hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Shadow

Hory, bicykle, mučenie a žiadna zábava
Vojak David sa vrátil z Iraku, plný nepríjemných spomienok, a potrebuje si poriadne prečistiť hlavu. Keďže odmalička bolo jeho záľubou jazdenie na bicykli po horách, vyberá sa do oblasti Shadow, ktorú mu spolubojovník odporučil ako bicyklový raj na zemi. 14. 4. 2011

Giallo

Dario Argento sa drží hesla „raz to vyjsť musí“
Názov Giallo bolo v taliančine pôvodne označenie pre nenáročnú literatúru s kriminálnymi motívmi, ktorú preslávili žlté obaly. Rovnaký názov sa potom automaticky vžil aj pre podobné filmy, ktoré začali v sedemdesiatych rokoch nakrúcať režiséri ako Mario Bava či Dario Argento. Názov Argentovho nového filmu je teda zrejmým odkazom na jeho predošlú prácu a rovnako aj sľubom, že nechce skúšať nič nové. 17. 9. 2010

recenzie.

The Human Centipede 2: Full Sequence

Andrej Gomora | 13. 4. 2012
0
1/10          
žáner:
bizarre, torture

Naozaj ešte odpornejšie


Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na YouTube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom diele nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.

 Pokračovanie nadväzuje na prvý film dosť netradičným spôsobom. Jeho hlavná postava je posadnutá filmom The Human Centipede a chce v skutočnosti spraviť to, čo vo filme doktor Heiter. Pochopiteľne nejde o žiadneho sympaťáka, ale jeho dokonalý opak. Martin je strážnik parkoviska, malý a zjavne postihnutý tučko, ktorý po celý čas nepovie jediné zrozumiteľné slovo. V detstve ho otec zneužíval, teraz žije s nešťastnou matkou, ktorá by bola najradšej, keby obaja umreli. Zbraň, ktorá patrí k jeho povolaniu, ako aj možnosť vyhliadnuť si osamotené obete mu uľahčujú hľadanie jednotlivých článkov jeho budúceho domáceho miláčika. Postupne ich zbiera v temnom sklade a jeho cieľom je zozbierať všetkých 12 častí. Na falošný konkurz s Quentinom Tarantinom sa mu navyše podarí nelákať aj hlavnú predstaviteľku pôvodného dielu o ľudskej stonožke, ktorá bude tentoraz tvoriť jej hlavu.

„Ťažisko sa presunulo zo samotného konceptu ľudskej stonožky na všetky možné nechutnosti, ktoré sa okolo nej dali vykonštruovať."

 Údajne existovali fanúšikovia, ktorí pôvodnému filmu vyčítali nedostatočnú explicitnosť. Aj keď sa film krútil okolo jedinej odpornej myšlienky, "the blood and shit" boli priamo zobrazené pomenej. Táto inšpirácia zjavne stačila a ťažisko sa presunulo zo samotného konceptu ľudskej stonožky na všetky možné nechutnosti, ktoré sa okolo nej dali vykonštruovať. To znamená, že film od začiatku nesmeruje k dejovým zvratom a prekvapeniam. Už od prvých minút je dokonale jasné, čo sa bude diať. Celá jeho gradácia a spád sú postavené výhradne na vymýšľaní čo najodpornejších možných scén, ktorých je naozaj požehnane. Začína to Martinom, stelesnenej nechutnosti, z ktorého sa nám pošťastí uvidieť oveľa viac, ako by sme túžili. A vrcholí pri stonožke, jej výstavbe nie zrovna chirurgickým spôsobom, urýchľovaním toku potravy cez jednotlivé články, až po jej znásilnenie (kiežby aspoň obyčajné).

„Na rozdiel od psychopatického, ale aspoň ľudsky zlého doktora Hietera je Martin len bezmyšlienkovitým strojom na zvrhlosť."

Znie to až neuveriteľne, ale v porovnaní s pokračovaním pôsobí prvé dielo ako značne konvenčný film. Mal dej s nejakým vývojom, boli v ňom postavy, z ktorých aspoň jedna mala aj náznak vykreslenia a charizmy. Postavy z Full Sequence majú za cieľ byť buď nechutné, alebo objektom nechutností. Na rozdiel od psychopatického, ale aspoň ľudsky zlého doktora Hietera je Martin len bezmyšlienkovitým strojom na zvrhlosť. Celá jeho postava je obmedzená na to, že je postihnutý a jeho správanie nepotrebuje logiku, sám si neuvedomuje, čo koná, a preto nepotrebuje pre svoje konanie ani dôvod. Je otázne, nakoľko by taký človek skutočne mohol mať v legálnej držbe zbraň. Hľadanie faktických chýb vo filme by však bolo dokonale zbytočné, keďže tie nemôžu trápiť ani ľudí, čo majú záujem podobné dielo vytvárať a ani tých, čo ho chcú pozerať.

Čiernobielymi farbami sa film približuje k realistickej chladnosti. Napodobňuje jej bezútešnosť. Nevidíme žiadnu nádej, žiadne pozitívne správanie ani postavy. Od začiatku do konca je to len násilie vo svojej najodpornejšej podobe. Bez myšlienok, bez iného zmyslu, ako ukázať divákovi toľko nechutností, koľko sa do hodiny a pol zmestí. V tomto smere sa dá povedať, že tvorcovia uspeli, tento úspech si však nezaslúži ani najmenšie ocenenie. Na rozdiel od iných filmov, ktoré je ťažké dopozerať, zostáva v tomto prípade nezodpovedná otázka, aký mala táto snaha význam a či vrcholne nepríjemne strávený čas nebol súčasne aj zabitý.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy