hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom
Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.
13. 6. 2016

recenzie.

Prevenge

Andrej Gomora | 22. 8. 2017
0
6/10          
žáner:
bizarre, comedy, slasher

Dieťa nezvládnuteľné už pred narodením


Tehotná žena už nie je paňou svojho tela. To si často robí, čo sa mu zachce, ako keby ho nikto neovládal. Alebo ako keby ho ovládal niekto s ešte nie celkom vyvinutým mozgom. Budúca mamička musí aj tak prichádzajúce signály a povely počúvať. Musí sa snažiť prispôsobiť svojmu telu, a vyhovieť prianiam svojho dieťaťa. Ale, platí to aj keď ju žiada ľudí zabíjať, a ešte pred narodením chce uskutočniť akúsi Prevenge?

Ruth sa na dieťa ocitla sama, možno preto sa jej tak ťažko ovláda. Ako dej filmu súvisí s chýbajúcim druhom sa dozvedáme pomaly a pozvoľne. Teda, tí inteligentnejší to možno pochopia už z intra, bežní ľudia si ale musia počkať na nie celkom jasné indície. Vidíme len to, ako Ruth postupne vraždí rôznych ľudí. Nezdá sa, že by ich čokoľvek spájalo, každý z nich je iný. Počujeme len hlas jej dieťaťa, ktoré nechce dovoliť, aby ktokoľvek z nich prežil. Na každom sa mu niečo nepáči, každý z nich je mu odporný a teda nemôže pripustiť, aby zostali nažive. Ruth si na každého pripraví plán. Jedného začne baliť, k inej sa prihlási na pracovný pohovor. Jej cieľ je ale jasný a pri jeho plnení nemôže zaváhať. S malými deťmi sa ťažko dohaduje, už ani nehovoriac o tých nenarodených.

„Film je ťažko nazvať inak ako fraškou, a to nie v negatívnom zmysle.“

Film pôsobí od začiatku ako mierne minimalistická absurdná dráma s prvkami násilia. Viac ako násilie zaujme strohosť, čo do vysvetľovania prebiehajúcich udalostí. Sledujeme tak len samotné vraždy, a cynicky drsný detský hlások, ktorý mamičku hecuje. Každá smrť má v zásade svoj nápad, je na nich niečo vtipné. Sú tiež krvavé, miestami aj dosť detailne a odporne. Viac ako hororové sú ale hravé, nepôsobia príliš dramaticky. Pre horor v klasickom zmysle býva už samotná hlavná postava v úlohe vraha často zložitejšie zvládnuteľná, ak nás majú trápiť jej obete. V tomto prípade nás ale trápiť nemajú. Film je ťažko nazvať inak ako fraškou, a to nie v negatívnom zmysle. Len v zmysle niečoho absurdne nadsadeného, čo samo nevie, kam presne to mieri.

„Takto nejak by sme sa mohli pokúsiť hľadať vo filme myšlienky, ako je rozmaznávanie detí, či obhajovanie si vlastných túžob potrebami svojich detí.“

Vraždy sa totiž postupne kopia, nikto sa nám nesnaží vysvetliť ich dôvod a až do konca si film vôbec nekladie otázku, či sú hodné odsúdenia. Pointa je len v tom, že dieťa vidí dôvod zabíjať, a mamička mu musí vyhovieť. Pravda je, že jeho argumenty do značnej miery zdieľa, môžeme aj zapochybovať, či hlas nevychádza z nej samotnej. Takto nejak by sme sa mohli pokúsiť hľadať vo filme myšlienky, ako je rozmaznávanie detí, či obhajovanie si vlastných túžob potrebami svojich detí. Tie sa ale nakoniec tiež nejavia ako pre film kľúčové, nezdá sa, že by nám nevyhnutne chcel niečo povedať. On sa len tak hrá.

„Sledujeme sled vrážd, a o tom je celý film.“

Celkový spád môže maximálne tak zastupovať zvedavosť na Ruthin motív, inak sa nám ale všetko zdá viac menej jasné. V tom zmysle, že sledujeme sled vrážd, a o tom je film. Ten sa príliš nesnaží vyvolať v nás zvedavosť, ani sa príliš jednotlivými obeťami zaoberať. Posúva sa skrátka od jednej k druhej, v každej má Ruth iného súpera, každá je iná, nám je len jasný výsledok. Fraška si nerobí priveľké starosti so snahou byť realistická, nesnaží sa nás presvedčiť, že vražda by skutočne mohla daným spôsobom prebehnúť, a už vôbec sa nezaoberá jej následkami. Či by náhodou nemala prísť aj nejaká polícia, vyšetrovanie. Ruth skrátka zaradom vraždí, robí to určitým spôsobom, a jej jediným komplicom, nabádateľom a kritikom, je jej nenarodené dieťa. O tom je celý film.

Prevenge je svojské dielo. Je spravené tak, aby nebol dôvod pochybovať o zručnosti autorov a nemožno mu odoprieť určitú filmársku úroveň. Horor nepripomína svojou atmosférou ani celkovým spádom, ktorému celkom chýba napätie. Je v ňom len pár krvavých a brutálnych scén, inak je to skrátka absurdná hra, na ktorú sa nepozerá zle, nedá sa ale ani povedať, že by človeku niečo výrazné dala.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy