recenzie.

Annabelle

Andrej Gomora | 9. 10. 2014

0

3/10          

žáner:

ghost, psycho

S Chuckym bola aspoň sranda

„Manžel ju daroval žene krátko pred pôrodom, a bábika žiaľ stihla byť svedkom otrasného incidentu."

Vtedy patrila mladej sestričke. Vraj sa premiestňovala, diali sa okolo nej čudné veci. Mal v nej byť démon, a my teraz zistíme, ako sa do nej dostal. Presunieme sa o rok nazad, keď bola majetkom mladej rodiny. Manžel ju daroval žene krátko pred pôrodom, a bábika žiaľ stihla byť svedkom otrasného incidentu. Susedom od vedľa nedávno z domu utiekla dcéra, dala s k sekte. Teraz sa vrátila aj s partnerom rodičov zavraždiť. Vbehne aj do domu mladej rodinky, kým polícia pár zastreli, stihnú tehotnú bodnúť kúsok od brucha. Dieťa je našťastie v poriadku, lenže umierajúca neodišla len tak. Na stenu namaľovala temný symbol, a svojou krvou stihla pokropiť jednu z množstva bábik.

„Ešte horšie ale je, keď očakávanie odvaru začnú tvorcovia potvrdzovať po všetkých stránkach."

Aj keď alternatívne pohľady a rozvíjanie vedľajších tém môže byť fajn, zrovna horor sa nejaví ako pre ne najvhodnejší žáner. Hororové udalosti sa okrem iného zvyknú vyznačovať tým, že sú výrazné a pamätné, veď niekoho pri nich zabili. Už divácky predpoklad, že dianie musí byť menej povšimnutiahodné a hrozivé ako to hlavné je nevýhodou. Ešte horšie ale je, keď očakávanie odvaru začnú tvorcovia potvrdzovať po všetkých stránkach. Že nemajú veľa čo ponúknuť jasne cítiť už pri neuveriteľne dlhom rozjazde. Prvá drsná scéna so sektárskou dvojicou taktiež nie je najlepšie zvládnutá. Ako keby čo nemohli okukať, radšej odflákli. Všetko strašenie sa totiž až provokačne snaží nadviazať na minuloročné úspechy V zajatí démonov a Insidious a čerpať z ich prostriedkov. Pohľad na zápletku pritom nejde až tak zásadne na stranu týchto diel, len z nej ťažili neporovnateľne lepšie.

„Jeho cieľom je zjavne predovšetkým nevykročiť z tieňa pôvodného filmu, príbeh musí zotrvať v polohe vedľajšieho."

Bábika je strnulá a nehybná, veď to nie je Chucky, má ísť o duchársky príbeh. No pôsobí neškodne, príliš neškodne. Dejú sa čudné veci, akurát vôbec nie je jasný ich zmysel ani cieľ. Bábika sa v jednej chvíli hojdá v kresle. Beštia jedna. Divák by určite radšej zniesol nekonzistentnosť ako nezáživnú nehybnosť. Aj keď nič také nie je nikde explicitne sľúbené, podvedome počítame, že žiadnej z hlavných postáv by sa nič nemalo stať. Čo pri horore nie je ideálny pocit. Jeho cieľom je zjavne predovšetkým nevykročiť z tieňa pôvodného filmu, príbeh musí zotrvať v polohe vedľajšieho. Tento cieľ plní skutočne vynikajúco, ďaleko nad očakávania.

Keď už sa dostaneme k strašidelným scénam, prevláda jediný pocit- to isté už sme tu mali, a lepšie. Párkrát nás diabol nastraší, podarí sa aj pár sekvencií. Hrôza ale prichádza veľmi neskoro, divák je už unudený. Ak chceli budovať atmosféru, mali sa tvorcovia začať snažiť oveľa skôr. Celkový dojem by už nezachránili, ani keby finále skutočne za niečo stálo. Bezradnosť v stavaní duchárskej zápletky je viditeľný vďaka množstvu na seba nahádzaných klišé a nezmyslov. Všetko už len korunuje snaha dať udalosti do kontextu diania okolo Charlesa Mansona. Pripisovali mu už všeličo, no vzťah k skutočným okultným vedám je naozaj novinka.

Annabelle nie je nič iné ako najpodradnejší parazit. Priživuje sa neporovnateľne horšie ako aj tie najhoršie sequely. Nerozvíja ani nepridáva nič okrem nudnej stopáže a snahy vymámiť od diváka peniaze za ďalší lístok do kina. Tento nápad zjavne nadchol aj našich distribútorov, keď si zo všetkých hororov na uvedenie do kín vybrali zrovna tento.