recenzie.

Under the Shadow

Andrej Gomora | 5. 12. 2016

0

8/10          

žáner:

mystery, ghost, psycho

Nespochybňujte existenciu džinov, píše o nich Korán

Vojna medzi Irakom a Iránom bola údajne najdlhšia konvenčná vojna v dvadsiatom storočí. V našich končinách je známy hlavne jej politický rozmer, keď v strachu zo silného Iránu a šírenia jeho kultúrnej revolúcie mnohé západné krajiny na čele s USA podporovali Irak a jeho k sekularite sa hlásiaceho vodcu Sadáma Husajna. Ten nakoniec počas vojny viackrát použil chemické zbrane vrátane proti vlastnému civilnému obyvateľstvu, a jediným výsledkom vojny bol takmer milión obetí a obrovské zničenie oboch krajín. Preto je zaujímavé pozrieť sa aj na civilný rozmer konfliktu, hoci trochu špecificky, v horore Under the Shadow.

„Zostáva sama v Teheráne s malou dcérkou, manžel by bol rád, keby sa odsťahovala k jeho rodičom.“

Jeho hlavnou postavou je Shideh, počas kultúrnej revolúcie prerušila štúdium medicíny a zdá sa, že sen byť lekárkou sa jej navždy rozplynul. Kvôli politickej angažovanosti totiž neprichádza do úvahy, že by sa na univerzitu ešte niekedy mohla vrátiť. Lekárom je jej manžel, presúvajú ho podľa potreby a tentokrát nemal šťastie. Musí ísť do oblasti, kde prebiehajú najintenzívnejšie boje. Zostáva sama v Teheráne s malou dcérkou, manžel by bol rád, keby sa odsťahovala k jeho rodičom. Irak smerom na Teherán strieľa rakety, jedna zasiahne ich dom. Šťastie, že nevybuchne, starček žijúci na vrchnom poschodí ale aj tak neprežije. Umrie na infarkt, hoci hneď po zásahu bol ešte v poriadku. Niečo sa stalo, kým ho dcéra nechala sama. Niečo ho nastrašilo. Žeby jeden z tých džinov, o ktorých neustále hovorí malá Dorsa?

„Prvky islamskej kultúry sú prítomné a využívajú sa v niekoľkých situáciách, ako keď ženu zatknú za vybehnutie z domu bez šatky na hlave.“

Poteší od začiatku civilný rozmer a nakrútenie, ako ho poznáme z asi najznámejšieho iránskeho filmu posledných rokov, Rozchodu Nadera a Simin. Film je viditeľne apolitický, vojnu nijako nerozoberá a využíva ju len pre svoje zasadenie. Prvky islamskej kultúry sú prítomné a využívajú sa v niekoľkých situáciách, ako keď ženu zatknú za vybehnutie z domu bez šatky na hlave. Tu ale tiež nie je podstatné odsúdenie situácie, pustia ju s napomenutím, úloha polície nie je nijako dramatizovaná. Zvýraznený je ľudský rozmer, obrovský strach a úzkosť, ktoré ženu k nerozvážnosti dohnali.

„Postavy sú pod neustálym tlakom kvôli vojne, z intenzívneho strachu majú nárok na nie celkom jasnú myseľ.“

Film sa sústreďuje na miešanie skutočných hrozieb s nejasnými, tajomnými. Neustále prebieha vojna, obyvatelia musia pravidelne utekať do krytu a postupne opúšťajú mesto. Shideh musí zvládať svoju dcéru, tá sa ako malé dieťa samozrejme nemôže správať čisto racionálne. Je naviazaná na svoju bábiku, preto veľmi prežíva jej zmiznutie. Údajne sa s niekým rozpráva, chodí za ňou zahalená dáma a sľubuje jej, že sa o ňu postará lepšie ako mama. Duchov začne vídať aj samotná Shideh, jej videnia sú ale asi rovnako dôveryhodné ako rozprávanie malej Dorsy. Nikto si nie je istý, čo je skutočné a čo len halucinácie. Postavy sú pod neustálym tlakom kvôli vojne, z intenzívneho strachu majú nárok na nie celkom jasnú myseľ. Mali by sa čoho báť, aj keby žiadni duchovia neexistovali. Tým horšie, ak tí skutočne existujú.

„Prejavy sa zintenzívňujú, stúpa napätie, my si ale nie sme a ani nebudeme príliš istí ničím.“

Divák môže byť zvedavý aj na určitú odpoveď, ťažko povedať, či sa mu jej dostane. Prejavy sa zintenzívňujú, stúpa napätie, my si ale nie sme a ani nebudeme príliš istí ničím. Na rozdiel od psychadelických či príliš domotaných duchárskych hororov v tomto prípade našťastie neskĺzneme do neprehľadného a zle pozerateľného chaosu. Dusno stále istí prebiehajúca vojna, zložitá situácia medzi matkou a dcérou, ktoré musia spoločne bojovať o prežitie, čo im výrazne sťažuje narastajúce vzájomné odcudzenie. Máme dosť dôvodov sa o ne báť bez ohľadu na skutočnosť džinov, vnímame zmätok a zúfalosť v ich hlavách. A hoci by nakoniec tých vyslovene hororových scén mohlo byť viac, film dáva jasne najavo, že týmto smerom ísť nechcel.

„Pri nezvyčajnej téme a zasadení je nadmieru sympatické, ako sa tvorcovia nespoľahli na z nich automaticky vychádzajúci účinok.“

Rozhodne zaujme aj veľmi kvalitné vyhotovenie, predovšetkým kamera. Vie, kedy sa chvieť a kedy zostať pevnou. Naplno využíva možnosti rozpadávajúceho sa domu, štrbinky v ňom a ponúka nám nespočet esteticky veľmi príjemných záberov. Výborné sú tiež herecké výkony, do obrovskej miery sa sústrediace na hlavnú predstaviteľku. Pri nezvyčajnej téme a zasadení je nadmieru sympatické, ako sa tvorcovia nespoľahli na z nich automaticky vychádzajúci účinok. Nič nenechali na náhodu a s obdivuhodnou dôslednosťou prepracovali každý detail filmu.

Navyše oproti pokusom miešať horor so sociálnou drámou či psychodrámou, Under the Shadow prináša prvok vojny. Konkrétne jej ľudský rozmer života v ostreľovanom meste. Jeho využitie je tu vynikajúce, zároveň originálne aj plne funkčné. Jediným nedostatkom môže byť trochu prislabá hororovosť v zmysle konkrétnych hrozivých udalostí. Temná a hustá atmosféra by ju ale mala vedieť nahradiť viac ako dostatočne.