hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Chain Letter

Spam patrí dok koša, nie do kina
Ak túto správu nerozošlete do 24 hodín štyrom ďalším ľuďom, tak po a) vám vypadajú všetky zuby, po b) znásilní vás váš najlepší kamarát alebo po c) príde si po vás vrah a zomriete brutálnou smrťou. Áno, cé je správne! 23. 3. 2011

Curse of Chucky

Prekliatie večnej mladosti
Veru tak, Chucky je prekliaty. Už nikdy sa ho nezbavíme, zostane na zemi strašiť na večné časy. Alebo aspoň kým je medzi nami jeho tvorca, Don Mancini. Intervaly medzi filmami môžu rásť, my vieme že skôr alebo neskôr sa Chucky vráti. Robí dokola to isté a nie je dôvod, aby prestal. Už dlho si vo filmoch drží svoj štandard ktorý neklesá ani nestúpa. Ustálenosť série potvrdzuje aj ďalšie pokračovanie, Curse of Chucky.
22. 10. 2013

It Stains the Sands Red

Ďalšie nezvyčajné priateľstvo

Nie, nejde o komédiu. Zombícky funguje úvod aj dlhé a pomalé stíhanie. Pár nedostatkov v uveriteľnosti tam je, inak ale dáva zmysel a je pútavé. Pomalá verzia zombíkov je predsa jedna z klasických, použil ju aj Romero. Tak prečo by takto nemohol vyzerať pochod krížom cez púšť. Hlavná postava nie je zrovna sympatická, zároveň sa nám sem skrátka hodí, a jedným z hlavných cieľov filmu je predstaviť divákovi jej zložitosť. Aby sme videli, že aj mafiánska štetka je vlastne človek, má svoju minulosť a svoje trápenia. Priebeh naháňačky tiež nenudí, sú v ňom chvíle napätia zo zombíka, ako aj z náročného pochodu s neistým cieľom.

22. 9. 2017

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

recenzie.

The Vatican Tapes

Andrej Gomora | 9. 11. 2015
0
3/10          
žáner:
possession

Ešte ste nepočuli o Vatikánskych archívoch?


Na svete sa nič nedeje náhodou. Za všetko dobré môže Boh, za všetko zlé Diabol. Preto keď niekto ochorie, treba z neho akurát vymiesť diabla. Odíde zlo a zase mu bude dobre. Tak aj Ježiš dokázal vyliečiť všetkých chorých, mrzáci len kvôli diablovi nemohli chodiť a slepí vidieť. Keď diabol pominul z ich tiel, opäť si mohli naplno užívať radosti sveta. No a keď niekto nemal v poriadku myseľ, nesprával sa ako človek, musel byť diablom rovno posadnutý. Hoci pri fyzických chorobách už náboženstvo uvoľnilo pôsobisko medicíne, už aj tak o niečo tajomnejších psychických porúch sa nechce úplne vzdať. Stále kolujú mýty o zmocnení sa nevinných démonmi, ktorých vyženie len exorcizmus. Vatikán si ich stále zaznamenáva na takzvaných The Vatican Tapes.

„Do rúk si ju nakoniec vezme kňaz, príde mu aj pomoc z Vatikánu."

Tento konkrétny záznam sa týka mladej Američanky, diabol sa jej zmocní na jej dvadsiate štvrté narodeniny. Poreže sa pri krájaní torty, natoľko hnusne, že musí ísť do nemocnice. Od tej chvíle sa okolo nej začnú diať čudné veci. Cestou domov prerazí vták okno autobusu, vletí dnu len aby ju mohol do porezaného prsta ešte ďobnúť. Angela je vkuse smädná, pije vodu no správa sa ako opitá. Omdlie, musia ju viezť do nemocnice. Spôsobí nehodu, upadne do kómy a zdanlivo zomrie. No znova sa prebudí. Lekári už vlastne nevedia, čo s ňou, rovnako ako nemocničná ochranka. Skúsia to na psychiatrii, tiež neúspešne. Do rúk si ju nakoniec vezme kňaz, príde mu aj pomoc z Vatikánu. Kiežby aspoň tá vzbudzovala dôveru.

„Diablovi pochopiteľne človek nemusí rozumieť, nejaký naznak logiky alebo niekam smerujúceho spádu ale zvyknú mávať aj podobné filmy."

Asi nejde o úmysel, ale na zamyslenie sa nad absurdnosťou celého konceptu posadnutosti tento film nabáda neuveriteľne výrazne. Od začiatku, keď zjavne nevie čo so sebou a snaží sa len vyrábať chaos. Diablovi pochopiteľne človek nemusí rozumieť, nejaký naznak logiky alebo niekam smerujúceho spádu ale zvyknú mávať aj podobné filmy. Angela sa musí skrátka správať čudne, aby vzbudila znepokojenie. Prvý problém je v tom, že aj tak zostáva hlavnou postavou, respektíve film nám neponúka žiadnu inú. Máme tu jej priateľa, otca, kňaza, po všetkých stránkach ale ide len o vedľajšie postavy. Koho teda máme sledovať? Vzhľadom na jej chabé vykreslenie ani pri Angele nevnímame viditeľný rozdiel medzi jej skutočným a posadnutým ja. O koho sa teda máme báť? O ňu, ktorá je sama ohrozením pre svoje okolie? Alebo o jej okolie plné štatistov, ktorí sa navyše ani nejavia príliš ohrození?

„Film nemá náznaky atmosféry po žiadnej stránke, nielen hororovej."

Vo filme sa síce stále niečo deje, my ale ani do konca nepochopíme čo si o tom máme myslieť. Pár scén sa snaží byť strašidelných. No jednak sú samé nedomyslené, navyše sa strácajú v celkovom chaose. Film nemá náznaky atmosféry po žiadnej stránke, nielen hororovej. Nie je tajomný, keďže divákovi je jasné, že žiadne tajomstvo, o ktoré by mohol stáť, za príbehom nie je. Rovnako nie je napínavý. Keďže sa pozeráme na bordel a čo ďalšie sa v ňom odohrá nám už je jedno. Minimum scén je drsných či efektných, až ku koncu sa trochu rozbehneme. Celkovú ťaživosť, alebo hocijaké iné pôsobenie na diváka sa nastoliť nepodarí. Presne v tomto zmysle prichádza aj záver, bez zvratov či akokoľvek zaujímavého vývoja. Niečo sa stalo, niečo sa možno stane. Nerozumieme čo to znamená a je nám to úplne jedno.

Nejde o žiadnu katastrofu, no film nie je veľmi dobre zvládnutý ani po remeselnej stránke. Na konci sa snaží stemnieť nelogicky čiernymi zábermi, dovtedy sa snaží pôsobiť aj cez užívanie rôznych pohľadov. Zle nie je zvládnutý herecky, čo ale aj tak nepomáha priniesť náznaky presvedčivosti či dokonca sympatickosti postáv. Jednoznačným problémom je scenár, ten by asi nezachránila ani neporovnateľne lepšia réžia. Vďaka tej máme dojem, ako keby sme sledovali viac menej decentný film. Len keď si všimneme, čo presne sa na plátne deje, uvedomíme si, že to tak nie je.

The Vatican Tapes spracúva otrepanú tému, ktorá sama osebe nemá veľa logiky. V tomto smere ju privádza takmer k dokonalosti a ak sa raz bude hodnotiť, ktorý film svoju tematiku najdokonalejšie zdevastoval, určite by si zaslúžil jedno z popredných umiestnení. Škoda len, že aj napriek tomu nedokázal byť aspoň zábavný. Možno by sa o jeho úspechu dozvedelo viac ľudí, keby sa dalo odporučiť ho pozerať. To ale nejde.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok