hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

The Human Centipede 2: Full Sequence

Andrej Gomora | 13. 4. 2012
0
1/10          
žáner:
bizarre, torture

Naozaj ešte odpornejšie


Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na YouTube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom diele nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.

 Pokračovanie nadväzuje na prvý film dosť netradičným spôsobom. Jeho hlavná postava je posadnutá filmom The Human Centipede a chce v skutočnosti spraviť to, čo vo filme doktor Heiter. Pochopiteľne nejde o žiadneho sympaťáka, ale jeho dokonalý opak. Martin je strážnik parkoviska, malý a zjavne postihnutý tučko, ktorý po celý čas nepovie jediné zrozumiteľné slovo. V detstve ho otec zneužíval, teraz žije s nešťastnou matkou, ktorá by bola najradšej, keby obaja umreli. Zbraň, ktorá patrí k jeho povolaniu, ako aj možnosť vyhliadnuť si osamotené obete mu uľahčujú hľadanie jednotlivých článkov jeho budúceho domáceho miláčika. Postupne ich zbiera v temnom sklade a jeho cieľom je zozbierať všetkých 12 častí. Na falošný konkurz s Quentinom Tarantinom sa mu navyše podarí nelákať aj hlavnú predstaviteľku pôvodného dielu o ľudskej stonožke, ktorá bude tentoraz tvoriť jej hlavu.

„Ťažisko sa presunulo zo samotného konceptu ľudskej stonožky na všetky možné nechutnosti, ktoré sa okolo nej dali vykonštruovať."

 Údajne existovali fanúšikovia, ktorí pôvodnému filmu vyčítali nedostatočnú explicitnosť. Aj keď sa film krútil okolo jedinej odpornej myšlienky, "the blood and shit" boli priamo zobrazené pomenej. Táto inšpirácia zjavne stačila a ťažisko sa presunulo zo samotného konceptu ľudskej stonožky na všetky možné nechutnosti, ktoré sa okolo nej dali vykonštruovať. To znamená, že film od začiatku nesmeruje k dejovým zvratom a prekvapeniam. Už od prvých minút je dokonale jasné, čo sa bude diať. Celá jeho gradácia a spád sú postavené výhradne na vymýšľaní čo najodpornejších možných scén, ktorých je naozaj požehnane. Začína to Martinom, stelesnenej nechutnosti, z ktorého sa nám pošťastí uvidieť oveľa viac, ako by sme túžili. A vrcholí pri stonožke, jej výstavbe nie zrovna chirurgickým spôsobom, urýchľovaním toku potravy cez jednotlivé články, až po jej znásilnenie (kiežby aspoň obyčajné).

„Na rozdiel od psychopatického, ale aspoň ľudsky zlého doktora Hietera je Martin len bezmyšlienkovitým strojom na zvrhlosť."

Znie to až neuveriteľne, ale v porovnaní s pokračovaním pôsobí prvé dielo ako značne konvenčný film. Mal dej s nejakým vývojom, boli v ňom postavy, z ktorých aspoň jedna mala aj náznak vykreslenia a charizmy. Postavy z Full Sequence majú za cieľ byť buď nechutné, alebo objektom nechutností. Na rozdiel od psychopatického, ale aspoň ľudsky zlého doktora Hietera je Martin len bezmyšlienkovitým strojom na zvrhlosť. Celá jeho postava je obmedzená na to, že je postihnutý a jeho správanie nepotrebuje logiku, sám si neuvedomuje, čo koná, a preto nepotrebuje pre svoje konanie ani dôvod. Je otázne, nakoľko by taký človek skutočne mohol mať v legálnej držbe zbraň. Hľadanie faktických chýb vo filme by však bolo dokonale zbytočné, keďže tie nemôžu trápiť ani ľudí, čo majú záujem podobné dielo vytvárať a ani tých, čo ho chcú pozerať.

Čiernobielymi farbami sa film približuje k realistickej chladnosti. Napodobňuje jej bezútešnosť. Nevidíme žiadnu nádej, žiadne pozitívne správanie ani postavy. Od začiatku do konca je to len násilie vo svojej najodpornejšej podobe. Bez myšlienok, bez iného zmyslu, ako ukázať divákovi toľko nechutností, koľko sa do hodiny a pol zmestí. V tomto smere sa dá povedať, že tvorcovia uspeli, tento úspech si však nezaslúži ani najmenšie ocenenie. Na rozdiel od iných filmov, ktoré je ťažké dopozerať, zostáva v tomto prípade nezodpovedná otázka, aký mala táto snaha význam a či vrcholne nepríjemne strávený čas nebol súčasne aj zabitý.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy