najčítanejšie recenzie.
Boarding School
Visions
Masks
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami
The Perfection
Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.
recenzie.
Rare Exports: A Christmas Tale
Rohatý Santa nie je smiešny
O tom, že Santa Claus má deti rád, zrejme nikto nepochybuje. Ani severský „ho, ho, ho horor" Rare Exports: A Christmas Tale sa nás nesnaží presvedčiť o opaku - Santa má naozaj deti rád, no najradšej ich požiera alebo bičuje na smrť. Doteraz bol uväznený v lade na jednej laponskej hore a jeho štafetu prebrala Coca-Cola, ktorá si ho prerobila na dobrosrdečného deduška. Ale tieto Vianoce hodlá už konečne potrestať všetky deti, ktoré sa neumývali za ušami, chodili neskoro spať, nedostatočne sa usmievali a robili iné zlé, zlé veci!
„Iste, sú to bláznivé nápady, no to boli aj lesbičky upírky a výborne sme sa pri tom bavili."
Santa ako Baba Jaga? Alebo vianočný Rumplcimprcampr? Nápad ako ušitý pre Severanov, ktorým vydarené dielka ako Dead Snow či Reykjavík získali povesť machrov na bizarné čierne komédie. Tentoraz sa rozhodli načierno namaľovať tradičnú rodinnú látku a patrične ju odmýtizovali. Santa stratil plášť, pribudli mu rohy a chuť na malé mäsko. Malí pomocníci - škriatkovia, mu ostali, no v severskom podaní sú to nemí blázniví starci, ktorí nahí pobehujú po horách a reagujú iba na pach detských telíčok.
Iste, sú to bláznivé nápady, no to boli aj lesbičky upírky a výborne sme sa pri tom bavili. Pri pohľade na počet hviezdičiek je vám však už určite jasné, že Rare Exports: A Christmas Tale až taká zábava nebude. Veľkým dôvodom bude iste slabučký scenár, ktorý v podstate neponúkne jediný moment, ktorý by bolo možné nejako zaujímavo vizuálne či herecky rozvinúť, no najzásadnejší problém tkvie zrejme v tom, že tvorcovia sa evidentne nevedia pohybovať v intenciách vianočného filmu. Kamera nám síce často ponúkne krásne zábery na zasnežené hory a do scenára sa dostal aj príbeh chlapca, ktorý chce uspieť v očiach svojho otca, no to je vo filme, v ktorom sa len sem-tam mihne tradičný červený plášť (a aj to nie na Santovi) a nezaznie jediná vianočná koleda (!), žalostne málo.
„Niežeby bol humor trápny alebo tvorcovom nevychádzal, oni sa oň ani nepokúšajú."
Čo však na severskom počine skutočne zamrzí je totálna absencia humoru. Niežeby bol humor trápny alebo tvorcovom nevychádzal, oni sa oň ani nepokúšajú. Všetko sa síce deje v akomsi letmom oblaku nadhľadu, no nenájdete tu jedinú vtipnú hlášku či scénu, ktorá by vám aspoň trocha zdvihla kútiky. A keďže o strašidelnosti nemôže byť ani reči (čo je dané už námetom), a dej je príliš priamočiary, aby nás dokázal držať v napätí viac ako úvodnú desaťminútovku, čoskoro sa dostaví najväčší nepriateľ filmu od vzniku kinematografie: nuda! A dokonca ani nie tá ušľachtilá, ale čistá popkornová. (I keď v rámci podpory chýbajúcej vianočnej atmosféry by som navrhoval nahradiť pukance zdobeným vianočným pečivom.)
Zrejme ste tento rok stihli už lepšie horory s vianočnou tematikou. Ak nie, odporúčam podobne bizarný, no nepomerne kvalitnejší kúsok Ekusete/Hair Extensions od majstra Shiona Sona (Viac v článku Vrahom je zázvorový koláčik: Najbizarnejší zabijaci filmových čias.) Táto japonská duchárčina je ukážkovým príkladom, ako sa dá krásne narábať napríklad s takou tradičnou vianočnou koledou - v tomto prípade japonskou verziou Tichej noci. Severskému Rare Exports: A Christmas Tale však tie pravé „vianočné gule" jednoducho chýbajú.
