hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

The Spiritual World

Thajský experiment s duchmi
Predstavte si, že máte nadprirodzené schopnosti a vidíte duše mŕtvych ľudí. Žiadnu väčšiu fantáziu si to od vás nevyžaduje. Videli ste to už predsa najmenej v stopäťdesiatich hororoch a nielen v nich. Výnimkou nie je ani The Spiritual World, ktorý sa už názvom tvári ako úplne klasická duchárčina. 11. 3. 2011

Red Riding Hood

Človek človeku vlk(olak)om
Červená čiapočka nám vyrástla. Už to nie je to malé dievčatko, ktoré sa s košíkom plným dobrôt vydá cez les navštíviť svoju babičku. Do 21. storočia vchádza ako mladé príťažlivé dievča, ktoré okrem vlkolaka ohrozujúceho jej rodnú dedinu musí riešiť najmä citové problémy. Áno, pôjde o lásku, pretože po Valerii, ako sa dnes Čiapočka volá, túžia odrazu dvaja muži.
7. 6. 2011

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

recenzie.

Wolf Creek 2

Andrej Gomora | 3. 11. 2014
0
8/10          
žáner:
hixploitation/backwoods, torture

Krvou vydreté PR


Aj negatívna reklama je vraj reklama. Hlavne na seba upozorniť. Austrália údajne prechádza striedavými vlnami záujmu a zabudnutia. Naštartoval ich Krokodíl Dundee, nedávno sa ich pokúsil oživiť film Australia. Aj keď ukázať vlastné krásy a kultúru je fajn, asi nič sa nevyrovná vytvoreniu pútnického miesta. Akýkoľvek krtinec opriasť kultom, nech s ním majú ľudia zviazanú výnimočnosť. Ako napríklad kráter Wolf Creek, už v druhom pokračovaní rovnomenného filmu.
 

„Poznáte komédie, kde ide viac ako o ucelený príbeh skôr o sériu slabo nadväzujúcich fórov? Nie sme od takých ďaleko."

Dobrá správa na začiatok- dej sa dá pochopiť aj bez videnia prvého dielu. Ak sa o deji dá hovoriť. Poznáte komédie, kde ide viac ako o ucelený príbeh skôr o sériu slabo nadväzujúcich fórov? Nie sme od takých ďaleko. Samozrejme len štruktúrou, smiať sa tu nebudeme. Ani najmenej. V prvom diele austrálsky vidiečan zajal skupinu turistov a mučil ich. Teraz napred chytí stanujúcu nemeckú dvojicu. Jeho dôkladne rozkrája, jej sa podarí utiecť. Na chvíľu. Pripletie sa pred auto Angličanovi na cestách, chce jej pomôcť. Keďže beží ešte len asi polovica filmu, asi vieme, ako skončí.

Tento sequel ide znova cestou prehlbovania a rozširovania jednotky. V tej bol oveľa pomalší rozbeh, tentokrát ideme priamo na vec. Vieme už, čo je Mick zač a ani on sa pred turistami na nič nehrá. Vlastne, trochu svojich fígľov skúša, no hneď si povie- načo vlastne. Nechcú nastúpiť sami, on si ich rád naloží. Dokonca ani s gore tvorcovia vôbec neotáľajú. Už pri druhom vstupe Micka na scénu idú až niekde na doraz a bezpečne odradia citlivé žalúdky od ďalšieho sledovania. Netradičnou štruktúrou trochu utrpí spád, keďže s Angličanom ako keby začíname odznova. Lenže film vôbec nejde cestou zbližovania s postavou a jej následným ohrozením. Postava sa prakticky okamžite stáva hračkou v rukách šialenca. On je tu hlavnou postavou a už keď sa na niekoho prvýkrát pozrie, cítime sa, ako keby ho mal zaveseného na háku pre prasatá.

„Tvorcovia zašli do brutálneho extrému a nič nepokazili."

Podobne ako Krokodílovi Dundeemu, aj Mickovi musí zásadne všetko vychádzať. Ako kladný hrdina by bol svojou neohrozenosťou smiešny, ako zosobnenie zla dovedené do najväčšieho extrému nám jeho neuveriteľnosť až tak neudrie do očí. Pritom nemalý priestor dostane aj ako človek. Popíja, konverzuje, vysvetľuje svoje pohnútky. V týchto chvíľach má možno ešte väčšiu charizmu, veľmi silne vnímame jeho nevypočítateľnosť a vyhranenosť. Ako v prvom diele, postavy sa snažia naladiť na jeho vlnu, no nikdy nevedia, kedy povedia niečo nesprávne. Rozdiel je v rozsahu jeho činnosti, alebo aspoň nakoľko o nej vieme. V prvom diele bol Mick len náhodný čudák, zmyslel si zabiť pár vandrákov. Teraz sa z neho stane sofistikovaný stroj na týranie. Tvorcovia sa možno pôvodne báli o jeho uveriteľnosť. Lenže asi si uvedomili, že v tomto smere už nemá zmysel klásť si hranice. Zašli do brutálneho extrému a nič nepokazili.

„Kombináciu sebairónie a sebapropagácie už len korunuje vedomostný kvíz, z ktorého určite nejeden hororový fanúšik načerpá svoje vôbec prvé znalosti o dejinách Austrálie."

Ak niečomu prehnaná absurdnosť pomáha, je to nenavodenie zlého pocitu z prostredia ako celku. Ak by sme si zobrali všetky horory naviazané na určité miesta, tento určite zo všetkých najmenej odrádza od návštevy miesta, kde sa odohral. Skôr naopak. Skôr by ste čakali, že stretnete ešte aj leatherfacea z texaského masakru, ako stereotypného Micka s flanelkou a klobúkom, posadnutého trestaním cudzincov. Kombináciu sebairónie a sebapropagácie už len korunuje vedomostný kvíz, z ktorého určite nejeden hororový fanúšik načerpá svoje vôbec prvé znalosti o dejinách Austrálie. A veľmi dobre si ich zapamätá.

Wolf Creek 2 je film s jednoduchým cieľom, ktorý si výborne plní. Ide o jedno z pamätných diel čo sa týka explicitnosti a kvality goreu, rovnako ako miery krutosti. V porovnaní s prvou časťou je oveľa priamočiarejší a intenzívnejší, pár hluchých miest by sa našlo akurát v strede miesto na začiatku. Pre milovníkov exploitov určite lahôdka, spôsob zapracovania Austrálie navyše navodzuje dojem inteligencie. Takže ani ostatní by nemali po vzhliadnutí mať pocit zabitého času. Či ho s filmom strávite aj tak rozhodne behom prvej pol hodiny váš žalúdok.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok