hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

Still/Born

Andrej Gomora | 11. 4. 2018
0
4/10          
žáner:
exploitation, ghost, independent, psycho

Prísť o rozum, prísť o dieťa...


Ťažko nazvať pôžitkom pohľad na človeka, ktorý viditeľne prichádza o rozum. Rovnako tak na matku, ktorá by mohla prísť o vlastné dieťa. Potom sa dá tieto dva prípady skombinovať, do zložitých popôrodných stavov vcelku zapadajú. Zdrojov ťaživosti predsa nikdy nie je dosť. K tomu by matka mohla mať ešte depresiu z toho, že jedno z očakávaných dvojčiat sa narodilo mŕtve, dať preč jeho postieľku ale odmieta. Pamiatku si zaslúži aj Still/ Born.

„Divák cíti s hrdinkou predovšetkým v tom, že sa jej zdajú veci, že je dezorientovaná, že sa iracionálne plaší.“

Film nakoniec nie je až tak intenzívne ťaživý, skôr len nepríjemný. Prelínanie halucinácií a skutočnosti hlavnú hrdinku viditeľne trápi, divák s ňou v zásade cíti. Lenže necíti ani tak jej strach, dlho nevníma reálne hrozbu, že by to, čo vidí, nemuseli byť len jej predstavy. Cíti s ňou predovšetkým v tom, že sa jej zdajú veci, že je dezorientovaná, že sa iracionálne plaší. Veľmi dôležitý je vo filme prvok odcudzenia od manžela. S tým tvoria harmonický a milujúci párik, jeho jediným objektívnym nedostatkom je prílišná pracovná vyťaženosť. Teraz sa ale začínajú ocitať v rôznych realitách. V tej jej sa dejú čudné veci, niekto si robí zálusk na jej syna. On sa snaží chápať, byť tolerantný, malo by ísť len o dočasný stav. Niekedy je to už ale skutočne ťažké.

„Ak nie hneď, minimálne dodatočne nám film spochybní celkom všetko, čo sme videli.“

Zásadné pochybnosti, či je akákoľvek časť rizika skutočná, sú pomerne vážnou prekážkou v strašení diváka. Dlho sa totiž zdá, že reálne sa nedeje vôbec nič. Aj tak ide o tie celkom najprimitívnejšie vyskakovačky, ľakanie zrazu sa objavujúcimi postavami a hlasmi. Atmosféra v ktorej sme sa ocitli nie je tá, v ktorej by sme sa čohosi skutočne báli. Je to atmosféra filmu o matke s halucináciami a psychickými problémami po pôrode. Prejavy hrozby sú stále viditeľnejšie, príde aj na vyšetrovanie, vysvetlenie, niečo čo sa javí ako fakty. Ak nie hneď, minimálne dodatočne nám film spochybní celkom všetko, čo sme videli. Cítime sa trochu ako samotná matka, ktorási môže byť akokoľvek istá tým, čo vidí. Nakoniec bude všetko inak. A kým divák si môže povedať, že by si mala proste ľahnúť a čakať, nech to nejako potrpí. Je pochopiteľné, ak to ona nedokáže. Keď už ide o jej dieťa.

„Ako postava hororu sa nám začne javiť skrátka ako psychotická krava a časom začne na diváka pôsobiť podrážďujúco.“

Mierne nezrozumiteľné je už to, ako myslel film veľa iných nezmyslov, ktoré sa v ňom objavujú. Bez náznakov, že by mohlo ísť o halucinácie, nám viackrát ukazuje celkom neuveriteľné správanie postáv, niekde na hranici absurdnosti. Teoreticky mohlo ísť o snahu byť konzistentní, film sa tak ale stáva ešte chaotickejším, a iritujúcim. Dobre, samozrejme s hlavnou hrdinkou cítime. Skôr či neskôr je ale celkom nevyhnutné, aby nám začala liezť na nervy. Ak by išlo o psychiatrickú pacientku, ktorá potrebuje našu pomoc či prinajmenšom ľútosť, určite by sme sa snažili byť zhovievavejší. Ako postava hororu sa nám začne javiť skrátka ako psychotická krava a časom začne na diváka pôsobiť podrážďujúco. Nie nepodobne to dopadne s jej manželom, afektovaným a preštylizovaným dobrákom. Postavy majú skrátka svoje problémy. Nepríjemné, ale nie hororovo zaujímavé. Preto by sme ich radšej nechali, nech si ich vyriešia sami.

Still/ Born je nepríjemný film, dal by sa nazvať niečím ako duševným exploitationom. Vidíme v ňom psychické útrapy hraničiace s mučením. Pokojne prijmime, že matka vnútorne izolovaná od blízkych, v strachu o vlastné dieťa trpí porovnateľne ako človek, ktorého režú niekde v pivnici. Horor by ale nemal byť primárne o utrpení, o pohľade na niekoho, z koho nám je skrátka nepríjemne. Mal by byť o strachu, a toho sa nám tu dostane minimum.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy