najčítanejšie recenzie.
Boarding School
Burning Bright
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010
Bear
Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.
20. 9. 201013 Sins
Bloody Hell
Na začiatku máme mierne trápneho chlapíka, pri ktorom by bola zásadná chyba očakávať, že jeho podivný vnútorný aj vonkajší život vylučuje prekvapivé bojové zručnosti. Vyzerá, že prišiel len nemotorne baliť pracovníčku banky a možnosť zneškodnenia lúpežníkov je len jeho rovnako od reality odtrhnutý sen. Celkom tak to nie je. Síce sa rozpráva sám so sebou, koná impulzívne, nie vždy rozumne a medzi ľuďmi to príliš nezvláda. Takí hrdinovia tu už predsa boli, a ich svojskosť im len pridávala na šarme či ako zdroji fascinácie. Jediné, na čom záleží sú ich bojové schopnosti, a ideálne ak ich využívajú sympatickým spôsobom, alebo sa o to aspoň snažia. Keď už raz rozpútavajú Bloody Hell.
30. 4. 2021recenzie.
Come Play
Detské ako hra, ale nie pre deti
Deti bývajú v hororoch osamotené, lebo im nikto neverí. To tu chvíľu platí tiež, chlapček má ale ešte ďalšiu nevýhodu. Je autista a ani v školskom veku ešte nevie rozprávať. Jeho diagnóza je navyše niekde na začiatku domina životných komplikácií a nezdarov, kde jeden nasleduje druhý a jeho život sa javí ako tragédia po všetkých stránkach. Autizmus nie je všetkému na vine, spôsobuje ale situácie, ktoré postavy následne neriešia ideálne, problémy sa kopia a prepletajú. Hlavným problémom teraz bude, že nemá priateľov. Preto si ho vyhliadne čudesné stvorenie, Larry, a volá ho Come Play.
„Rozprávkovosť prinesie aj niektoré mierne negatíva, hlavne miestami prehnané zjednodušovanie, ktoré síce prináša diery, zároveň nám ale zapadá do celkového vyznenia diela.“
Rodinná časť, medziľudské vzťahy a škola, je zobrazená na veľmi dobrej úrovni, pôsobí presvedčivo až zaujímavo. Film sa okolo nej pritom nadmerne netočí a niektoré detaily dokonca nechá v elegantných náznakoch. Pôsobí to tiež ako rozprávkový prvok, keď sa vyhýbame zbytočným telenovelám a ich prvky vidíme len tam, kde súvisia s hlavnou zápletkou. Rozprávkovosť prinesie aj niektoré mierne negatíva, hlavne miestami prehnané zjednodušovanie, ktoré síce prináša diery, zároveň nám ale zapadá do celkového vyznenia diela. To je rozprávkové v tom, že v hlavnej úlohe je dieťa a jeho kamaráti, a podobný je aj samotný štýl strašenia. Cez rozprávkovú postavičku. Intenzita strašenia ale určite nezodpovedá detským filmom.
„Nekomunikuje síce cez tabuľku ouija, moderná technológia predsa ponúka oveľa priamejšie prostriedky pre odkazy z neznáma.“
Hlavným zloduchom je síce postavička príbehu z tabletu či telefónu, svojím pôsobením sa ale prakticky nelíši podobne sa správajúcim duchom. Jej pozadie nakoniec bude mať pekné vysvetlenie, ktorému síce čo to chýba v logike, zároveň je ale poetické a svojím spôsobom aktuálne. Inak tu máme viac menej všetko, čo v duchárskom filme. Veci sa hýbu, objavuje sa hrozivá postava. Posiela temné odkazy. A nekomunikuje síce cez tabuľku ouija, moderná technológia predsa ponúka oveľa priamejšie prostriedky pre odkazy z neznáma. Duchársky je aj štýl strašenia, vyskakovacie scény a náhle zjavenia sa v tme. Možno najväčší rozdiel je v tom, nakoľko sa všetky tieto prejavy sústredia na jedinú postavu. My tým pádom cítime jej intenzívne ohrozenie a rovnako prežívame jej intenzívny strach. Nie sú to náhodné zjavenia. Ide to za jediným určitým cieľom, a tým je bezmocný autistický chlapec.
„Nedeje sa nič násilné a film je takmer bez obetí, jednotlivé príchody Larryho to ale nerobí o nič menej hrozivými.“
Atmosféra je pomerne hustá už od prvých zjavov, a už od nich sa jej darí udržať si slušnú úroveň. Mení sa množstvo postáv zapojených do prežívania strachu, a hrôza rodičov z nebezpečia, v ktorom sa ocitlo ich dieťa. Nedeje sa nič násilné a film je takmer bez obetí, jednotlivé príchody Larryho to ale nerobí o nič menej hrozivými. Vieme, že niekam smeruje a o niečo mu ide. Zakaždým ako keby bol tomu bližšie, a my nikdy nevieme, ako sa daná situácia skončí. Navyše prežívame strach s chlapcom, cítime, ako ho niečo nenechá, ako ho to stále dokola vystavuje intenzívnej hrôze a on nevidí spôsob, ako by pred tým mohol utiecť. Rozprávková poetika nám chlapcovo prežívanie ešte približuje. Tej jedinou nevýhodou je viacero skratiek či nepresvedčivých scén, ktoré sa vo film vyskytnú. My mu to ale môžeme odpustiť, ako rozprávke, v ktorej je dôležitejší celkový pocit a úmysel, ako každý detail.
Come Play nie je spojením hororu s rozprávkou ničím novým, podobne pracoval Babadook či nedávno ruská Baba Jaga. To platí aj na komplexnejšie rozobratie detstva a detského sveta, z ktorého spôsob strašenia čerpá, zároveň s ním ale ide ďaleko za hranicu toho, čo by bolo v detských filmoch prijateľné. Ide totiž o skutočne strašidelný horor, ktorý funguje v tom, o čo sa snaží a aj bez násilia dokáže divákovi ponúknuť pomerne intenzívny zážitok. Ide teda o veľmi príjemný a prínosný hororový príspevok, a ak máte chuť sa báť trochu detsky a bez krvi, nemal by vás sklamať.
