoré po dovtedajšom pribehu filmu divák má. Nechutnosti doplní aj výrazný gore a niekoľko akčných pasáží. Kiežby ich nebolo tak málo.

Pri niektorých prvkoch filmov s nižším rozpočtom býva veľmi ťažké rozoznať úmysel a neschopnosť. Hlavná postava je tu herečka. A kto iný ju už môže stvárňovať ako ďalšia herečka. Afektovanosť a silenosť prejavu sa k nej viac menej hodia. Navyše jej stále rozprávajú, ako sa pre rolu musí inak správať, uvoľniť sa. Takže v zásade sedí, ak je ešte o to strnulejšia. Podobné je to so schematickosťou a množstvom klišé. Je to zvláštne, ale v zásade tu fungujú. Keďže tým, že ide o ikstú variáciu toho istého príbehu, sa autori netaja, musia tu byť aj iksté variácie tých istých postáv. Tvrdý no spravodlivý zamestnávateľ, zodpovedná spolubývajúca a množstvo závistlivých kráv. V časti, kým horor ešte neprepukol, film aj tak relatívne funguje. Nech je to aj cez trochu príliš natiahnuté očakávania. Aj keď je finále krátke a trochu čudné, spád nakoniec dobre korunuje. Čo už sa k otrepanému príbehu hodí viac ako vytiahnuť absurdnosti a ísť s nimi až na doraz.

Starry Eyes je pomerne nenápadný film, ktorý ani jedným smerom nevybočuje z radu béčkových hororov. Má svoje silné momenty aj pár slabších. Možno naň po chvíli zabudnete, ale čas, ktorý strávite jeho pozeraním by ste nemali výrazne oľutovať. Čo nakoniec nie je až tak málo. A nakoniec je tu tá hudba, tá už sama osebe stojí zato.