hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

February/ The Blackcoat's Daughter

Andrej Gomora | 23. 8. 2016
0
7/10          
žáner:
possession, psycho

Zimná melanchólia posadnutosti


Celá škola sa teší na prázdniny, po všetky dievčatá si prichádzajú rodičia. Len dve v internátnej škole zostávajú. Jednej rodičia sa vôbec neozývajú, ako keby o ničom nevedeli. Mobilný telefón dievča nemá, má ho dostať možno na narodeniny. Druhej rodičia sa vraj asi doplietli, prídu o deň neskôr. Ani jednej ako keby pobudnúť dlhšie v škole neprekážalo. Oveľa menej spokojný je riaditeľ, predsa ich tam nenechá bývať, hovorí s nervóznym smiechom. Dievčatá zverí dvom dámam, inak sa starajúcim o zdravie a pohodu študentiek. Chce aby aj večer dala staršia pozor na mladšiu. Staršia má jasné plány, potrebuje si niečo vybaviť s priateľom. Skôr mladšej je ťažko rozumieť, niečo s ňou nie je v poriadku. Pritom sa nevedela dočkať, kedy už bude February.

„Štýl je poetický až artový, s jednoduchým cieľom byť čo najviac tajomní a temní.“

Vyznať sa v tomto filme je skutočne náročné. Nie v zmysle klasických hororových nezmyslov, tu sa práve zdá, že všetko má svoju logiku a nadväznosť. Len pred divákom musia zostať skryté, možno tým bystrejším sa podarí aspoň ku koncu si v hlave pozliepať, čo sa to tu dialo. Po nezrozumiteľnom intre príde niekoľko zrozumiteľných pasáží, tie ale nikdy nemôžu trvať príliš dlho neprerušené. Strieda sa tu viacero príbehov z rôznych časových období, je nám síce jasné, že nejaké prepojenie medzi nimi bude. Autori ich ale nestriedajú v snahe niečo vysvetľovať a čo najlepšie divákovi dianie vysvetliť. Štýl je poetický až artový, s jednoduchým cieľom byť čo najviac tajomný a temný.

„Zlovestnosť prichádza práve s priamymi prejavmi temných síl, nenápadnými ale dostačujúcimi.“

Atmosféra funguje, aj keď nie je od začiatku vyslovene hrozivá, rozhodne má svoju zlovestnosť. Intru síce tiež celkom nerozumieme a nie je v ňom ani jasný prejav násilia. Vďaka nemu aj tak vieme, že v tomto filme niečo nebude v poriadku, a tak aj ďalej opisované udalosti vnímame. Prostredie prázdnej internátnej školy vo februári, jedno melancholické dievča, druhé temné. Samo o sebe by na nás pôsobilo smutne a tajomne. Zlovestnosť prichádza práve s priamymi prejavmi temných síl, nenápadnými ale dostačujúcimi.

„Divák nemusí celkom rozumieť ako sú jednotlivé dejové línie prepojené, aby si ich aj tak mohol užívať.“

Divák nemusí celkom rozumieť ako sú jednotlivé dejové línie prepojené, aby si ich aj tak mohol užívať. Každá smeruje niekam, v každej v určitej chvíli prejdeme od neurčitej zlovestnosti k priamym prejavom hrôzy. Tie sú už len vyvrcholením a samotné sa už ani nesnažia byť zaujímavé čo sa týka ich zobrazenia. Podstatné je práve gradovanie cíteného nepokoja k skutkom, teda potvrdenie, že oprávnene sa nám niečo nepáčilo. Aký to presne malo zmysel a význam a čo presne sa vlastne deje pochopíme v náznakoch. Vysvetlenie je nakoniec jednoduché, do dievčaťa vošlo zlo alebo diabol, čo už sa tu navysvetľujeme. Zlo v nej ide preto mimo bežných ľudí, netreba u nej hľadať logiku správania. Inak sú totiž postavy ľudské a presvedčivé, aj ona sama na nás pôsobí veľmi uveriteľne.

Vďaka výbornému nakrúteniu February aj pri pomalom tempe nenudí, jediným predpokladom je divákovo pochopenie pre neurčitú, poetickú zlovestnosť. Pointa je jasná, len dopracovanie sa k nej je zložité, rovnako ako pochopenie všetkého, čo sa to tu odohralo. Ideálne je, ak divák skrátka necíti potrebu vo všetkom sa rýpať, a dokáže sa vnoriť len do atmosféry. Tí chápavejší si všetko zamlčané a nevysvetlené domyslia, prípadne majú dostatok priestoru na aplikovanie vlastných interpretácií. Sklamaní budú s istotou len milovníci akcie, najlepšie priamočiarej a zrozumiteľnej. Nepochybne pozeranie filmu trpko oľutujú.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy