recenzie.

Boarding School

Andrej Gomora | 12. 11. 2018

0

6/10          

žáner:

claustrophobic, psycho

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov

Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.

„Škoda je v prvom rade to, že nám skôr nedáva tušiť, že sa na niečo podobné môžeme tešiť.“

A ten moment príde neskoro, veľmi neskoro. Na tajomnosti a zvratoch tento film stojí, a ich výsledky zakaždým stoja zato. Škoda je v prvom rade to, že nám skôr nedáva tušiť, že sa na niečo podobné môžeme tešiť. Keď sa k odhaleniu hlavnej zápletky filmu dostaneme, tá minimálne ako námet rozhodne funguje. Môže nám čo to pripomínať, no samotný nápad sa javí ako celkom nový a typovo neopozeraný. Jeho nedostatkom môžu byť akurát deti v úlohe skutočných aj očakávaných obetí, s tými je to vždy ošemetné. Túto časť ale film relatívne zvláda, tí skutočne nevinne a detsky pôsobiaci prežívajú, umierajú tí dospelejší, pričom ich smrti tiež nie sú nijako drastické. Vyvolávajú presne len ten dusný a temný efekt ako by sa žiadalo.

Prvým nedostatkom je práve dlhá bezradnosť, minimálne zdanlivá, kým sa dostaneme k dramatickejším udalostiam a odhaleniam. Ostatné postavy sú podobne ako hlavný hrdina skôr ťaživé a nepríjemné, nie priamo hororové. Priveľký priestor, ktorý dostanú bez toho, aby sa čokoľvek dialo, využijú hlavne na iritovanie diváka a miestami na predvádzanie svojich nedostatkov čo do napísania. Chápeme, čo nám každým z nich chcú povedať a svoje funkcie plnia. Niekedy je ale vyslovene na nás, aby sme tú polohu prijali a zbytočne ju nespochybňovali, keďže s presvedčivosťou by to mohlo byť omnoho lepšie. Napríklad popálený chlapec má byť najskôr premúdralý, jeho repliky sú ale skôr na úrovni všeobecných a zbytočne opakovaných znalostí.

„Vo filme je aj veľa drobností, ktoré na prvý pohľad pôsobia ako super nápad.“

Keď sa akcia konečne rozbehne, jej hlavnou výsadou bude tiež skôr teória, ako priamo praktické spracovanie. To nie je určite zlé a nič zásadne nekazí. Divák si ale neodpustí pocit, že by mohlo byť aj lepšie. Vo filme je aj veľa drobností, ktoré na prvý pohľad pôsobia ako super nápad. Od skvelého prostredia, cez niektoré drobnosti intríg, po absolvovanie celého finále zo strany jednej z mužských postáv v šatách zosnulej babky. Každý z týchto nápadov ale nakoniec nevyznie tak dobre, ako by mohol. Stratia sa v niektorých hlúpejších drobnostiach, a iných celkom podivných. Ako nie celkom zrozumiteľné flashbacky asi do minulosti, divák ale vôbec presne nevie, do akej, ktorej a či skutočnej.

„Film si potom udrží určité tempo, ktoré sa nestratí, len sa zmení.“

Znepokojenie či nepríjemný pocit sa zmení na skutočný strach po prvej vražde. Nie priamo ňou, ale tým, čo nasleduje. Film si potom udrží určité tempo, ktoré sa nestratí, len sa zmení. Od určitej chvíle začne byť akosi hravé. Prevalí sa všetko zlo a nás zasiahne jeho množstvo aj zo strán, kde by sme to nečakali. Tým sa ale jeho prítomnosť naplní a film sa necíti potrebu v ňom ďalej vyžívať, respektíve, nechať ho ďalej pôsobiť. Svoju myšlienku nám predviedol jasne, tá je trápivá dosť. Tak načo ďalej týrať nevinných.

Boarding School by minimálne po dopozeraní mal na divákovi nechať relatívne pozitívny dojem zo zaujímavého nápadu. Vďaka nedostatkom v spracovaní počas pozerania a hlavne kým sa nedostaneme k pointe už tento dojem nemusí byť natoľko pozitívny, a nie vždy sa dá označiť pozeranie tohto filmu za pôžitok. Celkove by ale mal stáť aspoň za pokus, ak ste pripravený do neho investovať aj trocha trpezlivosti.