hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Possessor

Trápenia lupiča tiel

Zaujímavá je už samotná technológia, my ale príliš nepôjdeme do detailov. Dôležití budú tentokrát ľudia, tí, ktorí s ňou pracujú. Film nám ich prezentuje ako to dôležitejšie, ako keby oni s ich schopnosťou správne s technickými možnosťami pracovať a narábať boli kľúčoví, nie to, čo pomocou výdobytku vedy dokážu. Svojím spôsobom ide o humanitný odkaz, pre všetkých, ktorí si myslia, že v pretechnologizovanej dobe sa človek stráca. Nie, stále je dôležitý, niektoré veci stále stoja len na ňom a bez neho nemajú šancu fungovať. On je nielen stredobodom zabijackej metódy, ale aj samotného film, Possessor.

14. 10. 2020

The Burning

Horúce osemdesiate roky
Intenzitu vraždenia tínedžerov v osemdesiatych rokoch ťažko pokladať za náhodnú. Jej vysvetlení sa ponúka veľa, hneď ako prvá by mohla byť hlboká nenávisť voči nadchádzajúcej generácii, keď Američania po niečom na spôsob Battle Royale túžili už dávno pred Japoncami. Rovnako by tu ale mohlo ísť o objavenie širšej využiteľnosti mladých tiel, nie len na ich krájanie. Azda najslávnejšou sa v tomto smere stala siahodlhá séria Piatka trinásteho, narážajúca vďaka filmu Jason X až na absolútne dno. Načasovanie do letnej sezóny párenia v najvhodnejšom revíri tábora pre pubertiakov veľmi pomohlo zvýrazniť erotický element. Ten istý recept využil aj o niečo menej známy, no minimálne rovnako kvalitný horor The Burning.
22. 4. 2014

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

recenzie.

The Human Centipede 2: Full Sequence

Andrej Gomora | 13. 4. 2012
0
1/10          
žáner:
bizarre, torture

Naozaj ešte odpornejšie


Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na YouTube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom diele nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.

 Pokračovanie nadväzuje na prvý film dosť netradičným spôsobom. Jeho hlavná postava je posadnutá filmom The Human Centipede a chce v skutočnosti spraviť to, čo vo filme doktor Heiter. Pochopiteľne nejde o žiadneho sympaťáka, ale jeho dokonalý opak. Martin je strážnik parkoviska, malý a zjavne postihnutý tučko, ktorý po celý čas nepovie jediné zrozumiteľné slovo. V detstve ho otec zneužíval, teraz žije s nešťastnou matkou, ktorá by bola najradšej, keby obaja umreli. Zbraň, ktorá patrí k jeho povolaniu, ako aj možnosť vyhliadnuť si osamotené obete mu uľahčujú hľadanie jednotlivých článkov jeho budúceho domáceho miláčika. Postupne ich zbiera v temnom sklade a jeho cieľom je zozbierať všetkých 12 častí. Na falošný konkurz s Quentinom Tarantinom sa mu navyše podarí nelákať aj hlavnú predstaviteľku pôvodného dielu o ľudskej stonožke, ktorá bude tentoraz tvoriť jej hlavu.

„Ťažisko sa presunulo zo samotného konceptu ľudskej stonožky na všetky možné nechutnosti, ktoré sa okolo nej dali vykonštruovať."

 Údajne existovali fanúšikovia, ktorí pôvodnému filmu vyčítali nedostatočnú explicitnosť. Aj keď sa film krútil okolo jedinej odpornej myšlienky, "the blood and shit" boli priamo zobrazené pomenej. Táto inšpirácia zjavne stačila a ťažisko sa presunulo zo samotného konceptu ľudskej stonožky na všetky možné nechutnosti, ktoré sa okolo nej dali vykonštruovať. To znamená, že film od začiatku nesmeruje k dejovým zvratom a prekvapeniam. Už od prvých minút je dokonale jasné, čo sa bude diať. Celá jeho gradácia a spád sú postavené výhradne na vymýšľaní čo najodpornejších možných scén, ktorých je naozaj požehnane. Začína to Martinom, stelesnenej nechutnosti, z ktorého sa nám pošťastí uvidieť oveľa viac, ako by sme túžili. A vrcholí pri stonožke, jej výstavbe nie zrovna chirurgickým spôsobom, urýchľovaním toku potravy cez jednotlivé články, až po jej znásilnenie (kiežby aspoň obyčajné).

„Na rozdiel od psychopatického, ale aspoň ľudsky zlého doktora Hietera je Martin len bezmyšlienkovitým strojom na zvrhlosť."

Znie to až neuveriteľne, ale v porovnaní s pokračovaním pôsobí prvé dielo ako značne konvenčný film. Mal dej s nejakým vývojom, boli v ňom postavy, z ktorých aspoň jedna mala aj náznak vykreslenia a charizmy. Postavy z Full Sequence majú za cieľ byť buď nechutné, alebo objektom nechutností. Na rozdiel od psychopatického, ale aspoň ľudsky zlého doktora Hietera je Martin len bezmyšlienkovitým strojom na zvrhlosť. Celá jeho postava je obmedzená na to, že je postihnutý a jeho správanie nepotrebuje logiku, sám si neuvedomuje, čo koná, a preto nepotrebuje pre svoje konanie ani dôvod. Je otázne, nakoľko by taký človek skutočne mohol mať v legálnej držbe zbraň. Hľadanie faktických chýb vo filme by však bolo dokonale zbytočné, keďže tie nemôžu trápiť ani ľudí, čo majú záujem podobné dielo vytvárať a ani tých, čo ho chcú pozerať.

Čiernobielymi farbami sa film približuje k realistickej chladnosti. Napodobňuje jej bezútešnosť. Nevidíme žiadnu nádej, žiadne pozitívne správanie ani postavy. Od začiatku do konca je to len násilie vo svojej najodpornejšej podobe. Bez myšlienok, bez iného zmyslu, ako ukázať divákovi toľko nechutností, koľko sa do hodiny a pol zmestí. V tomto smere sa dá povedať, že tvorcovia uspeli, tento úspech si však nezaslúži ani najmenšie ocenenie. Na rozdiel od iných filmov, ktoré je ťažké dopozerať, zostáva v tomto prípade nezodpovedná otázka, aký mala táto snaha význam a či vrcholne nepríjemne strávený čas nebol súčasne aj zabitý.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy