hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Bliss

Umelcov poháňajú drogy. A krv.

Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

5. 11. 2019

Jeruzalem

Úvod do biblickej Apokalypsy
Mali sme tu The Den a Unfriended nakrútene cez webkameru počítača. Pomaly už ale aj tak prestáva byť potrebné vysvetľovať, ako záznam určitej etapy ľudského života vznikol. Aj tak nás stále niekto špehuje, existuje ešte vôbec možnosť zomrieť sám a v pokoji? Čoskoro budeme mať v hlavách čipy, tie zaznamenajú nielen čo vidíme, ale aj čo počujeme a cítime. Namiesto pozerania hororu nám ho budú premietať priamo do hlavy. Vtedy až pocítime, čo to je smrteľná hrôza. Kým čakáme na podobné technológie, máme tu ešte horor nakrútený cez inteligentné okuliare, teda len kúsok od mozgu. Volá sa podľa miesta, kde sa odohráva, Jeruzalem.
12. 4. 2016

The Devil Inside

Malý dôvod na návštevu kina
Zrejme je to lacné. Možno toto si hovoríte, keď trocha sledujete hororový žáner (nielen to úbohé percento z neho, ktorá sa dostane do našej distribúcie) a zaskočil vás nedávny boom tzv. „found footage" filmov, t. j. hororov, ktoré sa svojou formou tvária ako posledné zábery pred smrťou. 3. 3. 2012

Ghoul

Snažia sa Česi nakrútiť horšie 3D ako Jean- Luc Godard?
Andrej Čikatilo bol masový vrah, ktorý sa priznal k 56 vraždám žien a detí, Svoje obete často jedol a len pri zabíjaní údajne dokázal dosiahnuť orgazmus. Inak bol impotentný. Jeho detstvo poznačil Stalinov hladomor na Ukrajine, aby prežili, musela vraj rodina zjesť jeho brata Stepana. O Čikatilovi ale nič nevie skupinka filmárov, ktorí sa vydali nakrúcať príbeh iného kanibala vo filme Ghoul.
10. 3. 2015

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

recenzie.

Vij

Andrej Gomora | 22. 9. 2016
0
8/10          
žáner:
bizarre, ghost, retro

Najviac ako sa ruská rozprávka môže priblížiť hororu


Hoci Nikolaj Vasilievič Gogoľ sa zvykne radiť medzi spisovateľov ruského realizmu, jeho pozícia je v ich rámci mierne špecifická. Okrem toho, že bol vlastne Ukrajinec, aj v jeho štýle bolo veľa prvkov nie celkom zodpovedajúcich realizmu. Do toho možno sedela Gogoľova satira, tá ale často prechádzala do čistej absurdity až surrealizmu. Navyše za romantické by sa dali pokladať jeho národne oslavné diela, tie ale tiež nie celkom splývali s podobnou tvorbou. Hranicu viditeľného nezmyslu neprekračovali, len sa jej držali natoľko presne a viditeľne, že čitateľ mal nárok byť zmätený z toho, ako ich autor vlastne mohol myslieť. Podobne vyzerala aj Gogoľova novela Vij, viackrát filmovo spracovaná, najverejnejšie v sovietskej verzii z roku 1967.

„Chce, aby Choma a nikto iný prišiel, a modlil sa tri dni pri jej mŕtvole.“

Príbeh vychádza z ukrajinskej ľudovej povesti o troch seminaristoch. Idú na prázdniny domov, patriarcha ich len pred cestou upozorní, aby sa dobre správali. A pripomenie, čo navystrájali seminaristi minulý rok. Lumpáctva začne samozrejme stvárať celá škola hneď, ako opustia internát, táto trojica sa cestou zatúla k drevenému domčeku. Domácu požiadajú, či by mohli prespať, a aj keď tá napred tvrdí, že nemá miesto, nakoniec ich ubytuje. V noci príde za jedným z nich, filozofom Chomom. Ten si sprvu myslí, že starej žene chýba objatie muža, následne ale zistí, že baba má pre neho iné využitie. Osedlá si Chomu a letí na ňom niekde ďaleko ponad hory. Keď nakoniec pristanú, Choma chytí kus dreva a nahnevaný ženu umláti. Tá povie, že ju zabíja, a premení sa na mladú krásavicu. Choma sa vráti, no čoskoro ho zavolajú, vraj bohatému statkárovi umiera dcéra. Chce, aby Choma a nikto iný prišiel, a modlil sa tri dni pri jej mŕtvole. Dostane dobre zaplatené, ale ako mu je jasné, bez zadrhla to nebude.

„Irónia je ako to u Gogoľa býva jemná, pritom neprehliadnuteľná.“

Keďže ide o ľudovú povesť, mohlo by sa núkať porovnanie s nedávnou Čarodejnicou. Rozdiel je v tom, že tento príbeh spracoval Gogoľ a spisovateľov rukopis sa výborne podarilo preniesť aj do filmu. Irónia je ako to u neho býva jemná, pritom neprehliadnuteľná. Komické postavy sa s odstupom času javia ešte grotesknejšie ako v čase svojho vzniku. Aj tak z filmu nerobia grotesku, ktorú by nešlo brať vážne. Mladíci sú smiešni, nadsadení, ale aj tak ľudskí a ako spoločníci neposlúžia len ako predmet výsmechu.

„Horor je rozprávkový, hrozivé sú v ňom mýtické bytosti a len zľahka upravená žena v úlohe mŕtvoly.“

Atmosféra je od začiatku rozprávková, ale nie tak celkom bezstarostne ako pri obyčajných rozprávkach. Cítime niečo temné, aj napriek nadsadenosti strašidelné. Škoda, že k tej skutočnej hororovosti sa film dostane až na konci. Tri noci hrôzy sa stupňujú, fungujú tak, ako prijmeme film ako celok. Samozrejme nejde o žiadne explicitné násilie ani krv. Horor je rozprávkový, hrozivé sú v ňom mýtické bytosti a len zľahka upravená žena v úlohe mŕtvoly. My sa aj tak dokážeme do večne opitého Chomu vžiť. Prežívame jeho surreálne noci, zavretý sám s ožívajúcou mŕtvolou. Prvky humoru sú využité dokonale jemne, ako to Gogoľ vedel. Príbeh odľahčujú, posúvajú ho na hranicu absurdity. Nič to ale nemení na tom, ako ostatné prvky v rozprávaní účinkujú. Takže keď sa snaží byť strašidelné, skutočne strašidelným je, nech aj vieme že celé je to vlastne len akási uvoľnená hra.

Vij si uchováva veľa pozitív typických pre ruský film, aj keď možno nie ten najhodnotnejšie umelecký. Zároveň ale vôbec nie je prehnané nazývať toto dielo hororom, hlavne prihliadnuc na dobu jeho vzniku. Keďže ruský horor ako žáner sa začal kostrbato utvárať až v posledných rokoch, ide o pomerne ojedinelý ale zato veľmi príjemný a zaujímavý príspevok do svetovej kinematografie. Verné spracovanie Gogoľa spĺňa to, o čo sa snaží, inteligentne zabaví, aj nastraší.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy