hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

The Human Centipede 2: Full Sequence

Naozaj ešte odpornejšie
Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na youtube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom dieli nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.
13. 4. 2012

1922

Milovať pôdu viac ako ženu

Nejde len o jednoduchý rozdiel v záujmoch manželov. Ona chce žiť v meste, on miluje farmu. Problém je v tom, že pre neho je farma a čo najväčší pozemok jedinou životnou hodnotou. Či jednou z dvoch, tou druhou je syn, o ktorého ho chce manželka tiež obrať. Musí vyrastať s matkou, preto by tiež mal ísť do mesta. Svojím spôsobom ide o obmedzený fanatizmus, kde človek na niečom chorobne lipne, a ničomu nedovolí ho o to obrať. Pritom ani sám nevie, prečo mu na tom tak záleží. Šťastie ani bohatstvo mu pôda veru neprinesie. Tak bol skrátka vychovaný, také boli hodnoty ľudí v roku 1922.

25. 1. 2018

The Eyes of My Mother

Neučte deti hrám so skalpelom

Mama dievčatku veľa rozprávala o anatómii, o rezaní. Ako už mohla čakať, že to s ním dopadne. Sama bola v Portugalsku očná chirurgička, na kravskom oku dcére ukazuje, ako vyzerá jeho vnútro. Dievčatko je rado, rezanie sa jej páči, má rada svoju mamu. Na ich odľahlý statok jedného dňa príde cudzinec. Pýta sa na záchod, vyžaduje si nezvyčajnú zdvorilosť. Pôsobí na jednej strane krehko, zároveň dosť vyšinuto. Neskôr sa sám prizná, má rád zabíjanie, ten pocit ktorý človeku prináša. Na rozhovory s dievčatkom bude mať ešte veľa času. Bez mamičky si z neho spraví svojho jediného kamaráta. Hoci nahradiť ju samozrejme nikdy môcť nebude, Francisca bude vždy myslieť na The Eyes of My Mother.

27. 6. 2017

Exists

Nabudúce Lochnesska?
Yeti v Himalájach a Bigfoot v Amerike by údajne mohli byť poslední jedinci niektorého z živočíšnych druhov pokladaných za vyhynuté. Napríklad Gigantopitheca alebo Paranthropa. Prvý síce asi nemohol chodiť po zadných a jeho pozostatky v Amerike nikdy nenašli, a druhý sa vyskytoval len v Afrike. Pre ich existenciu nejestvujú ani žiadne vedecké dôkazy. Skôr množstvo dôvodov, prečo by mala byť takmer nemožná. No ľuďom zjavne nestačí množstvo jedincov podobných skôr opiciam ako človeku ktorých zápach cítiť na hony. Treba hľadať vedecké vysvetlenia, pretože je jasné, že niečo také Exists.
22. 1. 2015

recenzie.

Annabelle

Andrej Gomora | 9. 10. 2014
0
3/10          
žáner:
ghost, psycho

S Chuckym bola aspoň sranda


Dramatik českého pôvodu Tom Stoppard vo svojej hre Rosencrantz a Guildenstern sú mŕtvi rozvinul príbeh dvoch vedľajších postáv Shakespearovho Hamleta. Nesú anglickému kráľovi tajný odkaz, že má Hamleta popraviť. Ten ich ale prekabáti, správu vymení a namiesto neho popravia ich dvoch. Účelom hry bolo ukázať, aký absurdný bol vývoj situácie z ich pohľadu, keď nemali potuchy čo sa okolo nich deje a ako sa k vlastnej poprave dopracovali. Dôvody spraviť pre vedľajšie postavy samostatné dielo teda môžu byť aj zaujímavé. Na rozdiel od popularity postavy v diváckych anketách a možnosti na úspechu hlavného diela ďalej ryžovať. Pamätáte si na bábiku krátko spomenutú vo V zajatí démonov, menom Annabelle?
 

„Manžel ju daroval žene krátko pred pôrodom, a bábika žiaľ stihla byť svedkom otrasného incidentu."

Vtedy patrila mladej sestričke. Vraj sa premiestňovala, diali sa okolo nej čudné veci. Mal v nej byť démon, a my teraz zistíme, ako sa do nej dostal. Presunieme sa o rok nazad, keď bola majetkom mladej rodiny. Manžel ju daroval žene krátko pred pôrodom, a bábika žiaľ stihla byť svedkom otrasného incidentu. Susedom od vedľa nedávno z domu utiekla dcéra, dala s k sekte. Teraz sa vrátila aj s partnerom rodičov zavraždiť. Vbehne aj do domu mladej rodinky, kým polícia pár zastreli, stihnú tehotnú bodnúť kúsok od brucha. Dieťa je našťastie v poriadku, lenže umierajúca neodišla len tak. Na stenu namaľovala temný symbol, a svojou krvou stihla pokropiť jednu z množstva bábik.

„Ešte horšie ale je, keď očakávanie odvaru začnú tvorcovia potvrdzovať po všetkých stránkach."

Aj keď alternatívne pohľady a rozvíjanie vedľajších tém môže byť fajn, zrovna horor sa nejaví ako pre ne najvhodnejší žáner. Hororové udalosti sa okrem iného zvyknú vyznačovať tým, že sú výrazné a pamätné, veď niekoho pri nich zabili. Už divácky predpoklad, že dianie musí byť menej povšimnutiahodné a hrozivé ako to hlavné je nevýhodou. Ešte horšie ale je, keď očakávanie odvaru začnú tvorcovia potvrdzovať po všetkých stránkach. Že nemajú veľa čo ponúknuť jasne cítiť už pri neuveriteľne dlhom rozjazde. Prvá drsná scéna so sektárskou dvojicou taktiež nie je najlepšie zvládnutá. Ako keby čo nemohli okukať, radšej odflákli. Všetko strašenie sa totiž až provokačne snaží nadviazať na minuloročné úspechy V zajatí démonov a Insidious a čerpať z ich prostriedkov. Pohľad na zápletku pritom nejde až tak zásadne na stranu týchto diel, len z nej ťažili neporovnateľne lepšie.

„Jeho cieľom je zjavne predovšetkým nevykročiť z tieňa pôvodného filmu, príbeh musí zotrvať v polohe vedľajšieho."

Bábika je strnulá a nehybná, veď to nie je Chucky, má ísť o duchársky príbeh. No pôsobí neškodne, príliš neškodne. Dejú sa čudné veci, akurát vôbec nie je jasný ich zmysel ani cieľ. Bábika sa v jednej chvíli hojdá v kresle. Beštia jedna. Divák by určite radšej zniesol nekonzistentnosť ako nezáživnú nehybnosť. Aj keď nič také nie je nikde explicitne sľúbené, podvedome počítame, že žiadnej z hlavných postáv by sa nič nemalo stať. Čo pri horore nie je ideálny pocit. Jeho cieľom je zjavne predovšetkým nevykročiť z tieňa pôvodného filmu, príbeh musí zotrvať v polohe vedľajšieho. Tento cieľ plní skutočne vynikajúco, ďaleko nad očakávania.

Keď už sa dostaneme k strašidelným scénam, prevláda jediný pocit- to isté už sme tu mali, a lepšie. Párkrát nás diabol nastraší, podarí sa aj pár sekvencií. Hrôza ale prichádza veľmi neskoro, divák je už unudený. Ak chceli budovať atmosféru, mali sa tvorcovia začať snažiť oveľa skôr. Celkový dojem by už nezachránili, ani keby finále skutočne za niečo stálo. Bezradnosť v stavaní duchárskej zápletky je viditeľný vďaka množstvu na seba nahádzaných klišé a nezmyslov. Všetko už len korunuje snaha dať udalosti do kontextu diania okolo Charlesa Mansona. Pripisovali mu už všeličo, no vzťah k skutočným okultným vedám je naozaj novinka.

Annabelle nie je nič iné ako najpodradnejší parazit. Priživuje sa neporovnateľne horšie ako aj tie najhoršie sequely. Nerozvíja ani nepridáva nič okrem nudnej stopáže a snahy vymámiť od diváka peniaze za ďalší lístok do kina. Tento nápad zjavne nadchol aj našich distribútorov, keď si zo všetkých hororov na uvedenie do kín vybrali zrovna tento.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy