hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

In Fear

Andrej Gomora | 9. 5. 2014
0
4/10          
žáner:
hixploitation/backwoods, psycho

Koľkokrát sa dá zle odbočiť?


Blúdenie v kruhu po lese dobre poznáme. Aj keď sa tomu ťažšie verí, podobne ako na túre v Blair Witch, aj pri jazde autom sa dá zamotať a vracať sa stále na to isté miesto. Napríklad ak vám niekto úmyselne pootáčal smerovky. Keď už vidíte to okolie, nebolo by zlé sa nakoniec zamyslieť, či do svojho cieľa skutočne túžite doraziť. Naozaj čakáte uprostred lesných cestičiek luxusný hotel? No čo, zúfalstvo dokáže poriadne zatemniť mozog, keď je človek In Fear.
 

„Smerovky protirečia mape, nech jazdia ako chcú, vždy skončia pri tom istom nápise."

Lucy a Tom sa len nedávno zoznámili, a na otázku či spolu chodia sa im ešte ťažko odpovedá. Smerujú spolu na festival do Írska, tam ich čakajú kamaráti. Ťažký romantik Tom by samozrejme rád o niečo predĺžil čas strávený s Lucy osamote. Bez jej vedomia preto zarezervuje cestou hotel, na jednu noc, aby sa nemuseli ponáhľať. Majú ich vyzdvihnúť pred dedinskou krčmou a ukázať im cestu. Odchádzajú z nej v miernom chvate, verzie čo sa vnútri stalo sa zľahka líšia. Toma obliali, alebo on niekoho oblial, kúpil rundu celému lokálu, alebo ho museli prinútiť. Naoko sa všetko zdá v poriadku, no radi ich tam určite mať nebudú. Tajomné auto ich odvedie niekam preč, ukáže im smer. Cez bránu vojdú do lesa. A tam sa to začne. Smerovky protirečia mape, nech jazdia ako chcú, vždy skončia pri tom istom nápise. Cesty v lese nie sú len zamotané, sú aj zlovestné. Tu zbadajú vidieť zo stromu Lucyne šaty, potom ju zase niekto ťahá za vlasy. Nakoniec zrazia chlapa. Volá sa Max, vraj ho uniesli a škaredo porezali, uteká rovnako ako oni. Vraj.

„Cítiť je stratenosť postáv na vidieku a strach z cudzieho prostredia, kde viditeľne nie sú vítaní."

Logických nezmyslov a hlúpeho, sileného správania je od začiatku trochu veľa. Ak aj čo to zvalíme na miestne špecifiká, predovšetkým v prípade hlavnej mužskej postavy by medzi ne muselo patriť máčanie cumlíka vo Whiskey. Pripusťme, že sa dá jazdiť po jednom lese dokola pol dňa a minúť celú nádrž. Keď sa človek začne báť, určite neodíde od auta s kľúčikmi v zapaľovaní. A určite nezačne za volantom nasávať priamo z fľaše. Film sa spočiatku tvári ako klasický hixploitation, dvojica z mesta naštve miestnych hulvátov a tí sa ju chystajú zmasakrovať. Cítiť je stratenosť postáv na vidieku a strach z cudzieho prostredia, kde viditeľne nie sú vítaní. Prítomnosť skutočnej hrozby je ale slabá, chlapi sa objavia len na pár sekúnd, na základe toho sa ich máme až po príchod prvých zvratov báť? Všetko korunuje zapojenie mysterióznych prvkov. Už aj samé osebe nedávajú zmysel a pôsobia trápne. Nefungujú v kontexte filmu a úplne prestanú dávať zmysel, keď sa dielo dostane k rozuzleniu.

„Aj pri kostrbatom deji a skazenom scenári sa atmosfére darí navodiť pocit strachu."

Čo na druhej strane funguje výborne je budovanie atmosféry. Aj pri kostrbatom deji a skazenom scenári sa jej darí navodiť pocit strachu. Vynikajúca je predovšetkým kamera a práca s ňou. Spolu s výborným ozvučením a réžiou dokážu aj z nevinných scén vyťažiť pocit strachu, predovšetkým pri počiatočnom zorientúvaní sa v lese. Neskôr s príbehom v podstate bojujú. Napriek všetkým nezmyslom sa snažia udržať v divákovi napätý pocit a vždy zvýrazniť tú trochu napínavosti. Nástup hlavnej hrozby na scénu sa už na jednej strane žiada. Ak by ale aj v zásade mohla mať svoje čaro, tu veľmi nefunguje. Jeden problém je, že mnohé udalosti skrátka nevysvetlí, snaha o minimalizmus a efektnosť sa nevypláca. Ťažisko zostane na lese bez východiska a noci. Čakáme, čo nám hrozba predvedie, a v čakaní do značnej miery aj zostaneme. Rovnako ako les, zostane tajomnou a hrozivou, no svoje záporácke umenie do veľkej miery nechá pre seba. Predvádza nám hlavne svoje možnosti a schopnosti. Ich využitie je ale nakoniec minimálne.

In Fear má svoje klady, možno aj potenciál. Pri pohľade na primitívnu zápletku je to skôr potenciál kvalitného spracovania, ktoré by pri lepšom scenári mohlo skutočne zapôsobiť. Takto zostal len hlúpy film s kladnými stránkami javiacimi sa ako škoda námahy. Určite sa dala investovať aj lepšie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy