hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom
Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.
13. 6. 2016

recenzie.

Annabelle 2: Stvorenie zla

Andrej Gomora | 16. 8. 2017
0
7/10          
žáner:
mystery, possession

Slabá nadväznosť ako zásadná výhoda


Znie ako trochu zvláštny nápad vytvoriť sequel, prequel, či akýkoľvek druh pokračovania k nepodarenému filmu. Takým prvá Annabelle nepochybne bola. Sama osebe si zaslúžila upadnúť do zabudnutia, keďže nedokázala divákovi ponúknuť nič náznakom hodné pozerania. Maximálne sa tu tak dá hovoriť o akejsi zotrvačnosti, tá býva pri hororových sériách častým javom. Podarené V zajatí démonov treba vyžmýkať, ako to len ide. Nevyšlo to pri prvom pokuse rozvinúť vedľajšiu postavu, poďme na druhý. Žeby sa stal zázrak a Annabelle 2: Stvorenie zla za niečo stálo?

„Prenášame sa niekde do štyridsiatych rokov, k remeselnému výrobcovi hračiek, ktorý Annabelle vytvoril.“

Optimisticky znie meno režiséra Davida F. Sandberga, tomu režijný debut s Nezhasínaj vyšiel nad očakávania. Nádejne znie aj to, nakoľko sa dej od pôvodných filmov odpútava. Prenášame sa niekde do štyridsiatych rokov, k remeselnému výrobcovi hračiek, ktorý Annabelle vytvoril. Tragicky mu zahynula malá dcérka, aby s manželkou zahnali pocit samoty, do odľahlej usadlosti prichýlia deti z detského domova s mníškou, ich vychovávateľkou. Zakázané majú rušiť pani domu, tá je už nejaký čas pripútaná na lôžko. A nesmú vstupovať do izby pôvodne obývanej malou Bee. Mala by byť zamknutá, no nie vždy to tak je. Dievčatká nájdu dvere otvorené v noci, a v izbe sa vždy deje niečo čudné. V šatníku nájdu bábku. Pôsobí hrozivo, premiestňuje sa. Otáča hlavu. Asi by sa jej radšej nemali chytať a vynášať ju von. Začnú sa totiž objavovať ďalší duchovia. Malá Bee, aj jeden o niečo menej sympatický.

Strata akejkoľvek nadväznosti okrem existencie bábky ako neživého predmetu deju rozhodne pomáha, ten sa rozvíja bez akýchkoľvek obmedzení pôvodnou sériou. Statická bábka ako zdroj všetkého zla pôsobí stále mierne absurdne, v detských hrách sa ale film tentokrát spočiatku viditeľne vyžíva. Opäť v nás vzbudzuje obavy, čím vlastne chce strašiť, a či sa nás bude snažiť uspokojiť dievčatkami, ktoré spod plachty sledujú tiene zvláštnych postáv. Táto fáza síce nie je krátka, okrem vyvolávania diváckych pochybností na nej ale nič zásadne zlé nie je. Hlavné je, že pochybnosti sa nakoniec vôbec nenaplnia.

„Vnímame ich slabosť, ich detský strach, ten je zároveň celkom oprávnený a my vieme, že im skutočne niečo hrozí.“

Prídu aj skutočne strašidelné scény, že sa bude čoho báť nám dá najavo už tá prvá. Jej prínos je hlavne v prechode od neurčitého a miestami dosť infantilného strašenia k skutočnej hrozbe s dosahom na postavy. Tie sa z nášho pohľadu ocitnú v neustálom nebezpečenstve. Tomu pomáha hneď niekoľko faktorov, v prvom rade častá osamotenosť postáv- malých dievčatiek, keď sa niečo deje. Vnímame ich slabosť, ich detský strach, ten je zároveň celkom oprávnený a my vieme, že im skutočne niečo hrozí. Výborne funguje prostredie osamoteného domu, izolovanosť a únik ako celkom neexistujúca možnosť záchrany. Strašidelné scény sa kopia s výbornou intenzitou, zhustne atmosféra a zároveň v rámci možností napreduje a dáva zmysel aj dej.

„Lacnú efektnosť a umelé štylizovanie vidno ešte viac na priebehu strašidelných sekvencií.“

S tým zmyslom je to trochu zložitejšie, ako asi vždy pri duchárinách. V tomto prípade nie je vôbec problém v celkovej zápletke, tá má svoju logiku a čaro, a odhalia nám ju v správnej chvíli ako sa patrí. Problém je jednak v správaní postáv v mnohých situáciách, kde často pôsobia značne nepresvedčivo. Lacnú efektnosť a umelé štylizovanie vidno ešte viac na priebehu strašidelných sekvencií. Všetko sa deje len s cieľom strašiť, kradnutie duší a všetko ostatné už je druhoradé. Priebeh mnohých situácií je potom často dokonale nezmyselný, a nekonzistentný čo sa týka schopností prítomného zla. Pri duchárinách už sme si zvykli nehľadať v každom vyskakujúcom klaunovi logiku, tentokrát sa ale dostávame blízko k extrému a je priam nevyhnutné, aby v niektorej chvíli nezmyselnosť divákovi udrela do očí.  Čo už, za ten šľachetný cieľ navodiť zimomriavky filmu hádam môžeme odpustiť.

Annabelle 2: Stvorenie zla je nakoniec film, ktorému odpustíme aj to, cez aký odpad v podobe jednotky sme sa k nemu museli dopracovať. Vracia do vesmíru stvoreného Jamesom Wanom strašidelnú kvalitu, a čo je ešte lepšie, vnáša doň nový a svieži režisérsky rukopis. Ten funguje podobne ako v Nezhasínaj cez pôsobivé, no často lacné a umelé strašenie. Je otázne, ako dlho ho pánovi režisérovi diváci budú ochotní prijímať, či kedy s ním on sám zájde priďaleko. Nateraz ale funguje a straší, tak buďme spokojní. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok