najčítanejšie recenzie.
47 Meters Down: Uncaged
V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.
Sinister 2
Gwen
Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.
Žena v čiernom 2: Anjel smrti
Furies
Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.
recenzie.
Rare Exports: A Christmas Tale
Rohatý Santa nie je smiešny
O tom, že Santa Claus má deti rád, zrejme nikto nepochybuje. Ani severský „ho, ho, ho horor" Rare Exports: A Christmas Tale sa nás nesnaží presvedčiť o opaku - Santa má naozaj deti rád, no najradšej ich požiera alebo bičuje na smrť. Doteraz bol uväznený v lade na jednej laponskej hore a jeho štafetu prebrala Coca-Cola, ktorá si ho prerobila na dobrosrdečného deduška. Ale tieto Vianoce hodlá už konečne potrestať všetky deti, ktoré sa neumývali za ušami, chodili neskoro spať, nedostatočne sa usmievali a robili iné zlé, zlé veci!
„Iste, sú to bláznivé nápady, no to boli aj lesbičky upírky a výborne sme sa pri tom bavili."
Santa ako Baba Jaga? Alebo vianočný Rumplcimprcampr? Nápad ako ušitý pre Severanov, ktorým vydarené dielka ako Dead Snow či Reykjavík získali povesť machrov na bizarné čierne komédie. Tentoraz sa rozhodli načierno namaľovať tradičnú rodinnú látku a patrične ju odmýtizovali. Santa stratil plášť, pribudli mu rohy a chuť na malé mäsko. Malí pomocníci - škriatkovia, mu ostali, no v severskom podaní sú to nemí blázniví starci, ktorí nahí pobehujú po horách a reagujú iba na pach detských telíčok.
Iste, sú to bláznivé nápady, no to boli aj lesbičky upírky a výborne sme sa pri tom bavili. Pri pohľade na počet hviezdičiek je vám však už určite jasné, že Rare Exports: A Christmas Tale až taká zábava nebude. Veľkým dôvodom bude iste slabučký scenár, ktorý v podstate neponúkne jediný moment, ktorý by bolo možné nejako zaujímavo vizuálne či herecky rozvinúť, no najzásadnejší problém tkvie zrejme v tom, že tvorcovia sa evidentne nevedia pohybovať v intenciách vianočného filmu. Kamera nám síce často ponúkne krásne zábery na zasnežené hory a do scenára sa dostal aj príbeh chlapca, ktorý chce uspieť v očiach svojho otca, no to je vo filme, v ktorom sa len sem-tam mihne tradičný červený plášť (a aj to nie na Santovi) a nezaznie jediná vianočná koleda (!), žalostne málo.
„Niežeby bol humor trápny alebo tvorcovom nevychádzal, oni sa oň ani nepokúšajú."
Čo však na severskom počine skutočne zamrzí je totálna absencia humoru. Niežeby bol humor trápny alebo tvorcovom nevychádzal, oni sa oň ani nepokúšajú. Všetko sa síce deje v akomsi letmom oblaku nadhľadu, no nenájdete tu jedinú vtipnú hlášku či scénu, ktorá by vám aspoň trocha zdvihla kútiky. A keďže o strašidelnosti nemôže byť ani reči (čo je dané už námetom), a dej je príliš priamočiary, aby nás dokázal držať v napätí viac ako úvodnú desaťminútovku, čoskoro sa dostaví najväčší nepriateľ filmu od vzniku kinematografie: nuda! A dokonca ani nie tá ušľachtilá, ale čistá popkornová. (I keď v rámci podpory chýbajúcej vianočnej atmosféry by som navrhoval nahradiť pukance zdobeným vianočným pečivom.)
Zrejme ste tento rok stihli už lepšie horory s vianočnou tematikou. Ak nie, odporúčam podobne bizarný, no nepomerne kvalitnejší kúsok Ekusete/Hair Extensions od majstra Shiona Sona (Viac v článku Vrahom je zázvorový koláčik: Najbizarnejší zabijaci filmových čias.) Táto japonská duchárčina je ukážkovým príkladom, ako sa dá krásne narábať napríklad s takou tradičnou vianočnou koledou - v tomto prípade japonskou verziou Tichej noci. Severskému Rare Exports: A Christmas Tale však tie pravé „vianočné gule" jednoducho chýbajú.
