najčítanejšie recenzie.
Boarding School
Bird Box
Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.
After Midnight
Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.
The Abominable Dr. Phibes
I Am Not a Serial Killer
John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.
25. 4. 2017recenzie.
Still/Born
Prísť o rozum, prísť o dieťa...
Ťažko nazvať pôžitkom pohľad na človeka, ktorý viditeľne prichádza o rozum. Rovnako tak na matku, ktorá by mohla prísť o vlastné dieťa. Potom sa dá tieto dva prípady skombinovať, do zložitých popôrodných stavov vcelku zapadajú. Zdrojov ťaživosti predsa nikdy nie je dosť. K tomu by matka mohla mať ešte depresiu z toho, že jedno z očakávaných dvojčiat sa narodilo mŕtve, dať preč jeho postieľku ale odmieta. Pamiatku si zaslúži aj Still/ Born.
„Divák cíti s hrdinkou predovšetkým v tom, že sa jej zdajú veci, že je dezorientovaná, že sa iracionálne plaší.“
Film nakoniec nie je až tak intenzívne ťaživý, skôr len nepríjemný. Prelínanie halucinácií a skutočnosti hlavnú hrdinku viditeľne trápi, divák s ňou v zásade cíti. Lenže necíti ani tak jej strach, dlho nevníma reálne hrozbu, že by to, čo vidí, nemuseli byť len jej predstavy. Cíti s ňou predovšetkým v tom, že sa jej zdajú veci, že je dezorientovaná, že sa iracionálne plaší. Veľmi dôležitý je vo filme prvok odcudzenia od manžela. S tým tvoria harmonický a milujúci párik, jeho jediným objektívnym nedostatkom je prílišná pracovná vyťaženosť. Teraz sa ale začínajú ocitať v rôznych realitách. V tej jej sa dejú čudné veci, niekto si robí zálusk na jej syna. On sa snaží chápať, byť tolerantný, malo by ísť len o dočasný stav. Niekedy je to už ale skutočne ťažké.
„Ak nie hneď, minimálne dodatočne nám film spochybní celkom všetko, čo sme videli.“
Zásadné pochybnosti, či je akákoľvek časť rizika skutočná, sú pomerne vážnou prekážkou v strašení diváka. Dlho sa totiž zdá, že reálne sa nedeje vôbec nič. Aj tak ide o tie celkom najprimitívnejšie vyskakovačky, ľakanie zrazu sa objavujúcimi postavami a hlasmi. Atmosféra v ktorej sme sa ocitli nie je tá, v ktorej by sme sa čohosi skutočne báli. Je to atmosféra filmu o matke s halucináciami a psychickými problémami po pôrode. Prejavy hrozby sú stále viditeľnejšie, príde aj na vyšetrovanie, vysvetlenie, niečo čo sa javí ako fakty. Ak nie hneď, minimálne dodatočne nám film spochybní celkom všetko, čo sme videli. Cítime sa trochu ako samotná matka, ktorási môže byť akokoľvek istá tým, čo vidí. Nakoniec bude všetko inak. A kým divák si môže povedať, že by si mala proste ľahnúť a čakať, nech to nejako potrpí. Je pochopiteľné, ak to ona nedokáže. Keď už ide o jej dieťa.
„Ako postava hororu sa nám začne javiť skrátka ako psychotická krava a časom začne na diváka pôsobiť podrážďujúco.“
Mierne nezrozumiteľné je už to, ako myslel film veľa iných nezmyslov, ktoré sa v ňom objavujú. Bez náznakov, že by mohlo ísť o halucinácie, nám viackrát ukazuje celkom neuveriteľné správanie postáv, niekde na hranici absurdnosti. Teoreticky mohlo ísť o snahu byť konzistentní, film sa tak ale stáva ešte chaotickejším, a iritujúcim. Dobre, samozrejme s hlavnou hrdinkou cítime. Skôr či neskôr je ale celkom nevyhnutné, aby nám začala liezť na nervy. Ak by išlo o psychiatrickú pacientku, ktorá potrebuje našu pomoc či prinajmenšom ľútosť, určite by sme sa snažili byť zhovievavejší. Ako postava hororu sa nám začne javiť skrátka ako psychotická krava a časom začne na diváka pôsobiť podrážďujúco. Nie nepodobne to dopadne s jej manželom, afektovaným a preštylizovaným dobrákom. Postavy majú skrátka svoje problémy. Nepríjemné, ale nie hororovo zaujímavé. Preto by sme ich radšej nechali, nech si ich vyriešia sami.
Still/ Born je nepríjemný film, dal by sa nazvať niečím ako duševným exploitationom. Vidíme v ňom psychické útrapy hraničiace s mučením. Pokojne prijmime, že matka vnútorne izolovaná od blízkych, v strachu o vlastné dieťa trpí porovnateľne ako človek, ktorého režú niekde v pivnici. Horor by ale nemal byť primárne o utrpení, o pohľade na niekoho, z koho nám je skrátka nepríjemne. Mal by byť o strachu, a toho sa nám tu dostane minimum.
