hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

February/ The Blackcoat's Daughter

Andrej Gomora | 23. 8. 2016
0
7/10          
žáner:
possession, psycho

Zimná melanchólia posadnutosti


Celá škola sa teší na prázdniny, po všetky dievčatá si prichádzajú rodičia. Len dve v internátnej škole zostávajú. Jednej rodičia sa vôbec neozývajú, ako keby o ničom nevedeli. Mobilný telefón dievča nemá, má ho dostať možno na narodeniny. Druhej rodičia sa vraj asi doplietli, prídu o deň neskôr. Ani jednej ako keby pobudnúť dlhšie v škole neprekážalo. Oveľa menej spokojný je riaditeľ, predsa ich tam nenechá bývať, hovorí s nervóznym smiechom. Dievčatá zverí dvom dámam, inak sa starajúcim o zdravie a pohodu študentiek. Chce aby aj večer dala staršia pozor na mladšiu. Staršia má jasné plány, potrebuje si niečo vybaviť s priateľom. Skôr mladšej je ťažko rozumieť, niečo s ňou nie je v poriadku. Pritom sa nevedela dočkať, kedy už bude February.

„Štýl je poetický až artový, s jednoduchým cieľom byť čo najviac tajomní a temní.“

Vyznať sa v tomto filme je skutočne náročné. Nie v zmysle klasických hororových nezmyslov, tu sa práve zdá, že všetko má svoju logiku a nadväznosť. Len pred divákom musia zostať skryté, možno tým bystrejším sa podarí aspoň ku koncu si v hlave pozliepať, čo sa to tu dialo. Po nezrozumiteľnom intre príde niekoľko zrozumiteľných pasáží, tie ale nikdy nemôžu trvať príliš dlho neprerušené. Strieda sa tu viacero príbehov z rôznych časových období, je nám síce jasné, že nejaké prepojenie medzi nimi bude. Autori ich ale nestriedajú v snahe niečo vysvetľovať a čo najlepšie divákovi dianie vysvetliť. Štýl je poetický až artový, s jednoduchým cieľom byť čo najviac tajomný a temný.

„Zlovestnosť prichádza práve s priamymi prejavmi temných síl, nenápadnými ale dostačujúcimi.“

Atmosféra funguje, aj keď nie je od začiatku vyslovene hrozivá, rozhodne má svoju zlovestnosť. Intru síce tiež celkom nerozumieme a nie je v ňom ani jasný prejav násilia. Vďaka nemu aj tak vieme, že v tomto filme niečo nebude v poriadku, a tak aj ďalej opisované udalosti vnímame. Prostredie prázdnej internátnej školy vo februári, jedno melancholické dievča, druhé temné. Samo o sebe by na nás pôsobilo smutne a tajomne. Zlovestnosť prichádza práve s priamymi prejavmi temných síl, nenápadnými ale dostačujúcimi.

„Divák nemusí celkom rozumieť ako sú jednotlivé dejové línie prepojené, aby si ich aj tak mohol užívať.“

Divák nemusí celkom rozumieť ako sú jednotlivé dejové línie prepojené, aby si ich aj tak mohol užívať. Každá smeruje niekam, v každej v určitej chvíli prejdeme od neurčitej zlovestnosti k priamym prejavom hrôzy. Tie sú už len vyvrcholením a samotné sa už ani nesnažia byť zaujímavé čo sa týka ich zobrazenia. Podstatné je práve gradovanie cíteného nepokoja k skutkom, teda potvrdenie, že oprávnene sa nám niečo nepáčilo. Aký to presne malo zmysel a význam a čo presne sa vlastne deje pochopíme v náznakoch. Vysvetlenie je nakoniec jednoduché, do dievčaťa vošlo zlo alebo diabol, čo už sa tu navysvetľujeme. Zlo v nej ide preto mimo bežných ľudí, netreba u nej hľadať logiku správania. Inak sú totiž postavy ľudské a presvedčivé, aj ona sama na nás pôsobí veľmi uveriteľne.

Vďaka výbornému nakrúteniu February aj pri pomalom tempe nenudí, jediným predpokladom je divákovo pochopenie pre neurčitú, poetickú zlovestnosť. Pointa je jasná, len dopracovanie sa k nej je zložité, rovnako ako pochopenie všetkého, čo sa to tu odohralo. Ideálne je, ak divák skrátka necíti potrebu vo všetkom sa rýpať, a dokáže sa vnoriť len do atmosféry. Tí chápavejší si všetko zamlčané a nevysvetlené domyslia, prípadne majú dostatok priestoru na aplikovanie vlastných interpretácií. Sklamaní budú s istotou len milovníci akcie, najlepšie priamočiarej a zrozumiteľnej. Nepochybne pozeranie filmu trpko oľutujú.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy