recenzie.

Come Play

Andrej Gomora | 17. 3. 2021

0

7/10          

žáner:

mystery, psycho

Detské ako hra, ale nie pre deti

Deti bývajú v hororoch osamotené, lebo im nikto neverí. To tu chvíľu platí tiež, chlapček má ale ešte ďalšiu nevýhodu. Je autista a ani v školskom veku ešte nevie rozprávať. Jeho diagnóza je navyše niekde na začiatku domina životných komplikácií a nezdarov, kde jeden nasleduje druhý a jeho život sa javí ako tragédia po všetkých stránkach. Autizmus nie je všetkému na vine, spôsobuje ale situácie, ktoré postavy následne neriešia ideálne, problémy sa kopia a prepletajú. Hlavným problémom teraz bude, že nemá priateľov. Preto si ho vyhliadne čudesné stvorenie, Larry, a volá ho Come Play.

„Rozprávkovosť prinesie aj niektoré mierne negatíva, hlavne miestami prehnané zjednodušovanie, ktoré síce prináša diery, zároveň nám ale zapadá do celkového vyznenia diela.“

Rodinná časť, medziľudské vzťahy a škola, je zobrazená na veľmi dobrej úrovni, pôsobí presvedčivo až zaujímavo. Film sa okolo nej pritom nadmerne netočí a niektoré detaily dokonca nechá v elegantných náznakoch. Pôsobí to tiež ako rozprávkový prvok, keď sa vyhýbame zbytočným telenovelám a ich prvky vidíme len tam, kde súvisia s hlavnou zápletkou. Rozprávkovosť prinesie aj niektoré mierne negatíva, hlavne miestami prehnané zjednodušovanie, ktoré síce prináša diery, zároveň nám ale zapadá do celkového vyznenia diela. To je rozprávkové v tom, že v hlavnej úlohe je dieťa a jeho kamaráti, a podobný je aj samotný štýl strašenia. Cez rozprávkovú postavičku. Intenzita strašenia ale určite nezodpovedá detským filmom.

„Nekomunikuje síce cez tabuľku ouija, moderná technológia predsa ponúka oveľa priamejšie prostriedky pre odkazy z neznáma.“

Hlavným zloduchom je síce postavička príbehu z tabletu či telefónu, svojím pôsobením sa ale prakticky nelíši podobne sa správajúcim duchom. Jej pozadie nakoniec bude mať pekné vysvetlenie, ktorému síce čo to chýba v logike, zároveň je ale poetické a svojím spôsobom aktuálne. Inak tu máme viac menej všetko, čo v duchárskom filme. Veci sa hýbu, objavuje sa hrozivá postava. Posiela temné odkazy. A nekomunikuje síce cez tabuľku ouija, moderná technológia predsa ponúka oveľa priamejšie prostriedky pre odkazy z neznáma. Duchársky je aj štýl strašenia, vyskakovacie scény a náhle zjavenia sa v tme. Možno najväčší rozdiel je v tom, nakoľko sa všetky tieto prejavy sústredia na jedinú postavu. My tým pádom cítime jej intenzívne ohrozenie a rovnako prežívame jej intenzívny strach. Nie sú to náhodné zjavenia. Ide to za jediným určitým cieľom, a tým je bezmocný autistický chlapec.

„Nedeje sa nič násilné a film je takmer bez obetí, jednotlivé príchody Larryho to ale nerobí o nič menej hrozivými.“

Atmosféra je pomerne hustá už od prvých zjavov, a už od nich sa jej darí udržať si slušnú úroveň. Mení sa množstvo postáv zapojených do prežívania strachu, a hrôza rodičov z nebezpečia, v ktorom sa ocitlo ich dieťa. Nedeje sa nič násilné a film je takmer bez obetí, jednotlivé príchody Larryho to ale nerobí o nič menej hrozivými. Vieme, že niekam smeruje a o niečo mu ide. Zakaždým ako keby bol tomu bližšie, a my nikdy nevieme, ako sa daná situácia skončí. Navyše prežívame strach s chlapcom, cítime, ako ho niečo nenechá, ako ho to stále dokola vystavuje intenzívnej hrôze a on nevidí spôsob, ako by pred tým mohol utiecť. Rozprávková poetika nám chlapcovo prežívanie ešte približuje. Tej jedinou nevýhodou je viacero skratiek či nepresvedčivých scén, ktoré sa vo film vyskytnú. My mu to ale môžeme odpustiť, ako rozprávke, v ktorej je dôležitejší celkový pocit a úmysel, ako každý detail.

Come Play nie je spojením hororu s rozprávkou ničím novým, podobne pracoval Babadook či nedávno ruská Baba Jaga. To platí aj na komplexnejšie rozobratie detstva a detského sveta, z ktorého spôsob strašenia čerpá, zároveň s ním ale ide ďaleko za hranicu toho, čo by bolo v detských filmoch prijateľné. Ide totiž o skutočne strašidelný horor, ktorý funguje v tom, o čo sa snaží a aj bez násilia dokáže divákovi ponúknuť pomerne intenzívny zážitok. Ide teda o veľmi príjemný a prínosný hororový príspevok, a ak máte chuť sa báť trochu detsky a bez krvi, nemal by vás sklamať.