hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Prvá Očista

Zase tá politika...

Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.

12. 7. 2018

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Nočná mora z Elm Street (2010)

Freddy prišiel o humor aj iskru
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010

recenzie.

Come Play

Andrej Gomora | 17. 3. 2021
0
7/10          
žáner:
mystery, psycho

Detské ako hra, ale nie pre deti


Deti bývajú v hororoch osamotené, lebo im nikto neverí. To tu chvíľu platí tiež, chlapček má ale ešte ďalšiu nevýhodu. Je autista a ani v školskom veku ešte nevie rozprávať. Jeho diagnóza je navyše niekde na začiatku domina životných komplikácií a nezdarov, kde jeden nasleduje druhý a jeho život sa javí ako tragédia po všetkých stránkach. Autizmus nie je všetkému na vine, spôsobuje ale situácie, ktoré postavy následne neriešia ideálne, problémy sa kopia a prepletajú. Hlavným problémom teraz bude, že nemá priateľov. Preto si ho vyhliadne čudesné stvorenie, Larry, a volá ho Come Play.

„Rozprávkovosť prinesie aj niektoré mierne negatíva, hlavne miestami prehnané zjednodušovanie, ktoré síce prináša diery, zároveň nám ale zapadá do celkového vyznenia diela.“

Rodinná časť, medziľudské vzťahy a škola, je zobrazená na veľmi dobrej úrovni, pôsobí presvedčivo až zaujímavo. Film sa okolo nej pritom nadmerne netočí a niektoré detaily dokonca nechá v elegantných náznakoch. Pôsobí to tiež ako rozprávkový prvok, keď sa vyhýbame zbytočným telenovelám a ich prvky vidíme len tam, kde súvisia s hlavnou zápletkou. Rozprávkovosť prinesie aj niektoré mierne negatíva, hlavne miestami prehnané zjednodušovanie, ktoré síce prináša diery, zároveň nám ale zapadá do celkového vyznenia diela. To je rozprávkové v tom, že v hlavnej úlohe je dieťa a jeho kamaráti, a podobný je aj samotný štýl strašenia. Cez rozprávkovú postavičku. Intenzita strašenia ale určite nezodpovedá detským filmom.

„Nekomunikuje síce cez tabuľku ouija, moderná technológia predsa ponúka oveľa priamejšie prostriedky pre odkazy z neznáma.“

Hlavným zloduchom je síce postavička príbehu z tabletu či telefónu, svojím pôsobením sa ale prakticky nelíši podobne sa správajúcim duchom. Jej pozadie nakoniec bude mať pekné vysvetlenie, ktorému síce čo to chýba v logike, zároveň je ale poetické a svojím spôsobom aktuálne. Inak tu máme viac menej všetko, čo v duchárskom filme. Veci sa hýbu, objavuje sa hrozivá postava. Posiela temné odkazy. A nekomunikuje síce cez tabuľku ouija, moderná technológia predsa ponúka oveľa priamejšie prostriedky pre odkazy z neznáma. Duchársky je aj štýl strašenia, vyskakovacie scény a náhle zjavenia sa v tme. Možno najväčší rozdiel je v tom, nakoľko sa všetky tieto prejavy sústredia na jedinú postavu. My tým pádom cítime jej intenzívne ohrozenie a rovnako prežívame jej intenzívny strach. Nie sú to náhodné zjavenia. Ide to za jediným určitým cieľom, a tým je bezmocný autistický chlapec.

„Nedeje sa nič násilné a film je takmer bez obetí, jednotlivé príchody Larryho to ale nerobí o nič menej hrozivými.“

Atmosféra je pomerne hustá už od prvých zjavov, a už od nich sa jej darí udržať si slušnú úroveň. Mení sa množstvo postáv zapojených do prežívania strachu, a hrôza rodičov z nebezpečia, v ktorom sa ocitlo ich dieťa. Nedeje sa nič násilné a film je takmer bez obetí, jednotlivé príchody Larryho to ale nerobí o nič menej hrozivými. Vieme, že niekam smeruje a o niečo mu ide. Zakaždým ako keby bol tomu bližšie, a my nikdy nevieme, ako sa daná situácia skončí. Navyše prežívame strach s chlapcom, cítime, ako ho niečo nenechá, ako ho to stále dokola vystavuje intenzívnej hrôze a on nevidí spôsob, ako by pred tým mohol utiecť. Rozprávková poetika nám chlapcovo prežívanie ešte približuje. Tej jedinou nevýhodou je viacero skratiek či nepresvedčivých scén, ktoré sa vo film vyskytnú. My mu to ale môžeme odpustiť, ako rozprávke, v ktorej je dôležitejší celkový pocit a úmysel, ako každý detail.

Come Play nie je spojením hororu s rozprávkou ničím novým, podobne pracoval Babadook či nedávno ruská Baba Jaga. To platí aj na komplexnejšie rozobratie detstva a detského sveta, z ktorého spôsob strašenia čerpá, zároveň s ním ale ide ďaleko za hranicu toho, čo by bolo v detských filmoch prijateľné. Ide totiž o skutočne strašidelný horor, ktorý funguje v tom, o čo sa snaží a aj bez násilia dokáže divákovi ponúknuť pomerne intenzívny zážitok. Ide teda o veľmi príjemný a prínosný hororový príspevok, a ak máte chuť sa báť trochu detsky a bez krvi, nemal by vás sklamať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy