hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Bliss

Umelcov poháňajú drogy. A krv.

Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

5. 11. 2019

Bitter Feast

Nedovarený a neslaný exploit
Škoda, že celkom podarenú zápletku sa nepodarilo dobre spracovať. Vzťah medzi kritikom a kritizovaným sa javí ako dobrý námet pre originálny exploit. Navyše je asi ťažko vymyslieť mučiteľovi vhodnejšie povolanie ako kuchár.
21. 1. 2011

recenzie.

The Human Centipede 2: Full Sequence

Andrej Gomora | 13. 4. 2012
0
1/10          
žáner:
bizarre, torture

Naozaj ešte odpornejšie


Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na YouTube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom diele nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.

 Pokračovanie nadväzuje na prvý film dosť netradičným spôsobom. Jeho hlavná postava je posadnutá filmom The Human Centipede a chce v skutočnosti spraviť to, čo vo filme doktor Heiter. Pochopiteľne nejde o žiadneho sympaťáka, ale jeho dokonalý opak. Martin je strážnik parkoviska, malý a zjavne postihnutý tučko, ktorý po celý čas nepovie jediné zrozumiteľné slovo. V detstve ho otec zneužíval, teraz žije s nešťastnou matkou, ktorá by bola najradšej, keby obaja umreli. Zbraň, ktorá patrí k jeho povolaniu, ako aj možnosť vyhliadnuť si osamotené obete mu uľahčujú hľadanie jednotlivých článkov jeho budúceho domáceho miláčika. Postupne ich zbiera v temnom sklade a jeho cieľom je zozbierať všetkých 12 častí. Na falošný konkurz s Quentinom Tarantinom sa mu navyše podarí nelákať aj hlavnú predstaviteľku pôvodného dielu o ľudskej stonožke, ktorá bude tentoraz tvoriť jej hlavu.

„Ťažisko sa presunulo zo samotného konceptu ľudskej stonožky na všetky možné nechutnosti, ktoré sa okolo nej dali vykonštruovať."

 Údajne existovali fanúšikovia, ktorí pôvodnému filmu vyčítali nedostatočnú explicitnosť. Aj keď sa film krútil okolo jedinej odpornej myšlienky, "the blood and shit" boli priamo zobrazené pomenej. Táto inšpirácia zjavne stačila a ťažisko sa presunulo zo samotného konceptu ľudskej stonožky na všetky možné nechutnosti, ktoré sa okolo nej dali vykonštruovať. To znamená, že film od začiatku nesmeruje k dejovým zvratom a prekvapeniam. Už od prvých minút je dokonale jasné, čo sa bude diať. Celá jeho gradácia a spád sú postavené výhradne na vymýšľaní čo najodpornejších možných scén, ktorých je naozaj požehnane. Začína to Martinom, stelesnenej nechutnosti, z ktorého sa nám pošťastí uvidieť oveľa viac, ako by sme túžili. A vrcholí pri stonožke, jej výstavbe nie zrovna chirurgickým spôsobom, urýchľovaním toku potravy cez jednotlivé články, až po jej znásilnenie (kiežby aspoň obyčajné).

„Na rozdiel od psychopatického, ale aspoň ľudsky zlého doktora Hietera je Martin len bezmyšlienkovitým strojom na zvrhlosť."

Znie to až neuveriteľne, ale v porovnaní s pokračovaním pôsobí prvé dielo ako značne konvenčný film. Mal dej s nejakým vývojom, boli v ňom postavy, z ktorých aspoň jedna mala aj náznak vykreslenia a charizmy. Postavy z Full Sequence majú za cieľ byť buď nechutné, alebo objektom nechutností. Na rozdiel od psychopatického, ale aspoň ľudsky zlého doktora Hietera je Martin len bezmyšlienkovitým strojom na zvrhlosť. Celá jeho postava je obmedzená na to, že je postihnutý a jeho správanie nepotrebuje logiku, sám si neuvedomuje, čo koná, a preto nepotrebuje pre svoje konanie ani dôvod. Je otázne, nakoľko by taký človek skutočne mohol mať v legálnej držbe zbraň. Hľadanie faktických chýb vo filme by však bolo dokonale zbytočné, keďže tie nemôžu trápiť ani ľudí, čo majú záujem podobné dielo vytvárať a ani tých, čo ho chcú pozerať.

Čiernobielymi farbami sa film približuje k realistickej chladnosti. Napodobňuje jej bezútešnosť. Nevidíme žiadnu nádej, žiadne pozitívne správanie ani postavy. Od začiatku do konca je to len násilie vo svojej najodpornejšej podobe. Bez myšlienok, bez iného zmyslu, ako ukázať divákovi toľko nechutností, koľko sa do hodiny a pol zmestí. V tomto smere sa dá povedať, že tvorcovia uspeli, tento úspech si však nezaslúži ani najmenšie ocenenie. Na rozdiel od iných filmov, ktoré je ťažké dopozerať, zostáva v tomto prípade nezodpovedná otázka, aký mala táto snaha význam a či vrcholne nepríjemne strávený čas nebol súčasne aj zabitý.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy