hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Wolf Creek 2

Andrej Gomora | 3. 11. 2014
0
8/10          
žáner:
hixploitation/backwoods, torture

Krvou vydreté PR


Aj negatívna reklama je vraj reklama. Hlavne na seba upozorniť. Austrália údajne prechádza striedavými vlnami záujmu a zabudnutia. Naštartoval ich Krokodíl Dundee, nedávno sa ich pokúsil oživiť film Australia. Aj keď ukázať vlastné krásy a kultúru je fajn, asi nič sa nevyrovná vytvoreniu pútnického miesta. Akýkoľvek krtinec opriasť kultom, nech s ním majú ľudia zviazanú výnimočnosť. Ako napríklad kráter Wolf Creek, už v druhom pokračovaní rovnomenného filmu.
 

„Poznáte komédie, kde ide viac ako o ucelený príbeh skôr o sériu slabo nadväzujúcich fórov? Nie sme od takých ďaleko."

Dobrá správa na začiatok- dej sa dá pochopiť aj bez videnia prvého dielu. Ak sa o deji dá hovoriť. Poznáte komédie, kde ide viac ako o ucelený príbeh skôr o sériu slabo nadväzujúcich fórov? Nie sme od takých ďaleko. Samozrejme len štruktúrou, smiať sa tu nebudeme. Ani najmenej. V prvom diele austrálsky vidiečan zajal skupinu turistov a mučil ich. Teraz napred chytí stanujúcu nemeckú dvojicu. Jeho dôkladne rozkrája, jej sa podarí utiecť. Na chvíľu. Pripletie sa pred auto Angličanovi na cestách, chce jej pomôcť. Keďže beží ešte len asi polovica filmu, asi vieme, ako skončí.

Tento sequel ide znova cestou prehlbovania a rozširovania jednotky. V tej bol oveľa pomalší rozbeh, tentokrát ideme priamo na vec. Vieme už, čo je Mick zač a ani on sa pred turistami na nič nehrá. Vlastne, trochu svojich fígľov skúša, no hneď si povie- načo vlastne. Nechcú nastúpiť sami, on si ich rád naloží. Dokonca ani s gore tvorcovia vôbec neotáľajú. Už pri druhom vstupe Micka na scénu idú až niekde na doraz a bezpečne odradia citlivé žalúdky od ďalšieho sledovania. Netradičnou štruktúrou trochu utrpí spád, keďže s Angličanom ako keby začíname odznova. Lenže film vôbec nejde cestou zbližovania s postavou a jej následným ohrozením. Postava sa prakticky okamžite stáva hračkou v rukách šialenca. On je tu hlavnou postavou a už keď sa na niekoho prvýkrát pozrie, cítime sa, ako keby ho mal zaveseného na háku pre prasatá.

„Tvorcovia zašli do brutálneho extrému a nič nepokazili."

Podobne ako Krokodílovi Dundeemu, aj Mickovi musí zásadne všetko vychádzať. Ako kladný hrdina by bol svojou neohrozenosťou smiešny, ako zosobnenie zla dovedené do najväčšieho extrému nám jeho neuveriteľnosť až tak neudrie do očí. Pritom nemalý priestor dostane aj ako človek. Popíja, konverzuje, vysvetľuje svoje pohnútky. V týchto chvíľach má možno ešte väčšiu charizmu, veľmi silne vnímame jeho nevypočítateľnosť a vyhranenosť. Ako v prvom diele, postavy sa snažia naladiť na jeho vlnu, no nikdy nevedia, kedy povedia niečo nesprávne. Rozdiel je v rozsahu jeho činnosti, alebo aspoň nakoľko o nej vieme. V prvom diele bol Mick len náhodný čudák, zmyslel si zabiť pár vandrákov. Teraz sa z neho stane sofistikovaný stroj na týranie. Tvorcovia sa možno pôvodne báli o jeho uveriteľnosť. Lenže asi si uvedomili, že v tomto smere už nemá zmysel klásť si hranice. Zašli do brutálneho extrému a nič nepokazili.

„Kombináciu sebairónie a sebapropagácie už len korunuje vedomostný kvíz, z ktorého určite nejeden hororový fanúšik načerpá svoje vôbec prvé znalosti o dejinách Austrálie."

Ak niečomu prehnaná absurdnosť pomáha, je to nenavodenie zlého pocitu z prostredia ako celku. Ak by sme si zobrali všetky horory naviazané na určité miesta, tento určite zo všetkých najmenej odrádza od návštevy miesta, kde sa odohral. Skôr naopak. Skôr by ste čakali, že stretnete ešte aj leatherfacea z texaského masakru, ako stereotypného Micka s flanelkou a klobúkom, posadnutého trestaním cudzincov. Kombináciu sebairónie a sebapropagácie už len korunuje vedomostný kvíz, z ktorého určite nejeden hororový fanúšik načerpá svoje vôbec prvé znalosti o dejinách Austrálie. A veľmi dobre si ich zapamätá.

Wolf Creek 2 je film s jednoduchým cieľom, ktorý si výborne plní. Ide o jedno z pamätných diel čo sa týka explicitnosti a kvality goreu, rovnako ako miery krutosti. V porovnaní s prvou časťou je oveľa priamočiarejší a intenzívnejší, pár hluchých miest by sa našlo akurát v strede miesto na začiatku. Pre milovníkov exploitov určite lahôdka, spôsob zapracovania Austrálie navyše navodzuje dojem inteligencie. Takže ani ostatní by nemali po vzhliadnutí mať pocit zabitého času. Či ho s filmom strávite aj tak rozhodne behom prvej pol hodiny váš žalúdok.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok