hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

The Vatican Tapes

Andrej Gomora | 9. 11. 2015
0
3/10          
žáner:
possession

Ešte ste nepočuli o Vatikánskych archívoch?


Na svete sa nič nedeje náhodou. Za všetko dobré môže Boh, za všetko zlé Diabol. Preto keď niekto ochorie, treba z neho akurát vymiesť diabla. Odíde zlo a zase mu bude dobre. Tak aj Ježiš dokázal vyliečiť všetkých chorých, mrzáci len kvôli diablovi nemohli chodiť a slepí vidieť. Keď diabol pominul z ich tiel, opäť si mohli naplno užívať radosti sveta. No a keď niekto nemal v poriadku myseľ, nesprával sa ako človek, musel byť diablom rovno posadnutý. Hoci pri fyzických chorobách už náboženstvo uvoľnilo pôsobisko medicíne, už aj tak o niečo tajomnejších psychických porúch sa nechce úplne vzdať. Stále kolujú mýty o zmocnení sa nevinných démonmi, ktorých vyženie len exorcizmus. Vatikán si ich stále zaznamenáva na takzvaných The Vatican Tapes.

„Do rúk si ju nakoniec vezme kňaz, príde mu aj pomoc z Vatikánu."

Tento konkrétny záznam sa týka mladej Američanky, diabol sa jej zmocní na jej dvadsiate štvrté narodeniny. Poreže sa pri krájaní torty, natoľko hnusne, že musí ísť do nemocnice. Od tej chvíle sa okolo nej začnú diať čudné veci. Cestou domov prerazí vták okno autobusu, vletí dnu len aby ju mohol do porezaného prsta ešte ďobnúť. Angela je vkuse smädná, pije vodu no správa sa ako opitá. Omdlie, musia ju viezť do nemocnice. Spôsobí nehodu, upadne do kómy a zdanlivo zomrie. No znova sa prebudí. Lekári už vlastne nevedia, čo s ňou, rovnako ako nemocničná ochranka. Skúsia to na psychiatrii, tiež neúspešne. Do rúk si ju nakoniec vezme kňaz, príde mu aj pomoc z Vatikánu. Kiežby aspoň tá vzbudzovala dôveru.

„Diablovi pochopiteľne človek nemusí rozumieť, nejaký naznak logiky alebo niekam smerujúceho spádu ale zvyknú mávať aj podobné filmy."

Asi nejde o úmysel, ale na zamyslenie sa nad absurdnosťou celého konceptu posadnutosti tento film nabáda neuveriteľne výrazne. Od začiatku, keď zjavne nevie čo so sebou a snaží sa len vyrábať chaos. Diablovi pochopiteľne človek nemusí rozumieť, nejaký naznak logiky alebo niekam smerujúceho spádu ale zvyknú mávať aj podobné filmy. Angela sa musí skrátka správať čudne, aby vzbudila znepokojenie. Prvý problém je v tom, že aj tak zostáva hlavnou postavou, respektíve film nám neponúka žiadnu inú. Máme tu jej priateľa, otca, kňaza, po všetkých stránkach ale ide len o vedľajšie postavy. Koho teda máme sledovať? Vzhľadom na jej chabé vykreslenie ani pri Angele nevnímame viditeľný rozdiel medzi jej skutočným a posadnutým ja. O koho sa teda máme báť? O ňu, ktorá je sama ohrozením pre svoje okolie? Alebo o jej okolie plné štatistov, ktorí sa navyše ani nejavia príliš ohrození?

„Film nemá náznaky atmosféry po žiadnej stránke, nielen hororovej."

Vo filme sa síce stále niečo deje, my ale ani do konca nepochopíme čo si o tom máme myslieť. Pár scén sa snaží byť strašidelných. No jednak sú samé nedomyslené, navyše sa strácajú v celkovom chaose. Film nemá náznaky atmosféry po žiadnej stránke, nielen hororovej. Nie je tajomný, keďže divákovi je jasné, že žiadne tajomstvo, o ktoré by mohol stáť, za príbehom nie je. Rovnako nie je napínavý. Keďže sa pozeráme na bordel a čo ďalšie sa v ňom odohrá nám už je jedno. Minimum scén je drsných či efektných, až ku koncu sa trochu rozbehneme. Celkovú ťaživosť, alebo hocijaké iné pôsobenie na diváka sa nastoliť nepodarí. Presne v tomto zmysle prichádza aj záver, bez zvratov či akokoľvek zaujímavého vývoja. Niečo sa stalo, niečo sa možno stane. Nerozumieme čo to znamená a je nám to úplne jedno.

Nejde o žiadnu katastrofu, no film nie je veľmi dobre zvládnutý ani po remeselnej stránke. Na konci sa snaží stemnieť nelogicky čiernymi zábermi, dovtedy sa snaží pôsobiť aj cez užívanie rôznych pohľadov. Zle nie je zvládnutý herecky, čo ale aj tak nepomáha priniesť náznaky presvedčivosti či dokonca sympatickosti postáv. Jednoznačným problémom je scenár, ten by asi nezachránila ani neporovnateľne lepšia réžia. Vďaka tej máme dojem, ako keby sme sledovali viac menej decentný film. Len keď si všimneme, čo presne sa na plátne deje, uvedomíme si, že to tak nie je.

The Vatican Tapes spracúva otrepanú tému, ktorá sama osebe nemá veľa logiky. V tomto smere ju privádza takmer k dokonalosti a ak sa raz bude hodnotiť, ktorý film svoju tematiku najdokonalejšie zdevastoval, určite by si zaslúžil jedno z popredných umiestnení. Škoda len, že aj napriek tomu nedokázal byť aspoň zábavný. Možno by sa o jeho úspechu dozvedelo viac ľudí, keby sa dalo odporučiť ho pozerať. To ale nejde.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok