hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Nenávisť (2020)

Nenávistí nikdy nie je dosť?

Američania už jeden remake nakrútili. Preto tentokrát oficiálne nejde o remake, pôvodne to mal byť reboot, nakoniec je z toho sidequel. Presný dej filmu z roku 2004 si už aj tak väčšina ľudí nepamätá, veď ani nebol zásadne dôležitý. Tu ide o myšlienku, princíp, či mytológiu, o koncept toho, ako sa nenávisť zostane niekde držať, šíri sa ďalej a už sa jej nedá zbaviť. Prečo z nápadu dokola nečerpať, nenakrútiť znova to isté, len trochu inak. A nazvať to rovnako, Nenávisť.

8. 1. 2020

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Puppet Master: Axis of Evil

Koniec jednej série
Sérii Puppet Master sa za niekoľko rokov podarilo spoľahlivo pochovať kedysi ešte ako-tak obľúbenú značku, a ak by desiaty diel nadväzoval na deviaty, bol by to iba ďalší klinec do rakvy. Reštart bol skutočne opäť jedinou možnosťou, ako z tejto šlamastiky von, hoci je otázne, či o Toulonove bábky ešte niekto vôbec stojí. Komu ešte vôbec niečo hovorí meno Toulan? 18. 1. 2011

recenzie.

The Vatican Tapes

Andrej Gomora | 9. 11. 2015
0
3/10          
žáner:
possession

Ešte ste nepočuli o Vatikánskych archívoch?


Na svete sa nič nedeje náhodou. Za všetko dobré môže Boh, za všetko zlé Diabol. Preto keď niekto ochorie, treba z neho akurát vymiesť diabla. Odíde zlo a zase mu bude dobre. Tak aj Ježiš dokázal vyliečiť všetkých chorých, mrzáci len kvôli diablovi nemohli chodiť a slepí vidieť. Keď diabol pominul z ich tiel, opäť si mohli naplno užívať radosti sveta. No a keď niekto nemal v poriadku myseľ, nesprával sa ako človek, musel byť diablom rovno posadnutý. Hoci pri fyzických chorobách už náboženstvo uvoľnilo pôsobisko medicíne, už aj tak o niečo tajomnejších psychických porúch sa nechce úplne vzdať. Stále kolujú mýty o zmocnení sa nevinných démonmi, ktorých vyženie len exorcizmus. Vatikán si ich stále zaznamenáva na takzvaných The Vatican Tapes.

„Do rúk si ju nakoniec vezme kňaz, príde mu aj pomoc z Vatikánu."

Tento konkrétny záznam sa týka mladej Američanky, diabol sa jej zmocní na jej dvadsiate štvrté narodeniny. Poreže sa pri krájaní torty, natoľko hnusne, že musí ísť do nemocnice. Od tej chvíle sa okolo nej začnú diať čudné veci. Cestou domov prerazí vták okno autobusu, vletí dnu len aby ju mohol do porezaného prsta ešte ďobnúť. Angela je vkuse smädná, pije vodu no správa sa ako opitá. Omdlie, musia ju viezť do nemocnice. Spôsobí nehodu, upadne do kómy a zdanlivo zomrie. No znova sa prebudí. Lekári už vlastne nevedia, čo s ňou, rovnako ako nemocničná ochranka. Skúsia to na psychiatrii, tiež neúspešne. Do rúk si ju nakoniec vezme kňaz, príde mu aj pomoc z Vatikánu. Kiežby aspoň tá vzbudzovala dôveru.

„Diablovi pochopiteľne človek nemusí rozumieť, nejaký naznak logiky alebo niekam smerujúceho spádu ale zvyknú mávať aj podobné filmy."

Asi nejde o úmysel, ale na zamyslenie sa nad absurdnosťou celého konceptu posadnutosti tento film nabáda neuveriteľne výrazne. Od začiatku, keď zjavne nevie čo so sebou a snaží sa len vyrábať chaos. Diablovi pochopiteľne človek nemusí rozumieť, nejaký naznak logiky alebo niekam smerujúceho spádu ale zvyknú mávať aj podobné filmy. Angela sa musí skrátka správať čudne, aby vzbudila znepokojenie. Prvý problém je v tom, že aj tak zostáva hlavnou postavou, respektíve film nám neponúka žiadnu inú. Máme tu jej priateľa, otca, kňaza, po všetkých stránkach ale ide len o vedľajšie postavy. Koho teda máme sledovať? Vzhľadom na jej chabé vykreslenie ani pri Angele nevnímame viditeľný rozdiel medzi jej skutočným a posadnutým ja. O koho sa teda máme báť? O ňu, ktorá je sama ohrozením pre svoje okolie? Alebo o jej okolie plné štatistov, ktorí sa navyše ani nejavia príliš ohrození?

„Film nemá náznaky atmosféry po žiadnej stránke, nielen hororovej."

Vo filme sa síce stále niečo deje, my ale ani do konca nepochopíme čo si o tom máme myslieť. Pár scén sa snaží byť strašidelných. No jednak sú samé nedomyslené, navyše sa strácajú v celkovom chaose. Film nemá náznaky atmosféry po žiadnej stránke, nielen hororovej. Nie je tajomný, keďže divákovi je jasné, že žiadne tajomstvo, o ktoré by mohol stáť, za príbehom nie je. Rovnako nie je napínavý. Keďže sa pozeráme na bordel a čo ďalšie sa v ňom odohrá nám už je jedno. Minimum scén je drsných či efektných, až ku koncu sa trochu rozbehneme. Celkovú ťaživosť, alebo hocijaké iné pôsobenie na diváka sa nastoliť nepodarí. Presne v tomto zmysle prichádza aj záver, bez zvratov či akokoľvek zaujímavého vývoja. Niečo sa stalo, niečo sa možno stane. Nerozumieme čo to znamená a je nám to úplne jedno.

Nejde o žiadnu katastrofu, no film nie je veľmi dobre zvládnutý ani po remeselnej stránke. Na konci sa snaží stemnieť nelogicky čiernymi zábermi, dovtedy sa snaží pôsobiť aj cez užívanie rôznych pohľadov. Zle nie je zvládnutý herecky, čo ale aj tak nepomáha priniesť náznaky presvedčivosti či dokonca sympatickosti postáv. Jednoznačným problémom je scenár, ten by asi nezachránila ani neporovnateľne lepšia réžia. Vďaka tej máme dojem, ako keby sme sledovali viac menej decentný film. Len keď si všimneme, čo presne sa na plátne deje, uvedomíme si, že to tak nie je.

The Vatican Tapes spracúva otrepanú tému, ktorá sama osebe nemá veľa logiky. V tomto smere ju privádza takmer k dokonalosti a ak sa raz bude hodnotiť, ktorý film svoju tematiku najdokonalejšie zdevastoval, určite by si zaslúžil jedno z popredných umiestnení. Škoda len, že aj napriek tomu nedokázal byť aspoň zábavný. Možno by sa o jeho úspechu dozvedelo viac ľudí, keby sa dalo odporučiť ho pozerať. To ale nejde.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok