hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Devoured

Divoké sny prisťahovalcov
Vnútorní démoni nemusia byť vôbec zlý námet na horor. Napríklad taký Ward sa vlastne celý odohral len v predstavách hlavnej hrdinky, a rozhodne to nebol zlý film. Podstatné asi je nezobrať výraz „vnútorní" príliš doslovne, a nezostať len pri zobrazovaní vonkajška. Čo má divák zo sledovania pokojného povrchu, keď to hlavné sa odohráva vnútri? Ako keď postavu niečo zvnútra postupne zožiera vo filme Devoured.
17. 11. 2013

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Killing Ground

Ako sa stanuje v Austrálii

Keď sa mestský párik vyberie stanovať do divočiny na odľahlé miesto, určite je lepšie, ak o svojom úmysle povedia domácim. Najlepšie nejakým buranom s rozheganou dodávkou, na ktorej majú v klietke naloženého bojového psa. Môžu im dať tipy, čo by si v okolí rozhodne nemali nechať ujsť. A môžu za nimi prísť, ak by niečo potrebovali. Alebo ak by im niečo hrozilo, určite by im vedeli pomôcť. Divočina je predsa nebezpečná, nikdy nevedia, či sa neocitnú na niekoho Killing Ground.

8. 1. 2018

Zbav nás zlého

Kvalitná exkurzia do scenáristického suterénu
Zamýšľali ste sa niekedy, akou propagáciou kresťanstva všetky démonické a exorcistické filmy vlastne sú? Nejde len o to, že robia z kňazov hrdinov, najlepšie rovno im pridajúc aj kúlový imidž polepšeného tvrďáka. Na diablov platí meno Ježiša Krista a páli ich dotyk krucifixu, mohol by vôbec existovať jasnejší dôkaz, že vrámci filmu existuje Boh? Tu totiž nejde o nejaké historky o duchoch, o ktorých akurát vieme, že sa niekde objavujú a niekoho strašia. Keďže za krížikom je celé náboženstvo, prijímajúc jeho silu prijímajú tvorcovia aj ideológiu a mytológiu náboženstva. Tu majú na Boha jednoduchú žiadosť- Zbav nás zlého.
Zo začiatku to na hodinu náboženstva veľmi nevyzerá. V prológu putujeme do Iraku, traja vojaci zablúdia do jaskyne. Podľa šumivého obrazu a zvukov by sme mali pochopiť, že sa tam neodohralo nič pekné. V New Yorku nám robia spoločnosť dvaja policajti. Zohratý tím, jeden má radar na problémy, druhý sa vyžíva v ich drsnom riešení. Teraz sa im začnú kopiť zvláštne prípady. Napred domáce násilie, potom žena hodí v ZOO dieťa do jamy levovej. Levy tam zrovna neboli, maľovali ju, zrovna ako pivnicu v dome chlapa čo mlátil svoju ženu. Čudne vyzerajúci maliar by mohol byť bývalý partiak z Iraku, a ako zistia, skôr ako stenu natrel, spravil na nej nápis. Preložiť ho pomôže kňaz neúspešnej synovrahyne. Zavreli ju do blázinca a ona si dokola spieva texty The Doors.
17. 7. 2014

Red Riding Hood

Človek človeku vlk(olak)om
Červená čiapočka nám vyrástla. Už to nie je to malé dievčatko, ktoré sa s košíkom plným dobrôt vydá cez les navštíviť svoju babičku. Do 21. storočia vchádza ako mladé príťažlivé dievča, ktoré okrem vlkolaka ohrozujúceho jej rodnú dedinu musí riešiť najmä citové problémy. Áno, pôjde o lásku, pretože po Valerii, ako sa dnes Čiapočka volá, túžia odrazu dvaja muži.
7. 6. 2011

recenzie.

Under the Shadow

Andrej Gomora | 5. 12. 2016
0
8/10          
žáner:
mystery, ghost, psycho

Nespochybňujte existenciu džinov, píše o nich Korán


Vojna medzi Irakom a Iránom bola údajne najdlhšia konvenčná vojna v dvadsiatom storočí. V našich končinách je známy hlavne jej politický rozmer, keď v strachu zo silného Iránu a šírenia jeho kultúrnej revolúcie mnohé západné krajiny na čele s USA podporovali Irak a jeho k sekularite sa hlásiaceho vodcu Sadáma Husajna. Ten nakoniec počas vojny viackrát použil chemické zbrane vrátane proti vlastnému civilnému obyvateľstvu, a jediným výsledkom vojny bol takmer milión obetí a obrovské zničenie oboch krajín. Preto je zaujímavé pozrieť sa aj na civilný rozmer konfliktu, hoci trochu špecificky, v horore Under the Shadow.

„Zostáva sama v Teheráne s malou dcérkou, manžel by bol rád, keby sa odsťahovala k jeho rodičom.“

Jeho hlavnou postavou je Shideh, počas kultúrnej revolúcie prerušila štúdium medicíny a zdá sa, že sen byť lekárkou sa jej navždy rozplynul. Kvôli politickej angažovanosti totiž neprichádza do úvahy, že by sa na univerzitu ešte niekedy mohla vrátiť. Lekárom je jej manžel, presúvajú ho podľa potreby a tentokrát nemal šťastie. Musí ísť do oblasti, kde prebiehajú najintenzívnejšie boje. Zostáva sama v Teheráne s malou dcérkou, manžel by bol rád, keby sa odsťahovala k jeho rodičom. Irak smerom na Teherán strieľa rakety, jedna zasiahne ich dom. Šťastie, že nevybuchne, starček žijúci na vrchnom poschodí ale aj tak neprežije. Umrie na infarkt, hoci hneď po zásahu bol ešte v poriadku. Niečo sa stalo, kým ho dcéra nechala sama. Niečo ho nastrašilo. Žeby jeden z tých džinov, o ktorých neustále hovorí malá Dorsa?

„Prvky islamskej kultúry sú prítomné a využívajú sa v niekoľkých situáciách, ako keď ženu zatknú za vybehnutie z domu bez šatky na hlave.“

Poteší od začiatku civilný rozmer a nakrútenie, ako ho poznáme z asi najznámejšieho iránskeho filmu posledných rokov, Rozchodu Nadera a Simin. Film je viditeľne apolitický, vojnu nijako nerozoberá a využíva ju len pre svoje zasadenie. Prvky islamskej kultúry sú prítomné a využívajú sa v niekoľkých situáciách, ako keď ženu zatknú za vybehnutie z domu bez šatky na hlave. Tu ale tiež nie je podstatné odsúdenie situácie, pustia ju s napomenutím, úloha polície nie je nijako dramatizovaná. Zvýraznený je ľudský rozmer, obrovský strach a úzkosť, ktoré ženu k nerozvážnosti dohnali.

„Postavy sú pod neustálym tlakom kvôli vojne, z intenzívneho strachu majú nárok na nie celkom jasnú myseľ.“

Film sa sústreďuje na miešanie skutočných hrozieb s nejasnými, tajomnými. Neustále prebieha vojna, obyvatelia musia pravidelne utekať do krytu a postupne opúšťajú mesto. Shideh musí zvládať svoju dcéru, tá sa ako malé dieťa samozrejme nemôže správať čisto racionálne. Je naviazaná na svoju bábiku, preto veľmi prežíva jej zmiznutie. Údajne sa s niekým rozpráva, chodí za ňou zahalená dáma a sľubuje jej, že sa o ňu postará lepšie ako mama. Duchov začne vídať aj samotná Shideh, jej videnia sú ale asi rovnako dôveryhodné ako rozprávanie malej Dorsy. Nikto si nie je istý, čo je skutočné a čo len halucinácie. Postavy sú pod neustálym tlakom kvôli vojne, z intenzívneho strachu majú nárok na nie celkom jasnú myseľ. Mali by sa čoho báť, aj keby žiadni duchovia neexistovali. Tým horšie, ak tí skutočne existujú.

„Prejavy sa zintenzívňujú, stúpa napätie, my si ale nie sme a ani nebudeme príliš istí ničím.“

Divák môže byť zvedavý aj na určitú odpoveď, ťažko povedať, či sa mu jej dostane. Prejavy sa zintenzívňujú, stúpa napätie, my si ale nie sme a ani nebudeme príliš istí ničím. Na rozdiel od psychadelických či príliš domotaných duchárskych hororov v tomto prípade našťastie neskĺzneme do neprehľadného a zle pozerateľného chaosu. Dusno stále istí prebiehajúca vojna, zložitá situácia medzi matkou a dcérou, ktoré musia spoločne bojovať o prežitie, čo im výrazne sťažuje narastajúce vzájomné odcudzenie. Máme dosť dôvodov sa o ne báť bez ohľadu na skutočnosť džinov, vnímame zmätok a zúfalosť v ich hlavách. A hoci by nakoniec tých vyslovene hororových scén mohlo byť viac, film dáva jasne najavo, že týmto smerom ísť nechcel.

„Pri nezvyčajnej téme a zasadení je nadmieru sympatické, ako sa tvorcovia nespoľahli na z nich automaticky vychádzajúci účinok.“

Rozhodne zaujme aj veľmi kvalitné vyhotovenie, predovšetkým kamera. Vie, kedy sa chvieť a kedy zostať pevnou. Naplno využíva možnosti rozpadávajúceho sa domu, štrbinky v ňom a ponúka nám nespočet esteticky veľmi príjemných záberov. Výborné sú tiež herecké výkony, do obrovskej miery sa sústrediace na hlavnú predstaviteľku. Pri nezvyčajnej téme a zasadení je nadmieru sympatické, ako sa tvorcovia nespoľahli na z nich automaticky vychádzajúci účinok. Nič nenechali na náhodu a s obdivuhodnou dôslednosťou prepracovali každý detail filmu.

Navyše oproti pokusom miešať horor so sociálnou drámou či psychodrámou, Under the Shadow prináša prvok vojny. Konkrétne jej ľudský rozmer života v ostreľovanom meste. Jeho využitie je tu vynikajúce, zároveň originálne aj plne funkčné. Jediným nedostatkom môže byť trochu prislabá hororovosť v zmysle konkrétnych hrozivých udalostí. Temná a hustá atmosféra by ju ale mala vedieť nahradiť viac ako dostatočne.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy