hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

The Possession Experiment

Andrej Gomora | 2. 11. 2016
0
2/10          
žáner:
possession

Pokus vyšiel, s filmom je to horšie


Ľudí, čo úmyselne pozvali diabla do svojho tela, sme tu už mali. Jeden tak spravil z trucu, iná zase pre peniaze. Určite najušľachtilejším motívom podobného konania je ale vedecký pokus. Ak existuje diabol, musí existovať aj boh. Znie to ako pomerne jednoduchý experiment na odhalenie jednej z najväčších otázok ľudstva, nie? Takzvaný The Possession Experiment.

„Seansu nakoniec prežijú, len s Branodom po nej čosi nie je v poriadku. Čo by to tak mohlo byť?“

Pre Brandona ide o školský projekt. Chce sa venovať exorcizmu, ale už ho nebaví pozerať si len videá na internete. Túži niečo skutočne zásadné vykonať. Nájde si partnera, ten sa chce zviesť na jeho nadšení, to má ako jeden z mála v škole. O financie požiadajú na internete, kde okamžite vzbudia veľký záujem zo všetkých strán. Okrem iného sa im dostane výsmechu, nadávok aj rázneho odsúdenia náboženskej obce. Zaujmú ale aj študentku medicíny, tá sa chce k dvojici pridať, aby sledovala počas exorcizmu reakcie Brandonovho tela. Spoločne navštívia dom, kde vzniklo jedno z najzaujímavejších videí z exorcizmu. Nájdu tam tabuľku na komunikovanie s duchmi, pri ďalšej seanse im s jej pomocou médium pomôže vyvolať démona. Celý internet sleduje, ako sa veci začnú hýbať. Médium radšej utečie, aj oni by mali. Seansu nakoniec prežijú, len s Branodom po nej čosi nie je v poriadku. Čo by to tak mohlo byť?

„Nič sa nezamotáva, nič sa nedeje, len ako v tínedžerskom seriáli sledujeme prípravu školského projektu.“

Úvodná scéna s drsným rituálom funguje dobre, aj diváka správne naladí. Muchy určite má, hlavne čo do správania postáv. V nej ale ešte aspoň ide predovšetkým o gore a akciu, tie sa filmu ako tak daria. Potom totiž prichádza dlhé sucho. Bez náznaku napätia smeruje hlavná postava k tomu, čo všetci očakávame. Len nepočítame s tým, koľko jej potrvá sa tam dostať. Nič sa nezamotáva, nič sa nedeje, len ako v tínedžerskom seriáli sledujeme prípravu školského projektu. Vzhľadom na takmer amatérske nakrútenie nejde o nijako príjemný zážitok, a to sme sa ešte nedostali na dno toho, čo nám ide toto dielo ponúknuť. Tým sú bez pochyby scény s Brandonovými rodičmi, otrasný text a melodramatický odkaz, ktorý prináša, už len korunuje asi najpríšernejšia predstaviteľná hudba.

Čo tento film zvláda je gore a krvavé scény. Pri tých divák ako keby skutočne zabudol, že zvyšok filmu je taký zlý. Celková zápletka síce nie je žiaden zázrak, nie je ale ani dôvod ju zatracovať a vo filme nepôsobí rušivo. Aj mnohé prejavy správania postáv by išlo prijať, len by nesmeli v toľkých situáciách pôsobiť až tak nepresvedčivo a silene. Samozrejme ide do značnej miery o dôsledok príšerných hereckých výkonov, tie ale film neťahajú dole o nič viac ako čudný scenár či réžia.

„Na akciu sa pozerať dá a už aj za to málo nás nakoniec prinútia byť vďačnými.“

Príchod prvej drsnej scény je mierne nečakaný, teda, už by sa divákovi do filmu aj hodil, len kontext je trocha zvláštny. Aj nasledujúce drastické úkazy nie sú zrovna to, čo by sme asi v exorcistickom filme čakali. My ale máme pocit, že konečne sa tu niečo deje a ako tak sa na to dá aj pozerať. V rámci možností znesiteľne prebehne aj záverečná pasáž. Od filmu už vtedy vôbec nečakáme, že by podivné dejové zvraty mohli dávať zmysel, zaujať či prinajmenšom neiritovať svojou hlúposťou. Na akciu sa pozerať dá a už aj za to málo nás nakoniec prinútia byť vďačnými.

The Possession Experiment je film značne nízkych kvalít po všetkých stránkach. Má nápad a tých pár brutálnych scén, ktoré dosahujú úroveň základnej znesiteľnosti. Na tých ale film v žiadnom prípade nemôže stáť, hlavne pri toľkých negatívach. Tie z neho rozhodne nerobia dielo hodné divákovho času.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok