hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

recenzie.

Vij

Andrej Gomora | 22. 9. 2016
0
8/10          
žáner:
bizarre, ghost, retro

Najviac ako sa ruská rozprávka môže priblížiť hororu


Hoci Nikolaj Vasilievič Gogoľ sa zvykne radiť medzi spisovateľov ruského realizmu, jeho pozícia je v ich rámci mierne špecifická. Okrem toho, že bol vlastne Ukrajinec, aj v jeho štýle bolo veľa prvkov nie celkom zodpovedajúcich realizmu. Do toho možno sedela Gogoľova satira, tá ale často prechádzala do čistej absurdity až surrealizmu. Navyše za romantické by sa dali pokladať jeho národne oslavné diela, tie ale tiež nie celkom splývali s podobnou tvorbou. Hranicu viditeľného nezmyslu neprekračovali, len sa jej držali natoľko presne a viditeľne, že čitateľ mal nárok byť zmätený z toho, ako ich autor vlastne mohol myslieť. Podobne vyzerala aj Gogoľova novela Vij, viackrát filmovo spracovaná, najverejnejšie v sovietskej verzii z roku 1967.

„Chce, aby Choma a nikto iný prišiel, a modlil sa tri dni pri jej mŕtvole.“

Príbeh vychádza z ukrajinskej ľudovej povesti o troch seminaristoch. Idú na prázdniny domov, patriarcha ich len pred cestou upozorní, aby sa dobre správali. A pripomenie, čo navystrájali seminaristi minulý rok. Lumpáctva začne samozrejme stvárať celá škola hneď, ako opustia internát, táto trojica sa cestou zatúla k drevenému domčeku. Domácu požiadajú, či by mohli prespať, a aj keď tá napred tvrdí, že nemá miesto, nakoniec ich ubytuje. V noci príde za jedným z nich, filozofom Chomom. Ten si sprvu myslí, že starej žene chýba objatie muža, následne ale zistí, že baba má pre neho iné využitie. Osedlá si Chomu a letí na ňom niekde ďaleko ponad hory. Keď nakoniec pristanú, Choma chytí kus dreva a nahnevaný ženu umláti. Tá povie, že ju zabíja, a premení sa na mladú krásavicu. Choma sa vráti, no čoskoro ho zavolajú, vraj bohatému statkárovi umiera dcéra. Chce, aby Choma a nikto iný prišiel, a modlil sa tri dni pri jej mŕtvole. Dostane dobre zaplatené, ale ako mu je jasné, bez zadrhla to nebude.

„Irónia je ako to u Gogoľa býva jemná, pritom neprehliadnuteľná.“

Keďže ide o ľudovú povesť, mohlo by sa núkať porovnanie s nedávnou Čarodejnicou. Rozdiel je v tom, že tento príbeh spracoval Gogoľ a spisovateľov rukopis sa výborne podarilo preniesť aj do filmu. Irónia je ako to u neho býva jemná, pritom neprehliadnuteľná. Komické postavy sa s odstupom času javia ešte grotesknejšie ako v čase svojho vzniku. Aj tak z filmu nerobia grotesku, ktorú by nešlo brať vážne. Mladíci sú smiešni, nadsadení, ale aj tak ľudskí a ako spoločníci neposlúžia len ako predmet výsmechu.

„Horor je rozprávkový, hrozivé sú v ňom mýtické bytosti a len zľahka upravená žena v úlohe mŕtvoly.“

Atmosféra je od začiatku rozprávková, ale nie tak celkom bezstarostne ako pri obyčajných rozprávkach. Cítime niečo temné, aj napriek nadsadenosti strašidelné. Škoda, že k tej skutočnej hororovosti sa film dostane až na konci. Tri noci hrôzy sa stupňujú, fungujú tak, ako prijmeme film ako celok. Samozrejme nejde o žiadne explicitné násilie ani krv. Horor je rozprávkový, hrozivé sú v ňom mýtické bytosti a len zľahka upravená žena v úlohe mŕtvoly. My sa aj tak dokážeme do večne opitého Chomu vžiť. Prežívame jeho surreálne noci, zavretý sám s ožívajúcou mŕtvolou. Prvky humoru sú využité dokonale jemne, ako to Gogoľ vedel. Príbeh odľahčujú, posúvajú ho na hranicu absurdity. Nič to ale nemení na tom, ako ostatné prvky v rozprávaní účinkujú. Takže keď sa snaží byť strašidelné, skutočne strašidelným je, nech aj vieme že celé je to vlastne len akási uvoľnená hra.

Vij si uchováva veľa pozitív typických pre ruský film, aj keď možno nie ten najhodnotnejšie umelecký. Zároveň ale vôbec nie je prehnané nazývať toto dielo hororom, hlavne prihliadnuc na dobu jeho vzniku. Keďže ruský horor ako žáner sa začal kostrbato utvárať až v posledných rokoch, ide o pomerne ojedinelý ale zato veľmi príjemný a zaujímavý príspevok do svetovej kinematografie. Verné spracovanie Gogoľa spĺňa to, o čo sa snaží, inteligentne zabaví, aj nastraší.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy