hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Tarantula

Úspešný pokus spoznáte podľa jasného výsledku
Sú nápady, ktoré znejú ako vtip, no kým ich nevyskúšate, istý si byť skrátka nemôžete. Ak aj dnes niekto nakrúti horor o zmutovanom obrovskom zvierati, pri najlepšom marketingu sa prepracuje možno do distribúcie v novinových stánkoch. Lenže predstavte si, že nikto by nič podobné nikdy neskúsil. Známy hollywoodsky producent by sa v neistote, či je ten kto za ním prišiel s podobným nápadom blázon alebo génius, rozhodol neriskovať, že mu ho vyfúknu. V 3D by uviedol stomiliónový projekt o obrovskej mačke, ktorá terorizuje nevinné mestečko. To už sa nestane sa. Túto cestu už našťastie preskúmali filmy ako Tarantula, a podali jasné svedectvo, čo na nej možno nájsť.
6. 10. 2014

Ghoul

Snažia sa Česi nakrútiť horšie 3D ako Jean- Luc Godard?
Andrej Čikatilo bol masový vrah, ktorý sa priznal k 56 vraždám žien a detí, Svoje obete často jedol a len pri zabíjaní údajne dokázal dosiahnuť orgazmus. Inak bol impotentný. Jeho detstvo poznačil Stalinov hladomor na Ukrajine, aby prežili, musela vraj rodina zjesť jeho brata Stepana. O Čikatilovi ale nič nevie skupinka filmárov, ktorí sa vydali nakrúcať príbeh iného kanibala vo filme Ghoul.
10. 3. 2015

recenzie.

Annabelle 2: Stvorenie zla

Andrej Gomora | 16. 8. 2017
0
7/10          
žáner:
mystery, possession

Slabá nadväznosť ako zásadná výhoda


Znie ako trochu zvláštny nápad vytvoriť sequel, prequel, či akýkoľvek druh pokračovania k nepodarenému filmu. Takým prvá Annabelle nepochybne bola. Sama osebe si zaslúžila upadnúť do zabudnutia, keďže nedokázala divákovi ponúknuť nič náznakom hodné pozerania. Maximálne sa tu tak dá hovoriť o akejsi zotrvačnosti, tá býva pri hororových sériách častým javom. Podarené V zajatí démonov treba vyžmýkať, ako to len ide. Nevyšlo to pri prvom pokuse rozvinúť vedľajšiu postavu, poďme na druhý. Žeby sa stal zázrak a Annabelle 2: Stvorenie zla za niečo stálo?

„Prenášame sa niekde do štyridsiatych rokov, k remeselnému výrobcovi hračiek, ktorý Annabelle vytvoril.“

Optimisticky znie meno režiséra Davida F. Sandberga, tomu režijný debut s Nezhasínaj vyšiel nad očakávania. Nádejne znie aj to, nakoľko sa dej od pôvodných filmov odpútava. Prenášame sa niekde do štyridsiatych rokov, k remeselnému výrobcovi hračiek, ktorý Annabelle vytvoril. Tragicky mu zahynula malá dcérka, aby s manželkou zahnali pocit samoty, do odľahlej usadlosti prichýlia deti z detského domova s mníškou, ich vychovávateľkou. Zakázané majú rušiť pani domu, tá je už nejaký čas pripútaná na lôžko. A nesmú vstupovať do izby pôvodne obývanej malou Bee. Mala by byť zamknutá, no nie vždy to tak je. Dievčatká nájdu dvere otvorené v noci, a v izbe sa vždy deje niečo čudné. V šatníku nájdu bábku. Pôsobí hrozivo, premiestňuje sa. Otáča hlavu. Asi by sa jej radšej nemali chytať a vynášať ju von. Začnú sa totiž objavovať ďalší duchovia. Malá Bee, aj jeden o niečo menej sympatický.

Strata akejkoľvek nadväznosti okrem existencie bábky ako neživého predmetu deju rozhodne pomáha, ten sa rozvíja bez akýchkoľvek obmedzení pôvodnou sériou. Statická bábka ako zdroj všetkého zla pôsobí stále mierne absurdne, v detských hrách sa ale film tentokrát spočiatku viditeľne vyžíva. Opäť v nás vzbudzuje obavy, čím vlastne chce strašiť, a či sa nás bude snažiť uspokojiť dievčatkami, ktoré spod plachty sledujú tiene zvláštnych postáv. Táto fáza síce nie je krátka, okrem vyvolávania diváckych pochybností na nej ale nič zásadne zlé nie je. Hlavné je, že pochybnosti sa nakoniec vôbec nenaplnia.

„Vnímame ich slabosť, ich detský strach, ten je zároveň celkom oprávnený a my vieme, že im skutočne niečo hrozí.“

Prídu aj skutočne strašidelné scény, že sa bude čoho báť nám dá najavo už tá prvá. Jej prínos je hlavne v prechode od neurčitého a miestami dosť infantilného strašenia k skutočnej hrozbe s dosahom na postavy. Tie sa z nášho pohľadu ocitnú v neustálom nebezpečenstve. Tomu pomáha hneď niekoľko faktorov, v prvom rade častá osamotenosť postáv- malých dievčatiek, keď sa niečo deje. Vnímame ich slabosť, ich detský strach, ten je zároveň celkom oprávnený a my vieme, že im skutočne niečo hrozí. Výborne funguje prostredie osamoteného domu, izolovanosť a únik ako celkom neexistujúca možnosť záchrany. Strašidelné scény sa kopia s výbornou intenzitou, zhustne atmosféra a zároveň v rámci možností napreduje a dáva zmysel aj dej.

„Lacnú efektnosť a umelé štylizovanie vidno ešte viac na priebehu strašidelných sekvencií.“

S tým zmyslom je to trochu zložitejšie, ako asi vždy pri duchárinách. V tomto prípade nie je vôbec problém v celkovej zápletke, tá má svoju logiku a čaro, a odhalia nám ju v správnej chvíli ako sa patrí. Problém je jednak v správaní postáv v mnohých situáciách, kde často pôsobia značne nepresvedčivo. Lacnú efektnosť a umelé štylizovanie vidno ešte viac na priebehu strašidelných sekvencií. Všetko sa deje len s cieľom strašiť, kradnutie duší a všetko ostatné už je druhoradé. Priebeh mnohých situácií je potom často dokonale nezmyselný, a nekonzistentný čo sa týka schopností prítomného zla. Pri duchárinách už sme si zvykli nehľadať v každom vyskakujúcom klaunovi logiku, tentokrát sa ale dostávame blízko k extrému a je priam nevyhnutné, aby v niektorej chvíli nezmyselnosť divákovi udrela do očí.  Čo už, za ten šľachetný cieľ navodiť zimomriavky filmu hádam môžeme odpustiť.

Annabelle 2: Stvorenie zla je nakoniec film, ktorému odpustíme aj to, cez aký odpad v podobe jednotky sme sa k nemu museli dopracovať. Vracia do vesmíru stvoreného Jamesom Wanom strašidelnú kvalitu, a čo je ešte lepšie, vnáša doň nový a svieži režisérsky rukopis. Ten funguje podobne ako v Nezhasínaj cez pôsobivé, no často lacné a umelé strašenie. Je otázne, ako dlho ho pánovi režisérovi diváci budú ochotní prijímať, či kedy s ním on sám zájde priďaleko. Nateraz ale funguje a straší, tak buďme spokojní. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok