najčítanejšie recenzie.
Antiviral
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013
Ratu Ilmu Hitam
Dejových zvratov bude viac, tých na spôsob, že veci sú vlastne celkom inak než ste si mali dovtedy myslieť. Napred prichádzajú odrastenci detského domova pozrieť svojho umierajúceho vychovávateľa. Bol im ako otec, bez neho by ich životy vyzerali celkom inak. V rámci možností mal byť život v domove idylka, postarali sa o nich, mali ich radi, chránili ich. Čo zlé sa stalo, boli len nehody, prípadne podivné jednorazové skraty. Vlastne nie. Niekto tu bol zlý, dialo sa niečo nekalé, napred trochu, potom dosť zásadne, skoncentrovalo sa tu obrovské zlo. Záver je ten, že deťom bude vlastne lepšie mŕtvym ako na tomto svete. A nie je to vinou kráľovnej čiernej mágie, Ratu Ilmu Hitam.
The Visit
Demon
Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.
13. 9. 2016Smrtiaci príliv
V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.
5. 9. 2016recenzie.
Rare Exports: A Christmas Tale
Rohatý Santa nie je smiešny
O tom, že Santa Claus má deti rád, zrejme nikto nepochybuje. Ani severský „ho, ho, ho horor" Rare Exports: A Christmas Tale sa nás nesnaží presvedčiť o opaku - Santa má naozaj deti rád, no najradšej ich požiera alebo bičuje na smrť. Doteraz bol uväznený v lade na jednej laponskej hore a jeho štafetu prebrala Coca-Cola, ktorá si ho prerobila na dobrosrdečného deduška. Ale tieto Vianoce hodlá už konečne potrestať všetky deti, ktoré sa neumývali za ušami, chodili neskoro spať, nedostatočne sa usmievali a robili iné zlé, zlé veci!
„Iste, sú to bláznivé nápady, no to boli aj lesbičky upírky a výborne sme sa pri tom bavili."
Santa ako Baba Jaga? Alebo vianočný Rumplcimprcampr? Nápad ako ušitý pre Severanov, ktorým vydarené dielka ako Dead Snow či Reykjavík získali povesť machrov na bizarné čierne komédie. Tentoraz sa rozhodli načierno namaľovať tradičnú rodinnú látku a patrične ju odmýtizovali. Santa stratil plášť, pribudli mu rohy a chuť na malé mäsko. Malí pomocníci - škriatkovia, mu ostali, no v severskom podaní sú to nemí blázniví starci, ktorí nahí pobehujú po horách a reagujú iba na pach detských telíčok.
Iste, sú to bláznivé nápady, no to boli aj lesbičky upírky a výborne sme sa pri tom bavili. Pri pohľade na počet hviezdičiek je vám však už určite jasné, že Rare Exports: A Christmas Tale až taká zábava nebude. Veľkým dôvodom bude iste slabučký scenár, ktorý v podstate neponúkne jediný moment, ktorý by bolo možné nejako zaujímavo vizuálne či herecky rozvinúť, no najzásadnejší problém tkvie zrejme v tom, že tvorcovia sa evidentne nevedia pohybovať v intenciách vianočného filmu. Kamera nám síce často ponúkne krásne zábery na zasnežené hory a do scenára sa dostal aj príbeh chlapca, ktorý chce uspieť v očiach svojho otca, no to je vo filme, v ktorom sa len sem-tam mihne tradičný červený plášť (a aj to nie na Santovi) a nezaznie jediná vianočná koleda (!), žalostne málo.
„Niežeby bol humor trápny alebo tvorcovom nevychádzal, oni sa oň ani nepokúšajú."
Čo však na severskom počine skutočne zamrzí je totálna absencia humoru. Niežeby bol humor trápny alebo tvorcovom nevychádzal, oni sa oň ani nepokúšajú. Všetko sa síce deje v akomsi letmom oblaku nadhľadu, no nenájdete tu jedinú vtipnú hlášku či scénu, ktorá by vám aspoň trocha zdvihla kútiky. A keďže o strašidelnosti nemôže byť ani reči (čo je dané už námetom), a dej je príliš priamočiary, aby nás dokázal držať v napätí viac ako úvodnú desaťminútovku, čoskoro sa dostaví najväčší nepriateľ filmu od vzniku kinematografie: nuda! A dokonca ani nie tá ušľachtilá, ale čistá popkornová. (I keď v rámci podpory chýbajúcej vianočnej atmosféry by som navrhoval nahradiť pukance zdobeným vianočným pečivom.)
Zrejme ste tento rok stihli už lepšie horory s vianočnou tematikou. Ak nie, odporúčam podobne bizarný, no nepomerne kvalitnejší kúsok Ekusete/Hair Extensions od majstra Shiona Sona (Viac v článku Vrahom je zázvorový koláčik: Najbizarnejší zabijaci filmových čias.) Táto japonská duchárčina je ukážkovým príkladom, ako sa dá krásne narábať napríklad s takou tradičnou vianočnou koledou - v tomto prípade japonskou verziou Tichej noci. Severskému Rare Exports: A Christmas Tale však tie pravé „vianočné gule" jednoducho chýbajú.
