hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

recenzie.

Under the Shadow

Andrej Gomora | 5. 12. 2016
0
8/10          
žáner:
mystery, ghost, psycho

Nespochybňujte existenciu džinov, píše o nich Korán


Vojna medzi Irakom a Iránom bola údajne najdlhšia konvenčná vojna v dvadsiatom storočí. V našich končinách je známy hlavne jej politický rozmer, keď v strachu zo silného Iránu a šírenia jeho kultúrnej revolúcie mnohé západné krajiny na čele s USA podporovali Irak a jeho k sekularite sa hlásiaceho vodcu Sadáma Husajna. Ten nakoniec počas vojny viackrát použil chemické zbrane vrátane proti vlastnému civilnému obyvateľstvu, a jediným výsledkom vojny bol takmer milión obetí a obrovské zničenie oboch krajín. Preto je zaujímavé pozrieť sa aj na civilný rozmer konfliktu, hoci trochu špecificky, v horore Under the Shadow.

„Zostáva sama v Teheráne s malou dcérkou, manžel by bol rád, keby sa odsťahovala k jeho rodičom.“

Jeho hlavnou postavou je Shideh, počas kultúrnej revolúcie prerušila štúdium medicíny a zdá sa, že sen byť lekárkou sa jej navždy rozplynul. Kvôli politickej angažovanosti totiž neprichádza do úvahy, že by sa na univerzitu ešte niekedy mohla vrátiť. Lekárom je jej manžel, presúvajú ho podľa potreby a tentokrát nemal šťastie. Musí ísť do oblasti, kde prebiehajú najintenzívnejšie boje. Zostáva sama v Teheráne s malou dcérkou, manžel by bol rád, keby sa odsťahovala k jeho rodičom. Irak smerom na Teherán strieľa rakety, jedna zasiahne ich dom. Šťastie, že nevybuchne, starček žijúci na vrchnom poschodí ale aj tak neprežije. Umrie na infarkt, hoci hneď po zásahu bol ešte v poriadku. Niečo sa stalo, kým ho dcéra nechala sama. Niečo ho nastrašilo. Žeby jeden z tých džinov, o ktorých neustále hovorí malá Dorsa?

„Prvky islamskej kultúry sú prítomné a využívajú sa v niekoľkých situáciách, ako keď ženu zatknú za vybehnutie z domu bez šatky na hlave.“

Poteší od začiatku civilný rozmer a nakrútenie, ako ho poznáme z asi najznámejšieho iránskeho filmu posledných rokov, Rozchodu Nadera a Simin. Film je viditeľne apolitický, vojnu nijako nerozoberá a využíva ju len pre svoje zasadenie. Prvky islamskej kultúry sú prítomné a využívajú sa v niekoľkých situáciách, ako keď ženu zatknú za vybehnutie z domu bez šatky na hlave. Tu ale tiež nie je podstatné odsúdenie situácie, pustia ju s napomenutím, úloha polície nie je nijako dramatizovaná. Zvýraznený je ľudský rozmer, obrovský strach a úzkosť, ktoré ženu k nerozvážnosti dohnali.

„Postavy sú pod neustálym tlakom kvôli vojne, z intenzívneho strachu majú nárok na nie celkom jasnú myseľ.“

Film sa sústreďuje na miešanie skutočných hrozieb s nejasnými, tajomnými. Neustále prebieha vojna, obyvatelia musia pravidelne utekať do krytu a postupne opúšťajú mesto. Shideh musí zvládať svoju dcéru, tá sa ako malé dieťa samozrejme nemôže správať čisto racionálne. Je naviazaná na svoju bábiku, preto veľmi prežíva jej zmiznutie. Údajne sa s niekým rozpráva, chodí za ňou zahalená dáma a sľubuje jej, že sa o ňu postará lepšie ako mama. Duchov začne vídať aj samotná Shideh, jej videnia sú ale asi rovnako dôveryhodné ako rozprávanie malej Dorsy. Nikto si nie je istý, čo je skutočné a čo len halucinácie. Postavy sú pod neustálym tlakom kvôli vojne, z intenzívneho strachu majú nárok na nie celkom jasnú myseľ. Mali by sa čoho báť, aj keby žiadni duchovia neexistovali. Tým horšie, ak tí skutočne existujú.

„Prejavy sa zintenzívňujú, stúpa napätie, my si ale nie sme a ani nebudeme príliš istí ničím.“

Divák môže byť zvedavý aj na určitú odpoveď, ťažko povedať, či sa mu jej dostane. Prejavy sa zintenzívňujú, stúpa napätie, my si ale nie sme a ani nebudeme príliš istí ničím. Na rozdiel od psychadelických či príliš domotaných duchárskych hororov v tomto prípade našťastie neskĺzneme do neprehľadného a zle pozerateľného chaosu. Dusno stále istí prebiehajúca vojna, zložitá situácia medzi matkou a dcérou, ktoré musia spoločne bojovať o prežitie, čo im výrazne sťažuje narastajúce vzájomné odcudzenie. Máme dosť dôvodov sa o ne báť bez ohľadu na skutočnosť džinov, vnímame zmätok a zúfalosť v ich hlavách. A hoci by nakoniec tých vyslovene hororových scén mohlo byť viac, film dáva jasne najavo, že týmto smerom ísť nechcel.

„Pri nezvyčajnej téme a zasadení je nadmieru sympatické, ako sa tvorcovia nespoľahli na z nich automaticky vychádzajúci účinok.“

Rozhodne zaujme aj veľmi kvalitné vyhotovenie, predovšetkým kamera. Vie, kedy sa chvieť a kedy zostať pevnou. Naplno využíva možnosti rozpadávajúceho sa domu, štrbinky v ňom a ponúka nám nespočet esteticky veľmi príjemných záberov. Výborné sú tiež herecké výkony, do obrovskej miery sa sústrediace na hlavnú predstaviteľku. Pri nezvyčajnej téme a zasadení je nadmieru sympatické, ako sa tvorcovia nespoľahli na z nich automaticky vychádzajúci účinok. Nič nenechali na náhodu a s obdivuhodnou dôslednosťou prepracovali každý detail filmu.

Navyše oproti pokusom miešať horor so sociálnou drámou či psychodrámou, Under the Shadow prináša prvok vojny. Konkrétne jej ľudský rozmer života v ostreľovanom meste. Jeho využitie je tu vynikajúce, zároveň originálne aj plne funkčné. Jediným nedostatkom môže byť trochu prislabá hororovosť v zmysle konkrétnych hrozivých udalostí. Temná a hustá atmosféra by ju ale mala vedieť nahradiť viac ako dostatočne.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy