hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Potomok

Túžite po nadanom dieťati?

Krásna jednoduchosť bez vymýšľania zložitých duchárin, a využijúc jeden z najtradičnejších konceptov možno má svoje čaro. Všetci sme počuli o minulých životoch a mnoho ľudí na ne skutočne aj verí. Mierne bizarne pôsobí len scéna, kde o nej doktori hovoria rodičom s veľkou tajomnosťou, ako o čomsi záhadnom a pre nás neznámom. Práve to, že ide o príliš známy koncept môže byť prekážka, aby divák ľahko prijal reinkarnáciu ako dôvod celkom neštandardného a vražedného správania malého dieťaťa. Oproti rôznym duchárskym a podobne mysterióznym zápletkám tu ale určite je výhoda v priamočiarosti.

19. 2. 2019

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

recenzie.

Rare Exports: A Christmas Tale

Afonka Soby | 28. 12. 2011
0
4/10          
žáner:
bizarre, comedy

Rohatý Santa nie je smiešny


O tom, že Santa Claus má deti rád, zrejme nikto nepochybuje. Ani severský „ho, ho, ho horor" Rare Exports: A Christmas Tale sa nás nesnaží presvedčiť o opaku - Santa má naozaj deti rád, no najradšej ich požiera alebo bičuje na smrť. Doteraz bol uväznený v lade na jednej laponskej hore a jeho štafetu prebrala Coca-Cola, ktorá si ho prerobila na dobrosrdečného deduška. Ale tieto Vianoce hodlá už konečne potrestať všetky deti, ktoré sa neumývali za ušami, chodili neskoro spať, nedostatočne sa usmievali a robili iné zlé, zlé veci!

„Iste, sú to bláznivé nápady, no to boli aj lesbičky upírky a výborne sme sa pri tom bavili."

Santa ako Baba Jaga? Alebo vianočný Rumplcimprcampr? Nápad ako ušitý pre Severanov, ktorým vydarené dielka ako Dead Snow či Reykjavík získali povesť machrov na bizarné čierne komédie. Tentoraz sa rozhodli načierno namaľovať tradičnú rodinnú látku a patrične ju odmýtizovali. Santa stratil plášť, pribudli mu rohy a chuť na malé mäsko. Malí pomocníci - škriatkovia, mu ostali, no v severskom podaní sú to nemí blázniví starci, ktorí nahí pobehujú po horách a reagujú iba na pach detských telíčok.

Iste, sú to bláznivé nápady, no to boli aj lesbičky upírky a výborne sme sa pri tom bavili. Pri pohľade na počet hviezdičiek je vám však už určite jasné, že Rare Exports: A Christmas Tale až taká zábava nebude. Veľkým dôvodom bude iste slabučký scenár, ktorý v podstate neponúkne jediný moment, ktorý by bolo možné nejako zaujímavo vizuálne či herecky rozvinúť, no najzásadnejší problém tkvie zrejme v tom, že tvorcovia sa evidentne nevedia pohybovať v intenciách vianočného filmu. Kamera nám síce často ponúkne krásne zábery na zasnežené hory a do scenára sa dostal aj príbeh chlapca, ktorý chce uspieť v očiach svojho otca, no to je vo filme, v ktorom sa len sem-tam mihne tradičný červený plášť (a aj to nie na Santovi) a nezaznie jediná vianočná koleda (!), žalostne málo.

„Niežeby bol humor trápny alebo tvorcovom nevychádzal, oni sa oň ani nepokúšajú."

Čo však na severskom počine skutočne zamrzí je totálna absencia humoru. Niežeby bol humor trápny alebo tvorcovom nevychádzal, oni sa oň ani nepokúšajú. Všetko sa síce deje v akomsi letmom oblaku nadhľadu, no nenájdete tu jedinú vtipnú hlášku či scénu, ktorá by vám aspoň trocha zdvihla kútiky. A keďže o strašidelnosti nemôže byť ani reči (čo je dané už námetom), a dej je príliš priamočiary, aby nás dokázal držať v napätí viac ako úvodnú desaťminútovku, čoskoro sa dostaví najväčší nepriateľ filmu od vzniku kinematografie: nuda! A dokonca ani nie tá ušľachtilá, ale čistá popkornová. (I keď v rámci podpory chýbajúcej vianočnej atmosféry by som navrhoval nahradiť pukance zdobeným vianočným pečivom.)

Zrejme ste tento rok stihli už lepšie horory s vianočnou tematikou. Ak nie, odporúčam podobne bizarný, no nepomerne kvalitnejší kúsok Ekusete/Hair Extensions od majstra Shiona Sona (Viac v článku Vrahom je zázvorový koláčik: Najbizarnejší zabijaci filmových čias.) Táto japonská duchárčina je ukážkovým príkladom, ako sa dá krásne narábať napríklad s takou tradičnou vianočnou koledou - v tomto prípade japonskou verziou Tichej noci. Severskému Rare Exports: A Christmas Tale však tie pravé „vianočné gule" jednoducho chýbajú.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy