hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

recenzie.

Almost Human

Andrej Gomora | 22. 9. 2014
0
4/10          
žáner:
bizarre, independent, slasher

Takmer nezávislý horor


Kto už má právo nazvať sa človekom? Kto nikdy nikoho nezavraždil, nepodpálil verejnú budovu, alebo stačí spĺňať anatomické požiadavky, ako ich definuje medicína? V každom prípade by si asi podľa žiadnych noriem nemalo toto označenie prepožičiavať indivíduum, ktoré ľudí napred brutálne usmrcuje, aby im do tela vložilo niečo zo seba. Premenia sa na rovnakú obludu, tá sa pri najlepšej vôli dá nazvať možno tak Almost Human.
 

„Neprežijú poľovníci, ktorí ho objavia, ani ľudia navigujúci ho späť domov. Niečo sa v ňom skrátka zlomilo."

Všetko sa začne jednej noci, keď Seth zobudí Marka aj jeho snúbenicu v ich dome. Nejaké modré svetlo vraj zobralo Roba a sledovalo ho. Noc je zjavne iná, ako býva. Rôzne svetlá prenikajú zo všetkých strán, čudné zvuky idú všetkým roztrhnúť ušné bubienky. Mark je veľký chlap, ničoho sa nebojí. S puškou vyjde von, pripravený postaviť sa komukoľvek. Pred očami snúbenice aj Setha na neho tiež zasvieti modrý lúč, Mark skrátka zmizne. Preč je celé dva roky, snúbenica už si nájde iného, Seth ich naopak strávi v depresiách a behaním po doktoroch. Po dvoch rokoch sa znova zjavia čudné svetlá. Mark sa objaví, nahý v lese. Neprežijú poľovníci, ktorí ho objavia, ani ľudia navigujúci ho späť domov. Niečo sa v ňom skrátka zlomilo.

Úvodná sekvencia má dobrý spád, a hneď je jasné, že si ho film nemôže udržať. Či už je to bezvýrazným hraním alebo napísaním postáv, v každom prípade nás pasáže bez akcie veľmi nepobavia. Seth je troska, zjavne sa dokola trápi myslením na to isté, čím si v podstate zničil život. Markova ex Jen sa naopak javí ako praktická žienka z vidieka, nemôže si dovoliť žiť v minulosti. Ani jeden z nich a ani ich vzťah diváka nezaujme, je len šťastie, že úsek, kde by mali hrať dôležitú úlohu je natoľko krátky.

„Ani žiadna z brutálnych scén nie je ničím výnimočná a nevryje sa divákovi do pamäti."

Keď sa Mark vydá na svoju krvavú púť, začne ako neohrozený vraždiaci stroj. V niektorých scénach má štýl, no ten sa stráca tým viac, čím sa z neho stáva niečo viac a odhaľujú sa jeho úmysly, ak ich tak môžeme nazvať. Niektoré scény pôsobia silene, ako keby spektakularita a drsnosť boli hlavné starosti tvorcov. Veď dobre, nakoniec v horore ide o legitímny cieľ. Lenže až tak odfláknuť dej a logiku sa nepatrí. Pritom ani žiadna z brutálnych scén nie je ničím výnimočná a nevryje sa divákovi do pamäti. Čo sa presne deje, nezistíme nikdy. Ani čo sa presne stalo s Markom. Na jednej strane to nie je on, no veľa spomienok a dokonca aj myšlienok mu zostalo. Ide za svojou bývalou ako keby ju mal stále rád, dokonca veľmi špecifickým spôsobom sa snaží nadviazať na ich spoločné roky. Na druhej strane je bezcitný, cieľ má len jeden a v jeho plnení už na city ohľady neberie.

„Hlavne štýlová je nakoniec aj pointa, vrcholí v nej akcia, aj keď znova sa nič nevysvetlí."

Aj spád ťahá dopredu hlavne násilie a akcia, keďže film dokáže dať divákovi najavo, že zápletkou by sa nemal radšej zaoberať. Čo znamenajú blesky, čo znamenajú zvuky, kam až sa invázia divných tvorov skončí. Nikto nevie, a nikoho to nezaujíma. Zaujíma nás, čo ešte Mark vyvedie a ako asi skončia Seth s Jen, aj keď nám nemajú dôvod byť sympatickí. Hlavne štýlová je nakoniec aj pointa, vrcholí v nej akcia, aj keď znova sa nič nevysvetlí. Iste, žiadne vysvetlenie je rozhodne lepšie ako zlé vysvetlenie, a určite tu nejde o zásadný problém. Škoda len, že sa tak ešte viac pozornosti presunie na akciu a spád, ktoré nanešťastie film nedokážu dostatočne podržať.

Úmysel Almost Human je pomerne jasný, ukazuje čím chcel na diváka zapôsobiť a čo naschvál zatlačiť do úzadia. Pritom ani vyhotovenie nie je vôbec zlé, nejde tu o amatérsky počin. Problém je v určitej chladnosti, až sterilite. Filmu chýba náboj, niečo čo by diváka vtiahlo, alebo k nemu aspoň doľahlo. Všetka premyslenosť sa stráca v neúspešnej réžii, a možno už pri zľahka odlišnom poňatí mohli všetky podstatné scény vyznieť neporovnateľne stráviteľnejšie. Takto môžeme vidieť film nie iritujúco zlý, no ničím nezaujímavý.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy