najčítanejšie recenzie.
Hellions
Apostle
Určite sa dá vnímať pozitívne posun od schematického zobrazovania náboženských fanatikov ako šialencov a nič iné. Nadprirodzené javy sú predsa neoddeliteľná súčasť hororov. Tak prečo by niekedy nemohli to nie zrovna sympatické správanie aj podporovať, či priam ospravedlňovať? Postavy sa tak môžu stať ľudskejšími, vrátane náboženských magorov. Tiež nemusia byť zlí, len pretože ich to baví, a môžu divákovi skomplikovať možnosť ich odsúdenia aspoň do tej miery, že to skutočne nemali až také jednoduché. Keď k niekomu hovorí bohyňa, nemá nárok pokladať sa za Apostle?
Antiviral
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013
The Domestics
Vysvetľovať, čo zničilo civilizáciu, respektíve odkiaľ sa zobrali zombíci, upíri alebo iný zrod jej rozvrátenia už dávno nie je nevyhnutnosť. Postapokalyptický film je dávno etablovaný ako žáner a pred nikým už nemusí svoje zápletky ospravedlňovať. V tomto prípade si zvolil ironickú eleganciu s narážkou na konšpirácie o chemtrails. Niekto sa proste rozhodol, že stačí, a lietadlá obostreli svet čiernym dymom. Znie to trochu hlúpo, ale dá sa to vnímať ako vtipná hlúposť. Ako takmer vždy hlavne film o pôvode postapokalyptického stavu sveta vôbec nie je. Tentokrát je o ľuďoch, priamo o manželoch v kríze vzťahu. The Domestics.
The Eyes of My Mother
Mama dievčatku veľa rozprávala o anatómii, o rezaní. Ako už mohla čakať, že to s ním dopadne. Sama bola v Portugalsku očná chirurgička, na kravskom oku dcére ukazuje, ako vyzerá jeho vnútro. Dievčatko je rado, rezanie sa jej páči, má rada svoju mamu. Na ich odľahlý statok jedného dňa príde cudzinec. Pýta sa na záchod, vyžaduje si nezvyčajnú zdvorilosť. Pôsobí na jednej strane krehko, zároveň dosť vyšinuto. Neskôr sa sám prizná, má rád zabíjanie, ten pocit ktorý človeku prináša. Na rozhovory s dievčatkom bude mať ešte veľa času. Bez mamičky si z neho spraví svojho jediného kamaráta. Hoci nahradiť ju samozrejme nikdy môcť nebude, Francisca bude vždy myslieť na The Eyes of My Mother.
27. 6. 2017recenzie.
Still/Born
Prísť o rozum, prísť o dieťa...
Ťažko nazvať pôžitkom pohľad na človeka, ktorý viditeľne prichádza o rozum. Rovnako tak na matku, ktorá by mohla prísť o vlastné dieťa. Potom sa dá tieto dva prípady skombinovať, do zložitých popôrodných stavov vcelku zapadajú. Zdrojov ťaživosti predsa nikdy nie je dosť. K tomu by matka mohla mať ešte depresiu z toho, že jedno z očakávaných dvojčiat sa narodilo mŕtve, dať preč jeho postieľku ale odmieta. Pamiatku si zaslúži aj Still/ Born.
„Divák cíti s hrdinkou predovšetkým v tom, že sa jej zdajú veci, že je dezorientovaná, že sa iracionálne plaší.“
Film nakoniec nie je až tak intenzívne ťaživý, skôr len nepríjemný. Prelínanie halucinácií a skutočnosti hlavnú hrdinku viditeľne trápi, divák s ňou v zásade cíti. Lenže necíti ani tak jej strach, dlho nevníma reálne hrozbu, že by to, čo vidí, nemuseli byť len jej predstavy. Cíti s ňou predovšetkým v tom, že sa jej zdajú veci, že je dezorientovaná, že sa iracionálne plaší. Veľmi dôležitý je vo filme prvok odcudzenia od manžela. S tým tvoria harmonický a milujúci párik, jeho jediným objektívnym nedostatkom je prílišná pracovná vyťaženosť. Teraz sa ale začínajú ocitať v rôznych realitách. V tej jej sa dejú čudné veci, niekto si robí zálusk na jej syna. On sa snaží chápať, byť tolerantný, malo by ísť len o dočasný stav. Niekedy je to už ale skutočne ťažké.
„Ak nie hneď, minimálne dodatočne nám film spochybní celkom všetko, čo sme videli.“
Zásadné pochybnosti, či je akákoľvek časť rizika skutočná, sú pomerne vážnou prekážkou v strašení diváka. Dlho sa totiž zdá, že reálne sa nedeje vôbec nič. Aj tak ide o tie celkom najprimitívnejšie vyskakovačky, ľakanie zrazu sa objavujúcimi postavami a hlasmi. Atmosféra v ktorej sme sa ocitli nie je tá, v ktorej by sme sa čohosi skutočne báli. Je to atmosféra filmu o matke s halucináciami a psychickými problémami po pôrode. Prejavy hrozby sú stále viditeľnejšie, príde aj na vyšetrovanie, vysvetlenie, niečo čo sa javí ako fakty. Ak nie hneď, minimálne dodatočne nám film spochybní celkom všetko, čo sme videli. Cítime sa trochu ako samotná matka, ktorási môže byť akokoľvek istá tým, čo vidí. Nakoniec bude všetko inak. A kým divák si môže povedať, že by si mala proste ľahnúť a čakať, nech to nejako potrpí. Je pochopiteľné, ak to ona nedokáže. Keď už ide o jej dieťa.
„Ako postava hororu sa nám začne javiť skrátka ako psychotická krava a časom začne na diváka pôsobiť podrážďujúco.“
Mierne nezrozumiteľné je už to, ako myslel film veľa iných nezmyslov, ktoré sa v ňom objavujú. Bez náznakov, že by mohlo ísť o halucinácie, nám viackrát ukazuje celkom neuveriteľné správanie postáv, niekde na hranici absurdnosti. Teoreticky mohlo ísť o snahu byť konzistentní, film sa tak ale stáva ešte chaotickejším, a iritujúcim. Dobre, samozrejme s hlavnou hrdinkou cítime. Skôr či neskôr je ale celkom nevyhnutné, aby nám začala liezť na nervy. Ak by išlo o psychiatrickú pacientku, ktorá potrebuje našu pomoc či prinajmenšom ľútosť, určite by sme sa snažili byť zhovievavejší. Ako postava hororu sa nám začne javiť skrátka ako psychotická krava a časom začne na diváka pôsobiť podrážďujúco. Nie nepodobne to dopadne s jej manželom, afektovaným a preštylizovaným dobrákom. Postavy majú skrátka svoje problémy. Nepríjemné, ale nie hororovo zaujímavé. Preto by sme ich radšej nechali, nech si ich vyriešia sami.
Still/ Born je nepríjemný film, dal by sa nazvať niečím ako duševným exploitationom. Vidíme v ňom psychické útrapy hraničiace s mučením. Pokojne prijmime, že matka vnútorne izolovaná od blízkych, v strachu o vlastné dieťa trpí porovnateľne ako človek, ktorého režú niekde v pivnici. Horor by ale nemal byť primárne o utrpení, o pohľade na niekoho, z koho nám je skrátka nepríjemne. Mal by byť o strachu, a toho sa nám tu dostane minimum.
