najčítanejšie recenzie.
Hellions
Body Cam
Celková výstavba deja je prinajmenšom zvláštna. Často zostáva celkom na povrchu a zároveň využíva množstvo nie veľmi logických skratiek. Miestami nám to môže pripomínať lacnú televíznu zábavu, inokedy sa môžeme snažiť vidieť úmyselne využité prostriedky. Práca s nadprirodzenými prvkami totiž nie je vôbec nejak konvenčne duchárska, snaží sa nás buď jednoducho zabaviť, alebo nám niečo povedať. Hoci s brutalitou nejdeme do žiadneho extrému, cítime, že dielo je ladené príliš mládežnícky až nasládlo, aby sa jej tam hodilo viac. Napätie pritom celkom nechýba. Nie je intenzívne hororové ani ťaživé, divákovi ale nedá celkom vydýchnuť a darí sa mu držať si jeho pozornosť a udržiavať v ňom určitú mieru strachu.
The Lodge
Opäť situácia s miernymi nedostatkami na strane logiky, teda tak v základoch, kde na nás našťastie nekričia. Že sa psychiater zamiluje do pacientky je vec, ktorá sa určite stať môže. Tiež že sa kvôli nej rozvedie, a chce sa s ňou oženiť. Rovnako je pochopiteľné, ak mu záleží na tom, aby ju prijali jeho deti. V inom prípade by možno dávalo zmysel, ak by chcel, nech spolu strávia pár dní. On ale pozná jej zdravotný stav. Aj ako ju deti nenávidia a určite sa jej nebudú snažiť život uľahčiť. Môže to dopadnúť inak než tragicky? Ak spolu na pár dní zavítajú do celkom osamotenej a snehom od sveta odrezanej The Lodge?
Dark House
I Spit on Your Grave (2010)
recenzie.
Still/Born
Prísť o rozum, prísť o dieťa...
Ťažko nazvať pôžitkom pohľad na človeka, ktorý viditeľne prichádza o rozum. Rovnako tak na matku, ktorá by mohla prísť o vlastné dieťa. Potom sa dá tieto dva prípady skombinovať, do zložitých popôrodných stavov vcelku zapadajú. Zdrojov ťaživosti predsa nikdy nie je dosť. K tomu by matka mohla mať ešte depresiu z toho, že jedno z očakávaných dvojčiat sa narodilo mŕtve, dať preč jeho postieľku ale odmieta. Pamiatku si zaslúži aj Still/ Born.
„Divák cíti s hrdinkou predovšetkým v tom, že sa jej zdajú veci, že je dezorientovaná, že sa iracionálne plaší.“
Film nakoniec nie je až tak intenzívne ťaživý, skôr len nepríjemný. Prelínanie halucinácií a skutočnosti hlavnú hrdinku viditeľne trápi, divák s ňou v zásade cíti. Lenže necíti ani tak jej strach, dlho nevníma reálne hrozbu, že by to, čo vidí, nemuseli byť len jej predstavy. Cíti s ňou predovšetkým v tom, že sa jej zdajú veci, že je dezorientovaná, že sa iracionálne plaší. Veľmi dôležitý je vo filme prvok odcudzenia od manžela. S tým tvoria harmonický a milujúci párik, jeho jediným objektívnym nedostatkom je prílišná pracovná vyťaženosť. Teraz sa ale začínajú ocitať v rôznych realitách. V tej jej sa dejú čudné veci, niekto si robí zálusk na jej syna. On sa snaží chápať, byť tolerantný, malo by ísť len o dočasný stav. Niekedy je to už ale skutočne ťažké.
„Ak nie hneď, minimálne dodatočne nám film spochybní celkom všetko, čo sme videli.“
Zásadné pochybnosti, či je akákoľvek časť rizika skutočná, sú pomerne vážnou prekážkou v strašení diváka. Dlho sa totiž zdá, že reálne sa nedeje vôbec nič. Aj tak ide o tie celkom najprimitívnejšie vyskakovačky, ľakanie zrazu sa objavujúcimi postavami a hlasmi. Atmosféra v ktorej sme sa ocitli nie je tá, v ktorej by sme sa čohosi skutočne báli. Je to atmosféra filmu o matke s halucináciami a psychickými problémami po pôrode. Prejavy hrozby sú stále viditeľnejšie, príde aj na vyšetrovanie, vysvetlenie, niečo čo sa javí ako fakty. Ak nie hneď, minimálne dodatočne nám film spochybní celkom všetko, čo sme videli. Cítime sa trochu ako samotná matka, ktorási môže byť akokoľvek istá tým, čo vidí. Nakoniec bude všetko inak. A kým divák si môže povedať, že by si mala proste ľahnúť a čakať, nech to nejako potrpí. Je pochopiteľné, ak to ona nedokáže. Keď už ide o jej dieťa.
„Ako postava hororu sa nám začne javiť skrátka ako psychotická krava a časom začne na diváka pôsobiť podrážďujúco.“
Mierne nezrozumiteľné je už to, ako myslel film veľa iných nezmyslov, ktoré sa v ňom objavujú. Bez náznakov, že by mohlo ísť o halucinácie, nám viackrát ukazuje celkom neuveriteľné správanie postáv, niekde na hranici absurdnosti. Teoreticky mohlo ísť o snahu byť konzistentní, film sa tak ale stáva ešte chaotickejším, a iritujúcim. Dobre, samozrejme s hlavnou hrdinkou cítime. Skôr či neskôr je ale celkom nevyhnutné, aby nám začala liezť na nervy. Ak by išlo o psychiatrickú pacientku, ktorá potrebuje našu pomoc či prinajmenšom ľútosť, určite by sme sa snažili byť zhovievavejší. Ako postava hororu sa nám začne javiť skrátka ako psychotická krava a časom začne na diváka pôsobiť podrážďujúco. Nie nepodobne to dopadne s jej manželom, afektovaným a preštylizovaným dobrákom. Postavy majú skrátka svoje problémy. Nepríjemné, ale nie hororovo zaujímavé. Preto by sme ich radšej nechali, nech si ich vyriešia sami.
Still/ Born je nepríjemný film, dal by sa nazvať niečím ako duševným exploitationom. Vidíme v ňom psychické útrapy hraničiace s mučením. Pokojne prijmime, že matka vnútorne izolovaná od blízkych, v strachu o vlastné dieťa trpí porovnateľne ako človek, ktorého režú niekde v pivnici. Horor by ale nemal byť primárne o utrpení, o pohľade na niekoho, z koho nám je skrátka nepríjemne. Mal by byť o strachu, a toho sa nám tu dostane minimum.
