hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Očista: Volebný rok

Priveľa politiky zabije každú myšlienku

Podľa Sigmunda Freuda je existencia božieho prikázania "Nezabiješ" dôkazom, že všetci pochádzame z rodu vrahov. Túžbu vraždiť mali v krvi a niet dôvod predpokladať, že sa stratila. Niekde hlboko v nás stále je, preto si tento zákaz musíme dokola pripomínať a byť pod dozorom zákonov. Už dvakrát sme videli čo sa stane, keď podľa novej tradície v USA prestanú na jednu noc zákony platiť. Tentokrát sa tradičná noc smrti stane súčasťou predvolebného boja, preto Očista: Volebná noc.

15. 7. 2016

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Mara

Niečo na dobrú noc

Toho vsunutie do fázy medzi spánkom a bdením, známej ako spánková paralýza, sa nejaví vôbec ako zlý nápad. Práve preto, že veľa divákov si presne bude vedieť predstaviť, ako by sa cítili na mieste postáv. Podľa titulkov filmu je vídanie démonov v tomto stave bežný jav, ťažko povedať, nakoľko sa dá toto tvrdenie pokladať za hodnoverné. Človek má pocit, že bdie, v skutočnosti sa mu ale realita ešte stále mieša s predstavami. Čo môže byť o to nepríjemnejšie, že sa nedokáže hýbať. Film nám teda predostiera akúsi hypotézu. Aké by to asi mohlo byť, ak by tie čudné veci, ktoré človek v stave spánkovej paralýze zazrie, mohli byť skutočné. Máme si odmyslieť, že vieme, že nimi nie sú. To je trochu ako žiadať diváka, nech pre trvanie filmu uverí, že zem je plochá a môže spadnúť z jej okraja. Ale dajme tomu.

16. 10. 2018

Outcast

Kúzelníci prinášajú len rozčarovanie
Čarodejnícke a mysteriózne horory s prvkom rozprávkovosti sú pre mňa výnimočne príťažlivé a vždy vo mne vzbudzujú veľké nádeje. Ich zasadenie do moderného sveta ich robí ešte zaujímavejšími - ako to bolo v krásne poetickom, ale menej hororovom Nech vojde ten pravý (o ňom a ďalších európskych hororoch tu. 18. 3. 2011

recenzie.

Prevenge

Andrej Gomora | 22. 8. 2017
0
6/10          
žáner:
bizarre, comedy, slasher

Dieťa nezvládnuteľné už pred narodením


Tehotná žena už nie je paňou svojho tela. To si často robí, čo sa mu zachce, ako keby ho nikto neovládal. Alebo ako keby ho ovládal niekto s ešte nie celkom vyvinutým mozgom. Budúca mamička musí aj tak prichádzajúce signály a povely počúvať. Musí sa snažiť prispôsobiť svojmu telu, a vyhovieť prianiam svojho dieťaťa. Ale, platí to aj keď ju žiada ľudí zabíjať, a ešte pred narodením chce uskutočniť akúsi Prevenge?

Ruth sa na dieťa ocitla sama, možno preto sa jej tak ťažko ovláda. Ako dej filmu súvisí s chýbajúcim druhom sa dozvedáme pomaly a pozvoľne. Teda, tí inteligentnejší to možno pochopia už z intra, bežní ľudia si ale musia počkať na nie celkom jasné indície. Vidíme len to, ako Ruth postupne vraždí rôznych ľudí. Nezdá sa, že by ich čokoľvek spájalo, každý z nich je iný. Počujeme len hlas jej dieťaťa, ktoré nechce dovoliť, aby ktokoľvek z nich prežil. Na každom sa mu niečo nepáči, každý z nich je mu odporný a teda nemôže pripustiť, aby zostali nažive. Ruth si na každého pripraví plán. Jedného začne baliť, k inej sa prihlási na pracovný pohovor. Jej cieľ je ale jasný a pri jeho plnení nemôže zaváhať. S malými deťmi sa ťažko dohaduje, už ani nehovoriac o tých nenarodených.

„Film je ťažko nazvať inak ako fraškou, a to nie v negatívnom zmysle.“

Film pôsobí od začiatku ako mierne minimalistická absurdná dráma s prvkami násilia. Viac ako násilie zaujme strohosť, čo do vysvetľovania prebiehajúcich udalostí. Sledujeme tak len samotné vraždy, a cynicky drsný detský hlások, ktorý mamičku hecuje. Každá smrť má v zásade svoj nápad, je na nich niečo vtipné. Sú tiež krvavé, miestami aj dosť detailne a odporne. Viac ako hororové sú ale hravé, nepôsobia príliš dramaticky. Pre horor v klasickom zmysle býva už samotná hlavná postava v úlohe vraha často zložitejšie zvládnuteľná, ak nás majú trápiť jej obete. V tomto prípade nás ale trápiť nemajú. Film je ťažko nazvať inak ako fraškou, a to nie v negatívnom zmysle. Len v zmysle niečoho absurdne nadsadeného, čo samo nevie, kam presne to mieri.

„Takto nejak by sme sa mohli pokúsiť hľadať vo filme myšlienky, ako je rozmaznávanie detí, či obhajovanie si vlastných túžob potrebami svojich detí.“

Vraždy sa totiž postupne kopia, nikto sa nám nesnaží vysvetliť ich dôvod a až do konca si film vôbec nekladie otázku, či sú hodné odsúdenia. Pointa je len v tom, že dieťa vidí dôvod zabíjať, a mamička mu musí vyhovieť. Pravda je, že jeho argumenty do značnej miery zdieľa, môžeme aj zapochybovať, či hlas nevychádza z nej samotnej. Takto nejak by sme sa mohli pokúsiť hľadať vo filme myšlienky, ako je rozmaznávanie detí, či obhajovanie si vlastných túžob potrebami svojich detí. Tie sa ale nakoniec tiež nejavia ako pre film kľúčové, nezdá sa, že by nám nevyhnutne chcel niečo povedať. On sa len tak hrá.

„Sledujeme sled vrážd, a o tom je celý film.“

Celkový spád môže maximálne tak zastupovať zvedavosť na Ruthin motív, inak sa nám ale všetko zdá viac menej jasné. V tom zmysle, že sledujeme sled vrážd, a o tom je film. Ten sa príliš nesnaží vyvolať v nás zvedavosť, ani sa príliš jednotlivými obeťami zaoberať. Posúva sa skrátka od jednej k druhej, v každej má Ruth iného súpera, každá je iná, nám je len jasný výsledok. Fraška si nerobí priveľké starosti so snahou byť realistická, nesnaží sa nás presvedčiť, že vražda by skutočne mohla daným spôsobom prebehnúť, a už vôbec sa nezaoberá jej následkami. Či by náhodou nemala prísť aj nejaká polícia, vyšetrovanie. Ruth skrátka zaradom vraždí, robí to určitým spôsobom, a jej jediným komplicom, nabádateľom a kritikom, je jej nenarodené dieťa. O tom je celý film.

Prevenge je svojské dielo. Je spravené tak, aby nebol dôvod pochybovať o zručnosti autorov a nemožno mu odoprieť určitú filmársku úroveň. Horor nepripomína svojou atmosférou ani celkovým spádom, ktorému celkom chýba napätie. Je v ňom len pár krvavých a brutálnych scén, inak je to skrátka absurdná hra, na ktorú sa nepozerá zle, nedá sa ale ani povedať, že by človeku niečo výrazné dala.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy