hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

recenzie.

Starry Eyes

Andrej Gomora | 30. 1. 2015
0
6/10          
žáner:
bizarre, independent, psycho

Hviezdami nie sú len herečky


Keby ešte v Bratislave fungovali filmové štúdiá, ktovie, o koľko krajšie čašníčky by začali obsluhovať v miestnych podnikoch. Tak aspoň hovorí klišé o Los Angeles, ktorému ale nie je dôvod neveriť. Kde už by sa mali zbiehať mladé slečny, ktoré snívajú ako raz svet bude obdivovať ich krásu. Vlastne takmer každý príbeh odohrávajúci sa v širšom okolí tohto miesta sa začína tým, ako niekto pricestoval aby sa uplatnil vo filmovom priemysle. Jedným z nich je aj Starry Eyes.
 

„Keď sa samej sebe pýta, čo všetko je pre rolu ochotná spraviť, zatiaľ netuší, s akými možnosťami by mala počítať."

Sarah je súčasťou celej ašpirujúcej komunity. Okrem herečiek sú v nej aj nádejní režiséri, scenáristi a produkční. Niečo ako plán B je pre nich nakrútenie vlastného filmu. Záujem síce všetci prejavujú, akurát pri najmenšom náznaku lepšej práce dávajú jasne najavo, ako málo tomuto projektu veria. Dievčatá navyše najlepšie nezvládajú nervy z konkurenčného tlaku. Čiže nič si navzájom nedoprajú a úspechy tých druhých zhadzujú. Tak to býva, tvrdý život zatvrdí človeka. Sarah má niečo, čo by jej nikdy nenapadlo pokladať za výhodu. Pri silných nervových vypätiach, keď zo seba potrebuje dostať zúrivosť či stres, zvykne si okrem zvyčajného kriku a plaču trhať vlasy. Nikdy to nerobila na verejnosti, až po jednom neúspešnom konkurze do hororu ju začujú, keď sa uvoľňuje na záchode. Jej uvoľnená zlosť sa tvorcom páči. Pozvú ju na druhý konkurz, aj na tretí, priamo s producentom. Keď sa samej sebe pýta, čo všetko je pre rolu ochotná spraviť, zatiaľ netuší, s akými možnosťami by mala počítať.

Čo sa mu pošťastí vidieť dlho netuší ani divák. Pretože veľa toho spočiatku skutočne nie je. Postavy nie sú zaujímavé, predovšetkým hlavná hrdinka je výrazne fádna. Účel tým pádom spĺňa, vidíme jej nie veľmi utešený život. Sama je skôr tá dobráčka, na ktorej si ostatné vylievajú svoju zlosť a závisť. Nádych temna tu síce je, no divák má vážne dôvody pochybovať, že skutočne pôjde o horor. Jediná hororová je dáma na kástingu, typ strohej nemeckej vychovávateľky. Pohovory prebiehajú podozrivo, s čím sme aj počítali. Neurčitá podozrivosť ale môže viesť hocikam a nie je dôvod, aby sme sa začali báť.

„Škoda len je, že všetko zaujímavé sa začne diať až tak neskoro."

Hororová časť je znova skôr nechutná a v určitej časti pomerne presne kopíruje pointu filmu Contracted. Ten na zobrazení rozkladu tela stál a zobrazoval ho v oveľa väčších podrobnostiach. Neporovnateľne lepšie hlavne ukázal jeho prežívanie zo strany obete, škoda že tam sa jeho kvality končili. Tentokrát sa film sústredí na odpornosť a zmätok. Cieľom je stavať na predošlom dusne, čo sa v zásade aj darí. Príde aj gradácia, vôbec nie najhoršia. Škoda len je, že všetko zaujímavé sa začne diať až tak neskoro. Hororová časť nie je rozvinutá ani dejovo, skrátka z ničoho nič vystrelí, chvíľu trvá a skončí sa efektným vyvrcholením. Pár scén sa podarí aj nad očakávania, ktoré po dovtedajšom pribehu filmu divák má. Nechutnosti doplní aj výrazný gore a niekoľko akčných pasáží. Kiežby ich nebolo tak málo.

Pri niektorých prvkoch filmov s nižším rozpočtom býva veľmi ťažké rozoznať úmysel a neschopnosť. Hlavná postava je tu herečka. A kto iný ju už môže stvárňovať ako ďalšia herečka. Afektovanosť a silenosť prejavu sa k nej viac menej hodia. Navyše jej stále rozprávajú, ako sa pre rolu musí inak správať, uvoľniť sa. Takže v zásade sedí, ak je ešte o to strnulejšia. Podobné je to so schematickosťou a množstvom klišé. Je to zvláštne, ale v zásade tu fungujú. Keďže tým, že ide o ikstú variáciu toho istého príbehu, sa autori netaja, musia tu byť aj iksté variácie tých istých postáv. Tvrdý no spravodlivý zamestnávateľ, zodpovedná spolubývajúca a množstvo závistlivých kráv. V časti, kým horor ešte neprepukol, film aj tak relatívne funguje. Nech je to aj cez trochu príliš natiahnuté očakávania. Aj keď je finále krátke a trochu čudné, spád nakoniec dobre korunuje. Čo už sa k otrepanému príbehu hodí viac ako vytiahnuť absurdnosti a ísť s nimi až na doraz.

Starry Eyes je pomerne nenápadný film, ktorý ani jedným smerom nevybočuje z radu béčkových hororov. Má svoje silné momenty aj pár slabších. Možno naň po chvíli zabudnete, ale čas, ktorý strávite jeho pozeraním by ste nemali výrazne oľutovať. Čo nakoniec nie je až tak málo. A nakoniec je tu tá hudba, tá už sama osebe stojí zato.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy