hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

The Belko Experiment

Andrej Gomora | 22. 6. 2017
0
4/10          
žáner:
claustrophobic, exploitation, psycho, slasher

Inšpirácia na teambuilding


Pocit zbytočnosti nie je pri práci vo veľkej korporácii ničím nezvyčajným. Človek sa akosi stratí, plní zadané úlohy a či majú nejaký zmysel, respektíve či niekoho výsledok jeho práce vôbec zaujíma, si časom zvykne príliš neriešiť. Stratil sa v chaose, výplata mu chodí a nič iné ho nemusí zaujímať. V niektorých prípadoch by ale možno mal spozornieť. Napríklad ak ho pracovať poslali do Kolumbie, do odľahlej a dobre stráženej budovy, a akože pre ochranu pred únosom mu do hlavy vmontovali čip. Firma sa volá Belko a jej cieľom nie je žiaden nezmyselný korporátny produkt. Chce vykonať takzvaný The Belko Experiment.

„Tentokrát nemá ísť o trest ani krutú zábavu, má ísť o psychologický experiment.“

Vzájomné vraždenie sa z donútenia už nie je nič zásadne nové. Klasikou v tomto smere je japonské Battle Royale, medzi horormi sme mali napríklad Would You Rather. Preto je už nevyhnutná otázka, čo viac ako samotnú tému nám film chce ponúknuť, ak si netrúfa podať natoľko dokonalé spracovanie, že na originalitu zabudneme. Tentokrát nemá ísť o trest ani krutú zábavu, má ísť o psychologický experiment. Čo by mohlo byť v poriadku, tú psychológiu by len bolo treba preskúmať trochu detailnejšie.

Snahy postavy oživiť a predostrieť divákovi viac ako len figúrky, sa končia skôr neúspešne, skĺznutím ku komickosti či škatuľkovitosti. Dobre, nech aj na pobavenie máme nahúleného kuchára a voyersky úchylácku zápletku. Podstatné sú hlavné postavy, ktoré ale zaujať príliš nedokážu. Netreba byť žiaden génius na ich rozdelenie do kategórií zásadne proti vraždeniu, bezohľadne pragmatickí, vraždiaci no pochybujúci a nakoniec nevraždiaci pochybujúci. Žiadnej z postáv nevnikneme do hlavy, nevžijeme sa do jej dilemy. Možno trocha sa nám podarí stráviť hrôzy, hlavne pri popravovej scéne. Tá ale zaujme predovšetkým brutalitou a krutosťou, nie prepracovanou psychológiou.

„Nie veľmi presvedčivé je, ako jednoznačne sa postavy okamžite zaradia medzi grázlov alebo ovečky.“

Nepríjemne predvídateľný je celý dej, prakticky každý jeho zvrat. Napred prichádza odmietanie a neuverenie, snahy poradiť si so situáciou inak. Potom jej začnú čeliť priamo. Nie veľmi presvedčivé je, ako jednoznačne sa postavy okamžite zaradia medzi grázlov alebo ovečky. Do prvej kategórie sa včlení úzka skupina, zvyšok pred ňou uniká, bráni sa, prípadne sa odovzdáva osudu. Zápletka by ale určite vedela ponúknuť oveľa širšie možnosti, ak by sa pohrala so skutočnými ľuďmi, snažila sa vytvoriť viac zdrojov napätia ako len primitívny boj a vraždenie. V tomto podaní vôbec alebo len minimálne vnímame smutný prvok nútenia k zlým skutkom. Prežívame len zbytočné smrti a bezdôvodné zabíjanie, tie ale tiež skôr len pri hromadnejších scénach. Úmrtia jednotlivých postáv na nás nedoliehajú, pretože postavy sú skrátka nezaujímavé a neuveriteľné.

„Funguje aj prostredie, hoci podobne ako veľa ďalších prvkov filmu sa javí značne nevyužité.“

Čo film ako tak drží nad vodou je relatívne dobré spracovanie, zvládnutá je réžia aj herecké výkony. Funguje aj prostredie, hoci podobne ako veľa ďalších prvkov filmu sa javí značne nevyužité. Potenciál sa využíva len tým asi najprimitívnejším možným spôsobom, teda na priamočiare a nie príliš komplikované zabíjanie bez zbytočných psychologických dramatizácií. To ťahá aj spád, a film nakoniec nenudí. Nedá sa ale ani povedať, že by dokázal príliš zaujať.

The Belko Experiment má v zásade použiteľný nápad, spôsob akým sa ho rozhodol využiť si ale priveľký obdiv nezaslúži. S prepracovanejším scenárom mohlo ísť o skutočne zaujímavý film, takto je to len vyvražďovačka s výrazným prídavkom krutosti, zato bez veľkého napätia. Ani tá krutosť nie je akýmkoľvek spôsobom hlboká či zaujímavá. Len krutá.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy