hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Prvá Očista

Zase tá politika...

Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.

12. 7. 2018

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Nočná mora z Elm Street (2010)

Freddy prišiel o humor aj iskru
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010

recenzie.

February/ The Blackcoat's Daughter

Andrej Gomora | 23. 8. 2016
0
7/10          
žáner:
possession, psycho

Zimná melanchólia posadnutosti


Celá škola sa teší na prázdniny, po všetky dievčatá si prichádzajú rodičia. Len dve v internátnej škole zostávajú. Jednej rodičia sa vôbec neozývajú, ako keby o ničom nevedeli. Mobilný telefón dievča nemá, má ho dostať možno na narodeniny. Druhej rodičia sa vraj asi doplietli, prídu o deň neskôr. Ani jednej ako keby pobudnúť dlhšie v škole neprekážalo. Oveľa menej spokojný je riaditeľ, predsa ich tam nenechá bývať, hovorí s nervóznym smiechom. Dievčatá zverí dvom dámam, inak sa starajúcim o zdravie a pohodu študentiek. Chce aby aj večer dala staršia pozor na mladšiu. Staršia má jasné plány, potrebuje si niečo vybaviť s priateľom. Skôr mladšej je ťažko rozumieť, niečo s ňou nie je v poriadku. Pritom sa nevedela dočkať, kedy už bude February.

„Štýl je poetický až artový, s jednoduchým cieľom byť čo najviac tajomní a temní.“

Vyznať sa v tomto filme je skutočne náročné. Nie v zmysle klasických hororových nezmyslov, tu sa práve zdá, že všetko má svoju logiku a nadväznosť. Len pred divákom musia zostať skryté, možno tým bystrejším sa podarí aspoň ku koncu si v hlave pozliepať, čo sa to tu dialo. Po nezrozumiteľnom intre príde niekoľko zrozumiteľných pasáží, tie ale nikdy nemôžu trvať príliš dlho neprerušené. Strieda sa tu viacero príbehov z rôznych časových období, je nám síce jasné, že nejaké prepojenie medzi nimi bude. Autori ich ale nestriedajú v snahe niečo vysvetľovať a čo najlepšie divákovi dianie vysvetliť. Štýl je poetický až artový, s jednoduchým cieľom byť čo najviac tajomný a temný.

„Zlovestnosť prichádza práve s priamymi prejavmi temných síl, nenápadnými ale dostačujúcimi.“

Atmosféra funguje, aj keď nie je od začiatku vyslovene hrozivá, rozhodne má svoju zlovestnosť. Intru síce tiež celkom nerozumieme a nie je v ňom ani jasný prejav násilia. Vďaka nemu aj tak vieme, že v tomto filme niečo nebude v poriadku, a tak aj ďalej opisované udalosti vnímame. Prostredie prázdnej internátnej školy vo februári, jedno melancholické dievča, druhé temné. Samo o sebe by na nás pôsobilo smutne a tajomne. Zlovestnosť prichádza práve s priamymi prejavmi temných síl, nenápadnými ale dostačujúcimi.

„Divák nemusí celkom rozumieť ako sú jednotlivé dejové línie prepojené, aby si ich aj tak mohol užívať.“

Divák nemusí celkom rozumieť ako sú jednotlivé dejové línie prepojené, aby si ich aj tak mohol užívať. Každá smeruje niekam, v každej v určitej chvíli prejdeme od neurčitej zlovestnosti k priamym prejavom hrôzy. Tie sú už len vyvrcholením a samotné sa už ani nesnažia byť zaujímavé čo sa týka ich zobrazenia. Podstatné je práve gradovanie cíteného nepokoja k skutkom, teda potvrdenie, že oprávnene sa nám niečo nepáčilo. Aký to presne malo zmysel a význam a čo presne sa vlastne deje pochopíme v náznakoch. Vysvetlenie je nakoniec jednoduché, do dievčaťa vošlo zlo alebo diabol, čo už sa tu navysvetľujeme. Zlo v nej ide preto mimo bežných ľudí, netreba u nej hľadať logiku správania. Inak sú totiž postavy ľudské a presvedčivé, aj ona sama na nás pôsobí veľmi uveriteľne.

Vďaka výbornému nakrúteniu February aj pri pomalom tempe nenudí, jediným predpokladom je divákovo pochopenie pre neurčitú, poetickú zlovestnosť. Pointa je jasná, len dopracovanie sa k nej je zložité, rovnako ako pochopenie všetkého, čo sa to tu odohralo. Ideálne je, ak divák skrátka necíti potrebu vo všetkom sa rýpať, a dokáže sa vnoriť len do atmosféry. Tí chápavejší si všetko zamlčané a nevysvetlené domyslia, prípadne majú dostatok priestoru na aplikovanie vlastných interpretácií. Sklamaní budú s istotou len milovníci akcie, najlepšie priamočiarej a zrozumiteľnej. Nepochybne pozeranie filmu trpko oľutujú.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy