hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

The Belko Experiment

Andrej Gomora | 22. 6. 2017
0
4/10          
žáner:
claustrophobic, exploitation, psycho, slasher

Inšpirácia na teambuilding


Pocit zbytočnosti nie je pri práci vo veľkej korporácii ničím nezvyčajným. Človek sa akosi stratí, plní zadané úlohy a či majú nejaký zmysel, respektíve či niekoho výsledok jeho práce vôbec zaujíma, si časom zvykne príliš neriešiť. Stratil sa v chaose, výplata mu chodí a nič iné ho nemusí zaujímať. V niektorých prípadoch by ale možno mal spozornieť. Napríklad ak ho pracovať poslali do Kolumbie, do odľahlej a dobre stráženej budovy, a akože pre ochranu pred únosom mu do hlavy vmontovali čip. Firma sa volá Belko a jej cieľom nie je žiaden nezmyselný korporátny produkt. Chce vykonať takzvaný The Belko Experiment.

„Tentokrát nemá ísť o trest ani krutú zábavu, má ísť o psychologický experiment.“

Vzájomné vraždenie sa z donútenia už nie je nič zásadne nové. Klasikou v tomto smere je japonské Battle Royale, medzi horormi sme mali napríklad Would You Rather. Preto je už nevyhnutná otázka, čo viac ako samotnú tému nám film chce ponúknuť, ak si netrúfa podať natoľko dokonalé spracovanie, že na originalitu zabudneme. Tentokrát nemá ísť o trest ani krutú zábavu, má ísť o psychologický experiment. Čo by mohlo byť v poriadku, tú psychológiu by len bolo treba preskúmať trochu detailnejšie.

Snahy postavy oživiť a predostrieť divákovi viac ako len figúrky, sa končia skôr neúspešne, skĺznutím ku komickosti či škatuľkovitosti. Dobre, nech aj na pobavenie máme nahúleného kuchára a voyersky úchylácku zápletku. Podstatné sú hlavné postavy, ktoré ale zaujať príliš nedokážu. Netreba byť žiaden génius na ich rozdelenie do kategórií zásadne proti vraždeniu, bezohľadne pragmatickí, vraždiaci no pochybujúci a nakoniec nevraždiaci pochybujúci. Žiadnej z postáv nevnikneme do hlavy, nevžijeme sa do jej dilemy. Možno trocha sa nám podarí stráviť hrôzy, hlavne pri popravovej scéne. Tá ale zaujme predovšetkým brutalitou a krutosťou, nie prepracovanou psychológiou.

„Nie veľmi presvedčivé je, ako jednoznačne sa postavy okamžite zaradia medzi grázlov alebo ovečky.“

Nepríjemne predvídateľný je celý dej, prakticky každý jeho zvrat. Napred prichádza odmietanie a neuverenie, snahy poradiť si so situáciou inak. Potom jej začnú čeliť priamo. Nie veľmi presvedčivé je, ako jednoznačne sa postavy okamžite zaradia medzi grázlov alebo ovečky. Do prvej kategórie sa včlení úzka skupina, zvyšok pred ňou uniká, bráni sa, prípadne sa odovzdáva osudu. Zápletka by ale určite vedela ponúknuť oveľa širšie možnosti, ak by sa pohrala so skutočnými ľuďmi, snažila sa vytvoriť viac zdrojov napätia ako len primitívny boj a vraždenie. V tomto podaní vôbec alebo len minimálne vnímame smutný prvok nútenia k zlým skutkom. Prežívame len zbytočné smrti a bezdôvodné zabíjanie, tie ale tiež skôr len pri hromadnejších scénach. Úmrtia jednotlivých postáv na nás nedoliehajú, pretože postavy sú skrátka nezaujímavé a neuveriteľné.

„Funguje aj prostredie, hoci podobne ako veľa ďalších prvkov filmu sa javí značne nevyužité.“

Čo film ako tak drží nad vodou je relatívne dobré spracovanie, zvládnutá je réžia aj herecké výkony. Funguje aj prostredie, hoci podobne ako veľa ďalších prvkov filmu sa javí značne nevyužité. Potenciál sa využíva len tým asi najprimitívnejším možným spôsobom, teda na priamočiare a nie príliš komplikované zabíjanie bez zbytočných psychologických dramatizácií. To ťahá aj spád, a film nakoniec nenudí. Nedá sa ale ani povedať, že by dokázal príliš zaujať.

The Belko Experiment má v zásade použiteľný nápad, spôsob akým sa ho rozhodol využiť si ale priveľký obdiv nezaslúži. S prepracovanejším scenárom mohlo ísť o skutočne zaujímavý film, takto je to len vyvražďovačka s výrazným prídavkom krutosti, zato bez veľkého napätia. Ani tá krutosť nie je akýmkoľvek spôsobom hlboká či zaujímavá. Len krutá.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy