recenzie.

Almost Human

Andrej Gomora | 22. 9. 2014

0

4/10          

žáner:

bizarre, independent, slasher

Takmer nezávislý horor

„Neprežijú poľovníci, ktorí ho objavia, ani ľudia navigujúci ho späť domov. Niečo sa v ňom skrátka zlomilo."

Všetko sa začne jednej noci, keď Seth zobudí Marka aj jeho snúbenicu v ich dome. Nejaké modré svetlo vraj zobralo Roba a sledovalo ho. Noc je zjavne iná, ako býva. Rôzne svetlá prenikajú zo všetkých strán, čudné zvuky idú všetkým roztrhnúť ušné bubienky. Mark je veľký chlap, ničoho sa nebojí. S puškou vyjde von, pripravený postaviť sa komukoľvek. Pred očami snúbenice aj Setha na neho tiež zasvieti modrý lúč, Mark skrátka zmizne. Preč je celé dva roky, snúbenica už si nájde iného, Seth ich naopak strávi v depresiách a behaním po doktoroch. Po dvoch rokoch sa znova zjavia čudné svetlá. Mark sa objaví, nahý v lese. Neprežijú poľovníci, ktorí ho objavia, ani ľudia navigujúci ho späť domov. Niečo sa v ňom skrátka zlomilo.

Úvodná sekvencia má dobrý spád, a hneď je jasné, že si ho film nemôže udržať. Či už je to bezvýrazným hraním alebo napísaním postáv, v každom prípade nás pasáže bez akcie veľmi nepobavia. Seth je troska, zjavne sa dokola trápi myslením na to isté, čím si v podstate zničil život. Markova ex Jen sa naopak javí ako praktická žienka z vidieka, nemôže si dovoliť žiť v minulosti. Ani jeden z nich a ani ich vzťah diváka nezaujme, je len šťastie, že úsek, kde by mali hrať dôležitú úlohu je natoľko krátky.

„Ani žiadna z brutálnych scén nie je ničím výnimočná a nevryje sa divákovi do pamäti."

Keď sa Mark vydá na svoju krvavú púť, začne ako neohrozený vraždiaci stroj. V niektorých scénach má štýl, no ten sa stráca tým viac, čím sa z neho stáva niečo viac a odhaľujú sa jeho úmysly, ak ich tak môžeme nazvať. Niektoré scény pôsobia silene, ako keby spektakularita a drsnosť boli hlavné starosti tvorcov. Veď dobre, nakoniec v horore ide o legitímny cieľ. Lenže až tak odfláknuť dej a logiku sa nepatrí. Pritom ani žiadna z brutálnych scén nie je ničím výnimočná a nevryje sa divákovi do pamäti. Čo sa presne deje, nezistíme nikdy. Ani čo sa presne stalo s Markom. Na jednej strane to nie je on, no veľa spomienok a dokonca aj myšlienok mu zostalo. Ide za svojou bývalou ako keby ju mal stále rád, dokonca veľmi špecifickým spôsobom sa snaží nadviazať na ich spoločné roky. Na druhej strane je bezcitný, cieľ má len jeden a v jeho plnení už na city ohľady neberie.

„Hlavne štýlová je nakoniec aj pointa, vrcholí v nej akcia, aj keď znova sa nič nevysvetlí."

Aj spád ťahá dopredu hlavne násilie a akcia, keďže film dokáže dať divákovi najavo, že zápletkou by sa nemal radšej zaoberať. Čo znamenajú blesky, čo znamenajú zvuky, kam až sa invázia divných tvorov skončí. Nikto nevie, a nikoho to nezaujíma. Zaujíma nás, čo ešte Mark vyvedie a ako asi skončia Seth s Jen, aj keď nám nemajú dôvod byť sympatickí. Hlavne štýlová je nakoniec aj pointa, vrcholí v nej akcia, aj keď znova sa nič nevysvetlí. Iste, žiadne vysvetlenie je rozhodne lepšie ako zlé vysvetlenie, a určite tu nejde o zásadný problém. Škoda len, že sa tak ešte viac pozornosti presunie na akciu a spád, ktoré nanešťastie film nedokážu dostatočne podržať.

Úmysel Almost Human je pomerne jasný, ukazuje čím chcel na diváka zapôsobiť a čo naschvál zatlačiť do úzadia. Pritom ani vyhotovenie nie je vôbec zlé, nejde tu o amatérsky počin. Problém je v určitej chladnosti, až sterilite. Filmu chýba náboj, niečo čo by diváka vtiahlo, alebo k nemu aspoň doľahlo. Všetka premyslenosť sa stráca v neúspešnej réžii, a možno už pri zľahka odlišnom poňatí mohli všetky podstatné scény vyznieť neporovnateľne stráviteľnejšie. Takto môžeme vidieť film nie iritujúco zlý, no ničím nezaujímavý.