hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

Under the Shadow

Andrej Gomora | 5. 12. 2016
0
8/10          
žáner:
mystery, ghost, psycho

Nespochybňujte existenciu džinov, píše o nich Korán


Vojna medzi Irakom a Iránom bola údajne najdlhšia konvenčná vojna v dvadsiatom storočí. V našich končinách je známy hlavne jej politický rozmer, keď v strachu zo silného Iránu a šírenia jeho kultúrnej revolúcie mnohé západné krajiny na čele s USA podporovali Irak a jeho k sekularite sa hlásiaceho vodcu Sadáma Husajna. Ten nakoniec počas vojny viackrát použil chemické zbrane vrátane proti vlastnému civilnému obyvateľstvu, a jediným výsledkom vojny bol takmer milión obetí a obrovské zničenie oboch krajín. Preto je zaujímavé pozrieť sa aj na civilný rozmer konfliktu, hoci trochu špecificky, v horore Under the Shadow.

„Zostáva sama v Teheráne s malou dcérkou, manžel by bol rád, keby sa odsťahovala k jeho rodičom.“

Jeho hlavnou postavou je Shideh, počas kultúrnej revolúcie prerušila štúdium medicíny a zdá sa, že sen byť lekárkou sa jej navždy rozplynul. Kvôli politickej angažovanosti totiž neprichádza do úvahy, že by sa na univerzitu ešte niekedy mohla vrátiť. Lekárom je jej manžel, presúvajú ho podľa potreby a tentokrát nemal šťastie. Musí ísť do oblasti, kde prebiehajú najintenzívnejšie boje. Zostáva sama v Teheráne s malou dcérkou, manžel by bol rád, keby sa odsťahovala k jeho rodičom. Irak smerom na Teherán strieľa rakety, jedna zasiahne ich dom. Šťastie, že nevybuchne, starček žijúci na vrchnom poschodí ale aj tak neprežije. Umrie na infarkt, hoci hneď po zásahu bol ešte v poriadku. Niečo sa stalo, kým ho dcéra nechala sama. Niečo ho nastrašilo. Žeby jeden z tých džinov, o ktorých neustále hovorí malá Dorsa?

„Prvky islamskej kultúry sú prítomné a využívajú sa v niekoľkých situáciách, ako keď ženu zatknú za vybehnutie z domu bez šatky na hlave.“

Poteší od začiatku civilný rozmer a nakrútenie, ako ho poznáme z asi najznámejšieho iránskeho filmu posledných rokov, Rozchodu Nadera a Simin. Film je viditeľne apolitický, vojnu nijako nerozoberá a využíva ju len pre svoje zasadenie. Prvky islamskej kultúry sú prítomné a využívajú sa v niekoľkých situáciách, ako keď ženu zatknú za vybehnutie z domu bez šatky na hlave. Tu ale tiež nie je podstatné odsúdenie situácie, pustia ju s napomenutím, úloha polície nie je nijako dramatizovaná. Zvýraznený je ľudský rozmer, obrovský strach a úzkosť, ktoré ženu k nerozvážnosti dohnali.

„Postavy sú pod neustálym tlakom kvôli vojne, z intenzívneho strachu majú nárok na nie celkom jasnú myseľ.“

Film sa sústreďuje na miešanie skutočných hrozieb s nejasnými, tajomnými. Neustále prebieha vojna, obyvatelia musia pravidelne utekať do krytu a postupne opúšťajú mesto. Shideh musí zvládať svoju dcéru, tá sa ako malé dieťa samozrejme nemôže správať čisto racionálne. Je naviazaná na svoju bábiku, preto veľmi prežíva jej zmiznutie. Údajne sa s niekým rozpráva, chodí za ňou zahalená dáma a sľubuje jej, že sa o ňu postará lepšie ako mama. Duchov začne vídať aj samotná Shideh, jej videnia sú ale asi rovnako dôveryhodné ako rozprávanie malej Dorsy. Nikto si nie je istý, čo je skutočné a čo len halucinácie. Postavy sú pod neustálym tlakom kvôli vojne, z intenzívneho strachu majú nárok na nie celkom jasnú myseľ. Mali by sa čoho báť, aj keby žiadni duchovia neexistovali. Tým horšie, ak tí skutočne existujú.

„Prejavy sa zintenzívňujú, stúpa napätie, my si ale nie sme a ani nebudeme príliš istí ničím.“

Divák môže byť zvedavý aj na určitú odpoveď, ťažko povedať, či sa mu jej dostane. Prejavy sa zintenzívňujú, stúpa napätie, my si ale nie sme a ani nebudeme príliš istí ničím. Na rozdiel od psychadelických či príliš domotaných duchárskych hororov v tomto prípade našťastie neskĺzneme do neprehľadného a zle pozerateľného chaosu. Dusno stále istí prebiehajúca vojna, zložitá situácia medzi matkou a dcérou, ktoré musia spoločne bojovať o prežitie, čo im výrazne sťažuje narastajúce vzájomné odcudzenie. Máme dosť dôvodov sa o ne báť bez ohľadu na skutočnosť džinov, vnímame zmätok a zúfalosť v ich hlavách. A hoci by nakoniec tých vyslovene hororových scén mohlo byť viac, film dáva jasne najavo, že týmto smerom ísť nechcel.

„Pri nezvyčajnej téme a zasadení je nadmieru sympatické, ako sa tvorcovia nespoľahli na z nich automaticky vychádzajúci účinok.“

Rozhodne zaujme aj veľmi kvalitné vyhotovenie, predovšetkým kamera. Vie, kedy sa chvieť a kedy zostať pevnou. Naplno využíva možnosti rozpadávajúceho sa domu, štrbinky v ňom a ponúka nám nespočet esteticky veľmi príjemných záberov. Výborné sú tiež herecké výkony, do obrovskej miery sa sústrediace na hlavnú predstaviteľku. Pri nezvyčajnej téme a zasadení je nadmieru sympatické, ako sa tvorcovia nespoľahli na z nich automaticky vychádzajúci účinok. Nič nenechali na náhodu a s obdivuhodnou dôslednosťou prepracovali každý detail filmu.

Navyše oproti pokusom miešať horor so sociálnou drámou či psychodrámou, Under the Shadow prináša prvok vojny. Konkrétne jej ľudský rozmer života v ostreľovanom meste. Jeho využitie je tu vynikajúce, zároveň originálne aj plne funkčné. Jediným nedostatkom môže byť trochu prislabá hororovosť v zmysle konkrétnych hrozivých udalostí. Temná a hustá atmosféra by ju ale mala vedieť nahradiť viac ako dostatočne.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy