hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Black Water: Abyss

Jaskyňa a málo viac

Intro s turistami dosť výrazne naznačí tón celého filmu, ktorému to s napínavými scénami skrátka príliš nejde. Hlavne, aby sme vedeli, že niečo sa tu diať bude, že v jaskyni niečo číha a ešte nech máme dojem, že ide o niečo tajomné. Škoda, že úvod je natoľko nepresvedčivý a kostrbatý. Kiežby ale takým bol len ten. Skupinka priateľov neočarí ale nemá ani zásadné nedostatky. Tie začnú prichádzať skôr postupne, keď sa zložité situácie vytvárajú tam, kde ničomu príliš nepomôžu. Určite nie dielu ako hororu, ako keby chceli len akokoľvek spestriť pozeranie.

23. 9. 2020

Cabin Fever 2: Spring Fever

Nákaza z béčkových vôd pokračuje

John túži po svojej spolužiačke Cassie. Jeho kamarát Alex túži po „školskej štetke" Liz. Zatiaľ čo Alexovi sa jeho túžba sčasti aj naplní, John musí čeliť Cassienmu agresívnemu frajerovi, ktorý je, ako sa zdá, zároveň najväčší idiot na celej škole. A všetci túžia po tom, aby mali s kým ísť na maturitný ples. Ak vám to pripomína stredoškolskú červenú knižnicu, nie ste ďaleko od pravdy. Na „maturiťáku" budú totiž čoskoro striekať prúdy červenej krvi. A to všetko pre nákazu spôsobujúcu rýchly rozklad tela, ktorej je plný, mimochodom tiež červený, punč.

17. 8. 2010

Oculus

Zrkadlá nenútia len chudnúť
Myslím, teda som. Ničím iným si nemôžem byť istý. Všetky ostatné poznatky mi sprostredkujú moje zmysly, náchylné sa mýliť ba občas aj klamať. Nemám ako zistiť čo sa skutočne deje, a čo sú len umelé vnemy. Som ja ten čo stojí v vonku na tráve, alebo ten ktorého vidím cez okno čakať v pasci? Má zmysel vyrábať si kotvu v realite, alebo vás nakoniec aj tak oklame Oculus?
27. 6. 2014

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

[REC]³ Genesis

Tvárme sa, že sa to nestalo
Smrť hororových sérií býva zvyčajne pomalá a prichádza postupne so žmýkaním poslednej kvapky z nápadu alebo postavy na ktorej stoja. Tvorcovia sa zriedka pokúšajú o radikálne kroky novým smerom. Zväčša sa snažia zopakovať v ďalších filmoch to, čo prinieslo predošlým úspech. A aj keď sa občas na nekonečné opakovanie pozeráme s dešpektom, zdá sa že to nie je to najhoršie, čo môže filmovú sériu postihnúť.
Po podarenej prvej, a ešte podarenejšej druhej časti série [REC] si fanúšikovia od tretieho pokračovania s názvom [REC]³ Genesis nemálo sľubovali. Vopred ohlásený zámer upustiť od nakrúcania v štýle found-footage a premiestnenie sa mimo uzavretého domu prezrádzali sebavedomie tvorcov nakrútiť kvalitný horor aj bez opakovania overeného receptu. Museli sme sa síce zmieriť s tým, že nám roztrasená kamera a afektovaná Angela budú chýbať, snaha o posun ale býva chvályhodná. Kvalita série nás nechala veriť, že tvorcovia vedia čo robia a nech je aj ďalší diel iný, netreba sa báť zmeny. Nuž, iný naozaj je.
29. 11. 2012

recenzie.

Wolf Creek 2

Andrej Gomora | 3. 11. 2014
0
8/10          
žáner:
hixploitation/backwoods, torture

Krvou vydreté PR


Aj negatívna reklama je vraj reklama. Hlavne na seba upozorniť. Austrália údajne prechádza striedavými vlnami záujmu a zabudnutia. Naštartoval ich Krokodíl Dundee, nedávno sa ich pokúsil oživiť film Australia. Aj keď ukázať vlastné krásy a kultúru je fajn, asi nič sa nevyrovná vytvoreniu pútnického miesta. Akýkoľvek krtinec opriasť kultom, nech s ním majú ľudia zviazanú výnimočnosť. Ako napríklad kráter Wolf Creek, už v druhom pokračovaní rovnomenného filmu.
 

„Poznáte komédie, kde ide viac ako o ucelený príbeh skôr o sériu slabo nadväzujúcich fórov? Nie sme od takých ďaleko."

Dobrá správa na začiatok- dej sa dá pochopiť aj bez videnia prvého dielu. Ak sa o deji dá hovoriť. Poznáte komédie, kde ide viac ako o ucelený príbeh skôr o sériu slabo nadväzujúcich fórov? Nie sme od takých ďaleko. Samozrejme len štruktúrou, smiať sa tu nebudeme. Ani najmenej. V prvom diele austrálsky vidiečan zajal skupinu turistov a mučil ich. Teraz napred chytí stanujúcu nemeckú dvojicu. Jeho dôkladne rozkrája, jej sa podarí utiecť. Na chvíľu. Pripletie sa pred auto Angličanovi na cestách, chce jej pomôcť. Keďže beží ešte len asi polovica filmu, asi vieme, ako skončí.

Tento sequel ide znova cestou prehlbovania a rozširovania jednotky. V tej bol oveľa pomalší rozbeh, tentokrát ideme priamo na vec. Vieme už, čo je Mick zač a ani on sa pred turistami na nič nehrá. Vlastne, trochu svojich fígľov skúša, no hneď si povie- načo vlastne. Nechcú nastúpiť sami, on si ich rád naloží. Dokonca ani s gore tvorcovia vôbec neotáľajú. Už pri druhom vstupe Micka na scénu idú až niekde na doraz a bezpečne odradia citlivé žalúdky od ďalšieho sledovania. Netradičnou štruktúrou trochu utrpí spád, keďže s Angličanom ako keby začíname odznova. Lenže film vôbec nejde cestou zbližovania s postavou a jej následným ohrozením. Postava sa prakticky okamžite stáva hračkou v rukách šialenca. On je tu hlavnou postavou a už keď sa na niekoho prvýkrát pozrie, cítime sa, ako keby ho mal zaveseného na háku pre prasatá.

„Tvorcovia zašli do brutálneho extrému a nič nepokazili."

Podobne ako Krokodílovi Dundeemu, aj Mickovi musí zásadne všetko vychádzať. Ako kladný hrdina by bol svojou neohrozenosťou smiešny, ako zosobnenie zla dovedené do najväčšieho extrému nám jeho neuveriteľnosť až tak neudrie do očí. Pritom nemalý priestor dostane aj ako človek. Popíja, konverzuje, vysvetľuje svoje pohnútky. V týchto chvíľach má možno ešte väčšiu charizmu, veľmi silne vnímame jeho nevypočítateľnosť a vyhranenosť. Ako v prvom diele, postavy sa snažia naladiť na jeho vlnu, no nikdy nevedia, kedy povedia niečo nesprávne. Rozdiel je v rozsahu jeho činnosti, alebo aspoň nakoľko o nej vieme. V prvom diele bol Mick len náhodný čudák, zmyslel si zabiť pár vandrákov. Teraz sa z neho stane sofistikovaný stroj na týranie. Tvorcovia sa možno pôvodne báli o jeho uveriteľnosť. Lenže asi si uvedomili, že v tomto smere už nemá zmysel klásť si hranice. Zašli do brutálneho extrému a nič nepokazili.

„Kombináciu sebairónie a sebapropagácie už len korunuje vedomostný kvíz, z ktorého určite nejeden hororový fanúšik načerpá svoje vôbec prvé znalosti o dejinách Austrálie."

Ak niečomu prehnaná absurdnosť pomáha, je to nenavodenie zlého pocitu z prostredia ako celku. Ak by sme si zobrali všetky horory naviazané na určité miesta, tento určite zo všetkých najmenej odrádza od návštevy miesta, kde sa odohral. Skôr naopak. Skôr by ste čakali, že stretnete ešte aj leatherfacea z texaského masakru, ako stereotypného Micka s flanelkou a klobúkom, posadnutého trestaním cudzincov. Kombináciu sebairónie a sebapropagácie už len korunuje vedomostný kvíz, z ktorého určite nejeden hororový fanúšik načerpá svoje vôbec prvé znalosti o dejinách Austrálie. A veľmi dobre si ich zapamätá.

Wolf Creek 2 je film s jednoduchým cieľom, ktorý si výborne plní. Ide o jedno z pamätných diel čo sa týka explicitnosti a kvality goreu, rovnako ako miery krutosti. V porovnaní s prvou časťou je oveľa priamočiarejší a intenzívnejší, pár hluchých miest by sa našlo akurát v strede miesto na začiatku. Pre milovníkov exploitov určite lahôdka, spôsob zapracovania Austrálie navyše navodzuje dojem inteligencie. Takže ani ostatní by nemali po vzhliadnutí mať pocit zabitého času. Či ho s filmom strávite aj tak rozhodne behom prvej pol hodiny váš žalúdok.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok