hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

Await Further Instructions

Andrej Gomora | 15. 2. 2019
0
3/10          
žáner:
bizarre, claustrophobic, psycho

Rodinná pohoda pred televíziou


Človek by čakal, že niektoré témy už pomaly začnú patriť do minulosti. Môže to byť aj len pohľad do ďalekej Británie, ktorá nám pripadá natoľko pestrá, že nejaká Indka ako snúbenica belocha by už nemala nikoho prekvapiť alebo pohoršiť. Hlavne keď ide o doktorku, viditeľne slušnú a intelektom prevyšujúcu všetkých domácich. Cudzorodý prvok pre nich zjavne predstavuje stále. Nepáčia sa im jej koláče. A keď v televízii spomenú teroristický útok, ako len by sa na ňu mohli všetci nepozrieť. Šťastie, že ju nezačnú viniť aj z nasledujúcich udalostí. Keď ich čosi uväzní v dome a televízia im prikazuje Await Further Instructions.

My musíme rovno prijať určitú dávku absurdnosti. Ohľadne situácie a aj toho, ako k nej postavy pristupujú. Pravda je, že im príliš iné nezostáva, hoci pochybovať mohli určite o niečo viac. Veriť, že by mohlo byť čokoľvek normálne na tom, ak sa za noc celý dom obalí čímsi nepreniknuteľným, sa jednoducho nedá. Oveľa pravdepodobnejšie ako vládna karanténa sa skutočne javí niečo ako reality show či podobný nezmysel. Hlavný rozdiel je v tom, že k čomukoľvek inému by asi postavy pristupovali o niečo opatrnejšie. Nedržali sa inštrukcií z obrazovky ako absolútnej, neomylnej a nespochybniteľnej autority, ktorá im môže prikázať úplne čokoľvek a oni sa tomu podriadia.

„V tomto prípade sa opäť s niečím príliš stotožnili, a slepou dôverou v autoritu bojujú proti existenčnej neistote.“

Postavy sú totiž celkove dosť prestrelené, každá svojím vlastným smerom. Rozumieme, o čo sa ktorá snaží a čo má znázorňovať. Tak tu máme hlavne tri negatívne postavy, ktoré by nemali byť zásadne zlé. Len im to príliš nemyslí a trochu priveľmi sa snažia. Prehnane zapadajú do svojich úloh, čo je tendencia, ktorú nová situácia len výrazne prehĺbi. Ťažko povedať, či mohlo ísť aj o nejakú hlbšiu metaforu ohľadne konzervatívcov, obrancov tradičných hodnôt a podobne. Rozhodne spoznáte ľudí, ktorých sebaistota nezodpovedá ich mozgovej kapacite, ktorej nedostatok potrebujú zakryť práve prílišnou iniciatívnosťou. V tomto prípade sa opäť s niečím príliš stotožnili, a slepou dôverou v autoritu bojujú proti existenčnej neistote.

„Vrchol drsnosti príde zároveň s vrcholom absurdnosti.“

Že v dome vládne nervozita je normálne a pochopiteľné, predsa ale ťažko veriť, že by sa rodina tak rýchlo stavala proti sebe. Jedna vec sú hádky, prípadne silovejšie vynucovanie si autority zo strany neistého vodcu svorky. Dá sa prijať ešte aj zatváranie do karantény a obviňovanie. Prvá násilná scéne už príliš veriť nejde, a potom už to bude len horšie. Vrchol drsnosti príde zároveň s vrcholom absurdnosti, keďže scéna mučenia už skutočne nedáva žiaden zmysel. Môže byť akurát pokusom o zobrazenie slepého nasledovania autorít, to ale v tomto prípade nie je ani len presvedčivé a preto je ťažko ho prijať.

„V tom zmysle by mohla možno slúžiť ako psychologická hra, ktorej ale chýba presvedčivá psychológia.“

Ak námet má svoj potenciál v stiesnenosti, neistote a nátlaku, atmosféru, ktorú by chcel vytvárať, značne kazí práve jeho neuveriteľnosť ako aj neuveriteľnosť správania postáv. Je veľmi ťažké prijať situáciu ako celok a nejakým spôsobom sa do nej vcítiť. V tom zmysle by mohla možno slúžiť ako psychologická hra, ktorej ale chýba presvedčivá psychológia. Určité dusno a ťaživosť samozrejme prídu. Viacero scén je odporných ako aj nepríjemných tým správnym spôsobom. Vždy ale ide len o krátke trvanie náznakom pozitívne hororového pocitu. Po ňom sa začneme napred chytať za hlavy nad tým, čo to tie postavy stvárajú. A hneď potom nad tým, ako niekto mohol napísať podobný scenár. Nakoniec príde záver, ktorý ako keby opäť prinášal určité posolstvo. To môže byť priam až výborné, len keby sa ho podarilo trochu lepšie podať.

Await Further Instructions má nápad a je pozitívne, že ide prinajmenšom o originálny a neopozeraný film. V tomto smere sa naň určite pozerá lepšie ako na rovnako nedokonale spravené niečo, čo už ste veľakrát videli. Námet ale nakoniec príliš nefunguje, autorom sa prakticky nedarí ho rozpracovať do zmysluplného príbehu. A pocit niečoho nového a osviežujúceho zostane nakoniec jediným kladom.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy