recenzie.

Await Further Instructions

Andrej Gomora | 15. 2. 2019

0

3/10          

žáner:

bizarre, claustrophobic, psycho

Rodinná pohoda pred televíziou

Človek by čakal, že niektoré témy už pomaly začnú patriť do minulosti. Môže to byť aj len pohľad do ďalekej Británie, ktorá nám pripadá natoľko pestrá, že nejaká Indka ako snúbenica belocha by už nemala nikoho prekvapiť alebo pohoršiť. Hlavne keď ide o doktorku, viditeľne slušnú a intelektom prevyšujúcu všetkých domácich. Cudzorodý prvok pre nich zjavne predstavuje stále. Nepáčia sa im jej koláče. A keď v televízii spomenú teroristický útok, ako len by sa na ňu mohli všetci nepozrieť. Šťastie, že ju nezačnú viniť aj z nasledujúcich udalostí. Keď ich čosi uväzní v dome a televízia im prikazuje Await Further Instructions.

My musíme rovno prijať určitú dávku absurdnosti. Ohľadne situácie a aj toho, ako k nej postavy pristupujú. Pravda je, že im príliš iné nezostáva, hoci pochybovať mohli určite o niečo viac. Veriť, že by mohlo byť čokoľvek normálne na tom, ak sa za noc celý dom obalí čímsi nepreniknuteľným, sa jednoducho nedá. Oveľa pravdepodobnejšie ako vládna karanténa sa skutočne javí niečo ako reality show či podobný nezmysel. Hlavný rozdiel je v tom, že k čomukoľvek inému by asi postavy pristupovali o niečo opatrnejšie. Nedržali sa inštrukcií z obrazovky ako absolútnej, neomylnej a nespochybniteľnej autority, ktorá im môže prikázať úplne čokoľvek a oni sa tomu podriadia.

„V tomto prípade sa opäť s niečím príliš stotožnili, a slepou dôverou v autoritu bojujú proti existenčnej neistote.“

Postavy sú totiž celkove dosť prestrelené, každá svojím vlastným smerom. Rozumieme, o čo sa ktorá snaží a čo má znázorňovať. Tak tu máme hlavne tri negatívne postavy, ktoré by nemali byť zásadne zlé. Len im to príliš nemyslí a trochu priveľmi sa snažia. Prehnane zapadajú do svojich úloh, čo je tendencia, ktorú nová situácia len výrazne prehĺbi. Ťažko povedať, či mohlo ísť aj o nejakú hlbšiu metaforu ohľadne konzervatívcov, obrancov tradičných hodnôt a podobne. Rozhodne spoznáte ľudí, ktorých sebaistota nezodpovedá ich mozgovej kapacite, ktorej nedostatok potrebujú zakryť práve prílišnou iniciatívnosťou. V tomto prípade sa opäť s niečím príliš stotožnili, a slepou dôverou v autoritu bojujú proti existenčnej neistote.

„Vrchol drsnosti príde zároveň s vrcholom absurdnosti.“

Že v dome vládne nervozita je normálne a pochopiteľné, predsa ale ťažko veriť, že by sa rodina tak rýchlo stavala proti sebe. Jedna vec sú hádky, prípadne silovejšie vynucovanie si autority zo strany neistého vodcu svorky. Dá sa prijať ešte aj zatváranie do karantény a obviňovanie. Prvá násilná scéne už príliš veriť nejde, a potom už to bude len horšie. Vrchol drsnosti príde zároveň s vrcholom absurdnosti, keďže scéna mučenia už skutočne nedáva žiaden zmysel. Môže byť akurát pokusom o zobrazenie slepého nasledovania autorít, to ale v tomto prípade nie je ani len presvedčivé a preto je ťažko ho prijať.

„V tom zmysle by mohla možno slúžiť ako psychologická hra, ktorej ale chýba presvedčivá psychológia.“

Ak námet má svoj potenciál v stiesnenosti, neistote a nátlaku, atmosféru, ktorú by chcel vytvárať, značne kazí práve jeho neuveriteľnosť ako aj neuveriteľnosť správania postáv. Je veľmi ťažké prijať situáciu ako celok a nejakým spôsobom sa do nej vcítiť. V tom zmysle by mohla možno slúžiť ako psychologická hra, ktorej ale chýba presvedčivá psychológia. Určité dusno a ťaživosť samozrejme prídu. Viacero scén je odporných ako aj nepríjemných tým správnym spôsobom. Vždy ale ide len o krátke trvanie náznakom pozitívne hororového pocitu. Po ňom sa začneme napred chytať za hlavy nad tým, čo to tie postavy stvárajú. A hneď potom nad tým, ako niekto mohol napísať podobný scenár. Nakoniec príde záver, ktorý ako keby opäť prinášal určité posolstvo. To môže byť priam až výborné, len keby sa ho podarilo trochu lepšie podať.

Await Further Instructions má nápad a je pozitívne, že ide prinajmenšom o originálny a neopozeraný film. V tomto smere sa naň určite pozerá lepšie ako na rovnako nedokonale spravené niečo, čo už ste veľakrát videli. Námet ale nakoniec príliš nefunguje, autorom sa prakticky nedarí ho rozpracovať do zmysluplného príbehu. A pocit niečoho nového a osviežujúceho zostane nakoniec jediným kladom.