hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

The Perfection

V dokonalosti je hrôza

Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

13. 8. 2019

recenzie.

Rare Exports: A Christmas Tale

Afonka Soby | 28. 12. 2011
0
4/10          
žáner:
bizarre, comedy

Rohatý Santa nie je smiešny


O tom, že Santa Claus má deti rád, zrejme nikto nepochybuje. Ani severský „ho, ho, ho horor" Rare Exports: A Christmas Tale sa nás nesnaží presvedčiť o opaku - Santa má naozaj deti rád, no najradšej ich požiera alebo bičuje na smrť. Doteraz bol uväznený v lade na jednej laponskej hore a jeho štafetu prebrala Coca-Cola, ktorá si ho prerobila na dobrosrdečného deduška. Ale tieto Vianoce hodlá už konečne potrestať všetky deti, ktoré sa neumývali za ušami, chodili neskoro spať, nedostatočne sa usmievali a robili iné zlé, zlé veci!

„Iste, sú to bláznivé nápady, no to boli aj lesbičky upírky a výborne sme sa pri tom bavili."

Santa ako Baba Jaga? Alebo vianočný Rumplcimprcampr? Nápad ako ušitý pre Severanov, ktorým vydarené dielka ako Dead Snow či Reykjavík získali povesť machrov na bizarné čierne komédie. Tentoraz sa rozhodli načierno namaľovať tradičnú rodinnú látku a patrične ju odmýtizovali. Santa stratil plášť, pribudli mu rohy a chuť na malé mäsko. Malí pomocníci - škriatkovia, mu ostali, no v severskom podaní sú to nemí blázniví starci, ktorí nahí pobehujú po horách a reagujú iba na pach detských telíčok.

Iste, sú to bláznivé nápady, no to boli aj lesbičky upírky a výborne sme sa pri tom bavili. Pri pohľade na počet hviezdičiek je vám však už určite jasné, že Rare Exports: A Christmas Tale až taká zábava nebude. Veľkým dôvodom bude iste slabučký scenár, ktorý v podstate neponúkne jediný moment, ktorý by bolo možné nejako zaujímavo vizuálne či herecky rozvinúť, no najzásadnejší problém tkvie zrejme v tom, že tvorcovia sa evidentne nevedia pohybovať v intenciách vianočného filmu. Kamera nám síce často ponúkne krásne zábery na zasnežené hory a do scenára sa dostal aj príbeh chlapca, ktorý chce uspieť v očiach svojho otca, no to je vo filme, v ktorom sa len sem-tam mihne tradičný červený plášť (a aj to nie na Santovi) a nezaznie jediná vianočná koleda (!), žalostne málo.

„Niežeby bol humor trápny alebo tvorcovom nevychádzal, oni sa oň ani nepokúšajú."

Čo však na severskom počine skutočne zamrzí je totálna absencia humoru. Niežeby bol humor trápny alebo tvorcovom nevychádzal, oni sa oň ani nepokúšajú. Všetko sa síce deje v akomsi letmom oblaku nadhľadu, no nenájdete tu jedinú vtipnú hlášku či scénu, ktorá by vám aspoň trocha zdvihla kútiky. A keďže o strašidelnosti nemôže byť ani reči (čo je dané už námetom), a dej je príliš priamočiary, aby nás dokázal držať v napätí viac ako úvodnú desaťminútovku, čoskoro sa dostaví najväčší nepriateľ filmu od vzniku kinematografie: nuda! A dokonca ani nie tá ušľachtilá, ale čistá popkornová. (I keď v rámci podpory chýbajúcej vianočnej atmosféry by som navrhoval nahradiť pukance zdobeným vianočným pečivom.)

Zrejme ste tento rok stihli už lepšie horory s vianočnou tematikou. Ak nie, odporúčam podobne bizarný, no nepomerne kvalitnejší kúsok Ekusete/Hair Extensions od majstra Shiona Sona (Viac v článku Vrahom je zázvorový koláčik: Najbizarnejší zabijaci filmových čias.) Táto japonská duchárčina je ukážkovým príkladom, ako sa dá krásne narábať napríklad s takou tradičnou vianočnou koledou - v tomto prípade japonskou verziou Tichej noci. Severskému Rare Exports: A Christmas Tale však tie pravé „vianočné gule" jednoducho chýbajú.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy