hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Antiviral

Film pre fajnšmekrov
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013

Ratu Ilmu Hitam

Duchárske gorno

Dejových zvratov bude viac, tých na spôsob, že veci sú vlastne celkom inak než ste si mali dovtedy myslieť. Napred prichádzajú odrastenci detského domova pozrieť svojho umierajúceho vychovávateľa. Bol im ako otec, bez neho by ich životy vyzerali celkom inak. V rámci možností mal byť život v domove idylka, postarali sa o nich, mali ich radi, chránili ich. Čo zlé sa stalo, boli len nehody, prípadne podivné jednorazové skraty. Vlastne nie. Niekto tu bol zlý, dialo sa niečo nekalé, napred trochu, potom dosť zásadne, skoncentrovalo sa tu obrovské zlo. Záver je ten, že deťom bude vlastne lepšie mŕtvym ako na tomto svete. A nie je to vinou kráľovnej čiernej mágie, Ratu Ilmu Hitam.

5. 8. 2020

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

recenzie.

The Belko Experiment

Andrej Gomora | 22. 6. 2017
0
4/10          
žáner:
claustrophobic, exploitation, psycho, slasher

Inšpirácia na teambuilding


Pocit zbytočnosti nie je pri práci vo veľkej korporácii ničím nezvyčajným. Človek sa akosi stratí, plní zadané úlohy a či majú nejaký zmysel, respektíve či niekoho výsledok jeho práce vôbec zaujíma, si časom zvykne príliš neriešiť. Stratil sa v chaose, výplata mu chodí a nič iné ho nemusí zaujímať. V niektorých prípadoch by ale možno mal spozornieť. Napríklad ak ho pracovať poslali do Kolumbie, do odľahlej a dobre stráženej budovy, a akože pre ochranu pred únosom mu do hlavy vmontovali čip. Firma sa volá Belko a jej cieľom nie je žiaden nezmyselný korporátny produkt. Chce vykonať takzvaný The Belko Experiment.

„Tentokrát nemá ísť o trest ani krutú zábavu, má ísť o psychologický experiment.“

Vzájomné vraždenie sa z donútenia už nie je nič zásadne nové. Klasikou v tomto smere je japonské Battle Royale, medzi horormi sme mali napríklad Would You Rather. Preto je už nevyhnutná otázka, čo viac ako samotnú tému nám film chce ponúknuť, ak si netrúfa podať natoľko dokonalé spracovanie, že na originalitu zabudneme. Tentokrát nemá ísť o trest ani krutú zábavu, má ísť o psychologický experiment. Čo by mohlo byť v poriadku, tú psychológiu by len bolo treba preskúmať trochu detailnejšie.

Snahy postavy oživiť a predostrieť divákovi viac ako len figúrky, sa končia skôr neúspešne, skĺznutím ku komickosti či škatuľkovitosti. Dobre, nech aj na pobavenie máme nahúleného kuchára a voyersky úchylácku zápletku. Podstatné sú hlavné postavy, ktoré ale zaujať príliš nedokážu. Netreba byť žiaden génius na ich rozdelenie do kategórií zásadne proti vraždeniu, bezohľadne pragmatickí, vraždiaci no pochybujúci a nakoniec nevraždiaci pochybujúci. Žiadnej z postáv nevnikneme do hlavy, nevžijeme sa do jej dilemy. Možno trocha sa nám podarí stráviť hrôzy, hlavne pri popravovej scéne. Tá ale zaujme predovšetkým brutalitou a krutosťou, nie prepracovanou psychológiou.

„Nie veľmi presvedčivé je, ako jednoznačne sa postavy okamžite zaradia medzi grázlov alebo ovečky.“

Nepríjemne predvídateľný je celý dej, prakticky každý jeho zvrat. Napred prichádza odmietanie a neuverenie, snahy poradiť si so situáciou inak. Potom jej začnú čeliť priamo. Nie veľmi presvedčivé je, ako jednoznačne sa postavy okamžite zaradia medzi grázlov alebo ovečky. Do prvej kategórie sa včlení úzka skupina, zvyšok pred ňou uniká, bráni sa, prípadne sa odovzdáva osudu. Zápletka by ale určite vedela ponúknuť oveľa širšie možnosti, ak by sa pohrala so skutočnými ľuďmi, snažila sa vytvoriť viac zdrojov napätia ako len primitívny boj a vraždenie. V tomto podaní vôbec alebo len minimálne vnímame smutný prvok nútenia k zlým skutkom. Prežívame len zbytočné smrti a bezdôvodné zabíjanie, tie ale tiež skôr len pri hromadnejších scénach. Úmrtia jednotlivých postáv na nás nedoliehajú, pretože postavy sú skrátka nezaujímavé a neuveriteľné.

„Funguje aj prostredie, hoci podobne ako veľa ďalších prvkov filmu sa javí značne nevyužité.“

Čo film ako tak drží nad vodou je relatívne dobré spracovanie, zvládnutá je réžia aj herecké výkony. Funguje aj prostredie, hoci podobne ako veľa ďalších prvkov filmu sa javí značne nevyužité. Potenciál sa využíva len tým asi najprimitívnejším možným spôsobom, teda na priamočiare a nie príliš komplikované zabíjanie bez zbytočných psychologických dramatizácií. To ťahá aj spád, a film nakoniec nenudí. Nedá sa ale ani povedať, že by dokázal príliš zaujať.

The Belko Experiment má v zásade použiteľný nápad, spôsob akým sa ho rozhodol využiť si ale priveľký obdiv nezaslúži. S prepracovanejším scenárom mohlo ísť o skutočne zaujímavý film, takto je to len vyvražďovačka s výrazným prídavkom krutosti, zato bez veľkého napätia. Ani tá krutosť nie je akýmkoľvek spôsobom hlboká či zaujímavá. Len krutá.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy