hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

We Summon The Darkness

Kto vzýva satana, komu sa dovolá?

Využiť metalistickú scénu konca osemdesiatych rokov s jej pozérskym satanizmom a jej interakciu s veriacimi sa nejaví ako zlý nápad. Znie logicky, že pre komerčných duchovných bola v určitom zmysle skutočným požehnaním a mohla im pomôcť viac ako akýkoľvek iný druh propagácie. Žeby ju teda aktívne podporovali? Prečo nie. Nemôžeme povedať, že by sme cítili atmosféru doby, či strachu z vyčíňajúcich rituálnych vrahov. Predsa sme v horore, nečakajme zázraky. Škoda, že aj postavy sú celkom ploché, skôr nesympatické a nesprávajú sa príliš logicky. Máme to brať, že proste blbnú, užívajú si život či mladosť, majú jednoducho svoj životný štýl. Čakajme teda, čo zaujímavé nám tvorcovia budú chcieť ukázať.

3. 6. 2020

The Burning

Horúce osemdesiate roky
Intenzitu vraždenia tínedžerov v osemdesiatych rokoch ťažko pokladať za náhodnú. Jej vysvetlení sa ponúka veľa, hneď ako prvá by mohla byť hlboká nenávisť voči nadchádzajúcej generácii, keď Američania po niečom na spôsob Battle Royale túžili už dávno pred Japoncami. Rovnako by tu ale mohlo ísť o objavenie širšej využiteľnosti mladých tiel, nie len na ich krájanie. Azda najslávnejšou sa v tomto smere stala siahodlhá séria Piatka trinásteho, narážajúca vďaka filmu Jason X až na absolútne dno. Načasovanie do letnej sezóny párenia v najvhodnejšom revíri tábora pre pubertiakov veľmi pomohlo zvýrazniť erotický element. Ten istý recept využil aj o niečo menej známy, no minimálne rovnako kvalitný horor The Burning.
22. 4. 2014

Mil gritos tiene la noche/ Pieces

Neberte deťom hračky
Elektrin komplex by mal byť ženskou verziou známejšieho Oidipovho komplexu. Jeho súčasťou by mala byť túžba po telesnej láske k otcovi a nenávisť voči matke. Podobne ako Oidipus zabil svojho otca nevediac, že je to jeho otec, a oženil sa s matkou nepoznajúc ich vzájomné príbuzenstvo, ani v prípade Elektrinho komplexu nemá samotná diagnóza veľa spoločného s jej príbehom ako ho poznáme. Elektra totiž chcela len pomstiť smrť svojho otca Agamemnona, preto spolu s bratom Orestom zabili matku Klytaimnéstru. Dôvodov zabiť matku môže samozrejme byť viac, napríklad keď vám nechce dovoliť skladať si puzzle s nahou dámou. To poznačilo hlavnú postavu hororu Pieces.
22. 2. 2016

At the Devil's Door

Postava dušu predala. Film ju nikdy nemal
Kde by boli horory, keby ľudia definitívne prestali veriť na všetko nadprirodzené. Samozrejme, že duchovia neexistujú vám povie asi každý. Ale keď už príde na vec, napríklad prespanie v strašidelnom dome. Ľudia sa začnú zdráhať. Práve tým pár, ktorých presvedčenie je neochvejné a nerobí im problém to ani dokázať sa teraz horory rozhodli vyhlásiť vojnu. Po Michaelovi Kingovi tu máme druhú odvážlivkyňu, v diele s názvom At the Devil's Door.
9. 6. 2015

recenzie.

Annabelle 2: Stvorenie zla

Andrej Gomora | 16. 8. 2017
0
7/10          
žáner:
mystery, possession

Slabá nadväznosť ako zásadná výhoda


Znie ako trochu zvláštny nápad vytvoriť sequel, prequel, či akýkoľvek druh pokračovania k nepodarenému filmu. Takým prvá Annabelle nepochybne bola. Sama osebe si zaslúžila upadnúť do zabudnutia, keďže nedokázala divákovi ponúknuť nič náznakom hodné pozerania. Maximálne sa tu tak dá hovoriť o akejsi zotrvačnosti, tá býva pri hororových sériách častým javom. Podarené V zajatí démonov treba vyžmýkať, ako to len ide. Nevyšlo to pri prvom pokuse rozvinúť vedľajšiu postavu, poďme na druhý. Žeby sa stal zázrak a Annabelle 2: Stvorenie zla za niečo stálo?

„Prenášame sa niekde do štyridsiatych rokov, k remeselnému výrobcovi hračiek, ktorý Annabelle vytvoril.“

Optimisticky znie meno režiséra Davida F. Sandberga, tomu režijný debut s Nezhasínaj vyšiel nad očakávania. Nádejne znie aj to, nakoľko sa dej od pôvodných filmov odpútava. Prenášame sa niekde do štyridsiatych rokov, k remeselnému výrobcovi hračiek, ktorý Annabelle vytvoril. Tragicky mu zahynula malá dcérka, aby s manželkou zahnali pocit samoty, do odľahlej usadlosti prichýlia deti z detského domova s mníškou, ich vychovávateľkou. Zakázané majú rušiť pani domu, tá je už nejaký čas pripútaná na lôžko. A nesmú vstupovať do izby pôvodne obývanej malou Bee. Mala by byť zamknutá, no nie vždy to tak je. Dievčatká nájdu dvere otvorené v noci, a v izbe sa vždy deje niečo čudné. V šatníku nájdu bábku. Pôsobí hrozivo, premiestňuje sa. Otáča hlavu. Asi by sa jej radšej nemali chytať a vynášať ju von. Začnú sa totiž objavovať ďalší duchovia. Malá Bee, aj jeden o niečo menej sympatický.

Strata akejkoľvek nadväznosti okrem existencie bábky ako neživého predmetu deju rozhodne pomáha, ten sa rozvíja bez akýchkoľvek obmedzení pôvodnou sériou. Statická bábka ako zdroj všetkého zla pôsobí stále mierne absurdne, v detských hrách sa ale film tentokrát spočiatku viditeľne vyžíva. Opäť v nás vzbudzuje obavy, čím vlastne chce strašiť, a či sa nás bude snažiť uspokojiť dievčatkami, ktoré spod plachty sledujú tiene zvláštnych postáv. Táto fáza síce nie je krátka, okrem vyvolávania diváckych pochybností na nej ale nič zásadne zlé nie je. Hlavné je, že pochybnosti sa nakoniec vôbec nenaplnia.

„Vnímame ich slabosť, ich detský strach, ten je zároveň celkom oprávnený a my vieme, že im skutočne niečo hrozí.“

Prídu aj skutočne strašidelné scény, že sa bude čoho báť nám dá najavo už tá prvá. Jej prínos je hlavne v prechode od neurčitého a miestami dosť infantilného strašenia k skutočnej hrozbe s dosahom na postavy. Tie sa z nášho pohľadu ocitnú v neustálom nebezpečenstve. Tomu pomáha hneď niekoľko faktorov, v prvom rade častá osamotenosť postáv- malých dievčatiek, keď sa niečo deje. Vnímame ich slabosť, ich detský strach, ten je zároveň celkom oprávnený a my vieme, že im skutočne niečo hrozí. Výborne funguje prostredie osamoteného domu, izolovanosť a únik ako celkom neexistujúca možnosť záchrany. Strašidelné scény sa kopia s výbornou intenzitou, zhustne atmosféra a zároveň v rámci možností napreduje a dáva zmysel aj dej.

„Lacnú efektnosť a umelé štylizovanie vidno ešte viac na priebehu strašidelných sekvencií.“

S tým zmyslom je to trochu zložitejšie, ako asi vždy pri duchárinách. V tomto prípade nie je vôbec problém v celkovej zápletke, tá má svoju logiku a čaro, a odhalia nám ju v správnej chvíli ako sa patrí. Problém je jednak v správaní postáv v mnohých situáciách, kde často pôsobia značne nepresvedčivo. Lacnú efektnosť a umelé štylizovanie vidno ešte viac na priebehu strašidelných sekvencií. Všetko sa deje len s cieľom strašiť, kradnutie duší a všetko ostatné už je druhoradé. Priebeh mnohých situácií je potom často dokonale nezmyselný, a nekonzistentný čo sa týka schopností prítomného zla. Pri duchárinách už sme si zvykli nehľadať v každom vyskakujúcom klaunovi logiku, tentokrát sa ale dostávame blízko k extrému a je priam nevyhnutné, aby v niektorej chvíli nezmyselnosť divákovi udrela do očí.  Čo už, za ten šľachetný cieľ navodiť zimomriavky filmu hádam môžeme odpustiť.

Annabelle 2: Stvorenie zla je nakoniec film, ktorému odpustíme aj to, cez aký odpad v podobe jednotky sme sa k nemu museli dopracovať. Vracia do vesmíru stvoreného Jamesom Wanom strašidelnú kvalitu, a čo je ešte lepšie, vnáša doň nový a svieži režisérsky rukopis. Ten funguje podobne ako v Nezhasínaj cez pôsobivé, no často lacné a umelé strašenie. Je otázne, ako dlho ho pánovi režisérovi diváci budú ochotní prijímať, či kedy s ním on sám zájde priďaleko. Nateraz ale funguje a straší, tak buďme spokojní. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok