hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Socialistický zombi mord (SZM)

Zážitok do konca života
Verili ste niekedy, že je možné odchádzať z kina nadšený po vzhliadnutí slovenského hororu? Škoda odpovedať. O Socialistickom zombie morde sa vedelo už dlho, čakali sme celých 8 rokov, ktoré strávil v postprodukcii. Mnohí už začínali pochybovať, či sa jeho dokončenia vôbec dočkáme. No dočkali sme sa, a výsledok svojím špecifickým spôsobom stojí zato.
7. 7. 2014

The Crazies (1973)

Romero, ako ho, našťastie, nepoznáme
Keď sa v jednom malom pennsylvánskom mestečku zrúti armádne lietadlo, je zarobené na problémy. Prevážalo totiž nebezpečnú biologickú zbraň, vírus Trixie, ktorý sa začne rýchlo šíriť medzi nič netušiace obyvateľstvo. Kontakt človeka s vírusom môže mať iba dva scenáre: smrť alebo šialenstvo spojené s agresiou. (Keďže sa film volá The Crazies, nie je ťažké domyslieť si, ktorá alternatíva bude populárnejšia.) 13. 5. 2010

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Burning Bright

Konečne dobrý horor so zvieraťom
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010

recenzie.

Wolf Creek 2

Andrej Gomora | 3. 11. 2014
0
8/10          
žáner:
hixploitation/backwoods, torture

Krvou vydreté PR


Aj negatívna reklama je vraj reklama. Hlavne na seba upozorniť. Austrália údajne prechádza striedavými vlnami záujmu a zabudnutia. Naštartoval ich Krokodíl Dundee, nedávno sa ich pokúsil oživiť film Australia. Aj keď ukázať vlastné krásy a kultúru je fajn, asi nič sa nevyrovná vytvoreniu pútnického miesta. Akýkoľvek krtinec opriasť kultom, nech s ním majú ľudia zviazanú výnimočnosť. Ako napríklad kráter Wolf Creek, už v druhom pokračovaní rovnomenného filmu.
 

„Poznáte komédie, kde ide viac ako o ucelený príbeh skôr o sériu slabo nadväzujúcich fórov? Nie sme od takých ďaleko."

Dobrá správa na začiatok- dej sa dá pochopiť aj bez videnia prvého dielu. Ak sa o deji dá hovoriť. Poznáte komédie, kde ide viac ako o ucelený príbeh skôr o sériu slabo nadväzujúcich fórov? Nie sme od takých ďaleko. Samozrejme len štruktúrou, smiať sa tu nebudeme. Ani najmenej. V prvom diele austrálsky vidiečan zajal skupinu turistov a mučil ich. Teraz napred chytí stanujúcu nemeckú dvojicu. Jeho dôkladne rozkrája, jej sa podarí utiecť. Na chvíľu. Pripletie sa pred auto Angličanovi na cestách, chce jej pomôcť. Keďže beží ešte len asi polovica filmu, asi vieme, ako skončí.

Tento sequel ide znova cestou prehlbovania a rozširovania jednotky. V tej bol oveľa pomalší rozbeh, tentokrát ideme priamo na vec. Vieme už, čo je Mick zač a ani on sa pred turistami na nič nehrá. Vlastne, trochu svojich fígľov skúša, no hneď si povie- načo vlastne. Nechcú nastúpiť sami, on si ich rád naloží. Dokonca ani s gore tvorcovia vôbec neotáľajú. Už pri druhom vstupe Micka na scénu idú až niekde na doraz a bezpečne odradia citlivé žalúdky od ďalšieho sledovania. Netradičnou štruktúrou trochu utrpí spád, keďže s Angličanom ako keby začíname odznova. Lenže film vôbec nejde cestou zbližovania s postavou a jej následným ohrozením. Postava sa prakticky okamžite stáva hračkou v rukách šialenca. On je tu hlavnou postavou a už keď sa na niekoho prvýkrát pozrie, cítime sa, ako keby ho mal zaveseného na háku pre prasatá.

„Tvorcovia zašli do brutálneho extrému a nič nepokazili."

Podobne ako Krokodílovi Dundeemu, aj Mickovi musí zásadne všetko vychádzať. Ako kladný hrdina by bol svojou neohrozenosťou smiešny, ako zosobnenie zla dovedené do najväčšieho extrému nám jeho neuveriteľnosť až tak neudrie do očí. Pritom nemalý priestor dostane aj ako človek. Popíja, konverzuje, vysvetľuje svoje pohnútky. V týchto chvíľach má možno ešte väčšiu charizmu, veľmi silne vnímame jeho nevypočítateľnosť a vyhranenosť. Ako v prvom diele, postavy sa snažia naladiť na jeho vlnu, no nikdy nevedia, kedy povedia niečo nesprávne. Rozdiel je v rozsahu jeho činnosti, alebo aspoň nakoľko o nej vieme. V prvom diele bol Mick len náhodný čudák, zmyslel si zabiť pár vandrákov. Teraz sa z neho stane sofistikovaný stroj na týranie. Tvorcovia sa možno pôvodne báli o jeho uveriteľnosť. Lenže asi si uvedomili, že v tomto smere už nemá zmysel klásť si hranice. Zašli do brutálneho extrému a nič nepokazili.

„Kombináciu sebairónie a sebapropagácie už len korunuje vedomostný kvíz, z ktorého určite nejeden hororový fanúšik načerpá svoje vôbec prvé znalosti o dejinách Austrálie."

Ak niečomu prehnaná absurdnosť pomáha, je to nenavodenie zlého pocitu z prostredia ako celku. Ak by sme si zobrali všetky horory naviazané na určité miesta, tento určite zo všetkých najmenej odrádza od návštevy miesta, kde sa odohral. Skôr naopak. Skôr by ste čakali, že stretnete ešte aj leatherfacea z texaského masakru, ako stereotypného Micka s flanelkou a klobúkom, posadnutého trestaním cudzincov. Kombináciu sebairónie a sebapropagácie už len korunuje vedomostný kvíz, z ktorého určite nejeden hororový fanúšik načerpá svoje vôbec prvé znalosti o dejinách Austrálie. A veľmi dobre si ich zapamätá.

Wolf Creek 2 je film s jednoduchým cieľom, ktorý si výborne plní. Ide o jedno z pamätných diel čo sa týka explicitnosti a kvality goreu, rovnako ako miery krutosti. V porovnaní s prvou časťou je oveľa priamočiarejší a intenzívnejší, pár hluchých miest by sa našlo akurát v strede miesto na začiatku. Pre milovníkov exploitov určite lahôdka, spôsob zapracovania Austrálie navyše navodzuje dojem inteligencie. Takže ani ostatní by nemali po vzhliadnutí mať pocit zabitého času. Či ho s filmom strávite aj tak rozhodne behom prvej pol hodiny váš žalúdok.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok