hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

We Summon The Darkness

Kto vzýva satana, komu sa dovolá?

Využiť metalistickú scénu konca osemdesiatych rokov s jej pozérskym satanizmom a jej interakciu s veriacimi sa nejaví ako zlý nápad. Znie logicky, že pre komerčných duchovných bola v určitom zmysle skutočným požehnaním a mohla im pomôcť viac ako akýkoľvek iný druh propagácie. Žeby ju teda aktívne podporovali? Prečo nie. Nemôžeme povedať, že by sme cítili atmosféru doby, či strachu z vyčíňajúcich rituálnych vrahov. Predsa sme v horore, nečakajme zázraky. Škoda, že aj postavy sú celkom ploché, skôr nesympatické a nesprávajú sa príliš logicky. Máme to brať, že proste blbnú, užívajú si život či mladosť, majú jednoducho svoj životný štýl. Čakajme teda, čo zaujímavé nám tvorcovia budú chcieť ukázať.

3. 6. 2020

The Burning

Horúce osemdesiate roky
Intenzitu vraždenia tínedžerov v osemdesiatych rokoch ťažko pokladať za náhodnú. Jej vysvetlení sa ponúka veľa, hneď ako prvá by mohla byť hlboká nenávisť voči nadchádzajúcej generácii, keď Američania po niečom na spôsob Battle Royale túžili už dávno pred Japoncami. Rovnako by tu ale mohlo ísť o objavenie širšej využiteľnosti mladých tiel, nie len na ich krájanie. Azda najslávnejšou sa v tomto smere stala siahodlhá séria Piatka trinásteho, narážajúca vďaka filmu Jason X až na absolútne dno. Načasovanie do letnej sezóny párenia v najvhodnejšom revíri tábora pre pubertiakov veľmi pomohlo zvýrazniť erotický element. Ten istý recept využil aj o niečo menej známy, no minimálne rovnako kvalitný horor The Burning.
22. 4. 2014

Mil gritos tiene la noche/ Pieces

Neberte deťom hračky
Elektrin komplex by mal byť ženskou verziou známejšieho Oidipovho komplexu. Jeho súčasťou by mala byť túžba po telesnej láske k otcovi a nenávisť voči matke. Podobne ako Oidipus zabil svojho otca nevediac, že je to jeho otec, a oženil sa s matkou nepoznajúc ich vzájomné príbuzenstvo, ani v prípade Elektrinho komplexu nemá samotná diagnóza veľa spoločného s jej príbehom ako ho poznáme. Elektra totiž chcela len pomstiť smrť svojho otca Agamemnona, preto spolu s bratom Orestom zabili matku Klytaimnéstru. Dôvodov zabiť matku môže samozrejme byť viac, napríklad keď vám nechce dovoliť skladať si puzzle s nahou dámou. To poznačilo hlavnú postavu hororu Pieces.
22. 2. 2016

At the Devil's Door

Postava dušu predala. Film ju nikdy nemal
Kde by boli horory, keby ľudia definitívne prestali veriť na všetko nadprirodzené. Samozrejme, že duchovia neexistujú vám povie asi každý. Ale keď už príde na vec, napríklad prespanie v strašidelnom dome. Ľudia sa začnú zdráhať. Práve tým pár, ktorých presvedčenie je neochvejné a nerobí im problém to ani dokázať sa teraz horory rozhodli vyhlásiť vojnu. Po Michaelovi Kingovi tu máme druhú odvážlivkyňu, v diele s názvom At the Devil's Door.
9. 6. 2015

recenzie.

Prevenge

Andrej Gomora | 22. 8. 2017
0
6/10          
žáner:
bizarre, comedy, slasher

Dieťa nezvládnuteľné už pred narodením


Tehotná žena už nie je paňou svojho tela. To si často robí, čo sa mu zachce, ako keby ho nikto neovládal. Alebo ako keby ho ovládal niekto s ešte nie celkom vyvinutým mozgom. Budúca mamička musí aj tak prichádzajúce signály a povely počúvať. Musí sa snažiť prispôsobiť svojmu telu, a vyhovieť prianiam svojho dieťaťa. Ale, platí to aj keď ju žiada ľudí zabíjať, a ešte pred narodením chce uskutočniť akúsi Prevenge?

Ruth sa na dieťa ocitla sama, možno preto sa jej tak ťažko ovláda. Ako dej filmu súvisí s chýbajúcim druhom sa dozvedáme pomaly a pozvoľne. Teda, tí inteligentnejší to možno pochopia už z intra, bežní ľudia si ale musia počkať na nie celkom jasné indície. Vidíme len to, ako Ruth postupne vraždí rôznych ľudí. Nezdá sa, že by ich čokoľvek spájalo, každý z nich je iný. Počujeme len hlas jej dieťaťa, ktoré nechce dovoliť, aby ktokoľvek z nich prežil. Na každom sa mu niečo nepáči, každý z nich je mu odporný a teda nemôže pripustiť, aby zostali nažive. Ruth si na každého pripraví plán. Jedného začne baliť, k inej sa prihlási na pracovný pohovor. Jej cieľ je ale jasný a pri jeho plnení nemôže zaváhať. S malými deťmi sa ťažko dohaduje, už ani nehovoriac o tých nenarodených.

„Film je ťažko nazvať inak ako fraškou, a to nie v negatívnom zmysle.“

Film pôsobí od začiatku ako mierne minimalistická absurdná dráma s prvkami násilia. Viac ako násilie zaujme strohosť, čo do vysvetľovania prebiehajúcich udalostí. Sledujeme tak len samotné vraždy, a cynicky drsný detský hlások, ktorý mamičku hecuje. Každá smrť má v zásade svoj nápad, je na nich niečo vtipné. Sú tiež krvavé, miestami aj dosť detailne a odporne. Viac ako hororové sú ale hravé, nepôsobia príliš dramaticky. Pre horor v klasickom zmysle býva už samotná hlavná postava v úlohe vraha často zložitejšie zvládnuteľná, ak nás majú trápiť jej obete. V tomto prípade nás ale trápiť nemajú. Film je ťažko nazvať inak ako fraškou, a to nie v negatívnom zmysle. Len v zmysle niečoho absurdne nadsadeného, čo samo nevie, kam presne to mieri.

„Takto nejak by sme sa mohli pokúsiť hľadať vo filme myšlienky, ako je rozmaznávanie detí, či obhajovanie si vlastných túžob potrebami svojich detí.“

Vraždy sa totiž postupne kopia, nikto sa nám nesnaží vysvetliť ich dôvod a až do konca si film vôbec nekladie otázku, či sú hodné odsúdenia. Pointa je len v tom, že dieťa vidí dôvod zabíjať, a mamička mu musí vyhovieť. Pravda je, že jeho argumenty do značnej miery zdieľa, môžeme aj zapochybovať, či hlas nevychádza z nej samotnej. Takto nejak by sme sa mohli pokúsiť hľadať vo filme myšlienky, ako je rozmaznávanie detí, či obhajovanie si vlastných túžob potrebami svojich detí. Tie sa ale nakoniec tiež nejavia ako pre film kľúčové, nezdá sa, že by nám nevyhnutne chcel niečo povedať. On sa len tak hrá.

„Sledujeme sled vrážd, a o tom je celý film.“

Celkový spád môže maximálne tak zastupovať zvedavosť na Ruthin motív, inak sa nám ale všetko zdá viac menej jasné. V tom zmysle, že sledujeme sled vrážd, a o tom je film. Ten sa príliš nesnaží vyvolať v nás zvedavosť, ani sa príliš jednotlivými obeťami zaoberať. Posúva sa skrátka od jednej k druhej, v každej má Ruth iného súpera, každá je iná, nám je len jasný výsledok. Fraška si nerobí priveľké starosti so snahou byť realistická, nesnaží sa nás presvedčiť, že vražda by skutočne mohla daným spôsobom prebehnúť, a už vôbec sa nezaoberá jej následkami. Či by náhodou nemala prísť aj nejaká polícia, vyšetrovanie. Ruth skrátka zaradom vraždí, robí to určitým spôsobom, a jej jediným komplicom, nabádateľom a kritikom, je jej nenarodené dieťa. O tom je celý film.

Prevenge je svojské dielo. Je spravené tak, aby nebol dôvod pochybovať o zručnosti autorov a nemožno mu odoprieť určitú filmársku úroveň. Horor nepripomína svojou atmosférou ani celkovým spádom, ktorému celkom chýba napätie. Je v ňom len pár krvavých a brutálnych scén, inak je to skrátka absurdná hra, na ktorú sa nepozerá zle, nedá sa ale ani povedať, že by človeku niečo výrazné dala.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy