hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Nočné mory z temnôt

Čím sa strašia malé deti

Ako keby hlavným cieľom hororov posledných rokov malo byť vrátiť divákov stredného veku do detstva. Najznámejším nositeľom týchto snáh je samozrejme seriál Stranger Things, mysterióznej produkcie, ktorá má buď detských hrdinov, alebo sa odohráva pred pár desaťročiami, alebo využíva retro estetiku, je ale v poslednej dobe neúrekom. Ideálne samozrejme všetko naraz, ako je to v spomínanom seriáli. Naivným príbehom môže podobné ladenie skutočne dodať čaro, či zachrániť ich od požiadaviek na realizmus a presvedčivosť. Je to celé len svojská hra, spomienky na strašenie, a na to, čo nás vedelo naľakať, kým sme boli deti. Napríklad nejaké Nočné mory z temnôt.

27. 8. 2019

Annabelle 3: Návrat

Späť k detským hrám

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

10. 7. 2019

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

recenzie.

The Vatican Tapes

Andrej Gomora | 9. 11. 2015
0
3/10          
žáner:
possession

Ešte ste nepočuli o Vatikánskych archívoch?


Na svete sa nič nedeje náhodou. Za všetko dobré môže Boh, za všetko zlé Diabol. Preto keď niekto ochorie, treba z neho akurát vymiesť diabla. Odíde zlo a zase mu bude dobre. Tak aj Ježiš dokázal vyliečiť všetkých chorých, mrzáci len kvôli diablovi nemohli chodiť a slepí vidieť. Keď diabol pominul z ich tiel, opäť si mohli naplno užívať radosti sveta. No a keď niekto nemal v poriadku myseľ, nesprával sa ako človek, musel byť diablom rovno posadnutý. Hoci pri fyzických chorobách už náboženstvo uvoľnilo pôsobisko medicíne, už aj tak o niečo tajomnejších psychických porúch sa nechce úplne vzdať. Stále kolujú mýty o zmocnení sa nevinných démonmi, ktorých vyženie len exorcizmus. Vatikán si ich stále zaznamenáva na takzvaných The Vatican Tapes.

„Do rúk si ju nakoniec vezme kňaz, príde mu aj pomoc z Vatikánu."

Tento konkrétny záznam sa týka mladej Američanky, diabol sa jej zmocní na jej dvadsiate štvrté narodeniny. Poreže sa pri krájaní torty, natoľko hnusne, že musí ísť do nemocnice. Od tej chvíle sa okolo nej začnú diať čudné veci. Cestou domov prerazí vták okno autobusu, vletí dnu len aby ju mohol do porezaného prsta ešte ďobnúť. Angela je vkuse smädná, pije vodu no správa sa ako opitá. Omdlie, musia ju viezť do nemocnice. Spôsobí nehodu, upadne do kómy a zdanlivo zomrie. No znova sa prebudí. Lekári už vlastne nevedia, čo s ňou, rovnako ako nemocničná ochranka. Skúsia to na psychiatrii, tiež neúspešne. Do rúk si ju nakoniec vezme kňaz, príde mu aj pomoc z Vatikánu. Kiežby aspoň tá vzbudzovala dôveru.

„Diablovi pochopiteľne človek nemusí rozumieť, nejaký naznak logiky alebo niekam smerujúceho spádu ale zvyknú mávať aj podobné filmy."

Asi nejde o úmysel, ale na zamyslenie sa nad absurdnosťou celého konceptu posadnutosti tento film nabáda neuveriteľne výrazne. Od začiatku, keď zjavne nevie čo so sebou a snaží sa len vyrábať chaos. Diablovi pochopiteľne človek nemusí rozumieť, nejaký naznak logiky alebo niekam smerujúceho spádu ale zvyknú mávať aj podobné filmy. Angela sa musí skrátka správať čudne, aby vzbudila znepokojenie. Prvý problém je v tom, že aj tak zostáva hlavnou postavou, respektíve film nám neponúka žiadnu inú. Máme tu jej priateľa, otca, kňaza, po všetkých stránkach ale ide len o vedľajšie postavy. Koho teda máme sledovať? Vzhľadom na jej chabé vykreslenie ani pri Angele nevnímame viditeľný rozdiel medzi jej skutočným a posadnutým ja. O koho sa teda máme báť? O ňu, ktorá je sama ohrozením pre svoje okolie? Alebo o jej okolie plné štatistov, ktorí sa navyše ani nejavia príliš ohrození?

„Film nemá náznaky atmosféry po žiadnej stránke, nielen hororovej."

Vo filme sa síce stále niečo deje, my ale ani do konca nepochopíme čo si o tom máme myslieť. Pár scén sa snaží byť strašidelných. No jednak sú samé nedomyslené, navyše sa strácajú v celkovom chaose. Film nemá náznaky atmosféry po žiadnej stránke, nielen hororovej. Nie je tajomný, keďže divákovi je jasné, že žiadne tajomstvo, o ktoré by mohol stáť, za príbehom nie je. Rovnako nie je napínavý. Keďže sa pozeráme na bordel a čo ďalšie sa v ňom odohrá nám už je jedno. Minimum scén je drsných či efektných, až ku koncu sa trochu rozbehneme. Celkovú ťaživosť, alebo hocijaké iné pôsobenie na diváka sa nastoliť nepodarí. Presne v tomto zmysle prichádza aj záver, bez zvratov či akokoľvek zaujímavého vývoja. Niečo sa stalo, niečo sa možno stane. Nerozumieme čo to znamená a je nám to úplne jedno.

Nejde o žiadnu katastrofu, no film nie je veľmi dobre zvládnutý ani po remeselnej stránke. Na konci sa snaží stemnieť nelogicky čiernymi zábermi, dovtedy sa snaží pôsobiť aj cez užívanie rôznych pohľadov. Zle nie je zvládnutý herecky, čo ale aj tak nepomáha priniesť náznaky presvedčivosti či dokonca sympatickosti postáv. Jednoznačným problémom je scenár, ten by asi nezachránila ani neporovnateľne lepšia réžia. Vďaka tej máme dojem, ako keby sme sledovali viac menej decentný film. Len keď si všimneme, čo presne sa na plátne deje, uvedomíme si, že to tak nie je.

The Vatican Tapes spracúva otrepanú tému, ktorá sama osebe nemá veľa logiky. V tomto smere ju privádza takmer k dokonalosti a ak sa raz bude hodnotiť, ktorý film svoju tematiku najdokonalejšie zdevastoval, určite by si zaslúžil jedno z popredných umiestnení. Škoda len, že aj napriek tomu nedokázal byť aspoň zábavný. Možno by sa o jeho úspechu dozvedelo viac ľudí, keby sa dalo odporučiť ho pozerať. To ale nejde.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok