hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Nočné mory z temnôt

Čím sa strašia malé deti

Ako keby hlavným cieľom hororov posledných rokov malo byť vrátiť divákov stredného veku do detstva. Najznámejším nositeľom týchto snáh je samozrejme seriál Stranger Things, mysterióznej produkcie, ktorá má buď detských hrdinov, alebo sa odohráva pred pár desaťročiami, alebo využíva retro estetiku, je ale v poslednej dobe neúrekom. Ideálne samozrejme všetko naraz, ako je to v spomínanom seriáli. Naivným príbehom môže podobné ladenie skutočne dodať čaro, či zachrániť ich od požiadaviek na realizmus a presvedčivosť. Je to celé len svojská hra, spomienky na strašenie, a na to, čo nás vedelo naľakať, kým sme boli deti. Napríklad nejaké Nočné mory z temnôt.

27. 8. 2019

Annabelle 3: Návrat

Späť k detským hrám

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

10. 7. 2019

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

recenzie.

The Possession Experiment

Andrej Gomora | 2. 11. 2016
0
2/10          
žáner:
possession

Pokus vyšiel, s filmom je to horšie


Ľudí, čo úmyselne pozvali diabla do svojho tela, sme tu už mali. Jeden tak spravil z trucu, iná zase pre peniaze. Určite najušľachtilejším motívom podobného konania je ale vedecký pokus. Ak existuje diabol, musí existovať aj boh. Znie to ako pomerne jednoduchý experiment na odhalenie jednej z najväčších otázok ľudstva, nie? Takzvaný The Possession Experiment.

„Seansu nakoniec prežijú, len s Branodom po nej čosi nie je v poriadku. Čo by to tak mohlo byť?“

Pre Brandona ide o školský projekt. Chce sa venovať exorcizmu, ale už ho nebaví pozerať si len videá na internete. Túži niečo skutočne zásadné vykonať. Nájde si partnera, ten sa chce zviesť na jeho nadšení, to má ako jeden z mála v škole. O financie požiadajú na internete, kde okamžite vzbudia veľký záujem zo všetkých strán. Okrem iného sa im dostane výsmechu, nadávok aj rázneho odsúdenia náboženskej obce. Zaujmú ale aj študentku medicíny, tá sa chce k dvojici pridať, aby sledovala počas exorcizmu reakcie Brandonovho tela. Spoločne navštívia dom, kde vzniklo jedno z najzaujímavejších videí z exorcizmu. Nájdu tam tabuľku na komunikovanie s duchmi, pri ďalšej seanse im s jej pomocou médium pomôže vyvolať démona. Celý internet sleduje, ako sa veci začnú hýbať. Médium radšej utečie, aj oni by mali. Seansu nakoniec prežijú, len s Branodom po nej čosi nie je v poriadku. Čo by to tak mohlo byť?

„Nič sa nezamotáva, nič sa nedeje, len ako v tínedžerskom seriáli sledujeme prípravu školského projektu.“

Úvodná scéna s drsným rituálom funguje dobre, aj diváka správne naladí. Muchy určite má, hlavne čo do správania postáv. V nej ale ešte aspoň ide predovšetkým o gore a akciu, tie sa filmu ako tak daria. Potom totiž prichádza dlhé sucho. Bez náznaku napätia smeruje hlavná postava k tomu, čo všetci očakávame. Len nepočítame s tým, koľko jej potrvá sa tam dostať. Nič sa nezamotáva, nič sa nedeje, len ako v tínedžerskom seriáli sledujeme prípravu školského projektu. Vzhľadom na takmer amatérske nakrútenie nejde o nijako príjemný zážitok, a to sme sa ešte nedostali na dno toho, čo nám ide toto dielo ponúknuť. Tým sú bez pochyby scény s Brandonovými rodičmi, otrasný text a melodramatický odkaz, ktorý prináša, už len korunuje asi najpríšernejšia predstaviteľná hudba.

Čo tento film zvláda je gore a krvavé scény. Pri tých divák ako keby skutočne zabudol, že zvyšok filmu je taký zlý. Celková zápletka síce nie je žiaden zázrak, nie je ale ani dôvod ju zatracovať a vo filme nepôsobí rušivo. Aj mnohé prejavy správania postáv by išlo prijať, len by nesmeli v toľkých situáciách pôsobiť až tak nepresvedčivo a silene. Samozrejme ide do značnej miery o dôsledok príšerných hereckých výkonov, tie ale film neťahajú dole o nič viac ako čudný scenár či réžia.

„Na akciu sa pozerať dá a už aj za to málo nás nakoniec prinútia byť vďačnými.“

Príchod prvej drsnej scény je mierne nečakaný, teda, už by sa divákovi do filmu aj hodil, len kontext je trocha zvláštny. Aj nasledujúce drastické úkazy nie sú zrovna to, čo by sme asi v exorcistickom filme čakali. My ale máme pocit, že konečne sa tu niečo deje a ako tak sa na to dá aj pozerať. V rámci možností znesiteľne prebehne aj záverečná pasáž. Od filmu už vtedy vôbec nečakáme, že by podivné dejové zvraty mohli dávať zmysel, zaujať či prinajmenšom neiritovať svojou hlúposťou. Na akciu sa pozerať dá a už aj za to málo nás nakoniec prinútia byť vďačnými.

The Possession Experiment je film značne nízkych kvalít po všetkých stránkach. Má nápad a tých pár brutálnych scén, ktoré dosahujú úroveň základnej znesiteľnosti. Na tých ale film v žiadnom prípade nemôže stáť, hlavne pri toľkých negatívach. Tie z neho rozhodne nerobia dielo hodné divákovho času.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok