hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Apostle

Tenká hranica medzi uctievaním a vykorisťovaním

Určite sa dá vnímať pozitívne posun od schematického zobrazovania náboženských fanatikov ako šialencov a nič iné. Nadprirodzené javy sú predsa neoddeliteľná súčasť hororov. Tak prečo by niekedy nemohli to nie zrovna sympatické správanie aj podporovať, či priam ospravedlňovať? Postavy sa tak môžu stať ľudskejšími, vrátane náboženských magorov. Tiež nemusia byť zlí, len pretože ich to baví, a môžu divákovi skomplikovať možnosť ich odsúdenia aspoň do tej miery, že to skutočne nemali až také jednoduché. Keď k niekomu hovorí bohyňa, nemá nárok pokladať sa za Apostle?

14. 1. 2019

Antiviral

Film pre fajnšmekrov
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013

The Domestics

Apokalypsa namiesto manželskej poradne

Vysvetľovať, čo zničilo civilizáciu, respektíve odkiaľ sa zobrali zombíci, upíri alebo iný zrod jej rozvrátenia už dávno nie je nevyhnutnosť. Postapokalyptický film je dávno etablovaný ako žáner a pred nikým už nemusí svoje zápletky ospravedlňovať. V tomto prípade si zvolil ironickú eleganciu s narážkou na konšpirácie o chemtrails. Niekto sa proste rozhodol, že stačí, a lietadlá obostreli svet čiernym dymom. Znie to trochu hlúpo, ale dá sa to vnímať ako vtipná hlúposť. Ako takmer vždy hlavne film o pôvode postapokalyptického stavu sveta vôbec nie je. Tentokrát je o ľuďoch, priamo o manželoch v kríze vzťahu. The Domestics.

7. 1. 2019

The Eyes of My Mother

Neučte deti hrám so skalpelom

Mama dievčatku veľa rozprávala o anatómii, o rezaní. Ako už mohla čakať, že to s ním dopadne. Sama bola v Portugalsku očná chirurgička, na kravskom oku dcére ukazuje, ako vyzerá jeho vnútro. Dievčatko je rado, rezanie sa jej páči, má rada svoju mamu. Na ich odľahlý statok jedného dňa príde cudzinec. Pýta sa na záchod, vyžaduje si nezvyčajnú zdvorilosť. Pôsobí na jednej strane krehko, zároveň dosť vyšinuto. Neskôr sa sám prizná, má rád zabíjanie, ten pocit ktorý človeku prináša. Na rozhovory s dievčatkom bude mať ešte veľa času. Bez mamičky si z neho spraví svojho jediného kamaráta. Hoci nahradiť ju samozrejme nikdy môcť nebude, Francisca bude vždy myslieť na The Eyes of My Mother.

27. 6. 2017

recenzie.

The Human Centipede 2: Full Sequence

Andrej Gomora | 13. 4. 2012
0
1/10          
žáner:
bizarre, torture

Naozaj ešte odpornejšie


Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na YouTube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom diele nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.

 Pokračovanie nadväzuje na prvý film dosť netradičným spôsobom. Jeho hlavná postava je posadnutá filmom The Human Centipede a chce v skutočnosti spraviť to, čo vo filme doktor Heiter. Pochopiteľne nejde o žiadneho sympaťáka, ale jeho dokonalý opak. Martin je strážnik parkoviska, malý a zjavne postihnutý tučko, ktorý po celý čas nepovie jediné zrozumiteľné slovo. V detstve ho otec zneužíval, teraz žije s nešťastnou matkou, ktorá by bola najradšej, keby obaja umreli. Zbraň, ktorá patrí k jeho povolaniu, ako aj možnosť vyhliadnuť si osamotené obete mu uľahčujú hľadanie jednotlivých článkov jeho budúceho domáceho miláčika. Postupne ich zbiera v temnom sklade a jeho cieľom je zozbierať všetkých 12 častí. Na falošný konkurz s Quentinom Tarantinom sa mu navyše podarí nelákať aj hlavnú predstaviteľku pôvodného dielu o ľudskej stonožke, ktorá bude tentoraz tvoriť jej hlavu.

„Ťažisko sa presunulo zo samotného konceptu ľudskej stonožky na všetky možné nechutnosti, ktoré sa okolo nej dali vykonštruovať."

 Údajne existovali fanúšikovia, ktorí pôvodnému filmu vyčítali nedostatočnú explicitnosť. Aj keď sa film krútil okolo jedinej odpornej myšlienky, "the blood and shit" boli priamo zobrazené pomenej. Táto inšpirácia zjavne stačila a ťažisko sa presunulo zo samotného konceptu ľudskej stonožky na všetky možné nechutnosti, ktoré sa okolo nej dali vykonštruovať. To znamená, že film od začiatku nesmeruje k dejovým zvratom a prekvapeniam. Už od prvých minút je dokonale jasné, čo sa bude diať. Celá jeho gradácia a spád sú postavené výhradne na vymýšľaní čo najodpornejších možných scén, ktorých je naozaj požehnane. Začína to Martinom, stelesnenej nechutnosti, z ktorého sa nám pošťastí uvidieť oveľa viac, ako by sme túžili. A vrcholí pri stonožke, jej výstavbe nie zrovna chirurgickým spôsobom, urýchľovaním toku potravy cez jednotlivé články, až po jej znásilnenie (kiežby aspoň obyčajné).

„Na rozdiel od psychopatického, ale aspoň ľudsky zlého doktora Hietera je Martin len bezmyšlienkovitým strojom na zvrhlosť."

Znie to až neuveriteľne, ale v porovnaní s pokračovaním pôsobí prvé dielo ako značne konvenčný film. Mal dej s nejakým vývojom, boli v ňom postavy, z ktorých aspoň jedna mala aj náznak vykreslenia a charizmy. Postavy z Full Sequence majú za cieľ byť buď nechutné, alebo objektom nechutností. Na rozdiel od psychopatického, ale aspoň ľudsky zlého doktora Hietera je Martin len bezmyšlienkovitým strojom na zvrhlosť. Celá jeho postava je obmedzená na to, že je postihnutý a jeho správanie nepotrebuje logiku, sám si neuvedomuje, čo koná, a preto nepotrebuje pre svoje konanie ani dôvod. Je otázne, nakoľko by taký človek skutočne mohol mať v legálnej držbe zbraň. Hľadanie faktických chýb vo filme by však bolo dokonale zbytočné, keďže tie nemôžu trápiť ani ľudí, čo majú záujem podobné dielo vytvárať a ani tých, čo ho chcú pozerať.

Čiernobielymi farbami sa film približuje k realistickej chladnosti. Napodobňuje jej bezútešnosť. Nevidíme žiadnu nádej, žiadne pozitívne správanie ani postavy. Od začiatku do konca je to len násilie vo svojej najodpornejšej podobe. Bez myšlienok, bez iného zmyslu, ako ukázať divákovi toľko nechutností, koľko sa do hodiny a pol zmestí. V tomto smere sa dá povedať, že tvorcovia uspeli, tento úspech si však nezaslúži ani najmenšie ocenenie. Na rozdiel od iných filmov, ktoré je ťažké dopozerať, zostáva v tomto prípade nezodpovedná otázka, aký mala táto snaha význam a či vrcholne nepríjemne strávený čas nebol súčasne aj zabitý.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok