hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Prevenge

Andrej Gomora | 22. 8. 2017
0
6/10          
žáner:
bizarre, comedy, slasher

Dieťa nezvládnuteľné už pred narodením


Tehotná žena už nie je paňou svojho tela. To si často robí, čo sa mu zachce, ako keby ho nikto neovládal. Alebo ako keby ho ovládal niekto s ešte nie celkom vyvinutým mozgom. Budúca mamička musí aj tak prichádzajúce signály a povely počúvať. Musí sa snažiť prispôsobiť svojmu telu, a vyhovieť prianiam svojho dieťaťa. Ale, platí to aj keď ju žiada ľudí zabíjať, a ešte pred narodením chce uskutočniť akúsi Prevenge?

Ruth sa na dieťa ocitla sama, možno preto sa jej tak ťažko ovláda. Ako dej filmu súvisí s chýbajúcim druhom sa dozvedáme pomaly a pozvoľne. Teda, tí inteligentnejší to možno pochopia už z intra, bežní ľudia si ale musia počkať na nie celkom jasné indície. Vidíme len to, ako Ruth postupne vraždí rôznych ľudí. Nezdá sa, že by ich čokoľvek spájalo, každý z nich je iný. Počujeme len hlas jej dieťaťa, ktoré nechce dovoliť, aby ktokoľvek z nich prežil. Na každom sa mu niečo nepáči, každý z nich je mu odporný a teda nemôže pripustiť, aby zostali nažive. Ruth si na každého pripraví plán. Jedného začne baliť, k inej sa prihlási na pracovný pohovor. Jej cieľ je ale jasný a pri jeho plnení nemôže zaváhať. S malými deťmi sa ťažko dohaduje, už ani nehovoriac o tých nenarodených.

„Film je ťažko nazvať inak ako fraškou, a to nie v negatívnom zmysle.“

Film pôsobí od začiatku ako mierne minimalistická absurdná dráma s prvkami násilia. Viac ako násilie zaujme strohosť, čo do vysvetľovania prebiehajúcich udalostí. Sledujeme tak len samotné vraždy, a cynicky drsný detský hlások, ktorý mamičku hecuje. Každá smrť má v zásade svoj nápad, je na nich niečo vtipné. Sú tiež krvavé, miestami aj dosť detailne a odporne. Viac ako hororové sú ale hravé, nepôsobia príliš dramaticky. Pre horor v klasickom zmysle býva už samotná hlavná postava v úlohe vraha často zložitejšie zvládnuteľná, ak nás majú trápiť jej obete. V tomto prípade nás ale trápiť nemajú. Film je ťažko nazvať inak ako fraškou, a to nie v negatívnom zmysle. Len v zmysle niečoho absurdne nadsadeného, čo samo nevie, kam presne to mieri.

„Takto nejak by sme sa mohli pokúsiť hľadať vo filme myšlienky, ako je rozmaznávanie detí, či obhajovanie si vlastných túžob potrebami svojich detí.“

Vraždy sa totiž postupne kopia, nikto sa nám nesnaží vysvetliť ich dôvod a až do konca si film vôbec nekladie otázku, či sú hodné odsúdenia. Pointa je len v tom, že dieťa vidí dôvod zabíjať, a mamička mu musí vyhovieť. Pravda je, že jeho argumenty do značnej miery zdieľa, môžeme aj zapochybovať, či hlas nevychádza z nej samotnej. Takto nejak by sme sa mohli pokúsiť hľadať vo filme myšlienky, ako je rozmaznávanie detí, či obhajovanie si vlastných túžob potrebami svojich detí. Tie sa ale nakoniec tiež nejavia ako pre film kľúčové, nezdá sa, že by nám nevyhnutne chcel niečo povedať. On sa len tak hrá.

„Sledujeme sled vrážd, a o tom je celý film.“

Celkový spád môže maximálne tak zastupovať zvedavosť na Ruthin motív, inak sa nám ale všetko zdá viac menej jasné. V tom zmysle, že sledujeme sled vrážd, a o tom je film. Ten sa príliš nesnaží vyvolať v nás zvedavosť, ani sa príliš jednotlivými obeťami zaoberať. Posúva sa skrátka od jednej k druhej, v každej má Ruth iného súpera, každá je iná, nám je len jasný výsledok. Fraška si nerobí priveľké starosti so snahou byť realistická, nesnaží sa nás presvedčiť, že vražda by skutočne mohla daným spôsobom prebehnúť, a už vôbec sa nezaoberá jej následkami. Či by náhodou nemala prísť aj nejaká polícia, vyšetrovanie. Ruth skrátka zaradom vraždí, robí to určitým spôsobom, a jej jediným komplicom, nabádateľom a kritikom, je jej nenarodené dieťa. O tom je celý film.

Prevenge je svojské dielo. Je spravené tak, aby nebol dôvod pochybovať o zručnosti autorov a nemožno mu odoprieť určitú filmársku úroveň. Horor nepripomína svojou atmosférou ani celkovým spádom, ktorému celkom chýba napätie. Je v ňom len pár krvavých a brutálnych scén, inak je to skrátka absurdná hra, na ktorú sa nepozerá zle, nedá sa ale ani povedať, že by človeku niečo výrazné dala.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy