hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Mara

Niečo na dobrú noc

Toho vsunutie do fázy medzi spánkom a bdením, známej ako spánková paralýza, sa nejaví vôbec ako zlý nápad. Práve preto, že veľa divákov si presne bude vedieť predstaviť, ako by sa cítili na mieste postáv. Podľa titulkov filmu je vídanie démonov v tomto stave bežný jav, ťažko povedať, nakoľko sa dá toto tvrdenie pokladať za hodnoverné. Človek má pocit, že bdie, v skutočnosti sa mu ale realita ešte stále mieša s predstavami. Čo môže byť o to nepríjemnejšie, že sa nedokáže hýbať. Film nám teda predostiera akúsi hypotézu. Aké by to asi mohlo byť, ak by tie čudné veci, ktoré človek v stave spánkovej paralýze zazrie, mohli byť skutočné. Máme si odmyslieť, že vieme, že nimi nie sú. To je trochu ako žiadať diváka, nech pre trvanie filmu uverí, že zem je plochá a môže spadnúť z jej okraja. Ale dajme tomu.

16. 10. 2018

Očista: Volebný rok

Priveľa politiky zabije každú myšlienku

Podľa Sigmunda Freuda je existencia božieho prikázania "Nezabiješ" dôkazom, že všetci pochádzame z rodu vrahov. Túžbu vraždiť mali v krvi a niet dôvod predpokladať, že sa stratila. Niekde hlboko v nás stále je, preto si tento zákaz musíme dokola pripomínať a byť pod dozorom zákonov. Už dvakrát sme videli čo sa stane, keď podľa novej tradície v USA prestanú na jednu noc zákony platiť. Tentokrát sa tradičná noc smrti stane súčasťou predvolebného boja, preto Očista: Volebná noc.

15. 7. 2016

Outcast

Kúzelníci prinášajú len rozčarovanie
Čarodejnícke a mysteriózne horory s prvkom rozprávkovosti sú pre mňa výnimočne príťažlivé a vždy vo mne vzbudzujú veľké nádeje. Ich zasadenie do moderného sveta ich robí ešte zaujímavejšími - ako to bolo v krásne poetickom, ale menej hororovom Nech vojde ten pravý (o ňom a ďalších európskych hororoch tu. 18. 3. 2011

Tusk

Kto by nechcel mať doma mroža?
Čo robí človeka človekom, kde je hranica medzi človekom a zvieraťom, a čím by sme vlastne radšej mali chcieť byť? Podobné otázky si kladie klasický horor Island of Lost Souls, inšpirovaný literárnou predlohou H.G.Wellsa. V tom robil šialený vedec experimenty na zvieratách, snažil sa zrýchliť v nich evolúciu a vytvoriť z nich ľudí. Keď Simpsonovci film parodovali, smer premeny otočili. Z ľudí sa stávali zvieratá a konečne boli šťastní. Nie až tak iný bol vlastne aj šialený doktor v Ľudskej stonožke, ktorý si tiež vyrábal z ľudí nového domáceho miláčika. Teraz ho pomerne zjavne napodobňuje ďalší šialenec, vo filme menom Tusk.
14. 4. 2015

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

recenzie.

February/ The Blackcoat's Daughter

Andrej Gomora | 23. 8. 2016
0
7/10          
žáner:
possession, psycho

Zimná melanchólia posadnutosti


Celá škola sa teší na prázdniny, po všetky dievčatá si prichádzajú rodičia. Len dve v internátnej škole zostávajú. Jednej rodičia sa vôbec neozývajú, ako keby o ničom nevedeli. Mobilný telefón dievča nemá, má ho dostať možno na narodeniny. Druhej rodičia sa vraj asi doplietli, prídu o deň neskôr. Ani jednej ako keby pobudnúť dlhšie v škole neprekážalo. Oveľa menej spokojný je riaditeľ, predsa ich tam nenechá bývať, hovorí s nervóznym smiechom. Dievčatá zverí dvom dámam, inak sa starajúcim o zdravie a pohodu študentiek. Chce aby aj večer dala staršia pozor na mladšiu. Staršia má jasné plány, potrebuje si niečo vybaviť s priateľom. Skôr mladšej je ťažko rozumieť, niečo s ňou nie je v poriadku. Pritom sa nevedela dočkať, kedy už bude February.

„Štýl je poetický až artový, s jednoduchým cieľom byť čo najviac tajomní a temní.“

Vyznať sa v tomto filme je skutočne náročné. Nie v zmysle klasických hororových nezmyslov, tu sa práve zdá, že všetko má svoju logiku a nadväznosť. Len pred divákom musia zostať skryté, možno tým bystrejším sa podarí aspoň ku koncu si v hlave pozliepať, čo sa to tu dialo. Po nezrozumiteľnom intre príde niekoľko zrozumiteľných pasáží, tie ale nikdy nemôžu trvať príliš dlho neprerušené. Strieda sa tu viacero príbehov z rôznych časových období, je nám síce jasné, že nejaké prepojenie medzi nimi bude. Autori ich ale nestriedajú v snahe niečo vysvetľovať a čo najlepšie divákovi dianie vysvetliť. Štýl je poetický až artový, s jednoduchým cieľom byť čo najviac tajomný a temný.

„Zlovestnosť prichádza práve s priamymi prejavmi temných síl, nenápadnými ale dostačujúcimi.“

Atmosféra funguje, aj keď nie je od začiatku vyslovene hrozivá, rozhodne má svoju zlovestnosť. Intru síce tiež celkom nerozumieme a nie je v ňom ani jasný prejav násilia. Vďaka nemu aj tak vieme, že v tomto filme niečo nebude v poriadku, a tak aj ďalej opisované udalosti vnímame. Prostredie prázdnej internátnej školy vo februári, jedno melancholické dievča, druhé temné. Samo o sebe by na nás pôsobilo smutne a tajomne. Zlovestnosť prichádza práve s priamymi prejavmi temných síl, nenápadnými ale dostačujúcimi.

„Divák nemusí celkom rozumieť ako sú jednotlivé dejové línie prepojené, aby si ich aj tak mohol užívať.“

Divák nemusí celkom rozumieť ako sú jednotlivé dejové línie prepojené, aby si ich aj tak mohol užívať. Každá smeruje niekam, v každej v určitej chvíli prejdeme od neurčitej zlovestnosti k priamym prejavom hrôzy. Tie sú už len vyvrcholením a samotné sa už ani nesnažia byť zaujímavé čo sa týka ich zobrazenia. Podstatné je práve gradovanie cíteného nepokoja k skutkom, teda potvrdenie, že oprávnene sa nám niečo nepáčilo. Aký to presne malo zmysel a význam a čo presne sa vlastne deje pochopíme v náznakoch. Vysvetlenie je nakoniec jednoduché, do dievčaťa vošlo zlo alebo diabol, čo už sa tu navysvetľujeme. Zlo v nej ide preto mimo bežných ľudí, netreba u nej hľadať logiku správania. Inak sú totiž postavy ľudské a presvedčivé, aj ona sama na nás pôsobí veľmi uveriteľne.

Vďaka výbornému nakrúteniu February aj pri pomalom tempe nenudí, jediným predpokladom je divákovo pochopenie pre neurčitú, poetickú zlovestnosť. Pointa je jasná, len dopracovanie sa k nej je zložité, rovnako ako pochopenie všetkého, čo sa to tu odohralo. Ideálne je, ak divák skrátka necíti potrebu vo všetkom sa rýpať, a dokáže sa vnoriť len do atmosféry. Tí chápavejší si všetko zamlčané a nevysvetlené domyslia, prípadne majú dostatok priestoru na aplikovanie vlastných interpretácií. Sklamaní budú s istotou len milovníci akcie, najlepšie priamočiarej a zrozumiteľnej. Nepochybne pozeranie filmu trpko oľutujú.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy