hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Await Further Instructions

Andrej Gomora | 15. 2. 2019
0
3/10          
žáner:
bizarre, claustrophobic, psycho

Rodinná pohoda pred televíziou


Človek by čakal, že niektoré témy už pomaly začnú patriť do minulosti. Môže to byť aj len pohľad do ďalekej Británie, ktorá nám pripadá natoľko pestrá, že nejaká Indka ako snúbenica belocha by už nemala nikoho prekvapiť alebo pohoršiť. Hlavne keď ide o doktorku, viditeľne slušnú a intelektom prevyšujúcu všetkých domácich. Cudzorodý prvok pre nich zjavne predstavuje stále. Nepáčia sa im jej koláče. A keď v televízii spomenú teroristický útok, ako len by sa na ňu mohli všetci nepozrieť. Šťastie, že ju nezačnú viniť aj z nasledujúcich udalostí. Keď ich čosi uväzní v dome a televízia im prikazuje Await Further Instructions.

My musíme rovno prijať určitú dávku absurdnosti. Ohľadne situácie a aj toho, ako k nej postavy pristupujú. Pravda je, že im príliš iné nezostáva, hoci pochybovať mohli určite o niečo viac. Veriť, že by mohlo byť čokoľvek normálne na tom, ak sa za noc celý dom obalí čímsi nepreniknuteľným, sa jednoducho nedá. Oveľa pravdepodobnejšie ako vládna karanténa sa skutočne javí niečo ako reality show či podobný nezmysel. Hlavný rozdiel je v tom, že k čomukoľvek inému by asi postavy pristupovali o niečo opatrnejšie. Nedržali sa inštrukcií z obrazovky ako absolútnej, neomylnej a nespochybniteľnej autority, ktorá im môže prikázať úplne čokoľvek a oni sa tomu podriadia.

„V tomto prípade sa opäť s niečím príliš stotožnili, a slepou dôverou v autoritu bojujú proti existenčnej neistote.“

Postavy sú totiž celkove dosť prestrelené, každá svojím vlastným smerom. Rozumieme, o čo sa ktorá snaží a čo má znázorňovať. Tak tu máme hlavne tri negatívne postavy, ktoré by nemali byť zásadne zlé. Len im to príliš nemyslí a trochu priveľmi sa snažia. Prehnane zapadajú do svojich úloh, čo je tendencia, ktorú nová situácia len výrazne prehĺbi. Ťažko povedať, či mohlo ísť aj o nejakú hlbšiu metaforu ohľadne konzervatívcov, obrancov tradičných hodnôt a podobne. Rozhodne spoznáte ľudí, ktorých sebaistota nezodpovedá ich mozgovej kapacite, ktorej nedostatok potrebujú zakryť práve prílišnou iniciatívnosťou. V tomto prípade sa opäť s niečím príliš stotožnili, a slepou dôverou v autoritu bojujú proti existenčnej neistote.

„Vrchol drsnosti príde zároveň s vrcholom absurdnosti.“

Že v dome vládne nervozita je normálne a pochopiteľné, predsa ale ťažko veriť, že by sa rodina tak rýchlo stavala proti sebe. Jedna vec sú hádky, prípadne silovejšie vynucovanie si autority zo strany neistého vodcu svorky. Dá sa prijať ešte aj zatváranie do karantény a obviňovanie. Prvá násilná scéne už príliš veriť nejde, a potom už to bude len horšie. Vrchol drsnosti príde zároveň s vrcholom absurdnosti, keďže scéna mučenia už skutočne nedáva žiaden zmysel. Môže byť akurát pokusom o zobrazenie slepého nasledovania autorít, to ale v tomto prípade nie je ani len presvedčivé a preto je ťažko ho prijať.

„V tom zmysle by mohla možno slúžiť ako psychologická hra, ktorej ale chýba presvedčivá psychológia.“

Ak námet má svoj potenciál v stiesnenosti, neistote a nátlaku, atmosféru, ktorú by chcel vytvárať, značne kazí práve jeho neuveriteľnosť ako aj neuveriteľnosť správania postáv. Je veľmi ťažké prijať situáciu ako celok a nejakým spôsobom sa do nej vcítiť. V tom zmysle by mohla možno slúžiť ako psychologická hra, ktorej ale chýba presvedčivá psychológia. Určité dusno a ťaživosť samozrejme prídu. Viacero scén je odporných ako aj nepríjemných tým správnym spôsobom. Vždy ale ide len o krátke trvanie náznakom pozitívne hororového pocitu. Po ňom sa začneme napred chytať za hlavy nad tým, čo to tie postavy stvárajú. A hneď potom nad tým, ako niekto mohol napísať podobný scenár. Nakoniec príde záver, ktorý ako keby opäť prinášal určité posolstvo. To môže byť priam až výborné, len keby sa ho podarilo trochu lepšie podať.

Await Further Instructions má nápad a je pozitívne, že ide prinajmenšom o originálny a neopozeraný film. V tomto smere sa naň určite pozerá lepšie ako na rovnako nedokonale spravené niečo, čo už ste veľakrát videli. Námet ale nakoniec príliš nefunguje, autorom sa prakticky nedarí ho rozpracovať do zmysluplného príbehu. A pocit niečoho nového a osviežujúceho zostane nakoniec jediným kladom.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy