hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Prvá Očista

Zase tá politika...

Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.

12. 7. 2018

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Nočná mora z Elm Street (2010)

Freddy prišiel o humor aj iskru
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010

recenzie.

The Belko Experiment

Andrej Gomora | 22. 6. 2017
0
4/10          
žáner:
claustrophobic, exploitation, psycho, slasher

Inšpirácia na teambuilding


Pocit zbytočnosti nie je pri práci vo veľkej korporácii ničím nezvyčajným. Človek sa akosi stratí, plní zadané úlohy a či majú nejaký zmysel, respektíve či niekoho výsledok jeho práce vôbec zaujíma, si časom zvykne príliš neriešiť. Stratil sa v chaose, výplata mu chodí a nič iné ho nemusí zaujímať. V niektorých prípadoch by ale možno mal spozornieť. Napríklad ak ho pracovať poslali do Kolumbie, do odľahlej a dobre stráženej budovy, a akože pre ochranu pred únosom mu do hlavy vmontovali čip. Firma sa volá Belko a jej cieľom nie je žiaden nezmyselný korporátny produkt. Chce vykonať takzvaný The Belko Experiment.

„Tentokrát nemá ísť o trest ani krutú zábavu, má ísť o psychologický experiment.“

Vzájomné vraždenie sa z donútenia už nie je nič zásadne nové. Klasikou v tomto smere je japonské Battle Royale, medzi horormi sme mali napríklad Would You Rather. Preto je už nevyhnutná otázka, čo viac ako samotnú tému nám film chce ponúknuť, ak si netrúfa podať natoľko dokonalé spracovanie, že na originalitu zabudneme. Tentokrát nemá ísť o trest ani krutú zábavu, má ísť o psychologický experiment. Čo by mohlo byť v poriadku, tú psychológiu by len bolo treba preskúmať trochu detailnejšie.

Snahy postavy oživiť a predostrieť divákovi viac ako len figúrky, sa končia skôr neúspešne, skĺznutím ku komickosti či škatuľkovitosti. Dobre, nech aj na pobavenie máme nahúleného kuchára a voyersky úchylácku zápletku. Podstatné sú hlavné postavy, ktoré ale zaujať príliš nedokážu. Netreba byť žiaden génius na ich rozdelenie do kategórií zásadne proti vraždeniu, bezohľadne pragmatickí, vraždiaci no pochybujúci a nakoniec nevraždiaci pochybujúci. Žiadnej z postáv nevnikneme do hlavy, nevžijeme sa do jej dilemy. Možno trocha sa nám podarí stráviť hrôzy, hlavne pri popravovej scéne. Tá ale zaujme predovšetkým brutalitou a krutosťou, nie prepracovanou psychológiou.

„Nie veľmi presvedčivé je, ako jednoznačne sa postavy okamžite zaradia medzi grázlov alebo ovečky.“

Nepríjemne predvídateľný je celý dej, prakticky každý jeho zvrat. Napred prichádza odmietanie a neuverenie, snahy poradiť si so situáciou inak. Potom jej začnú čeliť priamo. Nie veľmi presvedčivé je, ako jednoznačne sa postavy okamžite zaradia medzi grázlov alebo ovečky. Do prvej kategórie sa včlení úzka skupina, zvyšok pred ňou uniká, bráni sa, prípadne sa odovzdáva osudu. Zápletka by ale určite vedela ponúknuť oveľa širšie možnosti, ak by sa pohrala so skutočnými ľuďmi, snažila sa vytvoriť viac zdrojov napätia ako len primitívny boj a vraždenie. V tomto podaní vôbec alebo len minimálne vnímame smutný prvok nútenia k zlým skutkom. Prežívame len zbytočné smrti a bezdôvodné zabíjanie, tie ale tiež skôr len pri hromadnejších scénach. Úmrtia jednotlivých postáv na nás nedoliehajú, pretože postavy sú skrátka nezaujímavé a neuveriteľné.

„Funguje aj prostredie, hoci podobne ako veľa ďalších prvkov filmu sa javí značne nevyužité.“

Čo film ako tak drží nad vodou je relatívne dobré spracovanie, zvládnutá je réžia aj herecké výkony. Funguje aj prostredie, hoci podobne ako veľa ďalších prvkov filmu sa javí značne nevyužité. Potenciál sa využíva len tým asi najprimitívnejším možným spôsobom, teda na priamočiare a nie príliš komplikované zabíjanie bez zbytočných psychologických dramatizácií. To ťahá aj spád, a film nakoniec nenudí. Nedá sa ale ani povedať, že by dokázal príliš zaujať.

The Belko Experiment má v zásade použiteľný nápad, spôsob akým sa ho rozhodol využiť si ale priveľký obdiv nezaslúži. S prepracovanejším scenárom mohlo ísť o skutočne zaujímavý film, takto je to len vyvražďovačka s výrazným prídavkom krutosti, zato bez veľkého napätia. Ani tá krutosť nie je akýmkoľvek spôsobom hlboká či zaujímavá. Len krutá.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy