najčítanejšie recenzie.
Hellions
Body Cam
Celková výstavba deja je prinajmenšom zvláštna. Často zostáva celkom na povrchu a zároveň využíva množstvo nie veľmi logických skratiek. Miestami nám to môže pripomínať lacnú televíznu zábavu, inokedy sa môžeme snažiť vidieť úmyselne využité prostriedky. Práca s nadprirodzenými prvkami totiž nie je vôbec nejak konvenčne duchárska, snaží sa nás buď jednoducho zabaviť, alebo nám niečo povedať. Hoci s brutalitou nejdeme do žiadneho extrému, cítime, že dielo je ladené príliš mládežnícky až nasládlo, aby sa jej tam hodilo viac. Napätie pritom celkom nechýba. Nie je intenzívne hororové ani ťaživé, divákovi ale nedá celkom vydýchnuť a darí sa mu držať si jeho pozornosť a udržiavať v ňom určitú mieru strachu.
The Lodge
Opäť situácia s miernymi nedostatkami na strane logiky, teda tak v základoch, kde na nás našťastie nekričia. Že sa psychiater zamiluje do pacientky je vec, ktorá sa určite stať môže. Tiež že sa kvôli nej rozvedie, a chce sa s ňou oženiť. Rovnako je pochopiteľné, ak mu záleží na tom, aby ju prijali jeho deti. V inom prípade by možno dávalo zmysel, ak by chcel, nech spolu strávia pár dní. On ale pozná jej zdravotný stav. Aj ako ju deti nenávidia a určite sa jej nebudú snažiť život uľahčiť. Môže to dopadnúť inak než tragicky? Ak spolu na pár dní zavítajú do celkom osamotenej a snehom od sveta odrezanej The Lodge?
Dark House
I Spit on Your Grave (2010)
recenzie.
Starry Eyes
Hviezdami nie sú len herečky
„Keď sa samej sebe pýta, čo všetko je pre rolu ochotná spraviť, zatiaľ netuší, s akými možnosťami by mala počítať."
Sarah je súčasťou celej ašpirujúcej komunity. Okrem herečiek sú v nej aj nádejní režiséri, scenáristi a produkční. Niečo ako plán B je pre nich nakrútenie vlastného filmu. Záujem síce všetci prejavujú, akurát pri najmenšom náznaku lepšej práce dávajú jasne najavo, ako málo tomuto projektu veria. Dievčatá navyše najlepšie nezvládajú nervy z konkurenčného tlaku. Čiže nič si navzájom nedoprajú a úspechy tých druhých zhadzujú. Tak to býva, tvrdý život zatvrdí človeka. Sarah má niečo, čo by jej nikdy nenapadlo pokladať za výhodu. Pri silných nervových vypätiach, keď zo seba potrebuje dostať zúrivosť či stres, zvykne si okrem zvyčajného kriku a plaču trhať vlasy. Nikdy to nerobila na verejnosti, až po jednom neúspešnom konkurze do hororu ju začujú, keď sa uvoľňuje na záchode. Jej uvoľnená zlosť sa tvorcom páči. Pozvú ju na druhý konkurz, aj na tretí, priamo s producentom. Keď sa samej sebe pýta, čo všetko je pre rolu ochotná spraviť, zatiaľ netuší, s akými možnosťami by mala počítať.
Čo sa mu pošťastí vidieť dlho netuší ani divák. Pretože veľa toho spočiatku skutočne nie je. Postavy nie sú zaujímavé, predovšetkým hlavná hrdinka je výrazne fádna. Účel tým pádom spĺňa, vidíme jej nie veľmi utešený život. Sama je skôr tá dobráčka, na ktorej si ostatné vylievajú svoju zlosť a závisť. Nádych temna tu síce je, no divák má vážne dôvody pochybovať, že skutočne pôjde o horor. Jediná hororová je dáma na kástingu, typ strohej nemeckej vychovávateľky. Pohovory prebiehajú podozrivo, s čím sme aj počítali. Neurčitá podozrivosť ale môže viesť hocikam a nie je dôvod, aby sme sa začali báť.
„Škoda len je, že všetko zaujímavé sa začne diať až tak neskoro."
Hororová časť je znova skôr nechutná a v určitej časti pomerne presne kopíruje pointu filmu Contracted. Ten na zobrazení rozkladu tela stál a zobrazoval ho v oveľa väčších podrobnostiach. Neporovnateľne lepšie hlavne ukázal jeho prežívanie zo strany obete, škoda že tam sa jeho kvality končili. Tentokrát sa film sústredí na odpornosť a zmätok. Cieľom je stavať na predošlom dusne, čo sa v zásade aj darí. Príde aj gradácia, vôbec nie najhoršia. Škoda len je, že všetko zaujímavé sa začne diať až tak neskoro. Hororová časť nie je rozvinutá ani dejovo, skrátka z ničoho nič vystrelí, chvíľu trvá a skončí sa efektným vyvrcholením. Pár scén sa podarí aj nad očakávania, ktoré po dovtedajšom pribehu filmu divák má. Nechutnosti doplní aj výrazný gore a niekoľko akčných pasáží. Kiežby ich nebolo tak málo.
Pri niektorých prvkoch filmov s nižším rozpočtom býva veľmi ťažké rozoznať úmysel a neschopnosť. Hlavná postava je tu herečka. A kto iný ju už môže stvárňovať ako ďalšia herečka. Afektovanosť a silenosť prejavu sa k nej viac menej hodia. Navyše jej stále rozprávajú, ako sa pre rolu musí inak správať, uvoľniť sa. Takže v zásade sedí, ak je ešte o to strnulejšia. Podobné je to so schematickosťou a množstvom klišé. Je to zvláštne, ale v zásade tu fungujú. Keďže tým, že ide o ikstú variáciu toho istého príbehu, sa autori netaja, musia tu byť aj iksté variácie tých istých postáv. Tvrdý no spravodlivý zamestnávateľ, zodpovedná spolubývajúca a množstvo závistlivých kráv. V časti, kým horor ešte neprepukol, film aj tak relatívne funguje. Nech je to aj cez trochu príliš natiahnuté očakávania. Aj keď je finále krátke a trochu čudné, spád nakoniec dobre korunuje. Čo už sa k otrepanému príbehu hodí viac ako vytiahnuť absurdnosti a ísť s nimi až na doraz.
Starry Eyes je pomerne nenápadný film, ktorý ani jedným smerom nevybočuje z radu béčkových hororov. Má svoje silné momenty aj pár slabších. Možno naň po chvíli zabudnete, ale čas, ktorý strávite jeho pozeraním by ste nemali výrazne oľutovať. Čo nakoniec nie je až tak málo. A nakoniec je tu tá hudba, tá už sama osebe stojí zato.
