recenzie.

Wolf Creek 2

Andrej Gomora | 3. 11. 2014

0

8/10          

žáner:

hixploitation/backwoods, torture

Krvou vydreté PR

„Poznáte komédie, kde ide viac ako o ucelený príbeh skôr o sériu slabo nadväzujúcich fórov? Nie sme od takých ďaleko."

Dobrá správa na začiatok- dej sa dá pochopiť aj bez videnia prvého dielu. Ak sa o deji dá hovoriť. Poznáte komédie, kde ide viac ako o ucelený príbeh skôr o sériu slabo nadväzujúcich fórov? Nie sme od takých ďaleko. Samozrejme len štruktúrou, smiať sa tu nebudeme. Ani najmenej. V prvom diele austrálsky vidiečan zajal skupinu turistov a mučil ich. Teraz napred chytí stanujúcu nemeckú dvojicu. Jeho dôkladne rozkrája, jej sa podarí utiecť. Na chvíľu. Pripletie sa pred auto Angličanovi na cestách, chce jej pomôcť. Keďže beží ešte len asi polovica filmu, asi vieme, ako skončí.

Tento sequel ide znova cestou prehlbovania a rozširovania jednotky. V tej bol oveľa pomalší rozbeh, tentokrát ideme priamo na vec. Vieme už, čo je Mick zač a ani on sa pred turistami na nič nehrá. Vlastne, trochu svojich fígľov skúša, no hneď si povie- načo vlastne. Nechcú nastúpiť sami, on si ich rád naloží. Dokonca ani s gore tvorcovia vôbec neotáľajú. Už pri druhom vstupe Micka na scénu idú až niekde na doraz a bezpečne odradia citlivé žalúdky od ďalšieho sledovania. Netradičnou štruktúrou trochu utrpí spád, keďže s Angličanom ako keby začíname odznova. Lenže film vôbec nejde cestou zbližovania s postavou a jej následným ohrozením. Postava sa prakticky okamžite stáva hračkou v rukách šialenca. On je tu hlavnou postavou a už keď sa na niekoho prvýkrát pozrie, cítime sa, ako keby ho mal zaveseného na háku pre prasatá.

„Tvorcovia zašli do brutálneho extrému a nič nepokazili."

Podobne ako Krokodílovi Dundeemu, aj Mickovi musí zásadne všetko vychádzať. Ako kladný hrdina by bol svojou neohrozenosťou smiešny, ako zosobnenie zla dovedené do najväčšieho extrému nám jeho neuveriteľnosť až tak neudrie do očí. Pritom nemalý priestor dostane aj ako človek. Popíja, konverzuje, vysvetľuje svoje pohnútky. V týchto chvíľach má možno ešte väčšiu charizmu, veľmi silne vnímame jeho nevypočítateľnosť a vyhranenosť. Ako v prvom diele, postavy sa snažia naladiť na jeho vlnu, no nikdy nevedia, kedy povedia niečo nesprávne. Rozdiel je v rozsahu jeho činnosti, alebo aspoň nakoľko o nej vieme. V prvom diele bol Mick len náhodný čudák, zmyslel si zabiť pár vandrákov. Teraz sa z neho stane sofistikovaný stroj na týranie. Tvorcovia sa možno pôvodne báli o jeho uveriteľnosť. Lenže asi si uvedomili, že v tomto smere už nemá zmysel klásť si hranice. Zašli do brutálneho extrému a nič nepokazili.

„Kombináciu sebairónie a sebapropagácie už len korunuje vedomostný kvíz, z ktorého určite nejeden hororový fanúšik načerpá svoje vôbec prvé znalosti o dejinách Austrálie."

Ak niečomu prehnaná absurdnosť pomáha, je to nenavodenie zlého pocitu z prostredia ako celku. Ak by sme si zobrali všetky horory naviazané na určité miesta, tento určite zo všetkých najmenej odrádza od návštevy miesta, kde sa odohral. Skôr naopak. Skôr by ste čakali, že stretnete ešte aj leatherfacea z texaského masakru, ako stereotypného Micka s flanelkou a klobúkom, posadnutého trestaním cudzincov. Kombináciu sebairónie a sebapropagácie už len korunuje vedomostný kvíz, z ktorého určite nejeden hororový fanúšik načerpá svoje vôbec prvé znalosti o dejinách Austrálie. A veľmi dobre si ich zapamätá.

Wolf Creek 2 je film s jednoduchým cieľom, ktorý si výborne plní. Ide o jedno z pamätných diel čo sa týka explicitnosti a kvality goreu, rovnako ako miery krutosti. V porovnaní s prvou časťou je oveľa priamočiarejší a intenzívnejší, pár hluchých miest by sa našlo akurát v strede miesto na začiatku. Pre milovníkov exploitov určite lahôdka, spôsob zapracovania Austrálie navyše navodzuje dojem inteligencie. Takže ani ostatní by nemali po vzhliadnutí mať pocit zabitého času. Či ho s filmom strávite aj tak rozhodne behom prvej pol hodiny váš žalúdok.